Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-401-2016.pdf
PDF · 94.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/401/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., O. XXXX/X, o zaplatenie 4.571,99 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 14. 09. 2016 č. k. 14C/21/2015-71 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 116,26 eura od 14. 04. 2013 do zaplatenia p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.571,99 eura spolu s úrokmi vo výške 116,26 eura, poplatkom vo výške 30 eur a úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.571,99 eura od 14. 04. 2013 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 150 eur, ktoré je žalovaný povinný platiť žalobcovi do 25. dňa toho-ktorého mesiaca s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 17. 12. 2010 žalobca so žalovaným uzatvoril úverovú zmluvu, v zmysle ktorej banka poskytla klientovi peňažné prostriedky vo výške 8.000 eur a úroková sadzba pri poskytnutí úveru bola až do splatnosti úveru v zmysle bodu 5.3. fixná a to 9,37 %. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 11,3 % a celková čiastka, ktorú klient zaplatí bola vo výške 10.330 eur. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov platná ku dňu podpisu zmluvy bola 12,87 eura. Zmluvné strany sa tiež dohodli na poplatkoch a to za poskytnutie úveru vo výške 160 eur, za správu úverového účtu vo výške 1,99 eura a tiež sa klient zaviazal zaplatiť banke poplatky súvisiace s úverovou zmluvou uvedené v Sadzobníku poplatkov. Splácanie úveru bolo dohodnuté v celkom 60. pravidelných mesačných splátkach vo výške 167,51 eura, pre prípad porušenia zmluvných povinností banka stanovila sankcie v článku 7.2.1., v zmysle ktorých bola oprávnená žiadať splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v prípade, ak klient neplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci zo zmluvy. V prípade, ak klient neuhradí zostatok úveru v lehote stanovenej bankou, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov v zmysle bodu 1.1. aj úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálne banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 8 % a to až do jej zaplatenia. Podaním zo dňa 22. 03. 2013 žalobca zaslal žalovanému výzvu na predčasné splatenie úveru, keď zostávajúcu cenu úveru vo výške 5.467,69 eura mal najneskôr zaplatiť do 13. 04. 2013. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 499 a § 502 Obchodného zákonníka a § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Po preskúmaní úverovej zmluvy dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť istinu spotrebiteľského úveru vo výške 4.571,99 eura, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný sa dostal so splácaním úveru do omeškania a ku dňu zosplatnenia nezaplatil na istine sumu 5.148,05 eura, avšak do podania žaloby uhradil na istine sumu 576,06 eura, preto dlžná istina predstavovala sumu 4.571,99 eura. Čo sa týka úroku a úroku z omeškania bol toho názoru, že rozhodujúcou skutočnosťou je dátum zosplatnenia úveru, t. j. 13. 04. 2013. Aj keď ide v danom prípade o obchodno-právny záväzok, ide zároveň aj o spotrebiteľský právny vzťah, a preto dospel k názoru, že žalobcovi patrí úrok do zosplatnenia úveru a po zosplatnení úveru mu patrí úrok z omeškania. V prípade, ak je dohodnuté niečo iné v zmluve o úvere, uvedené ustanovenie je neplatné v zmysle § 53 ods. 5 OZ, nakoľko ide o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi stranami sporu. Vychádzal i z uznesenia Ústavného súdu IV. 476/2012 z 18. 09. 2012, v zmysle ktorého Ústavný súd odobril názor odvolacieho a prvoinštančného súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami. Bolo preto potrebné ustáliť, že z kapitalizovaného úroku patrí žalobcovi suma 116,26 eura (do 13. 04. 2013 a od 14. 04. 2013 patrí žalobcovi úrok z omeškania). Keďže žalobca žiadal 8 % ročne a mal nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne ustálil, že mu patrí úrok z omeškania vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie vo výške 8 % ročne zo sumy 4.571,99 eura od 14. 04. 2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, t. j. v kapitalizovanom úroku nad rozsah sumy 116,26 eura v znekapitalizovanom úroku vo výške 9,37 % ročne z nezaplatenej istiny od 03. 10. 2014 do zaplatenia, v kapitalizovaných sankčných poplatkoch z nezaplatenej istiny za obdobie do 13. 04. 2013, v kapitalizovaných sankčných poplatkoch z nezaplatených úrokov ako aj úroku z omeškania vo výške 8 % ročne, z nezaplatených úrokov od 03. 10. 2014 do zaplatenia žalobu zamietol vzhľadom na vyššie uvedené. Poslednou položkou v žalobe boli ešte poplatky vo výške 60 eur. V tejto časti považoval žalobu za dôvodu len vo výške 30 eur, vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom a ustálil, že z obsahu spisu vyplýva vyúčtovanie poplatku za výzvu na predčasné splatenie úveru len vo výške 30 eur. V rozsahu 30 eur žalobu zamietol, nakoľko nemal zo strany žalobcu preukázané, či išlo o oprávnený poplatok žiadaný v súlade s obchodnými podmienkami a skutočne vykonaný. Žalovanú istinu zaviazal zaplatiť žalovaného v splátkach po 150 eur mesačne, keď mal za to, že povolenie splátok nezaťaží ani žalovaného, ako ani nevznikne škoda žalobcovi, nakoľko úhrada v takto stanovených splátkach je primeraná aj s poukazom na vzniknuté úroky z omeškania a dĺžku splácania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, keď žalobca mal úspech v celom rozsahu, spočívajúci v istine a práve jej výška je rozhodujúca pre výpočet trov konania. Neúspech žalobcu spočíva v časti týkajúcej sa príslušenstva, predstavujúcom sčasti úroky, poplatky a úroky z omeškania, ktoré s poukazom na priznanú výšku dlžnej sumy predstavujú zanedbateľnú časť, a preto súd ustálil, že žalobcovi patrí plná náhrada trov konania.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej časti, v časti v ktorej bol jeho návrh zamietnutý v úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 116,26 eura od 14. 04. 2013 do zaplatenia a domáhal sa jeho zmeny tak, že v tejto časti bude žalobe vyhovené. V dôvodoch svojho odvolania uvádzal, že rozhodnutie považuje za nesprávne z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 497 a § 502, § 503 ako aj § 505. Obchodného zákonníka. Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosť platiť úrok aj § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t. j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky v zmluve o úvere dojednať odchýlne. Pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka). Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, a preto je rozhodujúce ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov. Úroky z omeškania treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane, ak neplní riadne a včas. V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Uvedené znamená, že v deň splatnosti každej splátky má dlžník uhradiť jednu splátku, a jednak aj úroky z tejto splátky. V prípade, že by dlžník uhradil iba splátku a neuhradil by úroky, ocitne sa vo vzťahu k týmto úrokom v omeškaní. Sankciu za omeškanie s ich plnením by potom logicky boli úroky z omeškania. Na základe uvedeného má za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko prvoinštančný súd na daný právny vzťah neaplikoval príslušné právne normy.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
6. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol avšak len v časti týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 116,26 eura od 14. 04. 2013 do zaplatenia, keďže výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, žalobca v odvolaní nenapadol, ani v ostatnej zamietajúcej časti, nebol preto v odvolacom konaní predmetnom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.
7. Pokiaľ ide o vec samú je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu súd odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.
8. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP) i keď odvolanie už podával za účinnosti Civilného sporového poriadku, teda zrejme § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
9. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 17. 12. 2010 k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. 23/342/10, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 8.000 eur.
11. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a spotrebiteľských zmluvách.
12. V predmetnej veci súd prvej inštancie správne uzavrel, že podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo/143/1998) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
13. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.
14. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca), pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.
15. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho upravil sumu, ktorú je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možné priznať úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania tak, ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998.
16. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.
17. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.
18. Odvolací súd záverom dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania, prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ).
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti. V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje za vecne správny aj výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.
20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 386 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v súvislosti s odvolacím konaním mu žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).