Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej veci žalobcu: R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T., XXX XX E., zast.: Prosman a Pavlovič advokátka kancelária, s.r.o., IČO: 36865281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast.: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47233516, Kubániho 16, 811 14 Bratislava 1, o zaplatenie 970,55 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 970,55 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.12.2016 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu titulom súdneho poplatku vo výške 58,- Eur na účet tunajšieho súdu, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tun. súdu dňa 9.3.2017 domáhala zaplatenia sumy s 970,55 Eur s prísl., titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 27.06.2014 uzatvorila so Žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). V zmysle ust. čl. 6 Zmluvy bol Žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: Celková výška úveru - 1.500,- Eur, Úrok - 18,03 %, RPMN - neuvedená, Priemerná RPMN za úver 49,67%, Výška mesačnej splátky - 53,25 Eur, Počet mesačných splátok

- 36, Celková čiastka splatná spotrebiteľom - 1.967 Eur, Poplatok za poskytnutie úveru - 50 Eur, Výška mesačnej splátky vrátane platby podľa Dohody o poskytovaní služieb- 89,65 Eur. V Zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, rozdelenie splátok na istinu, úrok a iné poplatky, adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Žalovaný so Žalobcom uzatvoril popri Zmluve aj Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX (ďalej len ako „Dohoda“). V zmysle ust. čl. 7.1 Dohody sa Žalobca zaviazal zaplatiť za uzatvorenie Dohody Žalovanému odplatu vo forme pravidelných mesačných splátok, každá vo výške 2,51% zo sumy schváleného úveru. Žalobca v dobrej viere, pravidelne mesačne, od uzatvorenia Zmluvy, splácal sumu vo výške 89,65 Eur do septembra 2016. Žalobca Žalovanému zaplatil celkovo sumu vo výške 2.330,90 Eur. Dňa 05.12.2016 Žalovaného vyzvali, aby Žalobcovi - spotrebiteľovi, vydal bezdôvodné obohatenie, a to do 14 dní odo dňa doručenia výzvy, avšak bezvýsledne. V danom úvere absentujú: spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Ak teda žalovaný ako veriteľ v zmluve neuviedol, aká je výška splátky istiny, úroku a servisného poplatku v eurách, ale len percentuálne, súd má za to, že nie je možné to považovať za uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-9/2010>ZoS

<http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-9/2010>.“ Absencia tejto zákonnej náležitosti, tak spôsobuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Povinnou náležitosťou spotrebiteľskej zmluvy je aj určenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V predmetnej Zmluve síce je uvedený počet splátok, avšak absentuje v nej konečný termín splatnosti spotrebiteľského úveru, čo spôsobuje jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Žalovaný v bode 6 Zmluvy - údaje o schválenom revolvingovom úvere neuviedol výšku hodnoty RPMN. Žalovaný do čl. 5 Zmluvy - údaje o požadovanom revolvingovom úvere uviedol hodnotu RPMN vo výške 20,91%. Žalovaný za poskytnutie úveru v zmysle ust. čl. 6 Zmluvy účtoval Žalobcovi poplatok vo výške sumy 50 Eur tak, že namiesto schválenej výšky úveru 1.500 Eur Žalobcovi reálne k dispozícii poskytol iba sumu 1450 Eur, pričom tento poplatok nezarátal ani do výpočtu RPMN. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-377/14 Y. a T. v. FINWAY a.s. bod 91: „Vzhľadom na vyššie uvedené treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Zároveň si dovoľujeme poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu 2Sžo/29/2013 „Pokiaľ žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky ( 755,52,-€) postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou ustanovenou v § 2 zákona č. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-258/2001-ucinnost-od-01.01.2010>258/2001 Z. z. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-258/2001-ucinnost-od-01.01.2010>, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby ( spotrebiteľského úveru), treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preukázané, že v Zmluve absentuje hodnota RPMN, ktorá je uvedená iba v predtlačenej časti - údajoch o požadovanom revolvingovom úvere. Ak by sme aj túto irelevantnú časť Zmluvy - údaje o požadovanom revolvingovom úvere brali do úvahy, hodnota RPMN by bola aj tak určená nesprávne, nakoľko Žalovaný do výpočtu hodnoty RPMN nezarátal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 EUR, čím umelo znížil hodnotu RPMN z reálnej výšky 23,99% na 20,91%. Predmetom tejto Dohody je záväzok Žalovaného poskytnúť Žalobcovi na jeho žiadosť: - službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu, službu spočívajúcu v poskytnutí informácie o stave záväzkov Žalobcu, službu informácie pred splatnosťou splátky, službu Informácie o prijatí platby, službu vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, službu zmeny zmluvy na podnet Žalobcu, službu prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu, službu druhej upomienky zdarma. V zmysle ust. čl. 7.1 Dohody sa Žalobca zaviazal zaplatiť za uzatvorenie Dohody Žalovanému odplatu vo forme pravidelných mesačných splátok, každá vo výške 2,51% zo sumy schváleného úveru. Odplata za uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi. Obdobné poplatky, ako sú v Dohode o službách, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Uvedené vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z dňa 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 sp. zn. 10 CoE/313/2010), ale rovnako aj zo samotného Občianskeho zákonníka, kde podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, čo potvrdil svojím rozhodnutím aj Najvyšší súd Slovenskej republiky číslo rozhodnutia: 8MCdo/3/2015 zo dňa 28.08.2015. Na základe uvedeného je preto Dohoda o poskytnutí služby uzatvorená medzi spotrebiteľom a veriteľom absolútne neplatná. Aj napriek absolútnej neplatnosti Dohody Žalobca od uzatvorenia Zmluvy pravidelne mesačne platil odplatu za uzatvorenie Dohody vo výške 36,40 Eur, ku dňu podania žalobného návrhu Žalobca zaplatil spolu so splátkami úveru celkovo sumu vo výške 2.330,90 Eur. V zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 4 Obo/72/2008 „K všeobecným predpokladom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia, patrí najmä skutočnosť, že došlo k získaniu určitého obohatenia na strane neoprávneného nadobúdateľa, čo sa v majetkovej sfére prejaví buď zväčšením jeho majetku, alebo nedôjde k zmenšeniu majetku, hoci sa tak malo stať. Obohatenie jedného subjektu však súčasne musí byť ujmou subjektu druhého, teda je potrebné, aby medzi obohatením a vzniknutou ujmou, existovala určitá súvislosť, vzťah. Obohatenie musí byť bezdôvodné, čo vyplýva zo znenia § 451 OZ.“ Obohatenie Žalovaného, ktoré predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou Žalovaným, t.j. sumou 1450,- Eur a sumou, ktorú Žalobca zaplatil, t.j. 2.330,90 Eur, t.j. sumu vo výške 880,90 Eur, je získané prijímaním mesačného plnenia bez právneho dôvodu a prijímaním plnenia z

neplatného právneho úkonu. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 7Co/84/2011: „Vzhľadom na právnu fikciu podľa ktorej sa poskytnuté úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov je plnenie prijaté žalovaným od žalobkyne, plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať.“ 3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 12 7/2017-28 zo dňa 07.04.2017. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, žiadal Žalobu zamietnuť. Podľa neho zmluva o revolvingovom úvere obsahuje náležitosti zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný poprel, že by zmluva neobsahovala rozlíšenie splátky na istinu, úroky a poplatky, pričom termín konečnej splatnosti úveru je stanovený dňom splatnosti poslednej splátky. Predmetná odplata je cenou plnenia, pri výpočte RPMN sa podľa tabuľky č. 1 ZoSÚ vychádza z výšky splátky, ktorá je v zmluve určená. Dohoda o poskytnutí služby je podľa Žalovaného individuálne dojednaná, pretože ju Žalobkyňa mohla odmietnuť, v dôsledku čoho je vylúčené jej posúdenie ako neprijateľnej podmienky; okrem toho sa za neprijateľnú podmienku nepovažuje cena plnenia. Záverom vzniesol námietku premlčania. 4. Súd na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. P.), na ktorom v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: žiadosťou /zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., výzvou na zaplatenie, oznámením o schválení úveru, v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 15l ods. 1 C. s.p.) zistil tento skutkový stav : 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 27.6 0.2014, výzvou na zaplatenie, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: 6. Dňa 27.06.2014 uzavrel žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1 500,- Eur, s úrokom 18,03 %, RPMN - neuvedená, Priemerná RPMN za úver 49,67%, s výškou mesačnej splátky 53,25 Eur, počtom mesačných splátok 36, s celkovou čiastkou úveru 1.967 Eur, poplatkom za poskytnutie úveru 50 Eur, výškou mesačnej splátky vrátane platby podľa Dohody o poskytovaní služieb 89,65 Eur. 7. Žalovaný so Žalobkyňou uzatvoril popri Zmluve aj Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX (ďalej len ako „Dohoda“). V zmysle ust. čl. 7.1 Dohody sa Žalobkyňa zaviazala zaplatiť za uzatvorenie Dohody Žalovanému odplatu vo forme pravidelných mesačných splátok, každá vo výške 2,51% zo sumy schváleného úveru. 8. Žalobkyňa pravidelne mesačne, od uzatvorenia Zmluvy, splácala sumu vo výške 89,65 Eur do septembra 2016, čím Žalovanému zaplatila celkovo sumu 2.420,55 Eur, čo žalovaný nerozporoval. 9. Listom zo Dňa 05.12.2016 bol Žalovaný vyzvaný, aby Žalobkyni vydal bezdôvodné obohatenie, a to do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. 10. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo bo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. " 11. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetných úverových zmlúv(ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

12. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a je záväzná pre Slovenskú republiku vstupom do Európskej únie dňa1.5.2004.

14. V zmysle čl. 4 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len Smernice, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

15. Podľa čl. 4 ods. 6 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

16. V zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

17. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c), f), g), j), k), o), p), t), v), w) x) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvárania zmluvy : „ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

- adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť'.

- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

- celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie

- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

- výšku počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

- úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

- právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

- informácie o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

- právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe je j výpočtu,

- názov a adresu príslušného orgánu dohodu podľa § 23, názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. " 18. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) vyššie cit. zák. : Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k ), r ) a y).

19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

21. Z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 27.06.2014 uzavrel žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXX, podľa ktorej mal

žalovaný poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1 500,- Eur. V skutočnosti jej žalovaný na účet zaslal iba čiastku 1 450 Eur.

23. V zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci ide jednoznačne o zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktoré je potrebné prednostne aplikovať osobitný právny predpis, a to zákon o spotrebiteľských úveroch, v neupravených otázkach Občiansky zákonníka len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. V Obchodnom zákonníku je upravená úverová zmluva ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne normy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť.

24. Po oboznámení sa s predloženou vyššie cit. úverovou zmluvou súd konštatuje, že v tejto absentujú nasledovné zákonné náležitosti:

a) výška splátok istiny, úrokov a poplatkov. Z rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, napr.: Rozhodnutie Krajského súdu Trnava č. k. 24Co/510/2015 : „Priemerný spotrebiteľ pri uvedení rozpisu v percentách nemusí byť schopný si uvedené údaje prepočítať, ale uvedenie konkrétneho rozpisu splátky na splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov v eurách je povinnosťou veriteľa. Ak teda navrhovateľ ako veriteľ v zmluve neuviedol, aká je výška splátky istiny, úroku a servisného poplatku v eurách, ale len percentuálne, súd má za to, že nie je možné to považovať za uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-9/2010>ZoS <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-9/2010>.“

b) stanovenie doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. Z rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, napr.: Rozhodnutie Krajského súdu Trnava č.k. 24Co/510/2015: „Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) <http://zakony.judikaty.info/ predpis/zakon-9/2010>ZoS <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-9/2010>Ú je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.“

c/ absencia RPMN : Žalovaný v bode 6 Zmluvy - údaje o schválenom revolvingovom úvere neuviedol výšku hodnoty RPMN. Žalovaný za poskytnutie úveru v zmysle ust. čl. 6 Zmluvy účtoval Žalobcovi poplatok vo výške sumy 50 Eur tak, že namiesto schválenej výšky úveru 1.500 Eur Žalobcovi reálne k dispozícii poskytol iba sumu 1450 Eur, pričom tento poplatok nezarátal do výpočtu RPMN, čo je v rozpore s európskou judikatúrou. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-377/14 Y. a T. v. FINWAY a.s. bod 91: „Vzhľadom na vyššie uvedené treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.“ Zároveň si dovoľujeme poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu 2Sžo/29/2013 „Pokiaľ žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky ( 755,52,-€) postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou ustanovenou v § 2 zákona č. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-258/2001-ucinnost-od-01.01.2010>258/2001 Z. z. <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-258/2001-ucinnost-od-01.01.2010>, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby ( spotrebiteľského úveru), treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru.“

25. Vynechanie RPMN zároveň možno považovať za nekalú praktiku, pretože žalovaný tak neumožnil žalobkyni spoznať jeden z najdôležitejších údajov, z ktorého jej má byť zrejmá výhodnosť úveru na trhu. Ako vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica z 30. 9. 2009, sp. zn. 16CoE/107/2009 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí zhŕňať aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Jedným zo základných cieľov zákonodarcu bolo stanoviť porovnateľné číslo, ktoré slúži spotrebiteľom pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií - ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento údaj patrí medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v zmluve o poskytnutí úveru. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu. Ak nie je ročná percentuálne miera nákladov uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preukázané, že v Zmluve absentuje hodnota RPMN, ktorá je uvedená iba v predtlačenej časti - údajoch o požadovanom revolvingovom úvere, pričom aj táto je určená nesprávne, nakoľko Žalovaný do výpočtu hodnoty RPMN nezarátal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 50 EUR, čím umelo znížil hodnotu RPMN z reálnej výšky 23,99% na 20,91%.

27. Všetky tieto absencie zmluvy, uvedené v bode a-c), ako zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú za následok zákonnú sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.

28. Podobne pokiaľ ide o Dohodu o poskytovaní služieb, kde sa v zmysle čl. 7.1 Dohody Žalobkyňa zaviazala zaplatiť za uzatvorenie Dohody Žalovanému odplatu vo forme pravidelných mesačných splátok, každá vo výške 2,51% zo sumy schváleného úveru. Odplata za uzatvorenie Dohody o poskytovaní služieb je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi. Obdobné poplatky, ako sú v Dohode o službách, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Uvedené vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z dňa 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 sp. zn. 10 CoE/313/2010), ale rovnako aj zo samotného Občianskeho zákonníka, kde podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, čo potvrdil svojím rozhodnutím aj Najvyšší súd Slovenskej republiky číslo rozhodnutia: 8MCdo/3/2015 zo dňa 28.08.2015. Na základe uvedeného je preto Dohoda o poskytnutí služby uzatvorená medzi spotrebiteľom a veriteľom absolútne neplatná. 29. Medzi stranami nebolo sporné, že by Žalobkyňa od uzatvorenia Zmluvy pravidelne mesačne neplatila odplatu za uzatvorenie Dohody vo výške 36,40 Eur, ku dňu podania žalobného návrhu Žalobkyňa tak zaplatila spolu so splátkami úveru žalovanému celkovo sumu 2.420,55 Eur.

30. V zhode so žalobkyňou súd konštatuje, že zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustálenej judikatúry, napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 4 Obo/72/2008 „K všeobecným predpokladom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia, patrí najmä skutočnosť, že došlo k získaniu určitého obohatenia na strane neoprávneného nadobúdateľa, čo sa v majetkovej sfére prejaví buď zväčšením jeho majetku, alebo nedôjde k zmenšeniu majetku, hoci sa tak malo stať. Obohatenie jedného subjektu však súčasne musí byť ujmou subjektu druhého, teda je potrebné, aby medzi obohatením a vzniknutou ujmou, existovala určitá súvislosť, vzťah. Obohatenie musí byť bezdôvodné, čo vyplýva zo znenia § 451 OZ.“, súd ustálil, že obohatenie Žalovaného predstavuje rozdiel medzi peňažnou čiastkou reálne poskytnutou Žalovaným, t.j. sumou 1450,- Eur a sumou, ktorú Žalobkyňa zaplatila, t.j. sumou 2.420,55 Eur, t.j. suma 970,55 Eur, ako získané bezdôvodné obohatenie žalovaného prijímaním mesačného plnenia bez právneho dôvodu a prijímaním plnenia z neplatného právneho úkonu. V tejto súvislosti poukazujeme na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 7Co/84/2011: „Vzhľadom na právnu fikciu podľa ktorej sa poskytnuté úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov je plnenie prijaté žalovaným od žalobkyne, plnením bez právneho dôvodu a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí vydať.“ Súd preto žalobe žalobkyne v uplatnenej výške, v celom rozsahu vyhovel.

31. Spolu so žalovanou sumou súd žalovaného zaviazal i na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, spočívajúcom v uplatnenom zákonnom úroku z omeškania počnúc od 20.12.2016 do zaplatenia, po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie v zmysle výzvy zo dňa 05.12.2016.

32. Pokiaľ ide o hmotnoprávnu námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, súd aplikoval ustanovenie § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí zatri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

33. Žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery z vlastných zdrojov, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je žalovaný povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi.

34. Podľa názoru súdu, objektívna premlčacia doba je v danom prípade desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje súd za úmyselné. Ak žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a neumožnil prostredníctvom RPMN porovnať žalobkyni výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom, ak žalovaný neobhájiteľne skryl neprimerane vysokú až úžernú cenu úveru do poplatku za poskytnutie úveru, ak žalovaný poskytol žalobkyni úver, pri ktorých dohoda o výške úrokov presahovala mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia úverových zmlúv, súd považuje tvrdenie žalovaného, že sa nedopustil úmyselného konania za nepresvedčivé. Opísané praktiky a konanie v rozpore s dobrými mravmi si ťažko možno predstaviť len v rovine nedbanlivostnej. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, podľa ktorého dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak, ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Preto súd neuznáva obranu žalovaného, že nárok je premlčaný, keďže objektívna desaťročná doba od poskytnutia úveru neuplynula.

35. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 rokov je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z § 107 ods. 1 totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Vzhľadom na to, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až pri úhrade 12 splátky, t.j. od 1.12.2015, žaloba bola podaná dňa 09.03.2017, teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Súd preto hmotnoprávnu námietku premlčania nároku vznesenú žalovaným nemal za dôvodnú.

36. Zároveň súd žalovaného v zmysle ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka zaviazal aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie v zmysle výzvy zo dňa 05.12.2016 od 1. dňa omeškania, t.j. od 20.12.2016 do zaplatenia. 37. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods.2 a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal v rozsahu 100% právo na náhradu trov konania, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 38. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 58 Eur súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobkyňa ako poplatníčka bola od poplatku oslobodená a v spore bola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).