Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-277-2016.pdf
PDF · 91.43 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/277/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Martiny Valentovej v právnej veci žalobkyne: I. C., nar. XX. Z. XXXX, bytom N. XX, XXX XX U., zastúpenej advokátkou: JUDr. Zuzana Mahranová Florišová, so sídlom Advokátska kancelária JUDr. Zuzana Mahranová Florišová, Iveta Orlíková, so sídlom Kapitulská 6, Trnava, proti žalovanému: J. C., nar. XX. N. XXXX, bytom T. XX, P. XXXX, Rakúsko, zastúpeného advokátom: JUDr. Roman Cibulka, so sídlom Hlavná 13, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 6. októbra 2016 č. k. 16C/96/2015-136, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania m e n í tak, že žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie v časti priznania náhrady trov konania odôvodnil právne použitím ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2, § 257 CSP (z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku). Vecne dôvodil, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný a v danom prípade nie je možné aplikovať ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie namietal, že v danom prípade žalovaný od počiatku namietal existenciu masy BSM a teda žalobkyňa mala nielen pri podaní žaloby, ale aj po jeho vyjadrení predvídať možnosť neúspechu žaloby a absenciu svojich dôkazov, ktorými svoje tvrdenia preukáže. Dôvody uvedené žalobkyňou (sociálna situácia, odchod z domácnosti) súd prvej inštancie neskúmal, nakoľko s poukazom na zásadný úspech žalovaného v spore, nedôvodnosť žaloby boli tvrdenia žalobkyne irelevantné. Pokiaľ žalobkyňa spĺňa podmienku pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci a s tým súvisiace oslobodenie od platenia súdneho poplatku, tieto skutočnosti samé o sebe nemajú za následok nepriznanie trov úspešnému žalovanému i s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba bola nedôvodná, naviac žalobkyňa počas manželstva nepracovala, pričom v súčasnosti má možnosť zamestnať sa a nebolo preukázané, že by mala objektívne dôvody, pre ktoré by sa zamestnať nemohla. Dôvodila, že vyššie uvedené okolnosti nemôžu byť na ťarchu úspešného žalovaného.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, avšak len čo do výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že pred vynesením rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadala, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane a to jej náhly odchod zo spoločnej domácnosti so žalovaným, pre ktorý nedisponovala potrebnými dôkazmi, ktorými by mohla preukázať nadobudnutie a existenciu hnuteľných vecí a
finančných prostriedkov tvoriacich masu BSM. Poukázala tiež na to, že pred podaním žaloby sa so žalovaným pokúšala dohodnúť mimosúdne cestou mediácie, čo však žalovaný odmietol. Zároveň poukázala na platnú judikatúru, podľa ktorej je súd povinný pri posúdení či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu ust. § 257 CSP prihliadať na všetky relevantné okolnosti konkrétnej veci. Súd pochybil v tom, že nevychádzal z posúdenia všetkých relevantných okolností veci, minimálne z dôvodov na strane žalobkyne spočívajúcich v jej sociálnej situácií a dôvodoch jej odchodu z domácnosti, prihliadnuc na náhly odchod žalobkyne z domácnosti, keď nemala žiadnu možnosť pamätať na to, aby si zabezpečila akékoľvek dôkazy pre následné preukázanie nadobudnutia a existencie masy BSM. Dodala, že pred podaním žaloby o vyporiadanie BSM v apríli 2014 sa pokúsila so žalovaným mimosúdne pokonať tým, že bola iniciátorkou mediačného konania. Žalovaný sa síce na základe výzvy mediátora konania zúčastnil, ale riešenie sporu mediáciou bez uvedenia odmietol, ktorú skutočnosť žalobkyňa preukázala už pri podaní žaloby. Žalovaný začal namietať neexistenciu masy BSM až po podaní žaloby v sporovom konaní. Namietala, že je spravodlivé, aby sa na okolnosti sporu dôvodne prihliadalo. Poukázala na Uznesenie NS SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6MCdo/5/2011, podľa ktorého ust. § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Žalobkyňa vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti v odvolaní navrhla, aby odvolací súd prihliadol na konkrétne individuálne dôvody hodné osobitného zreteľa a napadnuté rozhodnutie v časti náhrady trov konania zmenil tak, že náhradu trov konania úspešnému žalovanému neprizná alebo pomerne zníži, alternatívne rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie o náhrade trov konania. V odvolaní si zároveň uplatnila trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.
3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný prostredníctvom splnomocnenca podaním z 2. decembra 2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 5. decembra 2016. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania považuje za správne a navrhol, aby odvolací súd žalobkyňou napádaný výrok ako vecne správny potvrdil a žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. Dodal, že žalobkyňa mala už pred podaním žaloby zvážiť, do akej miery je schopná svoje tvrdenia týkajúce sa údajného majetku patriaceho do BSM v súdnom konaní preukázať, pokiaľ tak neurobila, musí znášať dôsledky v podobe povinnosti nahradiť žalovanému náklady spojené s predmetným konaním. Namieta, že za danej situácie by bolo nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania.
4. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je nutné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku v odvolaním napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania (§ 388 CSP).
6. Odvolaním žalobkyne bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie výlučne vo výroku o náhrade trov konania, preto odvolací súd preskúmaval iba túto napadnutú časť rozsudku a výrok vo veci samej ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
7. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie bolo zistené, že žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanému domáhala vyporiadania bezpodielového vlastníctva manželov z dôvodu, že manželstvo strán konania bolo rozvedené, pričom k dohode o vyporiadaní BSM nedošlo. Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 14P/23/2011-85 z 11. januára 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3. marca 2012.
8. Žalobkyňa podaným odvolaním vytýkala súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o trovách konania nevzal do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane, ktorými v tomto prípade mal byť náhly odchod z domácnosti vedenej so žalovaným, pričom nebolo možné zabezpečiť si listiny, ktorými by mohla preukázať nadobudnutie a existenciu hnuteľných vecí a finančných prostriedkov tvoriacich masu BSM a tiež skutočnosť, že sa už pred samotným podaním žaloby pokúšala so žalovaným mimosúdne pokonať tým, že bola iniciátorkou mediačného konania, ktoré však žalovaný odmietol. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhla, aby odvolací súd vzal do úvahy vyššie uvedené skutočnosti a zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania tak, že náhradu trov konania úspešnému žalovanému neprizná, alternatívne pomerne zníži.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. V danom prípade súd prvej inštancie ustálil pomer úspechu žalovaného v konaní v rozsahu 100 % a v tomto rozsahu mu aj priznal náhradu trov konania.
12. Použitie vyššie citovaného ustanovenia § 257 CSP znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by inak mal právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, zavedením moderačného a absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než vyplynú z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Súd je povinný v rámci rozhodovania o náhrade trov konania skúmať, či vo veci neexistujú zvláštne okolnosti, na ktoré je potrebné pri uložení povinnosti uhradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (viď napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 401/2006). Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane strán konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania, prípadne jej zníženie musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Do úvahy treba zobrať tiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán v konaní.
14. Vzhľadom na námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní, odvolací súd skúmal, či sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že na strane žalobkyne existujú také okolnosti, ktoré odôvodňujú pri rozhodovaní o trovách konania aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Takouto okolnosťou je skutočnosť, že žalobkyňa sa už pred samotným podaním žaloby o vyporiadanie BSM pokúsila pokonať so žalovaným formou mediácie, na ktorú sa síce žalovaný dostavil, avšak odmietol sa so žalobkyňou akokoľvek dohodnúť, túto skutočnosť žalovaný nijako nepoprel. Z toho vyplýva, že žalobkyňa mala reálne faktický záujem dohodnúť sa so žalovaným a tým predísť samotnému súdnemu konaniu. Taktiež treba vziať na zreteľ aktuálne majetkové pomery žalovanej. Aktuálny mesačný príjem ako i mesačné výdavky, celkové majetkové pomery žalobkyne
vyplývajú z obsahu spisu a v neposlednom rade majú závažný dopad na sociálne pomery žalobkyne. Žalobkyňa síce je zamestnaná, avšak s nízkym príjmom a je osobou v materiálnej núdzi s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. i) a § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, o čom v konečnom dôsledku svedčí i skutočnosť, že táto bola oslobodená od platenia súdneho poplatku. Žalobkyňa žije s mladším synom u svojej matky, mesačne prispieva matke na chod domácnosti, platí stravu, ošatenie a hygienické pomôcky pre dieťa, ako i náklady spojené s materskou školou dieťaťa a tiež spláca dva úvery (č. l. 148 spisu).
15. Plnenie náhrady trov konania žalovanému v rozsahu 100 % ako rozhodol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku by mohlo mať nepriaznivý vplyv na už i tak nízku životnú úroveň žalobkyne, ale i na plnenie vyživovacích povinností žalobkyne ako matky na uspokojovanie potrieb maloletého syna, ktorý je v jej starostlivosti (a ku ktorému má vyživovaciu povinnosť i žalovaný) a tiež i staršieho syna, ktorý je síce v starostlivosti žalovaného, ale žalobkyňa si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť. Ide pritom aj o deti žalovaného, ku ktorým má i on vyživovaciu povinnosť.
16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
17. Prihliadnuc na vyššie uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne ako dôvodné a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania zmenil tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 396 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na skutočnosť, že pomer (ne)úspechu strán v odvolacom konaní bol rovnaký.
19. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). O dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak * sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, * ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, * strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, * v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, * rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo * súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, * pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, * ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo * je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak * napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, * napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
* je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je * dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, * dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, * dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).