Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-237-2017.pdf
PDF · 103.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/237/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. A. XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Líviou Miklianovou, advokátkou, so sídlom Kukučínova 13, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. A. XXXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 08. 12. 2015, č. k. 17C/148/2009-491 v spojení s opravným uznesením zo dňa 04. 10. 2017, č. k. 17C/148/2009-519, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením č. k. 17C/148/2009-519, zo dňa 04. 10. 2017, p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Z vecí, ktoré mala navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i p a d á do vlastníctva odporcu:
- byt č. X, nachádzajúci sa na IV. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX vo C., na ulici A. A. č. vchodu XX, vedeného na LV č. XXXX, katastrálne územie C., spolu so spoluvlastníckym podielom a spoločných častiach a zariadeniach bytového domu vo C., ktorého veľkosť je 6418/244776 - in v pomere k celku, pozemok LV č. XXXX-p.č. XXXX o výmere 233 m2, p.č. XXXX o výmere 180 m2, p.č. XXXX o výmere 180 m2, p.č. XXXX o výmere 233 m2 na ulici A. A., spoluvlastnícky podiel v pomere 6418/244776-in, vedených Okresným úradom C., odbor katastra.
- garáž, súp. č. XXXX, postavenej na p.č. XXXX/XXX o výmere 18 m2, vedenej na LV č. XXXX Okresným úradom C., odbor katastrálny.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu sumu 19 349,50 Eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
2. Dňa 04. 10. 2017 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým rozhodol tak, že: „I. Súd o p r a v u j e rozsudok č. k. 17C/148/2009-191 zo dňa 08.12.2015“ tak, že vo výrokovej časti uvedeného rozsudku, druhý výrok slovné spojenie namiesto „sumu 19.349,50 €“ znie „sumu 19.374,50 €“.“
3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko sa účastníci konania nevedeli dohodnúť na všeobecnej hodnote bytu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a k pozemkom, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Najprv znalcom E.. F. D., pričom z jeho znaleckého posudku č. 15/2010 vyplýva, že stanovil všeobecnú hodnotu bytu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku podľa metódy polohovej diferenciácie, pričom stanovil sumu 44 938,59 Eur. Voči záverom tohto znaleckého posudku mal výhrady žalovaný, ktorý namietal najmä to, že znalec pri výpočte ceny použil metódu polohovej diferenciácie. Z tohto dôvodu súd vo veci nariadil kontrolný znalecký posudok, ktorý vypracoval E.. U. M., a to č. 42/2011, z ktorého vyplýva, že znalec stanovil pri výpočte všeobecnej hodnoty bytu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a s pozemkom porovnávaciu metódu a takto stanovil všeobecnú hodnotu na sumu 39 800,- Eur. Hoci aj voči tomuto znaleckému posudku mali účastníci konania výhrady, v tejto súvislosti však nežiadali vykonať ďalšie dokazovanie, a preto sa súd stotožnil so závermi znalca E.. U. M.. Znalec dostatočne odôvodnil závery svojho znaleckého posudku. Žalovaný žiadal, aby súd zohľadnil pri byte aj tú skutočnosť, že on z vlastných finančných prostriedkov investoval do tohto bytu ďalších 40 000,- Sk. Poukázal aj na tú skutočnosť, že tento byt vymaľoval. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na vyjadrenie znalca E.. U. M., ktorý uviedol, že byt by sa mal premaľovať pravidelne každých 5 rokov. Súd mal teda za to, že pokiaľ žalovaný dal byt aj vymaľovať, nešlo o zhodnotenie tohto bytu. Čo sa týka PVC podláh, okresný súd poukázal na vyjadrenie znalca E.. U. M., ktorý uviedol, že vo svojom znaleckom posudku uviedol hodnou PVC podláh v stave, aké boli v čase, keď sa účastníci konania rozvádzali. Teda o túto investíciu nebola zvýšená hodnota bytu účastníkov konania. Okresný súd poukázal aj na to, že žalovaný ani neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by bol do zhodnotenia bytu investoval vlastných 40 000,- Sk. V tejto súvislosti ani žalovaný nežiadal vykonávať dokazovanie. Okresný súd nemal ako zohľadniť finančné prostriedky, ktoré žiadal žalovaný zohľadniť pri vyporiadaní, a to príspevky do fondu opráv a údržby. Okrem toho okresný súd poukázal na to, že to automaticky neznamená, že hodnota bytu sa tým zvýšila. Z listinných dôkazov mal okresný súd za preukázané, že garáž bola postavená až po uzavretí manželstva účastníkov konania, a preto patrí aj s pozemkom do BSM, nakoľko bola nadobudnutá za trvania manželstva. Žalobkyňa súhlasila s tým, aby sa zohľadnila suma 400,- Eur na stavebný materiál na garáž, ktorú vynaložil z vlastných finančných prostriedkov žalovaný. Nakoľko sa účastníci nevedeli ani na všeobecnej hodnote garáže s pozemkom, okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie aj v tomto smere. Zo znaleckého posudku znalca Ing. F. D. č. 15/2010 vyplýva, že znalec použil na stanovenie všeobecnej hodnoty garáže s pozemkom metódu polohovej diferenciácie s tým, že stanovil sumu 4 912,02 Eur. Žalovaný nesúhlasil so znaleckým posudkom. Namietal, najmä použitú polohu polohovej diferenciácie. Súd vo veci teda nariadil kontrolné znalecké dokazovanie E.. U. M. na stanovenie všeobecnej hodnoty garáže s pozemkom. Z kontrolného znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota garáže s pozemkom predstavuje sumu 4 090,- Eur. Okresný súd pri vyporiadaní garáže s pozemkom použil práve stanovenú hodnotu 4 090,- Eur, účastníci konania nenavrhli v tomto smere vykonať iné dokazovanie. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by bola dostala na výplatu svojho brata od svojej mamy alebo rodičov celú sumu 264 844,- Sk. Súd potom zohľadnil, že na výplatu brata žalobkyne, žalobkyňa použila finančné prostriedky vo výške 150 000,- Sk, ktoré získala darom od svojej matky tak, ako to uznal žalovaný. Vo zvyšnej časti však žalobkyňa nepreukázala, že z výlučne svojich finančných prostriedkov vyplatila svojho brata aj v ďalšej výške, a to 114 844,- Sk, čo v prepočte predstavuje 3 812,- Eur. Nakoľko zhodne obidvaja účastníci konania uviedli, že žiadajú, aby uvedené nehnuteľnosti boli radené do vlastníctva žalovaného, súd určil, že byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a pozemkov, a tak isto aj garáž s pozemkom pripadajú do vlastníctva žalovaného. Všeobecná hodnota týchto nehnuteľností tak, ako súd skôr uviedol bola 39 800,- Eur a 4 090,- Eur. Od tejto sumy súd potom odpočítal čiastku 400,- Eur, keďže súd zohľadnil hodnotu stavebného materiálu na garáž, ktorú vynaložil žalovaný z vlastných prostriedkov, čo žalovaná uznala a tak isto sumu 929,- Eur (28 000,- Kčs), ktorú žalovaný dal z vlastných finančných prostriedkov, čo uznala aj žalobkyňa na vyplatenie členského podielu za tento byt. Súd odpočítal aj sumu 3 812,- Eur (114 844,- Sk), ako spoločné finančné prostriedky, ktoré boli vynaložené na výplatu brata žalobkyne v rámci získania dedičstva po svojom otcovi ako výplata za uvedené dedičstvo. Zo sumy 43 840,- Eur okresný súd odpočítal sumu 400,- Eur, 929,- Eur a 3 812,- Eur, a takto bola stanovená výška 38 699,- Eur, z ktorej je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni polovicu, teda 19 349,50 Eur. Žalovaný žiadal o možnosť splácať uvedenú sumu na vyrovnanie podielu žalobkyni v splátkach po 200,- Eur s poukazom na tú skutočnosť, že je dôchodca, poberá dôchodok vo výške 500,- Eur, je to jediný zdroj jeho príjmu, nemá žiadny iný majetok, má vážne zdravotné problémy. Žalobkyňa s tým však nesúhlasila, a žiadala stanoviť lehotu troch dní na vyplatenie výplaty žalovaným. Okresný súd však stanovil povinnosť výplaty do 6 mesiacov, nakoľko súd je toho názoru, že takáto dĺžka nie je
neprimerane dlhá pre žalobkyňu a žalovaný bude mať dostatok času zabezpečiť si finančné prostriedky na výplatu žalobkyne. Okresný súd oprel odôvodnenie rozhodnutia o ustanovenia § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O. s. p. Okresný súd zároveň dňa 04. 10. 2017 vydal opravné uznesenie, keďže zistil chybu v počítaní, keď uviedol vo výrokovej časti rozsudku (druhý výrok), sumu výplaty žalobkyni „19 349,50 Eur“ hoci z odôvodnenia vyplýva, že suma výplaty žalobkyni je 19 374,50 Eur.
4. Proti uvedenému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť tak, že zo všeobecnej hodnoty majetku bytu a garáže, ktorú stanovil súdny znalec Ing. F. D. v znaleckom posudku č. 15/2010, t. j. zo sumy 49 900,- Eur budú odpočítané sumy 400,- Eur a 929,- Eur, a takto bude stanovená výška majetku v sume 48 929,- Eur, z ktorej je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni polovicu, teda 24 468,50 Eur, a to do dvoch mesiacov po právoplatnosti rozsudku. Namietala výšku vyrovnacieho podielu, ktorú jej má uhradiť žalovaný, a to 19 349,50 Eur v lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Namietala chybu pri počítaní, kde správne má byť uložená výplata 19 374,50 Eur. Z uvedenou sumou však žalobkyňa nesúhlasí, a to z toho dôvodu, že považuje znalecký posudok súdneho znalca Ing. F. D. za adekvátny a určená suma v znaleckom posudku 15/1010 zodpovedá skutočnej hodnote bytu a garáže v čase ako rozvodu, tak podanému návrhu na vyporiadanie BSM vo výške 49 900,- Eur. Podľa názoru žalobkyne mal okresný súd pri rozhodovaní vychádzať z tejto sumy, ktorú za nehnuteľnosti určil v posudku E.. F. D.. Čo sa týka zohľadnenej a odpočítanej sumy vo výške 114 844,- Sk, t. j. 3 812,- Eur a ktorú žalobkyňa nemala možnosť na súde preukázať, a to z toho dôvodu, že príslušný finančný ústav už nearchivoval ako čísla účtov, tak vkladné knižky, s jej odpočtom nesúhlasí. Žalobkyňa v tomto prípade, ako konštatoval okresný súd nezvládla dôkazné bremeno, ale dôkazné bremeno nezvládol ani žalovaný, pretože túto závažnú skutočnosť, žiadnym relevantným dôkazom nedoložil, nepreukázal, že sa jednalo o finančné prostriedky nadobudnuté v režime BSM. Ide len o jeho tvrdenie v odôvodnení rozsudku, súd však neuvádza žiadny dôkaz preukazujúci opak. Žalobkyňa túto sumu nemohla nasporiť za trvania manželstva, a to z toho dôvodu, že žalovaný od roku 1993 nepracoval, bol bez práce, prepustený a od mája 1994 začal po prekonanom infarkte srdca poberať invalidný dôchodok. Žalobkyňa bola živiteľkou rodiny, pretože bola zamestnaná v trvalom pracovnom pomere až do odchodu na dôchodok. Namietala aj lehotu na vyplatenie podielu, ktorú súd určil na 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, považuje ju za neprimeranú.
5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Rozsudok okresného súdu navrhol ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalobkyne považuje za nedôvodné a neopodstatnené, vedené špekulatívnym a účelovým zámerom skúsiť dosiahnutie zvýšenia sumy za vyplatenie podielu. Podaním zo dňa 28. 09. 2011 znalec E.. U. M. podrobne rozobral rozdiely, ktoré vznikli medzi vypracovanými znaleckými posudkami, pričom uviedol aj dôvody, prečo je v jeho znaleckom posudku všeobecná cena nehnuteľností nižšia, než v znaleckom posudku E.. F. D.. V predmetnom byte neboli urobené žiadne stavebné úpravy smerujúce k vylepšeniu jeho stavebno-technického stavu (jeho stavebno-technický stav je rovnaký ako v roku 1973), nebola doposiaľ urobená žiadna modernizácia bytu, čo na trhu s nehnuteľnosťami tlačí cenu za byt dole. V nevyhovujúcom a závadnom stave sa nachádzajú objekty toalety a kúpeľne (sú ešte pôvodné v umakartovom jadre), v byte sú popraskané steny a omietka, zoschnutá a opotrebovaná parketová podlaha, pôvodné liatinové radiátory, pôvodné drevené okná z roku 1973 vyžadujúce výmenu. Rovnako garáž nie je v dobrom technickom stave, podľa znalca je postavená nesprávne, keďže z vnútornej strany opadáva omietka a je potrebné vykonať aj opravu strechy, pretože dovnútra garáže zateká. Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti preto ovplyvňuje aj jej nedostatočná údržba, pôvodný technický stav, pôvodné jadro a nutná potreba finančnej rekonštrukcii. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/113/2000. Vyjadrenia žalobkyne, že žalovaný od roku 1993 nepracoval, bol bez práce a od mája 1994 poberal len invalidný dôchodok, nezodpovedajú skutočnostiam, pretože žalovaný po celý život pracoval, pracoval aj po tom, čo bol na čiastočnom invalidnom dôchodku (popri čiastočnom invalidnom dôchodku pracoval v stavebnej firme (HOSSTAV Zvolen), a to prakticky až do priznania plného invalidného dôchodku. Žalobkyňa žiadnym dôkazom nepreukázala, že výplata sumy 3 812,- Eur bola uskutočnená z jej výlučných finančných prostriedkov. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/5/2007, v ktorom je uvedené, že ak v konaní o vyporiadanie niektorých z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zákonná zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov patria do BSM a treba ich vyporiadať. Okresný súd pri určení lehoty na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovaným žalobkyni
prihliadol na sociálnu a finančnú situáciu žalovaného, ktorý je na dôchodku, mesačne poberá dôchodok vo výške cca 500,- Eur, na jeho značne nepriaznivý zdravotný stav. Lehotu 6 mesiacov považuje žalovaný vzhľadom na odmietnutie jeho návrhu, za adekvátnu k sume, ktorú je povinný žalobkyni vyplatiť. Po dĺžku konania sa výrazným spôsobom podpísal aj neústupčivosť žalobkyni, ktorá nebola ochotná akceptovať zmierlivé návrhy žalovaného na mimosúdne urovnanie veci (napr. vysporiadaním nehnuteľnosti v prospech detí); ktorá predkladala dôkazné návrhy, ktoré neskôr odvolala; či si zvolila za zástupcu osobu, ktorá nie je vedená v zozname advokátov SAK, a napriek tomu opakovane poskytuje právne služby vo forme zatupovania v konaniach pred súdom.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcov, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je vecne správne a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením tohto rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom vyporiadal so skutkovou stránkou veci, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie vo veci samej, vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach odôvodnil a vyvodil z nich náležitý skutkový záver, ktorý následne správne právne posúdil podľa príslušných právnych noriem. Odvolací súd v rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z ktorých by bolo možné usúdiť, že skutkové závery urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zisteniami, ktoré vyplynuli z dokazovania.
10. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že hodnota nehnuteľností (bytu a garáže) predstavuje cenu bytu - 43 890,- Eur (byt 39 800,- Eur a garáž 4 090,- Eur). Žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne námietky, prečo by mala byť cena nehnuteľnosti taká, ako ju určil znalec E.. F. D. vo svojom znaleckom posudku. V tomto smere odvolací súd zhodne s okresným súdom poukazuje na to, že znalec E.. U. M. podrobne a presvedčivo zodpovedal otázky týkajúce sa rozdielov, ktoré vznikli medzi vypracovanými znaleckými posudkami a okresný súd dostatočnými argumentmi presvedčil o tom, prečo je v jeho znaleckom posudku všeobecná cena nehnuteľností nižšia ako v znaleckom posudku E.. F. D.. Správne okresný súd potom postupoval, keď vo svojom rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku č. 42/2011
- kontrolného znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec E.. M. a odvolací súd sa s týmto úsudkom stotožňuje.
11. Žalovaná namietala aj zohľadnenie sumy 3 812,- Eur a jej zaradenia do masy a vyporiadania BSM. Záver okresného súdu, že žalobkyňa žiadnym dôkazom nepreukázala, že výplata sumy 3 812,- Eur bola poskytnutá výlučne z jej finančných prostriedkov je správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Uvedenú skutočnosť žalobkyňa nepreukázala ani výsluchom svedkyne - jej matky X. R., z ktorej výpovede jednoznačne vyplynulo, že žalobkyni peniaze dávala, na sviatky a v prípade núdze, nikdy však nie vysoké sumy (2x po 40 000,- Sk a 10 000,- Sk). Uvedená svedkyňa potvrdila, že sumu 213 000,- Sk žalobkyni nikdy nedala, pretože nemala odkiaľ zobrať takú sumu peňazí. Žalovaný potvrdil, že od rodičov žalobkyňa dostala 150 000,- Sk a zvyšok na vyplatenie švagrovi (bratovi žalobkyne) doložili zo spoločných peňazí. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno, keď v konaní nepredložila jediný relevantný dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že pri výplate peňazí vo výške 3 812,- Eur použila finančné prostriedky, ktoré patrili do jej výlučného vlastníctva. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo
žalobkyňu, ktorá tvrdila, že finančné prostriedky do vyporiadania BSM nepatrili, a preto odvolací súd uvedenú námietku žalobkyne považoval za nedôvodnú.
12. Námietka žalobkyne ohľadom určenia neprimeranej lehoty 6 mesiacov na vyplatenie jej podielu žalovaným, je tiež nedôvodná. Okresný súd správne prihliadol na nepriaznivý zdravotný stav žalovaného, ako aj na to, že je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 500,- Eur, a preto bude dlhší čas trvať zabezpečenie finančných prostriedkov na výplatu žalobkyni.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Vzhľadom na ust. § 470 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách prvostupňového konania.
14. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).