Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/700/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., S. XXX, zastúpená Združenie na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra, Petzwalova 12, IČO: 42 205 735, o zaplatenie 6.280,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20. júla 2016 č. k. 14C/84/2014-72, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.07.2016 č. k. 14C/84/2014-72 pri právnom posúdení podľa § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 2, 3 a 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy č. XXXXXXX, § 544 ods. 1, 2, § 566 ods. 2, § 517 ods. 2 Obč. zák., a § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 4.659,94 eura s príslušenstvom od 02.01.2011 až do zaplatenia, tak ako je bližšie špecifikované v rámci výrokovej časti napadnutého rozsudku. Priznanú sumu 4.659,94 eura povolil súd splácať žalovanej v mesačných splátkach po 20 eur vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť a to až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

2. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak prvoinštančný súd s poukazom na predmet sporu ustálil, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, v rámci ktorého právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej pôžičku v sume 5.360,34 eura. Súd posudzoval náležitosti zmluvy, ktorá má inak charakter zmluvy o úvere podľa § 497 Obch. zák., pretože nebolo preukázané, že išlo o poskytnutie hotovostnej pôžičky pri jej uzatvorení. V konaní nebolo sporné to, že žalovanej bolo v skutočnosti požičaných 5.360,34 eura. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa zároveň jednalo aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo forme dojednaných splátok, tak súd zistil, že predmetná zmluva nevykazuje niektoré z esenciálnych náležitostí, tak ako sú zakotvené v ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Takisto neobsahuje ani správny údaj o ročnej úrokovej sadzbe, pretože z matematického hľadiska je vylúčené, aby pri ročnej úrokovej sadzbe 23,99 % a splatnosti pôžičky v 45 mesačných splátkach bola aj RPMN vo výške 23,99 %. Ročná úroková sadzba mala byť nižšia. V zmluve ďalej absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, ktorý musí byť stanovený presným časovým údajom, aby spotrebiteľ mal prehľad o tom, dokedy vlastne jeho zmluvný vzťah trvá. Takýto údaj nie je možné

nahrádzať iba údajom o celkovom počte splátok. Navyše v zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky absentovali aj termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto súd úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu je potrebné podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z., považovať za úver bezúročný a bez poplatkov. Ak žalovanej bola poskytnutá pôžička v sume 5.360,34 eura a žalovaná z nej uhradila sumu 700,40 eura, tak potom žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi týmito dvoma sumami (5.360 - 700,40), t. j. sumu 4.659,94 eura. V prospech žalovanej okrem ňou zaplatenej sumy 240 eur zohľadnil súd aj sumu 460,40 eura, ako nedaňový účtovný odpis, ktorý dňa 18.11.2013 zaúčtovala banka do celkovo uhradenej sumy (240 + 460,40 = 700,40 eura). Vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský vzťah, súd podľa § 52 ods. 2 Obč. zák., na daný právny aplikoval tú právnu normu, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia (Obč. zák.). Príslušenstvo, t. j. 9 % ročný úrok z omeškania bol priznaný žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., a § 3 nar. Vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. V prevyšujúcej časti istiny, ako aj úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. V prípade sankcie vo výške 655,85 eura nebolo súdu zrejmé o aké sankcie ide, resp. akým spôsobom žalobca dospel k výpočtu týchto pokút. Zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne a žalovaná nemala možnosť ovplyvniť takéto dojednanie, pretože tvorilo súčasť všeobecných obchodných podmienok. Rovnako tak súdu nebolo zrejmé, čo predstavuje suma 34,56 eura a za čo je vlastne účtovaná a ako bola vypočítaná. Takisto aj veľkosť písma celej úverovej zmluvy, robí túto zmluvu nečitateľnou.

4. S poukazom na ust. § 232 ods. 4 súd povolil priznanú istinu žalobcovi spolu s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach po 20 eur, akceptujúc pri tom celkové majetkové, sociálne a príjmové pomery žalovanej, ktorá je dôchodkyňou s výškou poberaného starobného dôchodku 322 eur mesačne.

5. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie bolo rozhodnuté súdom podľa § 255 ods. 2 s tým, že žiadna zo strán vzhľadom na čiastočný pomer úspechu nemá právo na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti o zaplatenie 460,40 eura podal včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu rozsudku v napadnutom rozsahu tak, že mu bude priznaný uplatnený nárok (§ 388 resp. podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zruší a vec vráti tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho konania spolu v sume 75,65 eura. Posledná suma vo výške 460,40 eura zo dňa 18.11.2013 uvedená v stĺpci Úhrade nepredstavuje úhradu vykonanú žalovanou, ale ide o nedaňový odpis, ktorú sumu započítal na dlžnú sumu postupca z dôvodu interného systémového odpisu predmetnej pohľadávky pri jej postúpení. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaná podľa platobnej histórie uhradila iba sumu 240 eur, pričom sumu 460,40 eura nepredstavuje úhradu zo strany žalovanej. Potom rozdiel medzi sumou pôžičky a úhradami vykonanými žalovanou predstavuje 5.120,34 eura (5.360,34 eura - 240 eur).

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti po sumu 460,40 eura procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu právnemu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia súd dbá, aby odôvodnenie bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 387 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. V danom prípade odvolací súd rozhodujúc o podanom odvolaní žalobcu zo dňa 23.08.2016 proti rozsudku OS Levice zo dňa 20.07.2016 č. k. 14C/84/2014-72 dospel k tomu právnemu záveru, že uvedený rozsudok je v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti potrebné, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. V ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 . Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia 1.621,05 eura, ako rozdielu medzi žalovanou sumou 6.280,99 eura a sumou priznanou žalobcovi 4.659,94 eura s prísl. Z takto celkovo zamietnutej sumy 1.621,05 eura, žalobca podaným odvolaním napádal iba priznanie sumy 460,40 eura, popri už právoplatne priznanej sume 4.659,94 eura s prísl. prvoinštančným rozsudkom, voči ktorej žiadna zo strán sporu odvolanie nepodala. Pokiaľ ide o priznanie tejto čiastkovej sumy 460,40 eura, tak tu odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie zdieľa totožný právny názor, t. j., že žalobcovi nevznikol právny nárok na zaplatenie tejto sumy. V tejto súvislosti však odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu konštatuje to, že sumu 460,40 eura nie je možné započítať v prospech žalobcu z toho dôvodu, že túto sumu už jeho právny predchodca ako postupca započítal dňa 18.11.2013 do úhrady, ako nedaňový účtovný odpis, čo v skutočnosti znamená postúpenie pohľadávky z postupcu na postupníka v sume o 460,40 eura nižšej. Tento odlišný právny názor však v žiadnom prípade nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci samej.

10. S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd podané odvolanie žalobcu zo dňa 23.08.2016 voči prvoinštančnému rozsudku zo dňa 20.07.2016 č. k. 14C/84/2014-72 vyhodnotil ako neopodstatnené a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 s tým, že ich náhradu úspešnej žalovanej v tomto konaní voči žalobcovi nepriznal, nakoľko žalovanej preukázateľne žiadne odvolacie trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .