Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-144-2016.pdf
PDF · 106.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/144/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobkyne: Bc. Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, F. Z., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o neplatnosť právneho úkonu, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 402,78 €, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/351/2015-54 zo dňa 09. 12. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8C/351/2015-54 zo dňa 09. 12. 2015 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol (prvý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti uzatvorenej zmluvy, určenia neprijateľnosti podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 402,78 €. Dňa 29. 10. 2013 uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500034240, bola jej schválená výška úveru vo výške 1 500 € s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 % ročne. Žalovaný si okamžite započítal poplatok vo výške 215,75 €. Poplatok vyplýva zo služby, a to možnosť odkladu splátok (podľa bodu 8. 1 písm. a) zmluvy), túto službu nevyužila, ani o ňu nepožiadala. Dohoda o poskytnutí služby je zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej záujmom nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli tejto službe. Úver jej bol hneď po pripísaní na účet ponížený o uvedenú sumu. Celý obsah dohody o tomto poplatku spočíva v tom, že má platiť bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby. Žalovaný tak získava prospech skôr ako spotrebiteľ o túto službu požiada, čo spôsobuje značnú materiálnu disproporciu a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa má na to, že zmluva neobsahuje náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2010 Z. z. a to dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluvu teda považuje za bezúročnú a bez poplatkov, úver je úžerný, pretože úroková sadzba odporuje dobrým mravom, čo vedie k absolútnej neplatnosti zmluvy. Žalovaný jej celkovo poskytol úver vo výške 1 284,25 € a ona už zaplatila sumu vo výške 1 687,03 €, preto sa žalovaný na jej úkor obohatil o sumu vo výške 402,78 €. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.
3. Predmetom konania súdu prvej inštancie bolo posúdenie, či došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, či dohoda o poskytnutí služby je neprijateľnou zmluvnou podmienku a či má alebo nemá žalovaný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Okresný súd pri posudzovaní týchto sporných skutočností vychádzal zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 29. 10. 2013, ktorej účelom bolo poskytnutie úveru v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že na strane poskytovateľa je podnikateľ a na strane príjemcu služby ide o fyzickú osobu spotrebiteľa, nárok posúdil v súlade s § 1 ods. 2, § 497 Obchodného zákonníka, podľa § 34, § 43c ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 451, § 457 Občianskeho zákonníka a podľa § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. a zistil, že nie je sporné, že ide o zmluvu spotrebiteľskom úvere. Následne posudzoval sporné skutočnosti a to či: 1. je zmluva o revolvingovom úvere č. 8500034240 zo dňa 29. 10. 2013 platná, 2. má žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a 3. je dohoda o poskytnutí služby neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
4. Ad. 1: Uzavretie zmluvy a posúdenie jej platnosti Dňa 28. 10. 2013 žalobkyňa podpísala formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluva o revolvingovom úvere. Túto žiadosť súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju platnosť v súlade s § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu. V súlade s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, pričom musia byť splnené podmienky v súlade s § 43a, 44 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo preukázané, že písomný návrh - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru predloženého dlžníkom (žalobkyňou) bol prijatý veriteľom (žalovaným). Je síce pravdou, že v časti 5. žiadosti, ktorá bola vyplnená podľa požiadaviek žalobkyne, je odlišná výška ročnej percentuálnej miery nákladov od časti 6. žiadosti a od oznámenia veriteľa o schválení revolvingového úveru, avšak tento údaj (o ročnej percentuálnej miere nákladov), je závislý od vstupných údajov, jedným z ktorých je aj deň poskytnutia finančných prostriedkov. Ide tiež o údaj, ktorý nemožno dohodnúť účastníkmi, preto jeho zmenu nemožno považovať za odmietnutie pôvodného návrhu a ponuku pre nový návrh. Preto okresný súd považoval zmluvu za o spotrebiteľskom úvere za písomne uzavretú. Otázka platnosti zmluvy v prejednávanom prípade závisí od posúdenia, či je zmluva absolútne neplatná v celom rozsahu pre výšku ročnej úrokovej sadzby vo výške 70,01 % pre rozpor s dobrými mravmi, alebo je zmluva neplatná iba v tejto časti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Cdo 26/2011 zo dňa 26. 04. 2012 dospel k záveru, že v súlade so zákonom sú úroky do výšky 20 % - 29 % ročne. Podľa názoru okresného súdu však nemožno kvôli jednej z podstatných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, vyhlásiť celú zmluvu za absolútne neplatnú. Súd vzhľadom na uvedené zamietol návrh žalobkyne na vyslovenie absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500034240 zo dňa 29. 10. 2013.
4. Ad. 2: Bezdôvodné obohatenie a jeho vydanie Keďže sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia titulom neplatného právneho úkonu (zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500034240), o ktorom však súd dospel k záveru, že nie je neplatný, zamietol aj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 402,78 Eur.
4. Ad. 3: Dohoda o poskytnutí služby a otázka neprijateľnosti zmluvnej podmienky Pojem „dohoda“ gramaticky vylučuje, aby šlo zmluvnú podmienku. Zmluvnou podmienkou môže byť len také ustanovenie, ktoré je podmienkou alebo predpokladom vzniku zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré špecifikuje práva a povinnosti zmluvných strán týkajúcich sa hlavného plnenia. Dohoda o poskytnutí služby odkladu splátok v zmysle bodu 8. je samostatným právnym úkonom a nie zmluvnou podmienkou, preto sa žalobkyňa nemohla domáhať vyslovenia jej neprijateľnosti, ale len vyslovenia jej neplatnosti. Aj v tejto časti súd návrh z uvedených dôvodov zamietol.
5. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 v spojení s ustanovením § 151 ods. 3 OSP.
6. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný.
8. Proti rozsudku v celom rozsahu v súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozhodnutie zmeniť tak, že súd určí, že poplatok 215,70 € v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, určí, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500034240 z 29. 10. 2013 je neplatná a žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 402,78 €. Zároveň žiadala nahradiť trovy konania.
9. V odvolaní žalobkyňa uviedla, že súd nemal preukázanú existenciu dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v písomnej forme, v ktorých by boli uvedené všetky náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Okresný súd neposúdil návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, body 5. a 6. obsahujú dodatky a iné zmeny ako sú uvedené v bode 5. Súd sa tiež nezaoberal návrhom žalobkyne, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, kde nie je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti, RPMN je uvedené len ako predpokladaná nie konečná, nie je uvedená výška, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, boli uvedené až na listine - splátkový kalendár. Prijatie schváleného úveru žalovaným dňa 29. 10. 2013 žalovanému písomne nepotvrdila, čím žalovaný nedodržal podmienky uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Zmluvu treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov a bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva v prijatí peňažných prostriedkov vo výške 402,78 €, ktoré prevyšujú poskytnutú sumu úveru vo výške 1 284,25 €, keďže úver je bez úrokov a bez poplatkov.
10. Odvolateľka poukázala, že dojednaním v zmluve o úvere v bode 8 - dohoda o poskytnutí služieb v bode a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 € a v bode b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 € sa súd vôbec nezaoberal a bolo preukázané, že ako spotrebiteľka musí platiť za službu vopred. Za túto službu zaplatila, hoci jej nebola poskytnutá a to hneď odpočítaním od poskytnutého úveru. Súd tiež neprihliadol na rôzne kroky, ktoré žalovaný vykonával voči nej, a to zrážky zo mzdy bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia.
11. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné zrušiť v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd zrušil rozhodnutie aj v závislom výroku o náhrade trov konania a v súlade s § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Žalobkyňa namietala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch.
15. V súlade s procesnými predpismi je povinnosťou súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Povinnosťou súdu je v odôvodnení rozhodnutia jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, na aký zistený skutkový stav súd aplikoval právnu normu, akú, ako právnu normu interpretoval.
16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa si uplatnila nárok na základe zmluvného vzťahu, ktorý medzi účastníkmi vznikol zo zmluvy o úvere č. 8500034240 uzatvorenej dňa 29. 10. 2013. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že na jednej strane tohto vzťahu je dodávateľ a na druhej
strane spotrebiteľ, a teda je predmetný zmluvný vzťah potrebné posudzovať aj v súlade s ust. § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
17. Keďže ide o nárok uplatnený zo spotrebiteľskej zmluvy súd musí v súlade s § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet konania skúmal, či: 1. je zmluva o revolvingovom úvere č. 8500034240 zo dňa 29. 10. 2013 platná, 2. má žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 3. je dohoda o poskytnutí služby neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
18. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti úverovej zmluvy súd prvej inštancie posudzoval uzatvorenie zmluvy v súlade s OZ, mal za to, že písomný návrh - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru predložený žalobkyňou bol prijatý žalovaným. Okresný súd uviedol, že údaj o RPMN v návrhu zmluvy a v prijatom návrhu nemusí byť totožný, pretože nejde o údaj, ktorý možno účastníkmi dohodnúť. Žalobkyňa v odvolaní tieto závery namietala v tom, že návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý predložila v bode 5. a akceptácia návrhu žalovaným (údaje v bode 6.) nie sú totožné. Rozdielne sú RPMN - v bode 5. predpokladaná RPMN za úver 70,01 %, v bode 6 nie je už uvedená predpokladaná, ale RPMN 69,52 %, v bode 5 návrhu zmluvy o revolvingovom úvere je uvedená predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v percentách 63,32 %, pričom v bode 6. 70,01 %, naviac je v bode 6. údaj - ročná úroková sadzba úrokov z omeškania vo výške 5,5 %, čo v bode 5. nenavrhla. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že z odôvodnia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či žalobkyňa prijala takýto nový návrh, kedy. Odvolací súd pre nedostatok dôvodov v tejto časti považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutie neuviedol ako posúdil vzhľadom na obsahové odlišnosti návrhu zmluvy predloženého žalobkyňou na uzatvorenie zmluvy (údaje v bode 5. predloženej zmluvy vypĺňala žalobkyňa) a „akceptáciu“ prijatie návrhu zmluvy žalovaným (do bodu 6. predloženej zmluvy následne uviedol údaje žalovaný), keď toto „prijatie“ návrhu uvedené v bode 6 predloženej zmluvy obsahovalo zmeny nielen pokiaľ išlo o RPMN, ale aj pokiaľ išlo o uvedenie nového údaju - ročnej úrokovej sadzby z omeškania vo výške 5 % ročne (čo vyplýva z listinných dôkazov). Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé ako okresný súd posúdil uzavretie zmluvy vzhľadom na ustanovenie § 44 ods. 2 OZ, keď v návrhu na uzavretie zmluvy (bod 5) a tzv. „prijatí“ návrhu (bod 6) sú rozdielne údaje. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom tento údaj pomáha spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom, aká je cena úveru v porovnaní s ponukami iných poskytovateľov takýchto produktov. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu, ich „ceny“ a aj možnosť výberu toho najakurátnejšieho úveru. A preto tento údaj, ktorý vlastne dáva obraz o cene služby, treba považovať za rozhodujúci, pokiaľ ide o jeho uvedenie v návrhu zmluvy a prijatí návrhu, z hľadiska posudzovania a zhody prejavov.
18.1. Súd prvej inštancie, pokiaľ ide o návrh v časti určenia neplatnosti zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500034240 z 29. 10. 2013 musí prednostne posudzovať, či je v súlade s § 137 CSP na takomto určení naliehavý právny záujem, aké má toto určenie dosah na to, že medzi účastníkmi budú vyriešené ich vzťahy, čo určením neplatnosti zmluvy žalobkyňa sleduje, pričom je na žalobkyni aby uviedla skutkové tvrdenia preukazujúce naliehavosť právneho záujmu na takomto určení, čo je predpokladom úspešnosti návrhu. Ak bude v konaní zistené, že žalobkyňa má na určení neplatnosti zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 8500034240 z 29. 10. 2013 naliehavý právny záujem, okresný súd posúdi, či v súlade s § 44 ods. 1, 2 OZ došlo k uzatvoreniu zmluvy, napriek zmenám uvedeným žalovaným v „v prijatí návrhu“, resp. či žalobkyňa prijala iný návrh žalovaného a s akým obsahom. Žalobkyňa spochybňuje, že by prijala návrh žalovaného. Odvolací súd pre úplnosť udáva, že ani oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 29. 10. 2013 bez ďalšieho nemožno považovať za uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, javí sa, že vzhľadom na odlišné údaje oproti návrhu na uzatvorenie zmluvy predloženého žalobkyňou oznámenie predstavuje iba jednostranné oznámenie veriteľa.
19. V časti, v ktorej súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na vydanie bezdôvodné obohatenie, z dôvodu, že dospel k záveru, že zmluva nie je neplatná, a preto žalobkyni nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 402,78 €, je rozhodnutie pre nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľné. Okresný súd sa v súvislosti s uplatneným nárokom žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov (zmluva podľa žalobkyne neobsahuje dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti, výšku, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov..) obsahuje neprijateľný poplatok, úžernú odplatu (strana 4 návrhu, predposledný odsek) vôbec nezaoberal. Pre správne rozhodnutie, keďže súd nie je viazaný právnym posúdením veci účastníkom konania je potrebné zistiť z tvrdených skutkových tvrdení, či došlo k uzavretiu zmluvy, ak áno či predmetný úver obsahuje/neobsahuje náležitosti v súlade s § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, následne zistiť, či žalobkyňa plnila viac ako bola povinná. Pre záver súdu, že predmetný úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov je postačujúce, čo i len jedno porušenie povinnosti, tak ako je to uvedené v § 11 zák. č. 129/2000 Z. z. Zákonná úprava vyžaduje, aby spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy bol informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo nie, účelom zákona bolo, aby spotrebiteľ mal možnosť na základe jednoznačného, presného údaju porovnať produkty na úverovom trhu, posúdiť výhodnosť úveru, preto sa vyžaduje presná, nezavádzajúca informácia (napr. uvedenie predpokladanej výšky RPMN nespĺňa podmienky ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z. z., t. j. uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Zákon ako náležitosť zmluvy vyžaduje uvedenie presného údaju o RPMN (nie predpokladanej), účelom zákona bolo, aby spotrebiteľ mal možnosť na základe tohto jednoznačného, presného údaju porovnať produkty na úverovom trhu, dozvedieť sa celkové náklady na úver, posúdiť výhodnosť úveru, preto sa vyžaduje presná nezavádzajúca informácia. Aj keď nejde o údaj, ktorý sa dojednáva, ale je vypočítaný nemá vplyv na potrebu tejto obsahovej náležitosti v zmluve. Údaj označený ako predpokladaný, spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa. Úlohou súdu prvej inštancie bude tiež posúdiť, či napr. priamo v zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru umožňujúci spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento termín. Odvolací súd poukazuje na to, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nemožno považovať za odstránenie prípadných nedostatkov v obsahu zmluvy. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je jednostranný právny úkon žalovaného, ktorý sa v niektorých údajoch líši od údajov uvedených v zmluve. Právne relevantné je to, čo je obsahom zmluvy o úvere platne uzatvorenej.
20. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na určenie, že poplatok 215,75 € v bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere v znení „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 € a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingového úveru vo výške 112,08 € v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody“ je neprijateľnou podmienkou. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dohoda gramaticky vylučuje, aby šlo o zmluvnú podmienku, dohoda o poskytnutí služby odkladu splátok v zmysle bodu 8. je samostatným právnym úkonom a nie zmluvnou podmienkou.
20.1. Odvolací súd udáva, že pokiaľ ide o dojednanie v bode 8. Zmluvy, ustanovenie § 53 ods. 1 OZ uvádza, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. V súlade s § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ príkladmo uvádza, ktoré ustanovenia zmluvy treba považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, ide teda o ujednania zmluvy, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie v bode 8 Zmluvy „Dohoda o poskytnutí služby odkladu splátok“, nie je samostatným právnym úkonom, tak ako to uzavrel súd prvej inštancie, jednoznačne ide o
ustanovenie, ktoré je závislé na zmluve o úvere, pretože bez zmluvy o úvere nemá žiadny zmysel, uvedené dojednanie nemôže bez hlavnej zmluvy existovať. Ak aj v návrhu zmluvy je uvedený tento bod tak, že ho možno samostatne podpísať, nemožno ho oddeliť od samotnej zmluvy o úvere, a teda takéto ustanovenie tiež podlieha prieskumu v súlade s § 53 OZ.
20.2. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/358/2015, Krajského súdu v Prešove vo veci 18C/109/2011, ktorými bolo vyhlásené obdobné ustanovenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú treba považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať (prípadne vykonať úkon, ktorý by bolo možné považovať za súhlas s jeho využívaním za poplatok), ale je formulovaná tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok. Pokiaľ ide o posúdenie, či cena plnenia nemôže/môže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Aziz C-415/11: „na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad)“, treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť predmetné dojednanie v súlade s § 53 OZ.
21. Podrobným preskúmaním odvolacích dôvodov nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok a svoje rozhodnutie odôvodniť
22. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vrátane vyššie uvedeného, vo vzťahu k určeniu neplatnosti úverovej zmluvy bude skúmať či na takomto určení v súlade s § 137 CSP je naliehavý právny záujem. Pričom je na žalobkyni, aby uviedla tvrdenia a preukázala, že určením neplatnosti zmluvy sa odstráni stav právnej neistoty medzi účastníkmi a že tento nie je odstránený inak (vyriešením tejto otázky ako predbežnej). Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzhľadom na tvrdené skutkové okolnosti žalobkyňou súd posúdi, či došlo, k uzatvoreniu zmluvy (napr. v súlade s § 44 ods. 2 OZ), či návrh žalobkyne na uzatvorenie zmluvy bol v plnom rozsahu akceptovaný žalovaným, pretože v prípade, že prijatie návrhu obsahuje odchýlky, treba toto považovať za nový návrh, ktorý je potrebné opätovne akceptovať. V prípade, že súd prvej inštancie posúdi, že predmetná zmluva bola uzatvorená a je platná, posúdi, či zmluva obsahuje všetky náležitosti v súlade so zákonom č. 129/2001 Z. z., či predmetný úver netreba považovať za bezúročný a bez poplatkov. V prípade, že súd zistí, že zmluva nebola uzatvorená, nie je platná, resp., že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, v súlade s návrhom žalobkyne preskúma, či na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že žalovaná plnila žalobcovi viac ako mala. Súd prvej inštancie posúdi tiež, či dojednanie v bode 8. zmluvy je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, či takéto dojednanie možno považovať za platné, vzhľadom na jeho obsah, či ide o individuálne dojednanie (odvolací súd poukazuje aj na bod 20, 20.1, 20.2 odôvodnenia).
23. V súlade s § 379 písm. a) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie aj v závislom výroku o náhrade trov konania.
24. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).