Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoKR/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu JUDr. Ing. Veronika Škodová, PhD., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu COIMEX, a.s. „ v konkurze", so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 693 316, proti žalovanému COIMEX DEVELOPMENT, s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 051, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vydanie peňažnej náhrady vo výške 35.992,86 Eur do konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 62Cbi/11/2016 - 125 zo dňa 16. januára 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 62Cbi/11/2016 - 125 zo dňa 16. januára 2017 p o t v r dz u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vydanie peňažnej náhrady vo výške 35.992,86 Eur do konkurznej podstaty úpadcu. Žalovanému priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.9.2016 domáhal určenia, že právny úkon úpadcu COIMEX, a.s., „v konkurze“, so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 693 316, a to Zmluva o pôžičke zo dňa 30.9.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 208,00508 Eur bezúročne, je voči veriteľom neúčinná, a zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť vydať do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 35.992,86 Eur.

2. Okresný súd uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica bol dňa 7.10.2015, právoplatným dňa 14.10.2015, vyhlásený konkurz na majetok úpadcu pod č.k. 1R/9/2015 - 209. Za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalobca. Ďalej uviedol, že úpadca na základe ústne dohodnutej Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.9.2012 ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky v celkovej sume 208,00508 Eur. Vzhľadom na ústnu formu Zmluvy o pôžičke bolo zrejmé, že úpadca poskytol žalovanému finančné prostriedky bezúročne, t.j. bezodplatne.

3. Okresný súd konštatoval, že základným zákonným predpokladom s poukazom na ust. § 57 ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a vyrovnaní a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len pre úspešné uplatnenie nároku o určenie neúčinnosti právneho úkonu dlžníka v konkurze je, aby išlo o právny úkon týkajúci sa majetku úpadcu. V danom prípade súd konštatoval, že predmetom odporovacej žaloby je ústna Zmluva o pôžičke, uzavretá dňa 30.9.2012, na základe ktorej úpadca poskytol žalovanému

finančné prostriedky v celkovej výške 208.005,08 Eur, keď poskytnutie finančných prostriedkov bolo podľa Hlavnej knihy analytickej evidencie v účtovníctve úpadcu zaúčtované na účet XXXXXX ako dlhodobá pôžička a vyplatené žalovanému ako finančná výpomoc. Súd mal preto nesporne preukázané, že v danom prípade išlo o právny úkon, ktorý sa týkal majetku úpadcu.

4. Taktiež súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že právny úkon bol urobený medzi spriaznenými osobami, keď z výpisu z Obchodného registra úpadcu aj žalovaného je zrejmé, že úpadca je zároveň spoločníkom žalovaného s výškou splateného vkladu 5.312,00 Eur, čo predstavuje viac ako 5% podiel na základnom imaní žalovaného, ktoré činí 640,00 Eur, teda v danom prípade sa jedná o právnickú osobu v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. f/, v spojení s ust. § 9 ods. 1 písm. a/ ZKR, v ktorej má úpadca kvalifikovanú účasť.

5. V konaní ďalej bolo nesporné, že odporovaný právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby, bol urobený počas troch rokov pred začatím reštrukturalizačného konania, keď pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol konkurz vyhlásený. Táto skutočnosť vyplýva z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 1R/9/2015 zo dňa 7.10.2015, ktorým súd zastavil reštrukturalizačné konanie, pričom zároveň začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na majetok úpadcu.

6. Okresný súd ďalej uviedol, že základným zákonným predpokladom pre úspešné odporovanie právnemu úkonu v konkurze bez ohľadu na konkrétnu skutkovú podstatu je, aby odporovateľný právny úkon dlžníka ukracoval uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o pohľadávku prihlásenú riadne a v konkurznom konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko len takéto pohľadávky možno v konkurze uspokojovať. Pohľadávku možno považovať za ukrátenú v dôsledku odporovateľného právneho úkonu, ak vznikla pred týmto právnym úkonom dlžníka, alebo v čase od jeho urobenia do jeho účinnosti. Predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze je však aj zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka v dôsledku odporovaného právneho úkonu, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka (úpadcu), že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Uzavrel, že teda jedným zo zákonných predpokladov pre úspešné odporovanie právneho úkonu je preukázanie skutočností, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov.

7. Okresný súd ďalej uviedol, že ako spornú vyhodnotil skutočnosť či v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, nakoľko v danom prípade žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení neuviedol ani nepreukázal, aká bola hodnota majetku úpadcu pred uzavretím odporovaného právneho úkonu, teda či v čase vykonania tohto úkonu jeho majetok ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli prihlásené v konkurznom konaní, a práve v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. už v čase vykonania právneho úkonu nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, a v dôsledku tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Konštatoval, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, ani hodnotu majetku po nadobudnutí jeho účinnosti. Podľa názoru súdu samotné bezúročné poskytnutie pôžičky nemožno považovať za zmenšenie majetku úpadcu, dochádza tu len k zmene štruktúry majetku, keď uzavretím Zmluvy o pôžičke sa finančná hotovosť zmenila na pohľadávku, teda na iné peniaze, peniazmi oceniteľné právo na plnenie. Ak teda poskytnutie finančnej hotovosti je v účtovníctve úpadcu vedené na účte ako dlhodobá pôžička, nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, nakoľko tu nedošlo k zmene výšky aktív, tak nie každému bezodplatnému úkonu možno automaticky odporovať ako úkonu ukracujúcemu ostatných veriteľov.

8. Podľa názoru okresného súdu cieľom zákonnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov je ochrana veriteľov úpadcu pred znižovaním hodnoty jeho majetku, ktorá má za následok ukracovanie uspokojenia ich pohľadávok, nie postihovanie neúčinnosťou tých právnych úkonov, ktoré nie sú výnosné a neprinášajú úpadcovi žiadny zisk. Ak by aj žalobca doplnil skutkové tvrdenia v tom smere, že by preukázal hodnotu majetku úpadcu v čase urobenia úkonu, súd konštatoval, že v dôsledku

uzavretia Zmluvy o pôžičke nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu, nakoľko pokiaľ požičaná suma finančných prostriedkov nebola zo strany žalovaného vrátená, táto peniazmi oceniteľná majetková hodnota je pohľadávkou a predstavuje aktíva. Ak urobený právny úkon neprináša úpadcovi žiadny zisk, avšak majetok úpadcu ani nezmenšuje, nemôže ukracovať veriteľov, keď uzavretím Zmluve o pôžičke nedošlo k žiadnemu zmenšeniu majetku, pričom odporovať možno len právnemu úkonu, ktorého následkom je zmenšenie majetku na úkor ostatných veriteľov. Okresný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa znížilo, resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, a preto žalobu zamietol. Úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

9. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP. Uviedol, že so záverom súdu sa nestotožňuje, nakoľko nemôže súd len skonštatovať, že žalobca v rámci konania nepreukázal, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa znížilo, resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov bez toho, aby sa zaoberal podrobnejšie skúmaním, či došlo k zmenšeniu majetku alebo nie, a v rámci toho vykonal riadne dokazovanie. Ďalej uviedol, že bez podrobnejšieho skúmania a umožnenia predloženia dôkazov zo strany žalobcu nemožno konštatovať, že ak by žalobca preukázal hodnotu majetku úpadcu v čase urobenia úkonu, aj tak by nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu. V rámci konania ako aj na samotnom pojednávaní žalobca uviedol súdu, že v prevažnej miere majetok úpadcu je zabezpečený v prospech zabezpečeného veriteľa, pričom v prípade potreby môže žalobca predložiť súdu potrebné doklady na preukázanie toho, že v dôsledku poskytnutia finančných prostriedkov bezúročne došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, a to práve o sumu úrokov, ktoré by úpadca ako veriteľ bol získal od žalovaného ako dlžníka za poskytnutie finančných prostriedkov na základe Zmluvy o pôžičke, ak by bol dohodnutý úrok aspoň vo výške, v akej sa v tom čase úrok obvykle požadoval. Ďalej uviedol, že v dôsledku uzavretia Zmluvy o pôžičke, so splatnosťou pôžičky 1 - 5 rokov, sa zhoršila pohotová likvidita úpadcu, úpadca prestal byť solventný, nakoľko sa premenou finančných prostriedkov na peňažnú pohľadávku s dobou splatnosti 1 - 5 rokov výrazne zhoršila likvidita takéhoto majetku, a teda v dôsledku takéhoto právneho úkonu sa mu zhoršila okamžitá schopnosť plniť si svoje splatné záväzky, ktoré v tom čase existovali, a nie sú do dnešného dňa uhradené ani len čiastočne.

10. Ďalej mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci v tom zmysle, že úpadca poskytol žalovanému, ktorý je navyše osobou spriaznenou s úpadcom podľa ust. § 9 ods. 1 písm. e/ finančné prostriedky na základe Zmluvy o pôžičke bezúročne v čase, keď už mal úpadca viacerých veriteľov, ktorých pohľadávky boli v tom čase splatné, a ktoré boli prihlásené do konkurzu úpadcu a neboli uspokojené. V rámci žaloby boli označení minimálne traja veritelia so splatnými pohľadávkami v čase právneho úkonu (ku dňu 30.9.2012), v celkovej výške 127.019,91 Eur, v dôsledku čoho tak úpadca ukrátil všeobecnú konkurznú podstatu, ako aj následné uspokojenie veriteľov o sumu úrokov vo výške 35.992,86 Eur, ktoré by úpadca ako veriteľ získal od žalovaného ako dlžníka za poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke, ak by bol dohodnutý úrok. Hodnota majetku úpadcu podľa účtovnej závierky k 31.12.2011, t.j. pred poskytnutím finančných prostriedkov na základe ústnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.9.2012, predstavovala celkom sumu 2.596,004 Eur, z toho majetok zabezpečený v prospech zabezpečeného veriteľa S. W., a.s. v sume 1.042.272 Eur, majetok patriaci do všeobecnej podstaty - dlhodobé pôžičky v sume 1.553.732 Eur, a podľa účtovnej závierky k 31.12.2012, t.j. po poskytnutí finančných prostriedkov na základe ústnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.9.2012, celkom v sume 2.397.766 Eur ( z toho majetok zabezpečený v prospech zabezpečeného veriteľa S. W., a.s. v sume 910.459 Eur a majetok patriaci do všeobecnej podstaty - dlhodobé pôžičky v sume 1.487.307 Eur), pričom záväzky úpadcu podľa účtovnej závierky k 31.12.2011 (t.j. pred poskytnutím finančných prostriedkov na základe ústnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.9.2012) predstavovali celkom sumu 2.144.796 Eur (z toho záväzok zabezpečeného veriteľa S. W., a.s. v sume 1.088.632 Eur a ostatné záväzky v sume 1.056.164 Eur) a podľa účtovnej závierky k 31.12.2012 (t.j. po poskytnutí finančných prostriedkov na základe ústnej Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.9.2012) predstavovali celkom sumu 2.070.430 Eur ( z toho záväzok zabezpečeného veriteľa S. W., a.s. v sume 1.034.358 Eur a ostatné záväzky v sume 1.036.072 Eur).

11. Z vyššie uvedeného prehľadu je zrejmé, že všeobecná konkurzná podstata úpadcu bola v dôsledku napadnutého právneho úkonu úpadcu ukrátená o sumu úrokov, ktoré by bol úpadca získal od žalovaného ako dlžníka za poskytnutie finančných prostriedkov, ak by bol dohodnutý úrok aspoň vo výške, v akej sa v tom čase úrok obvykle požadoval. Skúmaním týchto skutočností sa však súd prvej inštancie nezaoberal, nepovažoval za potrebné tieto skutočnosti zo strany žalobcu riadne preukázať,

resp. umožniť žalobcovi tieto skutočnosti v konaní preukázať, v dôsledku čoho mal za to, že súd prvej inštancie na základe absencie vykonaného dokazovania ohľadom toho, či došlo alebo nedošlo k zmenšeniu majetku, potom dospel k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a v konečnom dôsledku k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

12. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že určuje, že právny úkon úpadcu COIMEX, a.s., „v konkurze“ so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 693 316, a to Zmluva o pôžičke zo dňa 30.9.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 208.005,08 Eur bezúročne, je voči veriteľom neúčinná a žalovaný je povinný do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 35.992,86 Eur.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 , pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 potvrdil.

14. Podľa §387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa §387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Podľa §383 odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

17. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vydanie peňažnej náhrady vo výške 35.992,86 Eur do konkurznej podstaty úpadcu.

18. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právny úkon úpadcu COIMEX, a.s., „v konkurze“, so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 693 316, a to Zmluva o pôžičke zo dňa 30.9.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 208.005,08 Eur bezúročne, je voči veriteľom neúčinná a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 35.992,86 Eur. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože podľa názoru súdu samotné bezúročné poskytnutie pôžičky nemožno považovať za zmenšenie majetku úpadcu, a nie každému bezodplatnému úkonu možno odporovať ako úkonu ukracujúceho ostatných veriteľov. Uzavrel, že v dôsledku uzavretia Zmluvy o pôžičke nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu, nakoľko pokiaľ požičaná suma finančných prostriedkov nebola zo strany žalovaného vrátená, táto peniazmi oceniteľná majetková hodnota je pohľadávkou a predstavuje aktíva. V prípade, že urobený právny úkon neprináša úpadcovi žiadny zisk, ale majetok úpadcu ani nezmenšuje, nemôže ukracovať veriteľov, na základe uvedeného žalobu zamietol.

19. Podľa ust. § 57 ods. 1 právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

20. Podľa ust. § 57 ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

21. Podľa ust. § 57 ods. 4 odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

22. Podľa ust. § 57 ods. 5 ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

23. Podľa ust. § 58 ods. 1 právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

24. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v danej veci nie je dôvodné.

25. Z právnej úpravy zakotvenej v ust. § 57 ods. 4 vyplýva, že vo všetkých prípadoch znevýhodňujúcich právnych úkonov môže dôjsť k ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov len vtedy, keď majetok dlžníka nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok veriteľov. Keby majetok dlžníka stačil na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov, nemohla by byť žiadna pohľadávka veriteľa ukrátená. Z uvedeného potom vyplýva záver, že ak dlžník nemá dostatok majetku na uspokojenie všetkých pohľadávok veriteľov, môže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o tom, že majetok dlžníka nestačí na úplné uspokojenie všetkých pohľadávok veriteľov, má správca resp. veriteľ, ktorý podal odporovaciu žalobu. Súčasne musia byť preukázané aj ďalšie predpoklady ustanovené v ust. § 59 ods. 1 ZKR. Ďalej z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku, v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veliteľov, je právne irelevantné pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Ďalej citovaná právna úprava definuje, že právny úkon možno úspešne napadnúť odporovateľnosťou len vtedy, ak ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Sú to pohľadávky, ktoré vznikali a boli splatné pred vykonaním odporovateľného úkonu dlžníka v deň vykonania úkonu, po jeho vykonaní a niektoré pohľadávky, ktoré mali byť splatné až v budúcnosti, sa stali splatnými len v dôsledku vyhlásenia konkurzu. Ako všeobecný predpoklad odporovateľnosti sa vyžaduje, aby právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu jeho vymáhateľnej pohľadávky. O odporovateľnosti nie je možné rozhodnúť skôr, kým nebude v konkurznom alebo incidenčnom konaní zistená oprávnenosť pohľadávky, ktorej uspokojenie malo byť ukrátené. V žalobe sa správca alebo veriteľ môžu domáhať súčasne vyslovenia právnej neúčinnosti, ako aj plnenia z odporovateľného právneho úkonu.

26. V danom prípade sa žalobca domáhal podanou žalobou určenia neúčinnosti právneho úkonu, a to konkrétne ústne uzavretej Zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.9.2012, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 208.005,08 Eur. Vzhľadom k skutočnosti, že sa jednalo o poskytnutie bezúročnej pôžičky, v žalobe si žalobca uplatnil vydanie peňažnej náhrady vo výške 35.992,86 Eur do konkurznej podstaty úpadcu.

27. Tak ako už bolo vyššie konštatované odvolacím súdom, okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že základným zákonným predpokladom pre úspešné odporovanie právneho úkonu v konkurze, bez ohľadu na konkrétnu skutkovú podstatu je, aby odporovateľný právny úkon dlžníka ukracoval uspokojenie prihlásenej pohľadávky, teda musí ísť o pohľadávku prihlásenú riadne a v konkurznom konaní musí byť takáto pohľadávka zistená, nakoľko len takéto pohľadávky možno v konkurze uspokojovať. Ďalej odvolací súd uvádza, že predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze je však aj zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka v dôsledku odporovaného právneho úkonu, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka (úpadcu), že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre úspešnosť žaloby žalobcu bolo preto potrebné preukázať, že právnym úkonom dlžníka sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, a teda, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka, v danom prípade Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.9.2012, nebudú pohľadávky veriteľov pre nedostatok majetku uspokojené vôbec, alebo len čiastočne.

28. Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože takýmto úkonom dlžníka potom nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľov. Záverom potom

odvolací súd dopĺňa, že žalobcom nebolo preukázané, že došlo k reálnemu ukráteniu veriteľov z titulu uzavretej Zmluvy o pôžičke zo dňa 30.9.2012 a k vykonaniu zvýhodňujúceho úkonu, k ukráteniu veriteľov, z titulu poskytnutia bezúročnej pôžičky žalovanému. Z uvedeného potom vyplýva, že táto základná primárna hmotno-právna podmienka pre odporovanie právnych úkonov nebola zo strany žalobcu preukázaná.

29. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol v súlade s ust. § 57 a nasl. ZKR, keď konštatoval, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, pretože žalobca v žalobe, ani v konaní pred okresným súdom neuviedol, a ani nepreukázal, aká bola hodnota majetku úpadcu pred uzavretím odporovaného právneho úkonu, teda či v čase vykonania tohto úkonu jeho majetok ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli prihlásené v konkurznom konaní, a práve v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že tento už v čase vykonania právneho úkonu nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok a v dôsledku tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prisvedčiť okresnému súdu v tom, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, ani hodnotu majetku po nadobudnutí jeho účinnosti tak, ako správne uzavrel okresný súd v napadnutom rozhodnutí.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že bezúročné poskytnutie pôžičky nemožno považovať za zmenšenie majetku úpadcu, pretože poskytnutím dlhodobej pôžičky nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, nakoľko tu nedošlo k zmene výšky aktív. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel zhodne s názorom okresného súdu k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa znížilo, resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

32. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

33. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v CSP.

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 ako vecne správny potvrdil.

35. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.

36. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.

37. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .