Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/24/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu GOBART, s.r.o., so sídlom Lichardova 19, 977 01 Brezno, IČO: 44 680 384, právne zast. AK PRESPERINOVA, s.r.o., so sídlom Zelená 2/D, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 859 583, v mene ktorej koná advokát a konateľ spoločnosti JUDr. Petra Presperínová proti žalovanému B.. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. O. X, XXX XX Z. C., zast. AK JAKUBČO, spol. s r.o., Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 50 570 897 o náhradu škody v sume 20.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 66Cbi/19/2013-221 zo dňa 25. apríla 2017 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 66Cbi/19/2013-221 zo dňa 25. apríla 2017 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol súd žalobu, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu 75.000,- Eur s 5,5% úrokom z omeškania ročne od splatnosti sumy 55.000,- Eur a 20.000,- Eur do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená tým, že dňa 21.10.2013 o 10.00 hod. sa konala dražba nehnuteľností, ktorú vykonával žalovaný ako správca konkurznej podstaty dlžníka B. I., K. K. v jeho kancelárskych priestoroch vo Veľkom Krtíši, na ktorej bol žalobcom vydražený najvyšším podaním vo výške 3.000,- Eur nehnuteľný majetok za sumu 3.000,- Eur, ktorú zaplatil v hotovosti do pokladne správcu konkurznej podstaty. Udelením príklepu sa stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. P.. Nasledujúci deň 22.10.2013 oznámil žalovaný listom žalobcovi, že dražbu považuje za neplatnú, pretože jej priebeh neosvedčil podľa § 20 ods.13 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Vzhľadom k tomu, že žalobca v ten istý deň, a to 22.10.2013 uzavrel s treťou osobou Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, od ktorej musel z vyššie uvedeného dôvodu odstúpiť a následne zaplatiť tretej osobe zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- Eur, je takto zaplatená suma pre žalobcu škodou, ktorú si následne uplatnil voči žalovanému.

2. Po posúdení predbežnej otázky súdom prvej inštancie o tom, či Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2013 medzi žalobcom ako budúcim predávajúcim na jednej strane a na druhej strane treťou osobu ako budúcim kupujúcim je platná, keďže v čl. V. bod 1 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by budúci predávajúci alebo budúci kupujúci od tejto zmluvy odstúpil, zaplatí zmluvnú pokutu 20.000,- Eur a s poukazom na čl. V. bod 2 si dohodli povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu aj v prípade, ak v lehote stanovenej v čl. IV. bod 1 zmluvy neposkytne potrebnú súčinnosť k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy alebo neuzavrie kúpnu zmluvu z iných dôvodov, pričom z čl.V. vyplýva, že

budúci predávajúci sa zaviazal uzatvoriť kúpnu zmluvu najneskôr do 3 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva Okresným úradom Banská Bystrica, Katastrálny odbor súd ustálil, že žalobca od Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2013 odstúpil s poukazom na uvedený článok zmluvy. Bol toho názoru, že odstúpenie od zmluvy je výkonom práva účastníka konkrétnej zmluvy, ktorý tak môže urobiť na základe zmluvných alebo zákonných dôvodov. Podľa názoru súdu si účastníci Zmluvy o budúcej zmluve dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, preto v tejto časti považoval Zmluvu o budúcej zmluve za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej . Podľa jeho názoru nemožno dohodnúť platenie zmluvnej pokuty v inom prípade, než pre nesplnenie zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale je výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zmluvy alebo zo zákona a má za následok s poukazom na § 48 ods.2 OZ, že zmluva sa od začiatku ruší a práva a povinnosti z nej vyplývajúce zanikajú.

3. Súd prvej inštancie posúdil žalobu vecne ako žalobu na plnenie, keďže medzi sporovými stranami bolo sporné splnenie základných predpokladov všeobecnej zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorý z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku.

4. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na náhradu škody súd konštatoval, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí pri výkone správcovskej činnosti po splnení zákonných predpokladov, pričom Zákon o správcoch upravuje osobitnú zodpovednosť za škodu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak Zákon o správcoch alebo Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neustanovuje inak. Podľa § 420 je všeobecná zodpovednosť za škodu subjektívnou zodpovednosťou, aj keď sa zavinenie povinného predpokladá. Zodpovednosti sa povinný zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil. Správca pritom zodpovedá za škodu len vtedy, ak poškodenému vznikla škoda v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti pri správe a speňažovaní majetku. Dospel preto k záveru, že v danej veci nedošlo k splneniu predpokladov pre uplatnenie zodpovednosti žalovaného za škodu voči žalobcovi, keďže žalobca nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaným.

5. Samotná nulitnosť dražby vyplýva priamo z právnych predpisov, ktoré sú známe aj žalobcovi a na ich neznalosť sa nemôže odvolávať, pričom žalobca nevzniesol ani námietku týkajúcu sa priebehu dražby v tom zmysle, že túto musí notár osvedčiť, aby takýmto postupom participoval na prípadnom odstránení vadného postupu správcu. Notárka, ktorá sa mala dostaviť na dražbu, sa dražby nezúčastnila, čím vznikla nepredvídateľná situácia tesne pred začatím dražby, preto napriek tomu, že správca pri vykonávaní správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou mal a mohol vedieť, že bez notára nie je možné osvedčiť priebeh dražby notárskou zápisnicou, mal súd za to, že žalobca porušenie právnej povinnosti žalovaným nepreukázal.

6. Pokiaľ ide o uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy žalovaným s treťou osobou, sporným je aj moment jej uzatvorenia, ktorý zmluvné strany viazali na neexistujúcu právnu skutočnosť, resp. na právnu skutočnosť, ktorú nie je možné bližšie alebo bez ďalšieho určiť, pretože žiadne vkladové konanie v spojení s dražbou neprebiehalo. S prihliadnutím na výsledok dražby prebieha na príslušnom katastrálnom odbore konanie o zápis formou záznamu. Z tohto dôvodu je aj v tejto časti zmluva o budúcej zmluve neplatná, keďže nie je z nej zrejmý čas, dokedy sa mala takáto zmluva uzavrieť a je dojednaná neurčito.

7. Uzatvorenie Zmluvy o budúcej zmluve vytvárajú aj pochybnosti o poctivosti zámeru, ktorý zmluvné strany sledovali, pretože žalovaný v krátkom časovom okamihu, a to v ten istý deň po skončení dražby telefonicky informoval vydražiteľa za prítomnosti svojej asistentky, že dražba nebola vykonaná v súlade s platným predpisom o dobrovoľných dražbách, a preto je neplatná. V čase, kedy žalovaný uzatváral Zmluvu o budúcej zmluve, mal už o tejto skutočnosti telefonickú informáciu, ktorú mu žalovaný následne potvrdil písomne, preto nemohol byť dobromyseľný a dôvodne očakávať, že sa skutočne stane vlastníkom predmetu dražby.

8. Okrem vyššie uvedeného, bolo bezodkladne žalovaným zverejnené v Obchodnom vestníku aj oznámenie o neplatnosti dražby, napriek tomu však hneď na druhý deň po vykonaní dražby žalobca ako budúci predávajúci s budúcim kupujúcim uzatvorili Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, kde sa zaviazal na vysokú zmluvnú sankciu.

9. Podľa názoru súdu šlo o neštandardné konanie žalobcu, pretože bez toho, aby žalobca nehnuteľnosť

- byt -, ktorý dražil reálne prevzal a aby budúci kupujúci byt videl, uzatvorili budúcu zmluvu na sporný predmet dražby a dohodli sankciu neadekvátnu okolnostiam, a to po neodkladnom oznámení zo strany žalovaného, že dražba je neplatná.

10. Podľa názoru súdu nedošlo ani ku vzniku škody, keďže túto nebol žalovaný povinný uhradiť. Zmluvná pokuta bola podľa názoru súdu dojednaná neplatne, preto sa žalobca nemôže domáhať náhrady škody, ktorej vzniku mohol zabrániť. Tým, že plnil na základe neplatného právneho dojednania, nemôže preniesť svoje konanie na niekoho iného, pričom pre odstúpenie od zmluvy nie je ani možné zmluvnú pokutu dohodnúť. Nie je preto podľa jeho názoru daná ani príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným porušením povinnosti a škodou, pretože úbytok na majetku žalobcu nie je následkom porušenia povinností, ani následkom neplatnosti dražby, ale následkom dobrovoľného odstúpenia žalobcu od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.

11. Z vyššie uvedených dôvodov dospel okresný súd k záveru, že žalobca nepreukázal zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, preto neuniesol dôkazné bremeno, čo bol dôvod na to, aby súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že ju priznal žalovanému v rozsahu 100% voči žalobcovi.

12. S rozhodnutím súdu prvej inštancie sa neuspokojil žalobca a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní poukázal na porušenie § 127 (správne § 385) písm. d), e) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej , pretože ako konateľovi žalobcu mu nebolo umožnené sa vyjadriť ku skutočnostiam, keď sa na termín pojednávania vo veci ospravedlnil a pojednávanie sa konalo v jeho neprítomnosti na základe nepresných a zmätočných údajov, ktoré viedli súd k nesprávnemu rozhodnutiu.

13. Zdôraznil, že dražba sa konala dňa 21.10.2013 v sídle žalovaného, ktorý vystupoval ako správca konkurznej podstaty a na tejto dražbe mal byť prítomný O. O. ako právny zástupca žalobcu, ktorý sa však na dražbe nenachádzal. Podľa tvrdenia žalobcu takúto osobu ani nepoznal a nikdy o nej nepočul, pričom podľa vyjadrenia žalovaného mala odobriť samotný priebeh dražby, resp. jej procesný postup. Žalovaný preto nemohol túto osobu kontaktovať a ani sa nemôže odvolávať na to, že táto osoba mu odsúhlasila jeho nesprávny postup pri výkone dražby. Takáto o soba podľa tvrdenia žalobcu neexistuje, resp. v danom prípade nikdy nebola nijakým spôsobom na dražbe zúčastnená a žalobca ju nepozná. Na dražbe žalobca ako vydražiteľ navrhol cenu 3.000,- Eur a túto zaplatil v hotovosti do pokladne správcu konkurznej podstaty, pričom udelením príklepu správcom sa stal vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P..

14. Tvrdil tiež, že nie je pravda, že by žalovaný kontaktoval žalobcu niekoľko hodín po dražbe. Prvýkrát tak žalovaný urobil až po 3-4 dňoch od konania dražby, pričom žalobca v dobrej viere už 22.10.2013 ráno uzavrel Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy s treťou osobou, ktorej sa zaviazal vydraženú nehnuteľnosť predať.

15. Po oznámení žalovaného, že dražba je podľa neho neplatná, bol nútený od zmluvy odstúpiť, keďže zistil, že nehnuteľnosť nebude na neho platne prevedená, preto ju nemôže pre chybu žalovaného previesť na tretiu osobu. Po odstúpení od zmluvy žalobca zaplatil tretej osobe odstupné, pretože žalovaný svojim neodborným konaním a postupom zmaril dražbu. Ak by nebol odstupné zaplatil, bola by si tretia strana uplatňovala náhradu ušlého zisku a náklady s tým spojené.

16. Keďže v konaní bola ako jediný svedok vypočutá sekretárka žalovaného p. I. je zrejmé, že táto vec objektívne neobjasnila a jej svedectvo je prinajmenšom diskutabilné, keď žalobcu ako konateľa a vydražiteľa súd nevypočul, pričom dodnes nie je vo veci určené, či je alebo nie je dražba platná, pretože túto skutočnosť môže posúdiť len súd, a nie správca.

17. Zároveň podal odvolanie aj voči trovám konania z dôvodu, že účastníkovi, ktorý preukázateľne spôsobil a zapríčinil vznik súdneho konania nemôže súd priznať ešte aj trovy konania od poškodenej strany. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom vypočutia žalobcu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 24.07.2017. Uviedol v ňom, že procesný postup súdu prvej inštancie ponecháva na rozhodnutí odvolacieho súdu. Vyhlásil však, že vo vzťahu k žalobcovi neboli porušené žiadne procesné predpisy a pojednávanie konané v jeho neprítomnosti sa nijako nedotklo jeho práv a oprávnených záujmov. Zdôraznil, že žalobca bol na pojednávanie predvolaný nie raz, ale niekoľkokrát a mal možnosť sa vyjadriť k skutočnostiam, pričom pojednávania sa ani raz nezúčastnil a zúčastnil sa ich iba jeho právny zástupca. Súd podľa jeho názoru postupoval správne, keď bol povinný okrem zabezpečenia možnosti účasti strán sporu na pojednávaní prihliadať aj na svoju povinnosť, a to spoľahlivo a pri rešpektovaní práv druhej strany sporu prerokovať vec bez zbytočných prieťahov, preto argumentáciu žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces považoval za neopodstatnenú.

19. K samotnému vzniku škody žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnená pohľadávka mala vzniknúť v spojení so zaplatením zmluvnej pokuty, ktorej titulom však bolo neplatné zmluvné dojednanie. Žalobca nemusel uhrádzať zmluvnú pokutu neplatne dojednanú pre prípad odstúpenia od zmluvy a pokiaľ ju uhradil, môže sa domáhať jej vrátenia od tretej osoby. Nemôže však žiadať, aby mu ju uhradil žalovaný, pretože úbytok jeho majetku v skutočnosti žalovaný nespôsobil.

20. Odstúpenie ako právny úkon nie je možné považovať za porušenie žiadnej právnej povinnosti, pretože sa jedná o zmluvnú alebo zákonom dovolenú možnosť ukončenia zmluvy. Využitie práva na odstúpenie od zmluvy nie je porušením povinnosti, preto s využitím tohto práva nemôže byť spojená ani žiadna zmluvná alebo mimozmluvná sankcia. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to pod sp.zn. 5Cdo/5/2000 a sp.zn. 2Cdo/141/2000. Podľa názoru žalovaného tak nie sú splnené základné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, keďže neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nemusel žalobca plniť. Podľa názoru žalovaného nebola Zmluva o budúcej zmluve vykonateľná, keďže viazala transakčnú povinnosť ohľadom vlastníckeho práva, ako aj povinnosť zaplatiť kúpnu cenu na vklad vlastníckeho práva bez konkretizácie toho, akej zmluvy a medzi akými účastníkmi sa tento vklad mal týkať. Na dražbe sa vlastnícke právo nadobúda príklepom a zápis do katastra sa realizuje formou záznamu, preto dojednanie v čl. IV. bod 1 Zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy sa zjavne nedotýkalo výsledku dražby, ale iného bližšie neidentifikovaného vkladu. Takáto neurčitosť spôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pretože sa jedná o jej podstatnú náležitosť. Bez riadne určenia času uzatvorenia budúcej zmluvy stráca Zmluva o budúcej kúpnej zmluve dôvod svojej existencie a aj ekonomický význam.

21. Pokiaľ ide o časové súvislosti jej uzatvorenia, tieto vyvolávajú pochybnosti o poctivosti zámeru, ktorý zmluvné strany sledovali. Podľa názoru žalovaného nie je možné uveriť, že strany uzatvorili Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve len 26 hodín po vykonaní dražby, kde zároveň dohodli pre nesplnenie povinností z nej sankciu v relatívne veľkej výške napriek tomu, že predmet dražby nebol odovzdaný a s jeho stavom sa v žiadnom prípade nemohol kupujúci riadne oboznámiť, pričom bol napriek tomu ochotný poskytnúť za tento byt cenu prevyšujúcu jeho reálnu trhovú hodnotu. Žalovaný vyslovil pochybnosť, že Zmluva o budúcej zmluve bola uzatvorená len z dôvodu, aby si žalobca vytvoril podmienky pre uplatňovanie náhrady škody voči správcovi. Nie je obvyklé a v rozpore so starostlivosťou dobrého hospodára, aby vydražiteľ uzatváral zmluvy pred uplynutím 3-mesačnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť dražby a bral na seba povinnosť zaplatiť relatívne vysoké zmluvné sankcie. Nepoctivý zámer žalobcu a budúceho kupujúceho je zdôraznený aj tým, že proces, ktorého predmetom bol dotknutý byt, bol len domnelou dražbou, a teda nulitnou pre nedostatok jej formálnej stránky, preto dražba de lege nebola vykonaná vôbec. Bez notárskej zápisnice osvedčujúcej jej priebeh by totiž nebolo možné realizovať zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a tento nedostatok by nebolo možné nijako dodatočne napraviť. Proces, ktorého výsledok nie je možné zapísať do katastra nehnuteľností sa nedá považovať za dražbu, čoho si mal a mohol byť vydražiteľ vedomý, a to tým skôr, že ho na to žalovaný hneď po domnelej dražbe upozornil. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručované žalobcovi, ktorý sa k nemu už nevyjadril.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

23. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil pôvodne právo na náhradu škody vo výške 75.000,- Eur s 5,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 75.000,- Eur od 23.10.2013 do zaplatenia a 5,25% ročný úrok zo sumy 20.000,- Eur od 19.11.2013 do zaplatenia, ktorý následne upravil tak, že po čiastočnom späťvzatí návrhu trval na priznaní sumy 20.000,- Eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 19.11.2013 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil právo na náhradu škody voči bývalému správcovi konkurznej podstaty úpadcu B. I. z dôvodu, že jeho nesprávnym a nezákonným postupom pri dražbe, ktorá sa uskutočnila dňa 21.10.2013 o 10.00 hod. v kancelárskych priestoroch žalovaného vydražil žalobca nehnuteľnosť - byt č. XX nachádzajúci sa na XX. poschodí, vchod č. X bytového domu so súp.č. XXXX na parc.č. XXX k.ú. P., ul. U. v spoluvlastníckom podiele 1/1 v celosti spolu s príslušenstvom a spoluvlastníckym podielom k zastavanej ploche vo veľkosti 655/248977 za sumu 3.000,- Eur, pričom vydražením nehnuteľnosti sa jej vlastníkom ku dňu udelenia príklepu stal žalobca. Táto skutočnosť vyplýva zo zápisnice z prvého kola dražby nehnuteľného majetku vyhotovenej dňa 21.10.2013, ktorú podpísal správca úpadcu ako dražiteľ a licitátor a žalobca ako vydražiteľ. Žalobca zaplatil za vydraženú nehnuteľnosť sumu 3.000,- Eur, pričom proti udeleniu príklepu nikto nevzniesol námietky. Cenu dosiahnutú vydražením zaplatil vydražiteľ v hotovosti do pokladni správcu konkurznej podstaty úpadcu. Nasledujúci deň, dňa 22.10.2013 zaslal žalovaný žalobcovi oznámenie o neplatnosti dražby s odôvodnením, že táto sa uskutočnila v rozpore s § 20 ods.13 zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, pretože nedošlo k osvedčeniu o priebehu dražby notárom, v dôsledku čoho je dražba neplatná a zápisnica z II. kola dražby nehnuteľného majetku bezpredmetná.

24. Škoda mala žalobcovi vzniknúť tým, že budúcemu kupujúcemu nehnuteľnosti, ktoré vydražil a s ktorým uzavrel Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zaplatil príkazom na úhradu sumu 20.000,- Eur zodpovedajúvcu zmluvnej pokute dňa 22.11.2013 za to, že od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluve odstúpil, o čom predložil do spisu oznámenie - Odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.11.2013.

25. Žalovaný v konaní tvrdil, že o tom, že dražba nebola vykonaná v súlade s platným Zákonom o dobrovoľných dražbách a preto je neplatná, informoval telefonicky ešte v ten istý deň žalovaného, čo dosvedčila asistentka žalovaného pri jej výsluchu dňa 25.04.2017. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhol vykonať dokazovanie výpisom zo zoznamu hovorov zo dňa 21.10.2013 na účastníckej stanici k telefónnemu číslu XXXX XXX XXX vedenej spoločnosťou Slovak Telecom.

26. Oznámenie o neplatnosti dražby bolo zverejnené aj v Obchodnom vestníku vydanom dňa 25.10.2013 pod č. OV 207/2013. Z dokladu predloženého žalovaným vyplýva, že sumu 3.000,- Eur zloženú ako zálohu na dražbu a neskôr ako kúpnu cenu dňa 29.10.2013 žalovaný uhradil na účet oznámený právnym zástupcom žalobcu žalovanému. Suma bola odpísaná z účtu žalovaného vo výške 3.000,- Eur dňa 07.11.2013.

27. Konateľ žalobcu vo vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 31.05.2016 uviedol, že o tom, že dražba je neplatná sa dozvedel telefonicky od žalovaného až o dva, resp. tri dni po konaní dražby a písomne mu to oznámil žalovaný až 20 dní po jej konaní.

28. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, kde na strane budúceho predávajúceho vystupoval žalobca a na strane budúceho kupujúceho obchodná spoločnosť Bystrická úverová, s.r.o. vyplýva, že bola uzavretá podľa § 50a Obč. zák. dňa 22.10.2013, t.j. nasledujúci deň po dražbe nehnuteľnosti. Jej predmetom bola dohoda o tom, že žalobca uzavrie s treťou osobou kúpnu zmluvu na byt č. X0 na XX. poschodí, na U. ulici č. 4 v K. K., ktorý sa žalobca ako budúci predávajúci zaviazal predať a budúci kupujúci kúpiť za dohodnutú kúpnu cenu s tým, že dohodnutá kúpna cena činila 55.000,- Eur a mala byť vyplatená na účet budúceho predávajúceho do 3 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva na budúceho kupujúceho.

29. V čl. V. tejto zmluvy zmluvné strany dohodli pre prípad, že by budúci predávajúci alebo budúci kupujúci od nej odstúpili zmluvnú pokutu 20.000,- Eur. Zároveň v čl. V. bod 2 dohodli, že účastník zmluvy je povinný zaplatiť druhému účastníkovi zmluvnú pokutu aj v prípade, ak v lehote stanovenej v čl. IV. bod 1 najneskôr do 3 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva Okresným úradom Banská Bystrica, Katastrálny odbor budúci predávajúci neuzavrie kúpnu zmluvu a neposkytne potrebnú súčinnosť k jej uzatvoreniu alebo ju neuzavrie z iných dôvodov. Pravosť podpisu budúceho predávajúceho L. K. bola

osvedčená Osvedčením zo dňa 22.10.2013 C. B., poverenou notárom B.. O. B. a do Centrálneho registra bolo Osvedčenie o pravosti podpisu zapísané pod por.č. O 701694/2013.

30. Podľa § 150 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

31. Podľa § 185 ods. 1 cit. zák. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

32. Podľa § 187 ods. 1 cit. zák. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

33. Podľa § 191 ods. 1 cit. zák. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

34. Podľa § 195 ods. 1 cit. zák. na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

35. Podľa § 20 ods.13 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení účinnom ku dňu 21.10.2013 ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.

36. Podľa § 21 ods.2 cit. zák. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

37. Podľa § 21 ods.7 cit. zák. neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o neplatnosti dražby dražobník uverejní bez zbytočného odkladu na dobu najmenej 30 dní spôsobom v mieste obvyklým. Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, dražobník tam uverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby.

38. Podľa § 29 ods.2, prvá veta cit. zák. ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov.

39. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, keď žalobu vo veci samej zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ako aj s prihliadnutím na podstatné tvrdenia žalobcu uvedené v ním podanom odvolaní o porušení jeho procesných práv, keď mu ako konateľovi žalobcu nebolo umožnené sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré uviedol žalovaný a ktoré viedli k nesprávnemu rozhodnutiu súdu, a to napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní, na ktorom mal byť vyslúchnutý ospravedlnil, uvádza nasledujúce skutočnosti. 40. K tvrdeniam konateľa žalobcu v odvolaní o tom, že ho súd prvej inštancie nevypočul odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 05.04.2016 síce navrhol vypočuť konateľa žalobcu pána L. K., avšak len v tom prípade, ak to bude súd považovať za potrebné. Pojednávanie bolo súdom odročené na deň 24.05.2016. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pokúsi zabezpečiť účasť konateľa na nasledujúce pojednávanie.

41. Výzvou zo dňa 10.03.2017 vyzval súd prvej inštancie súčasného právneho zástupcu žalobcu, aby zabezpečil na pojednávanie, ktoré nariadil na deň 25.04.2017 účasť konateľa žalobcu tak, ako to navrhol na poslednom pojednávaní predchádzajúci právny zástupca žalobcu. Právneho zástupcu žalovaného vyzval, aby zabezpečil účasť ním navrhovanej svedkyne J. I..

42. Konateľ neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 25.04.2017 ospravedlnil a požiadal z dôvodu doprovodu chorej manželky do nemocnice o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu opätovne navrhol vypočuť konateľa, a to za účelom vyjadrenia sa k obsahu telefonátu žalovaného. Súd na tomto pojednávaní návrhu právneho zástupcu žalobcu na výsluch konateľa, ktorý upravuje § 195 nevyhovel rovnako, ako nevyhovel ani návrhu žalovaného na vykonanie dôkazu výpisom z účtu hovorov a o veci samej rozhodol na základe vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil ako dostatočné.

43. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nevykonal právnym zástupcom žalobcu navrhnutý dôkaz, a to výsluch konateľa žalobcu z toho dôvodu, že po výsluchu svedkyne navrhnutej žalovaným a po vyhodnotení ostatných dôkazov predložených stranami sporu bol toho názoru, že výsluch konateľa žalobcu nie je potrebný. Výsluch konateľa žalobcu, a to ako strany sporu, a nie svedka, upravený v § 195 navrhol jeho právny zástupca len na tvrdenie o tom, či mu žalovaný v deň konania dražby telefonoval a na obsah telefonického rozhovoru medzi nimi, ktorý dôkaz nebolo potrebné podľa úvahy súdu vykonať.

44. Súd prvej inštancie hodnotí dôkazy s poukazom na § 191 ods.1 podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Je preto výlučne v jeho právomoci, aby medzi skutočnosťami, ktoré boli stranami sporu tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania rozlíšil tie, ktoré sú pre spor rozhodujúce z hľadiska hmotnoprávnej normy, ktorú mienil na skutkové tvrdenia strán aplikovať a aby vylúčil tie, o ktorých medzi stranami nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude sudca považovať za preukázané na základe vykonaných dôkazov, a teda poznatkov z nich vyplývajúcich, a to aj z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových tvrdení.

45. Dôkaz výsluchom strany sporu, t.j. konateľa žalobcu nie je určený na to, aby pri ňom strana sporu uvádzala svoje tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach. Vykonanie dôkazu výsluchom strany sporu, a teda konateľa žalobcu predpokladá, že potrebné tvrdenia už boli prednesené a že prostredníctvom výsluchu konateľa majú byť len preukázané, pričom ide o jednu z posledných možností, ktorá prichádza do úvahy vtedy, ak nie je možné tieto tvrdenia žalobcu preukázať inak.

46. Navyše je nutné zdôrazniť, že podľa platnej právnej úpravy obsiahnutej v § 195 môže, ale nemusí súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, aj to len na návrh a len vtedy, ak ich nie je možné preukázať inak.

47. V prejednávanej veci súd nepostupoval v súlade s § 195 ods.2 a výsluch konateľa nenariadil a konateľa žalobcu ani na výsluch nepredvolal. Súd ani nepožiadal strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností tak, ako upravuje § 150 ods.2 CSP. Návrh na výsluch konateľa vyšiel výlučne z iniciatívy právneho zástupcu žalobcu, pričom tento dôkaz je len dôkazom podporným, a preto má postavenie len jedného z mnohých, do úvahy prichádzajúcich dôkazných prostriedkov, pričom jeho opodstatnenosť je daná vtedy, ak skutočnosť, ktorá má byť takto preukázaná, nemôže byť preukázaná vykonaním iného dôkazného prostriedku.

48. Ak teda po vykonanom dokazovaní a po záverečných rečiach dospel súd prvej inštancie k záveru, že vykonanie tohto dôkazného prostriedku nie je na zistenie skutkového stavu potrebné, nemôže mať takýto jeho úsudok za následok porušenie zásad spravodlivého procesu. Z práva na prejednanie veci verejne a v prítomnosti strany sporu, t.j. v tomto prípade konateľa žalobcu, keďže jeho právny zástupca bol na každom pojednávaní prítomný, čo v konečnom dôsledku mohol využiť aj sám konateľ žalobcu a na súdom nariadených pojednávaniach sa mohol zúčastniť, ako aj z práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom bezpodmienečne nevyplýva právo strany sporu na vykonanie ňou navrhnutého dôkazu vrátane dôkazu výsluchom konateľa žalobcu. Zásada voľného hodnotenia dôkazov na základe úvahy súdu vychádza z ústavného princípu nezávislosti súdu, pričom tento princíp je treba dôsledne

aplikovať aj v prípade, keď súd sám zváži, ktoré dôkazy vzhľadom k navrhovanému petitu je treba vykonať, prípadne či a nakoľko sa javí nevyhnutné doterajší stav dokazovania doplniť. Nie je preto možné vidieť v postupe súdu prvej inštancie porušenie zásad a princípov spravodlivého súdneho konania upravených v Civilnom sporovom poriadku, ako aj tých, ktoré sú dané ust. čl. 36 Listiny základných práv a slobôd v tom, že súd nemusí vyhovieť všetkým dôkazným návrhom strany sporu a ak z dôkazov, ktoré dovtedy súd vykonal je možné skutkový stav posudzovanej veci bezpečne zistiť, je potom len vecou súdu, ako vykonané dôkazy vyhodnotí a ako prípadné nevykonanie dôkazu odôvodní.

49. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ani výsluch svedkyne p. J. I., ktorá potvrdila, že žalovaný oznamoval neplatnosť dražby konateľovi žalobcu telefonicky už v deň konania dražby nemal na právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podstatnejší vplyv, pretože bez ohľadu na jej tvrdenie o tom, kedy sa mal žalobca o neplatnosti dražby dozvedieť, táto nemohla byť pre nesplnenie zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v § 20 ods.13 uvedených podmienok dražbou platnou. Nakoniec súd prvej inštancie na skutočnostiach zistených týmto výsluchom právne zdôvodnenie zamietnutia žaloby ani nezaložil.

50. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu v ním podanom odvolaní, že sa na dražbe dňa 21.10.2013 nezúčastnil O. O. ako jeho právny zástupca, čo v konaní tvrdil žalovaný, a teda že sa na dražbe táto osoba nenachádzala a ani takúto osobu žalobca nepozná, preto žalovaný nemohol túto osobu telefonicky kontaktovať a ani sa nemôže odvolávať na to, že by táto osoba bola odsúhlasila jeho nesprávny postup pri výkone dražby odvolací súd uvádza, že z 1. strany Zápisnice z II. kola dražby nehnuteľného majetku spísanej dňa 21.10.2013 vyplýva, že ako verejnosť bola zúčastnená len osoba O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, K.. Na str. 2 tejto zápisnice, posledný odsek sa uvádza, že pri žrebovaní boli prítomní nielen účastníci dražby, ale aj verejnosť, účasť ktorej žalobca, ktorý bol ako účastník dražby na dražbe prítomný, čo vyplýva z 1. strany zápisnice nenamietal a ani nežiadal osobu O. O. ako verejnosť z dražby vylúčiť, preto odvolací súd nepovažuje tvrdenia konateľa žalobcu v ním podanom odvolaní za relevantné. Nakoniec z výsluchu svedkyne, asistentky žalovaného p. J. I. (čl. 213 spisu) vyplýva, že k telefonického rozhovoru ohľadom neplatnosti dražby došlo medzi žalovaným a p. K., ktorého tak oslovoval žalovaný a ktorému oznamoval, že dražba je neplatná, a nie p. O. O.. Žalovaný si pýtal od p. K. aj číslo účtu, aby mu mohol vrátiť zloženú zábezpeku pred dražbou, k čomu následne došlo, keď z mailovej adresy a@b.c <mailto:a@b.c> bolo žalovanému dňa 29.10.2013 oznámené číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, na ktoré má vrátiť sumu 3.000,- Eur, čo aj urobil.

51. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že udelením príklepu správcom na dražbe konanej dňa 21.10.2013 sa stal vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k.ú. P. odvolací súd uvádza, že aby mohol žalobca nadobudnúť udelením príklepu na dražbe vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré dražil, museli by byť splnené Zákonom o dobrovoľných dražbách stanovené všetky podmienky. Podľa § 20 ods.13 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení ku dňu 21.10.2013, ak ide o dražbu bytu tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci, mal byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej mal notár uviesť podľa § 29 ods.2, prvá veta cit. zák. aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov, k čomu nedošlo.

52. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie § 21 ods.2 cit. zák., podľa ktorého mohol žalobca, ak došlo k porušeniu ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, keďže sa dražba konala bez účasti notára a pokiaľ bol dotknutý na svojich právach podať na súd žalobu o určenie neplatnosti dražby, a to v lehote 3 mesiacov odo dňa príklepu, čo neurobil.

53. Súd prvej inštancie si preto musel predtým, než pristúpil k vykonaniu dokazovania o tom, či žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody voči žalovanému prejudiciálne vyriešiť nielen otázku platnosti či neplatnosti dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 21.10.2013, ale aj platnosti, či neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute vo výške 20.000,- Eur žalobcu s treťou osobou, ktorej sa písomne zaviazal túto zaplatiť, ak od Zmluvy od budúcej kúpnej zmluvy, ktorú spolu uzatvorili dňa 22.10. 2013, odstúpi.

54. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že neplatnosť dražby zverejnil v súlade s § 20 ods.19 v Obchodnom vestníku s poukazom na § 17 ods.3 cit. zák. oznámením o neplatnosti dražby, o čom priložil výpis z Obchodného vestníka č. OV 207/2013 zo dňa 25.10.2013. Po predbežnom posúdení

platnosti dražby bol súd toho názoru, že bez notársky osvedčenej dražby k jej riadnemu vykonaniu nemohlo dôjsť. Ak aj žalobca hneď na druhý deň po jej uskutočnení uzatvoril Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s treťou osobou, v ktorej sa zaviazal vydražený byt previesť na túto osobu za kúpnu cenu 55.000,- Eur, postupoval v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, pretože reálne sa príklepom vlastníkom bytu zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. P., nemohol stať. Na tejto skutočnosti nič nezmení tvrdenie žalobcu, že ho žalovaný nekontaktoval telefonicky v deň konania dražby, ale až po 2-3 dňoch od konania dražby a v písomnej forme mu to oznámil až o niekoľko týždňov, keď na preukázanie vlastníctva nehnuteľností

- bytu a príslušného spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch k nemu musel nutne disponovať listinami, a to zápisnicou o priebehu dražby so všetkými, zákonom vyžadovanými náležitosťami, inak ju nie je možné považovať za verejnú listinu a v takom prípade nemôže byť dražba ani podkladom pre prechod vlastnického práva k draženým nehnuteľnostiam.

55. K tvrdeniu žalobcu, že od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odstúpil potom, ako mu žalovaný oznámil, že dražba je neplatná a potom ako zistil, že nehnuteľnosť - byt nebude na neho platne prevedený, pričom za odstúpenie od zmluvy zaplatil budúcemu kupujúcemu odstupné vo výške 20.000,- Eur, ktoré je pre neho škodou, za ktorú nesie zodpovednosť žalovaný, ktorý svojim neodborným konaním a postupom dražbu zmaril, pričom ak by nebol odstupné zaplatil, bola by si tretia strana uplatňovala voči nemu náhradu ušlého zisku a náklady s tým spojené odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením neplatnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute obsiahnutého v čl. V. Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca s treťou osobou dňa 22.10.2013 súdom prvej inštancie, pri ktorom dospel k záveru, že si zmluvné strany v tejto zmluve nemohli v čl. V. bod 1, ale ani 2 platne dohodnúť pre prípad odstúpenia od tejto zmluvy žalobcom zaplatenie zmluvnej pokuty 20.000,- Eur.

56. Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak nesplní záväzok. Ide teda o sankciu spojenú s nesplnením, resp. porušením zmluvnej povinnosti. V danom prípade žalobca právo na zmluvnú pokutu vyvodzuje z čl. V. uvedenej zmluvy, a to jeho bodu 1 z titulu odstúpenia od zmluvy ním ako budúcim predávajúcim, ale aj od bodu 2, ktoré obsahuje neurčité zmluvné dojednanie s poukazom na § 37 OZ. Keďže odstúpenie od zmluvy nie je zmluvnou povinnosťou, ale výkonom práva, s ním spojené sankcionovanie je preto zo zákona vylúčené. (Rozsudok NS SR sp. zn. 3 Obo 31/2008 z 11.12.2008)

57. Tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie a tak ako to vyplýva z doterajšej judikatúry súdov Slovenskej, ale aj Českej republiky, ktorá bola v rozhodujúcom čase rovnaká, je odstúpenie od zmluvy výkonom práva účastníka konkrétnej zmluvy, ktorý tak môže urobiť len na základe zmluvných alebo zákonných dôvodov. Odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale je výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zmluvy alebo zo zákona a má za následok s poukazom na § 48 ods.2 to, že zmluva sa od začiatku ruší a práva a povinnosti z nej vyplývajúce zanikajú. Zmluvnú pokutu si mohli preto zmluvné stany dohodnúť len za nesplnenie povinnosti dohodnutej v zmluve, napr. pre omeškanie s platením kúpnej ceny, nie však pre právo strany zmluvy od tejto odstúpiť. Neplatné je zmluvné dojednanie, ktorým je sankcionované nie plnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 32 Cdo 815/2007 ze dňa 30.10.2008) Takáto neplatnosť vyplýva z § 39 OZ, pretože sa dohodou zmluvných strán o platení zmluvnej pokuty pre prípad odstúpenia od zmluvy, a nie pre porušenie nejakej povinnosti zo zmluvy vyplývajúcej obchádza účel zákona, ktorým je obsah § 544 OZ. Toto ustanovenie upravuje možnosť dohodnúť zmluvnú pokutu len pre prípad porušenia povinnosti, nie pre výkon práva. Súdy preto opakovane označili za neplatné také dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za to, že účastník od zmluvy odstúpi, pretože subjekt v takomto prípade len realizuje svoje právo, ktoré mu priznáva zákon (Porovnaj napr. rozsudok NS ČR zo dňa 31. 03. 1998, sp. zn. 3 Cdon 1398/96, uverejnený v časopise Právní rozhledy č. 4/1999, rozsudok NS ČR zo dňa 25. 06.2002, sp. zn. 25 Cdo 182/2001, rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 23Cdo/ 3894/2015)

58. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal všetky zákonné predpoklady vyplývajúce z § 420 Obč. zák. nevyhnutné na to, aby bol za vznik škody zodpovedný práve žalovaný. Aj keď sa odvolací súd nestotožnil v celom rozsahu s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie o tom, že žalovaný neporušil pri vykonávaní dražby právnu povinnosť, a preto konanie žalovaného ešte ako správcu úpadcu nepovažoval za protiprávne, je jeho rozhodnutie vo výroku o zamietnutí žaloby vecne správne.

59. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie totiž jednoznačne vyplynulo, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 20 zákona o dobrovoľných dražbách, keď túto uskutočnil bez prítomnosti notára a bez vyhotovenia osvedčenia o priebehu dražby vo forme notárskeho zápisu, ktorým by bol býval priebeh a konanie dražby osvedčené, vrátane uvedenia zákonom stanovených povinností pre predchádzajúceho vlastníka bytu. Žalovaný tak evidentne nekonal s odbornou starostlivosťou, preto je jeho nedôslednosť a neznalosť uvedeného právneho predpisu príčinou toho, že dražba bola neplatná, resp. ani nemala byť vykonaná.

60. Samotná nulitnosť dražby tak vyplývala priamo z právnych predpisov, ktoré boli známe aj žalobcovi, a preto aj on mal a mohol vedieť, že bez notára nie je možné osvedčiť priebeh dražby notárskou zápisnicou a túto skutočnosť mal hneď namietať. Keďže príklep na vydražených nehnuteľnostiach nebol platne udelený z dôvodu, že pri dražobnom konaní došlo k porušeniu zákona, žalobca sa jeho tzv. udelením ani nemohol vlastníkom nehnuteľností stať. 61. Treba však zdôrazniť, že pre určenie zodpovednosti žalovaného za vznik škody, zaplatenie ktorej je predmetom sporu, samotné porušenie právnej povinnosti žalovaným, bez preukázania ďalšieho zákonného predpokladu, a to že za jej vznik a výšku zodpovedá výlučne žalovaný, nestačí.

62. Faktom je, že žalobca dohodol s treťou osobou písomne zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000,- Eur s treťou osobou pre prípad, že od zmluvy, ktorá takúto dohodu obsahovala, odstúpi. Následne zistil, že dražba nie je platná, preto od zmluvy odstúpil a podal príkaz na úhradu sumy 20.000,- Eur ako zmluvnej pokuty, na zaplatenie ktorej sa písomne zaviazal. Či bola skutočne ním určená suma na účet tretej osoby, ktorý v konaní bližšie neoznačil aj pripísaná a či mu táto suma bola skutočne z jeho účtu odpísaná, nepredložil žiaden doklad banky. V konaní tak ani nepreukázal, že sa jeho majetok aj reálne zmenšil. Napriek tomu je však nutné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že ak sa aj majetok žalobcu vyplatením sumy 20.000,- Eur treťej osobe zmenšil, nemôže za jeho zmenšenie niesť zodpovednosť žalovaný.

63. Pokiaľ žalobca dohodol s treťou osobou písomne zmluvnú pokutu v rozpore so zákonom a túto zaplatil bez toho, že by sa bol súdnou cestou domáhal určenia jej neplatného dojednania, zavinil si zmenšenie majetku výlučne sám. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad odstúpenia od zmluvy je podľa § 39 absolútne neplatné nielen preto, že obchádza účel § 544 OZ, ale takéto dojednanie nemá s dražbou žiadnu súvislosť a navyše žalobca odstúpil od zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dobrovoľne.

64. Žalobca nebol podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne opatrný, keď uzatváral Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy bez toho, že by bol mal k dispozícii všetky listiny osvedčujúce jeho vlastníctvo, a teda, že sa v súvislosti s vykonanou dražbou stal jej riadnym vlastníkom, a to napriek tomu, že zápisnica o druhom kole dražby údaj o tom, že príklepom sa vlastníkom nehnuteľnosti stal, obsahovala. Táto však sama o sebe na preukázanie prechodu vlastníctva k vydraženému bytu na žalobcu, ktorý mienil predať, nestačí, a to o to skôr, že neobsahovala § 20 zák. o dobrovoľných dražbách vyžadované náležitosti, preto dražba ani nemohla byť podkladom pre prechod vlastnického práva k draženým nehnuteľnostiam na žalobcu. Navyše pôvodný vlastník žalobcovi dražený byt fyzicky neodovzdal a žalovaný neplatnosť dražby zverejnil v Obchodnom vestníku. Bez zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby nebolo možné zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vôbec realizovať a tento nedostatok nie je možné nijako zhojiť.

65. Žalobca podal odvolanie aj voči trovám konania z dôvodu, že žalovanému, ktorý preukázateľne spôsobil a zapríčinil vznik súdneho konania nemôže súd priznať trovy konania od poškodenej strany. S týmto názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožnil, pretože žalobca podal žalobu voči žalovanému z vlastného rozhodnutia, v ktorom dôkazné bremeno o zodpovednosti žalovaného za zmenšenie jeho majetku nezvládol, a preto nebol v konaní úspešný. Podľa platnej právnej úpravy obsiahnutej v § 262 je tak povinný hradiť účelne vynaložené trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s bránením práva žalovanému. O nároku na náhradu trov prvostupňového konania rozhodol súd prvej inštancie správne.

66. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v oboch výrokových vetách vecne správne, preto ho podľa § 387 potvrdil.

67. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 tak, že ho priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie zákonom stanoveným postupom.

68. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .