Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/118/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: A. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, K., zastúpená Mgr. Nicolette Pollákovou, advokátkou, Fraňa Kráľa 1866/3, Šaľa, a N. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. č. XXX, zastúpený JUDr. Beátou Polyákovou, advokátkou, Štefánikova 7, Nitra, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému, o odvolaniach rodičov proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26. októbra 2016, č.k. 16P/114/2015-144, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výšky bežného výživného a náhrady trov konania p o t v r d z u j e, v napadnutej časti zročného výživného m e n í tak, že nedoplatok za obdobie od 1.5.2015 do 29.11.2017 vo výške 1.550 eur sa otcovi povoľuje uhradiť v mesačných splátkach po 43 eur spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a v napadnutej časti úpravy styku rozsudok m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v roku vždy od 15.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk pripraviť a v určenom čase v mieste svojho bydliska otcovi odovzdať a otec je povinný v určenom čase maloletého matke na rovnakom mieste vrátiť.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním maloletého N. C. zveril do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil platiť výživné na maloletého N. v sume 100 eur od 1.5.2015. Zároveň určil zročné výživné za obdobie od 1.5.2015 do 26.10.2016 vo výške 600 eur, ktoré povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Upravil styk otca s maloletým, tak, že otec je oprávnený sa s ním stretávať každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., s tým, že počas prvých 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku bude styk realizovaný v prítomnosti matky, ktorá je povinná maloletého na styk pripraviť, v určenom čase v mieste svojho bydliska otcovi odovzdať a otec je povinný v určenom čase maloletého matke na rovnakom mieste vrátiť. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti v období po narodení maloletého až do 3.3.2015, kedy matka pre nezhody s rodičmi otca maloletého zo spoločnej domácnosti aj s maloletým odišla. Predbežným opatrením Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.8.2015 bol maloletý ponechaný v osobnej starostlivosti matky. Matka spolu s maloletým v súčasnosti býva v obci K. v jednoizbovom byte s kuchyňou s príslušenstvom, ktorý je vo vlastníctve obce, byt je podľa správy opatrovníka

prispôsobený potrebám dieťaťa, matka tu má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy maloletého. Základné mesačné výdavky na dieťa matka vyčíslila na sumu 297,80 eur. Maloletý v čase rozhodovania súdu bol plienkovaný a mal problémy s mliečnymi výrobkami. Matka mu poskytuje celodennú starostlivosť, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok 226 eur. Otec bol v čase podania návrhu dobrovoľne nezamestnaný, od 5.10.2015 je zamestnaný ako pomocný pracovník v spoločnosti D. N., s.r.o., kde od októbra 2015 do apríla 2016 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 320 eur. V súvislosti s dopravnou nehodou mu bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov, čo uviedol ako dôvod, prečo si iné zamestnanie nehľadá, keďže všade, kde sa informoval vyžadujú vodičský preukaz. Styk otca s maloletým bol realizovaný od vydania predbežného opatrenia Krajským súdom v Trnave, v súdom stanovenom rozsahu a to každú sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod., za prítomnosti matky. Realizovaný bol prevažne v domácnosti otca vždy v prítomnosti matky, niekoľkokrát bol realizovaný vo vonkajšom prostredí. Pri styku boli prítomní aj rodinní príslušníci otca, jeho sestra. Otec žiadal styk upraviť na každý druhý víkend od piatku 15.00 hod. do nedele 18.00 hod., alternatívne každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24, § 25, § 28 ods. 1, § 62, § 65, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletého od 3.3.2015 nežijú v spoločnej domácnosti, z ktorej sa odsťahovala matka spolu s dieťaťom. Osobnú celodennú starostlivosť o dieťa od odchodu zo spoločnej domácnosti zabezpečuje v plnom rozsahu matka maloletého, ktorá s dieťaťom býva v jednoizbovom byte. Otec maloletého voči osobnej starostlivosti matky nevzniesol žiadne námietky, preto súd dieťa zveril do starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z možnosti a schopnosti rodičov. Maloleté dieťa je zdravé, nachádza sa v celodennej starostlivosti matky. Mesačné výdavky na dieťa vyčíslené matkou na takmer 300 eur súd považoval pri určitých položkách za nadhodnotené, matka žije s maloletým v spoločnej domácnosti sama, v dôsledku čoho na nej leží povinnosť v plnom rozsahu pokrývať výdavky spojené s bývaním a chodom domácnosti. Možnosti a schopnosti matky zabezpečiť si vyšší príjem zo zamestnania sú v súčasnosti obmedzené, keďže vzhľadom na vek dieťaťa mu poskytuje celodennú starostlivosť. Z uvedeného dôvodu je nutné, aby sa na výžive dieťaťa vo väčšej miere podieľal práve otec, ktorý na rozdiel od matky žije v domácnosti svojich rodičov spolu so sestrou, pričom jeho príspevok na chod domácnosti je 70 eur. V tomto smere sú teda náklady otca na vedenie domácnosti výrazne nižšie, čo mu umožňuje podieľať sa na výžive maloletého sumou 100 eur mesačne bez toho, aby bolo ohrozené uspokojovanie jeho existenčných potrieb. Otec prispieval matke dobrovoľne na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne v období, keď bol dobrovoľne nezamestnaný, takou istou sumou prispel však aj za mesiac november 2015, keď už bol zamestnaný. Zročné výživné za obdobie od 1.5.2015 do 26.10.2016 vo výške 600 eur súd povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur. Medzi rodičmi dieťaťa nebolo možné dosiahnuť dohodu o úprave styku. Súdu bolo v konaní preukázané, že od nariadenia predbežného opatrenia sa styk otca s maloletým pravidelne realizuje. Maloletý domácnosť otca pozná, ich vzťah sa zlepšil, maloletý sa na stretnutia s otcom teší. Obdobie, ktoré uplynulo od nariadenia predbežného opatrenia bolo dostatočným adaptačným obdobím, počas ktorého otec styk riadne realizoval, oboznámil sa s potrebami maloletého, ktoré mu vznikajú počas dňa. Súd tak dospel k záveru, že po uplynutí adaptačného obdobia sú vytvorené predpoklady pre rozšírenú úpravu rozsahu ako je uvedená vo výroku rozsudku. Takáto úprava realizovaná každý párny kalendárny deň počas víkendových dní v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. zodpovedá aj dennému režimu dieťaťa. Vzhľadom na vek dieťaťa súd nepovažoval za vhodné upraviť styk spolu s prespávaním v domácnosti otca. Maloletý je dvojročné dieťa, ktoré je zvyknuté zaspávať a zobúdzať sa v prítomnosti matky. Realizácia širšieho styku počas prvých 6 mesiacov v prítomnosti matky dieťaťa zároveň poskytne dieťaťu potrebný čas na navyknutie si na zmenu režimu v inom prostredí, avšak ešte stále za prítomnosti matky, ktorá je preňho istotou.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie obaja rodičia. Otec maloletého uviedol vo svojom odvolaní, že matka pravdepodobne netrpí núdzou o finančné prostriedky, keď si môže dovoliť taký vysoký životný štandard, že mesačne len na dieťa a bývanie vynaloží sumu 548 eur, pričom je potrebné zobrať do úvahy, že aj na seba mesačne vynakladá nejaké prostriedky. Do zamestnania matka nemá záujem nastúpiť. Netrpí žiadnou finančnou núdzou a je v jej možnostiach dieťaťu poskytovať výživu na takejto úrovni počas trvania celej rodičovskej dovolenky. On sa môže na výžive dieťaťa podieľať len podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vzhľadom na to, že bol obmedzený v pracovných možnostiach tým, že nemôže viesť motorové vozidlá z

dôvodu, že má uložený zákaz pre účasť na dopravnej nehode, ktorá nebola spôsobená jeho zavinením, ale pričinením iného opitého vodiča, nemožno pripisovať na jeho ujmu, že dosiahne mesačne príjem len vo výške 315 eur. Jeho snahu o zamestnanie sa a zarábanie peňazí je práveže potrebné posudzovať pozitívne, keďže po odchode matky s dieťaťom zo spoločnej domácnosti pristúpil zodpovedne k svojej úlohe otca, začal zarábať a dobrovoľne prispievať na výživu svojho dieťaťa. Súd nesprávne upravil zročné výživné, keď otec v čase od 1.5.2016 do 5.10.2015 nebol zamestnaný, nepoberal žiadne príspevky od štátu, počas celého konania dobrovoľne prispieval na výživu dieťaťa finančne ako aj hmotne zaobstarávaním oblečenia, stravy, hygienických potrieb, hračiek. Aby bol schopný zabezpečiť tieto výdavky požičiaval si peniaze od svojich rodičov. Súd mal upravovať len bežnú vyživovaciu povinnosť počnúc právoplatnosťou rozhodnutia súdu bez potreby úpravy zročného výživného. Navrhol preto v časti bežného výživného zmeniť napadnutý rozsudok a určiť mu výživné v sume 70 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Pokiaľ sa týka úpravy styku, tak počas celého konania prejavoval túžobnú snahu potom, aby sa mohol podieľať na starostlivosti o výchovu o dieťa v čo najširšom možnom rozsahu. Od okamihu odsťahovania sa matky s dieťaťom domáhal sa u matky stretávania sa s maloletým. Napriek tomu, že jeho spôsobilosť riadne zabezpečovať starostlivosť o dieťa nebola nijakým spôsobom spochybnená, matka vždy trvala na tom, aby bola prítomná pri stretnutí otca s dieťaťom. Otec to počas celého konania plne rešpektoval. Matka však zneužívala svoje oprávnenie byť prítomná pri stretnutí otca s dieťaťom. Keďže od nariadenia predbežného opatrenia uplynula doba 15 mesiacov, počas ktorých sa pravidelne prehlboval a utužoval kontakt otca s maloletým, dieťa je staršie, samostatnejšie, má k otcovi vybudované pozitívne citové väzby, prostredie v jeho domácnosti mu je dobre známe, cíti sa v ňom dobre, teší sa nielen na otca ale aj na ostatných príbuzných. Má za to, že ďalšia prítomnosť matky pri realizácii stretávania sa s maloletým nie je potrebná, výrazne narúša otcovo právo plnohodnotne sa podieľať na výchove a starostlivosti o dieťa. Súd uvedeným zásahom fakticky uprel otcovi výkon jeho rodičovských práv, keď bez toho, aby to dieťa vyžadovalo, upravil stretávanie za prítomnosti matky. Navrhol preto zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku od piatka do 15.00 hod. do nedele 18.00 hod. alternatívne zmeniť rozhodnutie tak, že je oprávnený stretávať sa každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky.

3. Matka maloletého v odvolaní proti rozsudku uviedla, že styk otca s maloletým prebieha takým spôsobom, že sa mu venujú všetci rodinní príslušníci, len nie otec. Matka otcovi niekoľkokrát v priebehu konania vytýkala nedostatky v súvislosti so starostlivosťou o dieťa. Otec nikdy neprebalil maloletého, čo opakovane potvrdil na pojednávaniach, nikdy ho nekúpal, neuspával, hoci matka mu nikdy nebránila na účasti pri uvedených aktivitách spojených so starostlivosťou o maloletého ale naopak, dávala mu priestor, aby sa na nich podieľal, avšak otec nikdy túto možnosť nevyužil. Vôbec nepozná denný režim maloletého, počas styku sa mu nevenuje, neprisadne si k nemu, nehrá sa s ním. S týmito tvrdeniami matky, ktorá je pri styku otca s dieťaťom prítomná sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. S rozsahom styku tak, ako ho určil súd, nesúhlasí, nakoľko nie je v záujme dieťaťa, aby bolo odlúčené od matky zo dňa na deň na 8 hodín a to dva víkendové dni po sebe. Pokiaľ sa týka bežného výživného, otec bol dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný. Nebol evidovaný na úrade práce, čo sám aj potvrdil. Napriek tomu bol schopný matke posielať výživné v rozpätí od 50 do 150 eur. S cieľom platiť čo najnižšie výživné sa počas súdneho konania účelovo zamestnal ako pomocný pracovník, nie je správne, aby súd vychádzal pri určení priemerného mesačného príjmu otca len z vydokladovaného príjmu. Z výpovede otca tiež vyplynulo, že inú prácu si nehľadá, nakoľko všade, kde sa informoval, chcú vodičský preukaz. Súd sa uspokojil s týmto tvrdením. Vôbec neskúmal životnú úroveň otca dieťaťa, ktorý býva v kompletne zariadenom dvojpodlažnom dome so svojimi rodičmi a sestrou, prezentujúceho sa určitým životným štandardom v podobe značkového oblečenia, schopnosti bez problémov zaobstarať výbavičku pre dieťa, kompletného zariadenia izby novým nábytkom, poskytnutia väčšieho motorového vozidla pre matku maloletého v čase vzájomného spolužitia, neustále otcom prezentovaných nákupov pre dieťa, mesačného výdavku za mobilný telefón 50 eur a podobne. Pri určení bežného výživného navrhla sumu 200 eur, nakoľko má za to, že je v možnostiach a schopnostiach a majetkových pomeroch otca prispievať na výživu v uvedenej výške aj s poukazom na jeho životnú úroveň. V časti úpravy styku navrhla túto úpravu zmeniť tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniam uviedol, že súd vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie. Vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj na možnosti, schopnosti

rodičov je rozhodnutie súdu v časti určenia výživného v záujme dieťaťa. Stotožňuje sa tiež s názorom súdu, že úprava styku s prespávaním v domácnosti otca nie je vzhľadom na vek dieťaťa vhodná, realizácia širšieho styku počas prvých 6 mesiacov za prítomnosti matky zároveň dieťaťu poskytne potrebný čas na navyknutie si na zmenu režimu. Preto doporučil rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Obaja rodičia navzájom podali písomné vyjadrenia k svojim odvolaniam, v ktorých zotrvali na skutočnostiach tvrdených v konaní a v odvolaniach.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - matka a otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1 v spojení s § 383 vo veci pojednávanie, na ktoré sa dostavili rodičia maloletého. Odvolací súd po doplnení dokazovania výsluchom rodičov, predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia bežného výživného je vecne správny a v časti úpravy styku otca s maloletým nie je správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16P/114/2015 je úprava rodičovských práv a povinností k maloletému N. C., nar. XX.XX.XXXX, na základe návrhu otca zo dňa 29.4.2015.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, v časti určenia bežného výživného, zročného výživného, úpravy styku otca s maloletým potom, čo bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.

9. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rodičia maloletého N. žili v spoločnej domácnosti v období po narodení dieťaťa až do 3.3.2015, kedy matka pre nezhody s rodičmi otca maloletého zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým odišla. Otec maloletého návrhom zo dňa 29.4.2015 sa domáhal úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému. V rámci tohto konania uznesením zo dňa 26. mája 2015, č.k. 16P/114/2015-9, bolo nariadené predbežné opatrenie, ktoré bolo Krajským súdom v Trnave uznesením zo dňa 12.8.2015, č.k. 10CoP/22/2015-36, zmenené tak, že sa nariadilo predbežné opatrenie, ktorým do právoplatného skončenia konania bol maloletý ponechaný v starostlivosti matky a upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každú sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Matka spolu s maloletým býva v obci K. v jednoizbovom byte, ktorý je vo vlastníctve obce. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matke skončila materská dovolenka, matka sa nezamestnala, poberá opatrovateľský príspevok na svoju starú matku, o ktorú sa stará, nakoľko nie je nikto z rodiny, kto by sa mohol o ňu postarať. Ako dlho sa bude o starú matku starať nevie, inú prácu si preto ani nehľadá, syna nedala do škôlky, pretože keď je teraz doma, tak sa oňho stará sama. Opatrovateľský príspevok poberá vo výške 155 eur, iný príjem nemá. Maloletého denný režim je taký, že ráno spí približne do 09.00 hod., potom sa zobudí, naraňajkujú sa, pohrajú sa, potom sa maloletý naobeduje, po obede ide spať okolo 14.00 hod., kedy spí približne hodinu. Stane sa však, že ide spať aj skôr, záleží to od toho, kedy sa ráno zobudí. Potom po obede sa zase pohrajú, majú nejaký program a okolo 18.00 hod. prichádzajú domov, kde ho začne chystať na nočný spánok. Otec maloletého žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v ich rodinnom dome spolu so svojou sestrou. Podľa jeho vyjadrenia na chod domácnosti rodičom prispieva sumou 70 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 320 eur. Je vyučený kuchár - čašník, s maloletým sa stretáva pravidelne v súlade s nariadeným predbežným opatrením. Otec na odvolacom pojednávaní k realizácii styku uviedol, že autom príde po maloletého, spolu s matkou ich odvezie do svojej domácnosti kde maloletému pripravuje stravu, hrá sa s ním, venuje sa mu, avšak čistého času s dieťaťom trávi len hodinu a pol. Matka je počas tohto styku prítomná, stále ho upomína a pripomína mu, čo má robiť. On však žiadne pripomínania od matky nepotrebuje, o syna sa vie riadne postarať. Naopak, má za to, že matka maloletého správnym spôsobom nemotivuje, nesnaží sa, aby si tento vytvoril vzťah s otcom, synovi hovorí, aby ho oslovoval ujo. Maloletý vo veku troch rokov však už vie rozoznať osoby, takže matka týmto svojím správaním syna nepovzbudzuje v budovaní prirodzeného vzťahu otca so synom. Matka k realizácii styku uviedla, že stáva sa, keď maloletý už len zbadá auto otca, tak začne plakať, nechce do auta nastúpiť, niekedy jej trvá aj takmer pol hodinu než ho presvedčí, aby do auta nastúpil, ak nastúpi, tak stále opakuje: aj mami, aj mami. Nevie mu vysvetliť, keďže je to ešte malé trojročné dieťa, že otec je jeho otec a nie ujo. Preňho je každý chlap ujo, a každá žena teta alebo babka. Takisto mu nevie vysvetliť, že každý človek má svojho otca. Maloletý doposiaľ nikdy nespal mimo domu,

a to ani v domácnosti jej rodičov, u ktorých trávi veľa času, takmer každý deň. Teraz s ním bola aj v nemocnici, jeho prespávanie tam bolo tiež hrozné a traumatizujúce. Otec tvrdil, že okrem sumy 50 eur, ktorú pravidelne mesačne synovi uhrádza, každý týždeň robí preňho nákup potravín, či už je to ovocie, zelenina, aj iné potraviny. Okrem toho nakupuje aj iné veci ako oblečenie, s čím mu finančne pomáhajú rodičia. Matka na pojednávaní k týmto tvrdeniam uviedla, že je pravda, že otec kupuje maloletému veci, avšak nie je to tak, že by týmito nákupmi zabezpečil stravu pre maloletého na celý týždeň. Kúpi mu tak dva jogurty, dva párky, možno nejaké ovocie a kopec sladkostí. Takisto nakupuje oblečenie, avšak nie vždy sa s ňou poradí, tak napr. sa stalo, že kúpil synovi zimnú bundu, ktorú bude možno nosiť keď bude chodiť do školy. Nikdy však napr. nekúpil dieťaťu hygienické potreby. Malý je v súčasnosti plienkovaný už len v noci, nakoľko mal zdravotné žalúdočné problémy, mával hnačky, od tej doby na noc máva opätovne plienky. Nepodarilo sa jej ho od nich v noci odnaučiť. Keď sú u otca počas styku s maloletým sa väčšinou hrávajú starí rodičia, otec minimálne. Keď chce ísť maloletý na záchod, nikdy sa nevypýta od nikoho iného, len od nej. Pozná starých rodičov aj sestru otca, vzťah s otcom však podľa nej nie je ešte na takej úrovni, aby mohol maloletý tráviť s otcom čas tak, ako to navrhuje otec.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a vec i správne právne posúdil. Pokiaľ sa týka výšky bežného výživného, tu odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne určil výšku bežného výživného sumou 100 eur mesačne, takéto výživné považoval odvolací súd za primerané schopnostiam a možnostiam povinného rodiča - otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletého. Odvolací súd mal za to, že matka má v súčasnosti ešte nižší príjem ako mala v čase, keď rozhodoval súd prvej inštancie a to z objektívnych dôvodov. Stále poskytuje maloletému osobnú starostlivosť, maloletý nenavštevuje predškolské zariadenie, je naďalej v celodennej starostlivosti matky. Pokiaľ sa týka otca, tento je mladý, v produktívnom veku, zdravý, nemá nikoho v osobnej starostlivosti, navyše býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým poskytuje príspevok mesačne 70 eur na vedenie spoločnej domácnosti. Je si vedomý, že má maloleté dieťa, tak by mal plne využívať svoje schopnosti a možnosti, aby bol schopný zabezpečiť synovi výživné na primeranej úrovni. Sumu 100 eur mesačne tak odvolací súd považoval za správne určenú výšku výživného. Pokiaľ sa týka zročného výživného, tu odvolací súd mal za to, že správne súd prvej inštancie určil zročné výživné i keď otec tvrdil, že prispieval okrem finančnej sumy mesačne aj iným spôsobom a to nákupmi. Nepreukázal však jednoznačne v akej výške mesačne tieto nákupy boli a či boli predmetom týchto nákupov potrebné veci k zabezpečeniu každodennej výživy maloletého v tom ktorom mesiaci. Preto odvolací súd dospel k záveru, že bolo a je potrebné určiť aj zročné výživné otca na maloleté dieťa.

11. Výšku zročného výživného za obdobie od 1.5.2015 do 29.11.2017 odvolací súd určil sumou 1.550 eur, keď za uvedené obdobie otec zaplatil 1.550 eur ( 31 mesiacov x 50 eur a mal zaplatiť 3.100 eur (31 mes. x 100eur). Uvedený nedoplatok mu povolil zaplatiť v súlade s ust. § 232 ods.3,4 vzhľadom na v konaní zistené pomery otca a aj výšku nedoplatku v splátkach po 43 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

12. Pokiaľ sa týka úpravy styku, odvolací súd dospel k záveru, že tak, ako bol upravený styk súdom prvej inštancie, nie je upravený v záujme maloletého. Jednoznačne bolo v konaní preukázané, že otec sa s maloletým synom rok pravidelne stretáva. Maloletý má tri roky, nie je cez deň plienkovaný. Prostredie, v ktorom sa otec s dieťaťom stretával, teda domácnosť otca maloletý pozná, v tejto domácnosti sa nachádzajú aj sestra a starí rodičia maloletého, ktorých takisto maloletý pozná a sú schopní otcovi pri realizácii styku, ak bude potreba, pomôcť. Je treba začať budovať vzťah otca so synom a to bez prítomnosti matky. Odvolací súd mal za to, že je dôvodné, aby sa maloletý začal s otcom stretávať bez prítomnosti matky, avšak vzhľadom na priebeh stykov opísaný matkou mal za to, že nie je vhodné, aby maloletý u otca prespával a tiež nie je vhodné, aby bol u otca bez matky v trvaní od rána do večera, teda v podstate celý jeden deň, keď maloletý po obede v rámci svojho denného režimu spí, preto odvolací súd považoval za vhodnú úpravu tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý druhý víkend aj v sobotu, aj v nedeľu, a to v trvaní od 15.00 hod. do 18.30 hod., čím by nemal byť narušený denný režim maloletého, ktorý do 15.00 hod. doma zrealizuje aj poobedňajší spánok a od 15.00 hod. do 18.30 hod. otec nebude mať problém tráviť čas s maloletým bez matky a maloletý takisto vo veku troch rokov môže tráviť čas v známom mu prostredí v trvaní tri a pol hodiny bez prítomnosti matky, čím sa bude pozvoľne a postupne zmenšovať jeho silná fixácia na matku.

13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výšky bežného výživného a náhrady trov konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 potvrdil. V časti nedoplatku na zročnom výživnom ako aj v časti úpravy styku rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 zmenil tak, že určil nedoplatok za obdobie od 1.5.2015 do 29.11.2017 vo výške 1.550 eur a určil, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu a každú párnu nedeľu v roku vždy od 15.00 hod. do 18.30 hod..

14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 v spojení s § 58 a ustanovením § 396 ods. 1 CSP.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .