Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-103-2017.pdf
PDF · 130.49 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/103/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu BPT LEASING, a.s. so sídlom Drieňova 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, V. X, XXX XX G., proti žalovanému EXPRESSTRANS, spol.s.r.o., so sídlom Sobôtka VII/34, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 048 551, zastúpenému advokátkou JUDr. Evou Bornayovou, P. XXX/XX, XXX XX. V. N., o zaplatenie 4.801,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Cb/17/2016-138 zo dňa 13.marca 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 3Cb/17/2016-138 zo dňa 13. marca 2017 vo výroku č. I. a č. IV. potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom prvým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.780,-Eur spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 1.2.2017 do zaplatenia. Druhým výrokom žalobu v časti sumy 162,-Eur a v časti prevyšujúcej 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.780,-Eur od 1.2.2017 do zaplatenia zamietol. Tretím výrokom súd konanie zastavil v časti sumy 1.859,80 Eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 991,80 Eur od 9.7.2015 do zaplatenia a zo sumy 868,-Eur za obdobie od 11.2.2017 do zaplatenia. Štvrtým výrokom rozhodol, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania. Piatym výrokom rozsudku nariadil učtárni súdu povinnosť vrátiť žalobcovi preddavok na trovy dôkazu v sume 100,-Eur, ktorý bol zložený dňa 26.7.2016 pod č. O..
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal žalobou zaplatenia sumy 4.801,80 Eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 9.7.2015 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 24.4.2009 Rámcovú zmluvu, predmetom ktorej bolo skladovanie hnuteľných vecí, ktoré žalobca odobral svojím leasingovým nájomcom. Dňa 12.7.2013 žalobca prostredníctvom poverenej bezpečnostnej agentúry MADORO s.r.o. uložil u žalovaného hnuteľné veci - dvojrotorovú hladičku betónu S. a krajovú hladičku betónu U. v celkovej hodnote 4.500,-Eur. Žalobca na základe faktúr vystavených žalovaným uhradil skladné vo výške 301,80 Eur od 16.7.2013 do 30.11.014. Keď si chcel žalobca predmetné hnuteľné veci prevziať od žalovaného, tieto sa u neho nenachádzali a žalovaný nevedel vysvetliť, čo sa s nimi stalo. Vzhľadom na stratu hnuteľných vecí si žalobca žalobou uplatňoval náhradu škody vo výške 4.500,-Eur, ako aj náhradu za zaplatené skladné v sume 301,80 Eur. Výzva na zaplatenie bola žalovanému doručená dňa 7.7.2015, teda žalovaný nárok sa stal splatným dňa 8.7.2015. Žalobca si uplatňoval zo žalovanej sumy úroky z omeškania vo výške 9,05 % od nasledujúceho dňa do zaplatenia.
3. Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu bránil tým, že k odovzdaniu hnuteľných vecí zo strany žalobcu nedošlo. Nebol spísaný žiaden protokol o odovzdaní a prevzatí. Je síce pravdou, že zo strany žalovaného došlo k fakturácii, ale nedopatrením v dôsledku omylu, bez preverenia si skutočného stavu, či vôbec hnuteľné veci boli uskladnené.
4. Konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 22.8.2016 uviedol, že je pripravený do 10 dní od pojednávania vrátiť uložené hnuteľné veci žalobcovi, keďže získal vedomosť o tom, kde sa tieto nachádzajú. Súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že po odročení pojednávania dňa 4.11.2016 žalovaný dopravil uložené hnuteľné veci na miesto určené žalobcom. Žalobca následne predložil znalecký posudok súdneho znalca F.. I. Y. zo dňa 15.12.2016, č. 11/2016, ktorým znalec určil všeobecnú hodnotu veci ku dňu 6.7.2015 v sume 4.280,-Eur a ku dňu 13.12.2016 v sume 470,-Eur bez DPH. Podklad z hodnoty strojov vyplýva zo skutočností, že tieto boli značne opotrebené, poškodené a motoricky nefunkčné a cena sa znížila uplynutím času. Rozdiel vo výške 3.810,-Eur bez DHP predstavuje škodu, ktorú si žalobca v ďalšom konaní uplatňoval. Vzhľadom na vrátenie veci žalobca vzal žalobu v sume 991,80,-Eur s príslušenstvom späť, pričom táto suma zahŕňala aj žalovaný nárok na vrátenie skladného vo výške 301,80 Eur.
5. Súd ďalej uviedol, že žalobca podaním zo dňa 14.2.2017 zobral svoj návrh na začatie konania opätovne čiastočne späť, a to v časti sumy 868,-Eur spolu s úrokom z omeškania tejto sumy za obdobie od 10.2.2017. Žalobca uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa 23.1.2017 predal tretej osobe obe hnuteľné veci za kúpnu cenu vo výške 1.500,-Eur bez DPH, pričom kúpna cena bola dohodnutá v sume vyššej, ako bola stanovená znalcom v znaleckom posudku. Za skladovanie týchto vecí musel žalobca v období od 4.11.2016 do 23.1.2017 uhradiť skladné vo výške 162,-Eur. Výťažok z predaja hnuteľných vecí tak predstavuje sumu 1.338,-Eur a rozdiel medzi všeobecnou hodnotou hnuteľných vecí v sume 4.280,-Eur a výťažkom z ich predaja vo výške 1.338,-Eur predstavuje škodu, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi. Žalobca zároveň požadoval zaplatiť úroky z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.810,-Eur za 582 dní omeškania v období od 9.7.2015 do 10.2.2017 vo výške 549,80 Eur a úrok z omeškania zo sumy 2.942,-Eur od 11.2.2017 do zaplatenia. Súd tiež uviedol, že z dôvodu, že po vrátení hnuteľných vecí žalobcovi došlo k zmene skutkových okolností, z ktorých vyvodzoval žalovaný nárok, súd na pojednávaní dňa 27.2.2017 podľa § 140 ods. 1, 2 CSP pripustil zmenu žaloby a vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd v rozhodnutí vo veci samej konanie zastavil v sume 1.859,80 Eur s príslušenstvom podľa § 145 ods. 2 CSP. Žalovaný následne začal tvrdiť, že hnuteľné veci vrátil žalobcovi v takom istom stave, v akom boli u neho umiestnené. Znalecký posudok považoval za neobjektívny a poukazoval na to, že krátko po odpredaní predmetných hnuteľných vecí žalobcom v prospech tretej osoby bola dvojrotorová hladička s výrobným číslom B. ponúkaná na predaj v inzeráte zverejnenom na internete za sumu 5.500,- Eur, pričom z inzerátu vyplýva, že evidovaný počet motohodín zariadenia je 160.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že uzatvorená Rámcová zmluva je podľa jej obsahu zmiešanou zmluvou, ktorá v sebe zahŕňa znaky zmluvy o skladovaní, ako aj zmluvy o sprostredkovaní. Súd konštatoval, že na druhú časť zmluvy upravujúcu skladovanie hnuteľných vecí sa aplikujú ustanovenia § 527 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný, ako skladovateľ bol povinný opatrovať uskladnené veci pred poškodením až do ukončenia skladovania. Výzva žalobcu na vydanie uskladnených vecí bola doručená žalovanému dňa 7.7.2015, pričom žalovaný bol povinný uskladnené veci vydať bez zbytočného odkladu, t.j. dňa 8.7.2015. Pokiaľ tak žalovaný neurobil, porušil ustanovenia zmluvy o skladovaní a ocitol sa v omeškaní s vrátením uskladnených vecí. Súd konštatoval, že hoci podľa § 533 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka žalovaný počas celého obdobia skladovania znášal objektívnu zodpovednosť za škodu vzniknutú na uskladnených veciach s liberačnými dôvodmi určenými v ods. 2 citovaného ustanovenia, jeho zodpovednosť sa následkom jeho omeškania ďalej sprísnila tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 368 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. Podľa neho zodpovedá žalovaný za poškodenie a znehodnotenie skladovaných vecí bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo s výnimkou prípadov, kedy škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník veci, alebo by k nej došlo aj pri splnení povinnosti dlžníka.
7. Okresný súd tiež poukázal na znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že znalec v čase vykonania obhliadky zistil viaceré poškodenia zariadení. Súd tiež uviedol, že zo samotnej skutočnosti, že ide o znalecký posudok predložený žalobcom, nemožno dospieť k záveru, prezentovanému žalovaným, že znalecký posudok je neobjektívny. Súd takýto posudok v zmysle § 209 ods. 2 CSP musí považovať za
znalecký posudok rovnocenný tomu, aký by bol vyhotovený na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania.
8. Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že v rámci dobromyseľného plnenia procesnej povinnosti uviesť všetky relevantné skutkové okolnosti sa od sporových strán očakáva, že túto svoju povinnosť splnia v súlade so skutočným stavom už pri formovaní svojho prvotného stanoviska k podanej žalobe. Pokiaľ žalovaný v spore radikálne zmenil líniu svojej obrany a opustil svoje tvrdenie, že k odovzdaniu hnuteľných vecí ani nedošlo, znižuje to vierohodnosť jeho následných skutkových tvrdení. Súd mal za to, že nie je možné prehliadnuť, že žalovaný umožnil, aby uskladnené veci boli z jeho areálu treťou osobou odvezené, pričom odmietol ozrejmiť, akým spôsobom k tomuto došlo, akú dlhú dobu zariadenia neboli v jeho moci a akým spôsobom s nimi bolo narábané v medziobdobí. Súd tiež uviedol, že žalovaný ako skladovateľ nebol oprávnený umožniť používanie uskladnených zariadení na akýkoľvek účel. Používaním zariadení nevyhnutne dochádza k ich opotrebeniu a zníženiu ich hodnoty. Vzhľadom na nezodpovedné plnenie zmluvnej povinnosti chrániť uskladnené veci pred poškodením a znehodnotením nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, že nedisponuje protokolom o odovzdaní a prevzatí vecí, z ktorého by vyplývala detailná konkretizácia technického stavu uskladnených vecí v čase ich odovzdania k žalovanému. Okresný súd zároveň uviedol, že vydanie potvrdenia o prevzatí veci je v zmysle ustanovenia § 528 ods. 1 Obchodného zákonníka zodpovednosťou skladovateľa, naproti tomu zmluvné strany vyhotovenie protokolu viazali na súčinnosť oboch zmluvných strán. Ak aj nedošlo k jeho vystaveniu, ide o porušenie zmluvou predpokladaného postupu, na vzniku ktorého sa podieľali obe zmluvné strany. Nič to však nemení na tom, že zariadenie bolo žalovanému odovzdané ako skladovateľovi na základe zmluvy, uskladnené zariadenie bolo vyrobené v roku 2012, preto niet dôvodu predpokladať, že už po roku používania by vykazovalo značné poškodenie až nefunkčnom, ktorú konštatoval súdny znalec. Súd akceptoval záver znalca o všeobecnej hodnote veci v čase ich vrátenia v sume 470,- Eur. Konštatoval, že v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti vydať uskladnené veci na požiadanie žalobcu žalovaný znáša nebezpečenstvo vzniknutej škody. V konaní nebolo preukázané, že by za vznik škody zodpovedal žalobca, resp. ani skutočnosť, že by ku vzniku škody došlo inak. Žalovaný preto zodpovedá za vzniknutú škodu, ktorú možno ustáliť poklesom všeobecnej hodnoty uskladnených vecí. Hodnota vecí v zmysle znaleckého posudku poklesla o 3.810,-Eur ( 4.280,-Eur mínus 470,-Eur ) a následný predaj hnuteľných vecí tretej osobe za vyššiu kúpnu cenu, než bola hodnota ustálenéná znaleckým posudkom, treba považovať za opatrenie poškodeného smerujúce k minimalizácii výšky spôsobenej škody. Pokiaľ kúpna cena predstavovala 1.500,-Eur bez DPH, niet dôvodu, aby sa výťažok z predaja nezapočítal na vzniknutý nárok na náhradu škody v plnej výške. Žalovaná istina predstavovala pokles hodnoty uskladnených hnuteľných vecí za obdobie do 4.11.2016, kedy došlo k vydaniu hnuteľných vecí a tým k ukončeniu pretrvávajúceho protiprávneho vzťahu. Vynaloženie výdavkov na uskladnenie hnuteľných vecí od 4.11.2016 nemožno považovať za škodu, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom žalovaného, z ktorého žalobca vyvodzoval svoj nárok. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.780,-Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi všeobecnou cenou vecí ku dňu 6.7.2015 a sumou výťažku utŕženého predajom vrátených hnuteľných vecí tretej osobe. V prevyšujúcej časti, t.j. v sume 162,-Eur súd žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto ju v tejto časti zamietol.
9. Čo sa týka uplatnených úrokov z omeškania súd konštatoval, že žalobca si ich uplatnil za obdobie pred 4.11.2016 nedôvodne, nakoľko žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením nároku na náhradu škody skôr, než došlo k vzniku tohto nároku. Nakoľko žalovaný nárok na náhrady škody zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol ešte dňa 24.4.2009, v zmysle § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka sa výška úrokov z omeškania určuje podľa predpisov účinných do 1.2.2013, t.j. vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť zo sumy 2.780,-Eur aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne od 1.2.2017 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že nevykonal navrhnutý dôkaz žalovaným - výsluch pána O., referenta žalobcu, nakoľko jeho výsluchom ohľadne ozrejmenia skutočnosti súvisiacich s oznámením žalovaného v roku 2014, že predmetné zariadenie z areálu zmizlo nesúvisí s poklesom všeobecnej hodnoty zariadení zverených žalovanému od výzvy žalobcu na ich vydanie do dňa, kedy boli žalobcovi vrátené. Súd tiež nepripustil opätovný výsluch pána L., ktorý vypovedal na pojednávaní dňa 22.8.2016, kde žalovaný bol prítomný a mal možnosť k vykonanému dôkazu sa vyjadriť a klásť svedkovi otázky.
11. O trovách konania súd rozhodol vychádzajúc zo skutočnosti, že v rozsahu sumy 1.859,80 Eur žalobca svoju žalobu vzal späť v dôsledku správania sa žalovaného, ktorý v priebehu konania vydal hnuteľné veci žalobcovi, o ktorých sa dovtedy žalobca dôvodne domnieval, že sú stratené. V tejto časti teda žalobcovi prislúcha náhrada trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. V prevyšujúcej časti súd aplikoval zásadu úspešnosti podľa § 255 ods. 1, 2 CSP majúc za to, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu sumy 2.780,-Eur a neúspešný v rozsahu sumy 162,-Eur. Vzhľadom na to, že miera neúspechu žalobcu v porovnaní s mierou jeho úspechu s prihliadnutím na procesné zavinenie žalovaného na zastavení konania v časti sumy 1.859,80 Eur je nepatrná, súd žalobcovi podľa § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
12. Súd taktiež uviedol, že žalobca zložil preddavok na trovy vykonania dôkazu v sume 100,-Eur, pričom vypočutý svedok si právo na náhradu svedočného neuplatňoval, preto nespotrebovaný preddavok na trovy dôkazu vracia žalobcovi.
13. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že rozsudok je nesprávny a vychádza z nesprávneho skutkového zistenia, z ktorého súd vyvodil nesprávne právne závery. Zároveň sudca neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd tiež nesprávne posúdil skutkový stav a v dôsledku uvedeného nesprávne právne posúdil vec, následkom čoho vydal nesprávne rozhodnutie. Poukázal na svoj odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že v zmysle uzatvorenej rámcovej zmluvy mali zmluvné strany spísať pri odovzdávaní protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla, v ktorom sa uvedú všetky známe vady, príslušenstvo a doklady vzťahujúce sa k motorovému vozidlu, ktoré sa spolu s motorovým vozidlom odovzdávajú. O odovzdaní a prevzatí hnuteľných vecí - hladičiek nebol spísaný žiaden protokol, ani nebol zo strany žalobcu predložený. Keď žalobca žiadal o vydanie uvedených hladičiek, žalovaný si myslel, že z jeho strany došlo nedopatrením k nesprávnej fakturácii, nakoľko fakturoval skladné za uvedené hnuteľné veci, ktoré neboli v jeho spoločnosti protokolárne zaznamenané. Žalobca mal totiž u žalovaného uskladnených viacero hnuteľných vecí. Žalovaný mal záujem, aby došlo k mimosúdnej dohode, čo však právny zástupca žalobcu neakceptoval. Následne žalovaný dňa 22.9.2016 písomne vyzval zástupcu žalobcu k prevzatiu hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom sporu s oznámením, že uvedené hnuteľné veci sa nachádzajú v priestoroch spoločnosti EXSPRESSTRAN, spol.s.r.o., Sobôtka VII/354, Rimavská Sobota. Na túto výzvu právny zástupca žalobcu reagoval tým, že dňa 26.9. 2016 požiadal žalovaného o zaslanie fotografií hnuteľných vecí, vrátane štítkov s výrobným číslom, ktoré odôvodnil tým, aby bolo možné posúdiť, či ide o naozaj o veci, ktoré sú predmetom sporu. Žalovaný zaslal fotografie právnemu zástupcovi žalobcu a vyzval ho, aby si prišiel predmetné hnuteľné veci prevziať, avšak žalobca si veci neprevzal a ani neoznámil, kedy si ich mieni prevziať. Túto skutočnosť žalovaný oznámil súdu vyjadrením k výzve zo dňa 29.9.2016. Nakoľko nedošlo zo strany žalobcu k prevzatiu hnuteľných veci - hladičiek, žalovaný listom zo dňa 14.10.2016 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby urýchlene oznámil, kde a kedy môže žalovaný žalobcovi hnuteľné veci odovzdať. Na tento list právny zástupca žalobcu reagoval tým, že žalovaného vyzval, aby obe hladičky previezol do areálu spoločnosti Regena spol.s.r.o. na adrese Gojovka 1, 902 01 Pezinok, pričom kontaktnou osobou je pán S.. Zároveň žiadal oznámiť termín odovzdania jeden až dva dni vopred, aby bola zabezpečená prítomnosť zamestnanca alebo zástupcu spoločnosti žalobcu, ktorí sú jediní oprávnení potvrdiť prevzatie hladičiek.
14. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným krajskému súdu dňa 9.5.2017, v ktorom uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní opätovne namieta, že o prevzatí hnuteľných vecí nebol spísaný preberací protokol, ako to vyžadovala zmluva a skladné za tieto veci fakturoval omylom. Žalovaný však k tomuto skutkovému stavu neuvádza žiadnu právnu argumentáciu. Poukázal na to, že žalovaný v konaní nepopieral, že predmetné hnuteľné veci prevzal. Tiež poukázal na jednotlivé vyjadrenia žalovaného a jeho právnej zástupkyne na pojednávaniach. Žalobca má teda za to, že nie je sporné, že žalobca u žalovaného predmetné hnuteľné veci uložil. Žalobca tiež nesúhlasí s námietkou žalovaného ku znaleckému posudku, ktorý považuje za neobjektívny, pretože bol objednaný žalobcom. Žalobca tvrdí, že samotná osoba zadávateľa posudku nezbavuje znalca povinnosti postupovať nezaujato, odborne a podľa najlepšieho vedomia a svedomia a s vedomým možných trestnoprávnych sankcií, o čom znalec pripojil v posudku aj vyhlásenie podľa ustanovenia § 209
ods. 2 CSP. Žalobca tiež poukázal na ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré predpokladajú dôkaznú aktivitu strán, a preto žalobca bol aktívny a znalecký posudok dal vyhotoviť na vlastné náklady. Rovnakú možnosť mal aj žalovaný, pretože hnuteľné veci mal vo svojej dispozícii a napriek tomu znalecký posudok nedal vyhotoviť, ani ho v konaní nenavrhol. Taktiež žalobca reagoval na námietku žalovaného, že stav hnuteľných vecí pri prevzatí v roku 2013 nebol zadokumentovaný a žalovaný ich v roku 2016 odovzdal žalobcovi v rovnakom stave, v akom ich prevzal v roku 2013. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na samotné vyjadrenie žalovaného, ktorý sám uviedol, že veci boli u iného subjektu, takže sotva môže vedieť, čo sa s nimi dialo. Zároveň znalec zistil vysokú mieru technického opotrebenia vecí, čo nasvedčuje ich intenzívnemu používaniu. Prítomnosť vád, poškodení a opotrebenia je pozitívnou skutočnosťou, ktorej existencia je náhodná a nemusí sa teda dokazovať. Žalovaný však netvrdil, ani nedokazoval, že by tieto veci mali nejaké konkrétne vady, či určitú mieru opotrebenia, avšak tak urobiť mohol, keďže od roku 2013 boli veci v jeho dispozícii. Žalobca nemá povinnosť dokazovať absenciu vád, keďže stav bez vád sa prezumuje. Žalovaný pritom už od prvého pojednávania vedel, že bude vyhotovený znalecký posudok, a teda mal preukazovať prípadnú existenciu vád, ktoré by znalec zohľadnil. Žalobca tiež uviedol, že vzhľadom na okolnosti odovzdania nemal ani možnosť v konaní preukazovať reálny stav vecí v roku 2013, preto znalcovi zadal, aby pri stanovení ich všeobecnej hodnoty vychádzal zo stavu zistiteľného z fotografií. Tieto fotografie mal k dispozícii aj žalovaný. Žalobca zároveň vo vyjadrení poukázal aj na to, že keďže hnuteľné veci jestvovali a plynutím času dochádza spravidla k zníženiu ich hodnoty, bolo potrebné toto zníženie hodnoty stanoviť a nebolo možné v konaní postupovať tak, že by sa miera zníženia hodnoty vecí plynutím času nebrala do úvahy pre nemožnosť presného spätného zistenia ich stavu. Spôsob riešenia takejto situácie predvída ustanovenie § 264 ods. 1 CSP, ktoré súdu ukladá určiť hodnotu odhadom. Keďže v danom prípade ide o neprávnu odbornú otázku, východiskom je odborné stanovisko znalca. Metodický postup znalca určený otázkami žalobcu bol taký, že určil zníženie hodnoty vecí od 6.7.2015 ( deň prevzatia výzvy žalobcu na vrátenie strojov žalovaným ) do 13.12.2016 ( deň obhliadky znalcom po vrátení vecí žalovaným žalobcovi ). Bolo pritom potrebné oddeliť zníženie ceny v dôsledku vplyvu času a v dôsledku opotrebenia a poškodenia pri používaní. Žalovaný totiž za zníženie ceny plynutím času od 16.7.2013 ( deň uloženia veci u žalovaného ) do 6.7.2015 ( deň prevzatia výzvy žalobcu na vrátenie strojov žalovaným ) samozrejme nezodpovedá, pretože jeho povinnosťou bolo iba vec riadne skladovať. V tomto období by pri riadnom skladovaní vecí nemalo dôjsť k žiadnemu poškodeniu, ani opotrebeniu vecí a pokiaľ k nemu došlo, tak to musí ísť na ťarchu žalovaného. Žalovaný však zodpovedá aj za obdobie omeškania s vrátením vecí, t.j. od 6.7.2015 do skutočného vrátenia, a to aj za zníženia hodnoty vecí plynutím času. Predmetné hnuteľné veci boli žalobcom zakúpené 12.7.2012 a po roku používania boli dňa 16.7.2013 odovzdané žalovanému. Žalovanému teda boli odovzdané po roku používania, pričom ich predpokladaná životnosť pri bežnej miere používania je šesť rokov. Išlo teda o stroje, ktoré ešte mali pred sebou 5/6 doby predpokladanej prevádzky a v takom technickom stave ich mal žalovaný dňa 6.7.2015 vrátiť žalobcovi. Z výpovede žalovaného, ako aj zo zistení znalca však vyplýva, že stroje boli až do ich vrátenia žalobcovi v dispozícii inej osoby, ktorá ich zjavne intenzívne používala do takej miery, že došlo k ich značnému opotrebeniu, pričom znalec stanovil zostatkové percento prevádzkyschopnosti po skončení predpokladanej životnosti na 25%. Za zníženie technickej životnosti od 16.7.2013 do ich vrátenia žalobcovi tak nesie v plnej miere zodpovednosť žalovaný. Znalec preto pri určení hodnoty vecí ku dňu vyzvania žalovaného žalobcom dňa 6.7.2015, vychádzal z technického stavu, ako bol na fotografiách v čase prevzatia vecí žalovaným na ich uskladnenie dňa 16.7.2013, keďže technický stav sa počas riadneho skladovania nemal meniť. Pre absenciu iných podkladov a tvrdení žalovaného vychádzal z toho, že tento stav zodpovedal 1/6 opotrebeniu. Znalec tak stanovil hodnotu vecí v čase vzniku povinnosti žalovaného vydať ich žalobcovi a ich hodnotu v čase ich skutočného vydania. Pokles hodnoty v čase omeškania žalovaného so splnením povinností vydať veci žalobcovi predstavuje škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Súd preto správne vychádzal zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, voči ktorému žalovaný nevzniesol relevantné vecné prípomienky, ani dôkazmi nevyvrátil skutkové východiská znaleckého posudku. Z týchto dôvodov žiadal rozsudok potvrdiť a zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi v odvolacom konaní.
15. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním doručeným krajskému súdu dňa 8.11.2017, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal zaviazať žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného. Tvrdenia žalobcu sú len účelové a nepodložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci v akom stave sa mali v čase odovzdania uvedené
hladičky nachádzať, koľko mali motohodín, prípadne iné skutočnosti, ktoré by popisovali ich stav, prípadne opotrebenie. Žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti, pričom nereagoval na dôvody odvolania žalovaného. Má za to, že znalecký posudok je neobjektívny a nezakladá sa na pravdivo zistených skutočnostiach. Hodnotenie na základe jednej fotky krajovej hladičky a dvoch fotiek dvojrotorovej hladičky z 12.7.2013, na ktorých nie sú zachytené žiadne detaily jednotlivých komponentov, bez fyzickej obhliadky oboch hladičiek, je z jeho pohľadu neobjektívne, nepravdivé, a preto nesprávne. Taktiež znalec sa v znaleckom posudku nezmieňoval o počte motohodín prevádzky uvedených hladičiek, čo je dosť dôležitá skutočnosť ovplyvňujúca hodnotu zariadení. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nakoľko vychádzal iba z jednostrannej výpovede právneho zástupcu žalobcu a z neobjektívneho súkromného znaleckého posudku nepodloženého fyzickou obhliadkou hladičiek v čase, keď mal určiť ich všeobecnú hodnotu ( t.j. 6.7.2015 ). Súd nenariadil vykonať v uvedenej právnej veci znalecké dokazovanie nestranným súdnym znalcom, teda nerozhodol, že súd priberá do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, ale uspokojil sa so súkromným znaleckým posudkom znalca, ktorého si jednostranne vybral iba žalobca, pričom sa vôbec nezaoberal tým, z akých dôkazov znalec čerpal. Súd má hodnotiť presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonávanými dôkazmi, čo v danom prípade súd nehodnotil. Sudca nevenoval pozornosť ani tomu, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu zariadení iba na základe troch kusov nekvalitne vyhotovených fotiek, ktoré mali byť nafotené dňa 12.7.2013, t.j. dva roky pred dátumom, ku ktorému žalobca žiadal stanoviť všeobecnú hodnotu strojov. Žalovaný má za to, že takýto znalecký posudok súd nemal akceptovať, nakoľko znalec vychádzal iba z hypotetickej úvahy o stave hladičiek, ktoré si fyzicky v tom čase neobhliadol, a teda nemohol s presvedčivosťou vedieť v akom stave sa nachádzali, aké mali vady, koľko motohodín boli pred odovzdaním používané a ako sa to prejavilo na ich opotrebovaní, a v neposlednom rade, nakoľko boli funkčné. Žalovaný tiež poukázal na to, že z roku 2013 neexistuje žiadny znalecký posudok, ktorý by vedel ohodnotiť všeobecnú hodnotu zariadení v čase ich odovzdania žalovanému, teda ku dňu 12.7.2013. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca v priebehu konania konal nekorektne, v rozpore s dobrými mravmi, keď iba prípisom zo dňa 21.2.2017 oznámil, že predal tretej osobe obe hnuteľné veci za kúpnu cenu vo výške 1.500,-Eur bez DPH Kúpnou zmluvou č. B. uzatvorenou dňa 23.1.2017, na základe čoho podal na súde čiastočné späťvzatie žaloby. Takéto správanie žalobcu považuje žalovaný ako účelové a manipulatívne, so snahou obohatiť sa na úkor žalovaného. V preberacom protokole zo dňa 4.11.2016 je uvedené, že obe hladičky boli bez poškodenia a žalobca si účelovo zadal objednávku na súkromný znalecký posudok znalcovi, ktorého si sám vybral a následne opäť bez vedomia žalovaného obe hladičky úmyselne predal tretej osobe, čím vedome zabránil, aby mohlo dôjsť k vykonaniu kontrolného znaleckého posudku. Znalec vykonal fyzickú obhliadku zariadení podľa znaleckého posudku dňa 13.12.2016, teda až päť týždňov po odovzdaní hladičiek na mieste, ktoré určil žalobca, vo firme Regena, s.r.o. v Pezinku. Konanie žalobcu teda považuje za nekalé a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný tiež tvrdil, že nikto z vypočutých svedkov neuviedol, v akom stave sa nachádzali hladičky v čase, keď mali byť odovzdané do areálu žalovaného, pričom sudca zamietol vykonanie dôkazov výsluchom p. K., ktorý by sa mohol vyjadriť k technickému stavu hladičiek v čase ich odovzdania žalovanému. Napadnutý rozsudok je teda nesprávny a vychádza z nesprávneho skutkového zistenia, z ktorého súd vyvodil nesprávne právne závery. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd preto dospel na základe nesprávnej úvahy k nesprávnym skutkovým zisteniam.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
17. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
20. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
21. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP ( predtým § 132 O.s.p.) a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP ( predtým § 157 ods. 2 O.s.p. ).
22. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
23. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou doručenou okresnému súdu dňa 3.3.2016 uplatnil právo na zaplatenie škody v sume 4.801,80 Eur s príslušenstvom. Žalobca tvrdil, že na základe uzatvorenej Rámcovej zmluvy zo dňa 24.4.2009 odovzdal žalovanému na uskladnenie dňa 12.7.2013 hnuteľné veci - hladičky betónu, ktoré mu žalovaný nevydal a tvrdil, že ich nemá vo svojej dispozícii. V priebehu konania žalovaný hnuteľné veci žalobcovi vydal, avšak žalobca si dal vyhotoviť znalecký posudok na všeobecnú hodnotu vecí ku dňu 13.12.2016, kde znalec určil všeobecnú hodnotu veci v sume 470,-Eur bez DPH. Vzhľadom na vrátenie vecí zo strany žalovaného zobral žalobca čiastočne svoju žalobu v sume 991,80 Eur s príslušenstvom späť a následne zobral žalobu čiastočne späť v sume 868,-Eur s úrokom z omeškania, z dôvodu, že predmetné hadičky odpredal tretej osobe dňa 23. 1.2017 za sumu 1.500,-Eur bez DPH. Od kúpnej ceny 1.500,-Eur si však žalobca odpočítal skladné vo výške 162,-Eur za obdobie uskladnenia od 4.11.2016 do 23.1.2017, t.j. za obdobie po vrátení hladičiek. Celkom teda obmedzil žalovanú sumu na 2.942,- Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba v sume 162,-Eur s príslušenstvom je nedôvodná, nakoľko po vrátení vecí nezodpovedá žalovaný za skladné, a preto súd v tejto časti žalobu zamietol. V sume 1.859,80 Eur s príslušenstvom, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, súd konanie zastavil a vo zvyšku, t.j. v sume 2.780,-Eur spolu s úrokom z omeškania žalobe vyhovel, nakoľko mal za to, že žalobca dostatočným spôsobom, a to najmä znaleckým posudkom preukázal výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla.
24. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že žalobcom predložený znalecký posudok je neobjektívny, nakoľko jeho vypracovanie zadal sám žalobca a znalec nemohol z fotodokumentácie určiť cenu hladičiek v dobe ich odovzdania na skladovanie žalovanému. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa § 209 ods. 1 CSP je možné v konaní stranou predložiť aj súkromný znalecký posudok. Odvolací súd zistil, že predložený znalecký posudok zo strany žalobcu na strane 16 znaleckého posudku ( č.l. 118 spisu ) obsahuje prehlásenie znalca, že si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku v súlade s § 209 ods. 2 CSP. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožňuje s názorom žalovaného, že znalecký posudok je tendenčný a nespravodlivý. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Žalobca v konaní listinnými dôkazmi dostatočným spôsobom preukázal oprávnenosť uplatneného nároku, pričom súd prvej inštancie sa v celom rozsahu vysporiadal so všetkými žalovaným namietanými skutočnosťami. Žalovaný mal možnosť, pokiaľ sa nestotožňoval so závermi vypracovaného znaleckého posudku predloženého žalobcom, dať si vypracovať vlastný znalecký posudok, resp. súdu sám navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania. Pokiaľ tak neurobil, neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že vypracovaný znalecký posudok je nesprávny.
25. Odvolací súd zároveň má za to, že pokiaľ súd prvej inštancie nevypočul v konaní žalovaným navrhnutého svedka ohľadne technického stavu odovzdaných hladičiek v dobe ich odovzdania, nedošlo zo strany súdu k porušeniu práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Je vecou súdu, ktoré dôkazy vykoná, pričom odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že výsluch navrhnutého svedka, by nemal vplyv na rozhodnutie vo veci.
26. Civilný sporový poriadok určuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP ( predtým § 157 ods. 2 O.s.p. ). V posudzovanom prípade okresný súd jasne a výstižne opísal predmet sporu a uviedol na akých skutkových tvrdeniach žalobca uplatnený nárok založil. Zhrnul právne relevantné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje prejednávaný spor, stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku vyjadreného v konaní. Vyhodnotil tvrdenia strán, uviedol rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané, vymenoval vykonané dôkazy, ich obsah a uviedol, čo konkrétne z nich zistil. Právne posúdil vec a v odôvodnení citoval právnu normu podľa ktorej uplatnený nárok žalobcu posúdil.
27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
28. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že samotné správanie žalovaného, že najsamprv v konaní tvrdil, že hladičky mu vôbec neboli odovzdané a následne ich vydal žalobcovi a sám v konaní uviedol, že ich mala v dispozícii iná osoba, ktorú odmietol označiť, vzbudzuje pochybnosti o ním tvrdených skutočnostiach.
29. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil, ako vecne správny.
30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
31. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).