Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11Csp-70-2021.pdf
PDF · 81.25 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/70/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenej Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému E. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. J. XXX/X, J., toho času na neznámom mieste, pre zaplatenie 1 227,71 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1 157,51 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28. 05. 2019 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti o zaplatenie sumy 70,20 eura súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 88 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 28. 12. 2021 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia pohľadávky vo výške 1 227,71 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28. 05. 2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Strany sporu uzatvorili dňa 26. 05. 2017 Zmluvu o pôžičke č. 6258288/1720014298, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 3 000,- eur. Žalovaný sa ju zaviazal splácať pravidelnými 60 mesačnými splátkami po 70,23 eura a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4 213,80 eura, pričom ku dňu podania žaloby zaplatil sumu 2 546,21 eura. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobkyňa ho listom zo dňa 27. 03. 2019 vyzvala k úhrade dlžných splátok s poučením o možnosti vyhlásenia splatnosti úveru, k čomu žalobkyňa pristúpila 19. 05. 2019. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť 3 703,72 eura. Po zohľadnení jeho úhrad vo výške 2 546,21 eura, si tak žalobkyňa uplatnila rozdiel vo výške 1 157,51 eura spolu s nákladmi na vymáhanie pohľadávky vo výške 70,20 eura a zákonným úrokom z omeškania.
2. Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste. Na adrese trvalého pobytu si žalobu neprevzal v odbernej lehote. Obec Pribylina súdu oznámila, že žalovaný sa v obci nezdržiava s tým, že žije a pracuje vo Viedni, pričom obec nedisponuje žiadnymi inými údajmi ani kontaktom na žalovaného. Pobyt žalovaného nevypátralo ani Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Liptovský Mikuláš, oddelenie pátrania a kriminalisticko-technických činností. Súčasný pobyt žalovaného nepozná ani jeho matka, ktorá zároveň súdu nevedela uviesť ani telefónne číslo na syna. Z dôvodu neznámeho pobytu žalovaného súd podľa § 116 ods. 2 C. s. p. zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti ospravedlneného právneho zástupcu žalobkyne a žalovaného, ktorému súd doručoval v súlade s ustanovením § 116 ods. 3 C. s. p. predvolanie na pojednávanie na adresu evidovaného trvalého pobytu.
4. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26. 05. 2017 mal súd za preukázané, že strany sporu sa dohodli na poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 3 000,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť 60 mesačnými splátkami po 70,23 eura vrátane poistného vo výške 2,11 eura. Pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 13,89 %, RPMN 13,89 % a priemernej RPMN 14,84 % predstavovali celkové náklady spotrebiteľa 1 087,20 eura a celková suma k splateniu 4 087,20 eura. Zmluvné strany sa dohodli na termíne prvej splátky 20. 06. 2017, pričom ďalšie splátky budú splatné vždy 20. dňa v mesiaci s termínom konečnej splatnosti 20. 05. 2022.
5. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27. 03. 2019 žalobkyňa vyzvala žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach vo výške 210,69 eura s tým, že ho upozornila na možnosť zosplatnenia úveru ak žalovaný do 05. 05. 2019 neuhradí splátku splatnú v mesiaci január 2019. Žalovaný si predmetný list prevzal dňa 01. 04. 2019.
6. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22. 05. 2019 vyplýva, že právna predchodkyňa žalobkyne zosplatnila úver z predmetnej zmluvy, pričom celkový dlh žalovaného predstavoval 2 369,65 eura.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej získal úver vo výške 3 000,- eur. Po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi a vychádzajúc z toho, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobkyne, netvrdil ani nepreukázal, že by si svoju povinnosť splnil čo i len z časti a nevzniesol ani iné námietky, súd žalobe vyhovel. Súd mal za preukázané, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti splácať úver riadne a včas. Listinnými dôkazmi žalobkyňa preukázala, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru splnila zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, keď žalovaného v liste zo dňa 27. 03. 2019 upozornila na možnosť uplatnenia práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a žalovaný bol nepochybne v omeškaní tri mesiace, nakoľko výška omeškaných splátok predstavovala 210,69 eura, čiže trojnásobok dohodnutej mesačnej splátky.
11. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu 2 546,21 eura. Predmetná zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., predovšetkým tie, absenciu ktorých zákon sankcionuje tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd zároveň zistil, že RPMN bola vyčíslená v správnej výške, keď pri úvere vo výške 3 000,- eur poskytnutom dňa 26. 05. 2017, 60 mesačných splátkach po 68,12 eura (bez poistenia) splatných v 20. deň v kalendárnom mesiaci s dátumom prvej splátky 20. 06. 2017 bola vypočítaná hodnota RPMN 13,79 %. V zmluve je síce uvedená výška RPMN 13,89 %, avšak uvedený rozdiel je nepatrný a nemožno konštatovať, že by bola výška RPMN uvedená v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobkyni okrem istiny úveru aj dojednané úroky z úveru a individuálne dojednané poplatky súvisiace s úverom. Žalovaný bol povinný celkovo uhradiť sumu 4 087,20 eura, z čoho uhradil žalobkyni aj úhradami po splatnosti úveru sumu 2 546,21 eura, čím jeho dlh predstavuje 1 540,99 eura. Žalobkyňa si uplatnila sumu 1 157,51 eura, v ktorej časti bola žaloba podaná dôvodne. Pokiaľ ide o priznanie úroku z úveru aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, súd vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 06. 2020, sp. zn. 5 Cdo
42/2020, podľa ktorého je žalovaný povinný aj po zosplatnení úveru zaplatiť popri istine aj úroky z úveru vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností zo zmluvy zaplatil. Žalobkyňa si popri istine uplatnila aj časť nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 70,20 eura. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalobkyňa začala žalovanému účtovať „manipulačný“ poplatok vo výške po 5,40 eura po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaný spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere podpísal aj listinu označenú ako Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorých je v článku 3 aj dohoda o náhrade vynaložených nákladov maximálne do výšky 14 % z vymoženej sumy. Uvedené náklady však neboli žiadnym spôsobom špecifikované, ich výška ani nebola preukázaná, naopak, z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že ide o paušalizovaný poplatok vo výške po 5,40 eura, čo samo o sebe odporuje zmluvnému dojednaniu o skutočne vynaložených nákladoch. Iné individuálne dojednanie o poplatku v zmluve ako ani jej prílohe zistené nebolo. Súd preto v časti o zaplatenie sumy 70,20 eura žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. Popri istine súd priznal žalobkyni aj zákonné úroky z omeškania tak, ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku. Žalovaný sa dostal do omeškania po prevzatí oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22. 05. 2019. Nakoľko mu bolo predmetné oznámenie doručované obyčajnou zásielkou, žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania od šiestich dní, t. j. od 28. 05. 2019, v ktorej časti súd žalobe taktiež vyhovel. 13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní čiastočný úspech, priznal ich čiastočnú náhradu. Žalobkyňa si uplatnila 1 227,71 eura s príslušenstvom, pričom súd jej priznal sumu 1 157,51 eura s príslušenstvom, čiže jej úspech v konaní predstavuje 94 % a neúspech 6 %. Po započítaní úspechu a neúspechu tak má žalobkyňa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.