Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6C/159/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudca Mgr. Libor Kysucký v spore žalobkyne V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, X., zastúpenej JUDr. Jánom Kanabom ml., advokátom so sídlom J. Zemana 101, Trenčín proti žalovanému M.. D. D., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/X, E. Y., zastúpenému JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom Dukelská 972/7, Považská Bystrica o vzájomnej žalobe o zaplatenie 3 380 € s prísl. takto

rozhodol:

Súd vzájomnú žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalovaný sa (vzájomnou) žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalobkyňu, aby žalovanému zaplatila 3 380 € a trovy konania . Žalovaný tvrdil, že :

- je pravdou, že boli so žalobkyňou podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, každý v podiele 1/2-ica

- byt však od 1.11.2010 užívala iba žalobkyňa, pretože žalovaný sa pre neznesiteľné problémy so žalobkyňou odsťahoval

- byt so žalobkyňou kúpili 1.4.2011 a ani po tomto dátume ho neužíval, nemal v byte žiadne veci, ani izbu, ktorú by mal zamknutú

- strany byt predali L. Š. a E. H. niekedy v júni 2013

- žalobkyňa teda byt užívala od 1.4.2011 do jeho predaja v júni 2013, teda 26 mesiacov, pričom medzi stranami nebola uzavretá žiadna zmluva o užívaní, ani o nájme

- titulom bezdôvodného obohatenia žiadal žalovaný od žalobkyne sumu 3 380 €, čo je podľa správ realitných kancelárii polovica primeraného nájomného za trojizbový byt za obdobie 26 mesiacov (č.l. 49pv)

- pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, ide o nárok podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka (č.l. 105)

- od 1.11.2010 býval v sklade vo svojej firme v Y.P. P. Y.. Nemal zrušený trvalý pobyt v spoločnom byte strán sporu. Byt, ktorý je predmetom tohto konania, kúpili so žalobkyňou 1.4.2011 a od toho dňa žiada nájomné.

- dňa 11.11.2011 ho žalobkyňa napadla a on na ňu musel privolať mestských policajtov, tiež štátnych policajtov. Napadla ho v byte v L..

- dňa 11.11.2011 mal v byte odložené svoje veci v dvoch alebo troch krabiciach, v byte nebýval. Nikde nepovedal, že by od bytu nemal kľúč. V pivnici boli vymenené zámky a do bytu sa nepokúšal dostať. Dňa 11.11.2011 si prišiel pre uvedené krabice s jeho vecami (č.l. 263).

- neznesiteľné problémy, pre ktoré sa odsťahoval z bytu, spočívali napr. v tom, že potom, ako sa vrátil z nemocnice po hospitalizácii kvôli otrave hubami, bol vzťah jeho manželky k jeho osobe taký, že ho chcela dostať do väzenia, a teda napr. na neho zaútočila, on ju spacifikoval a zavolal dve hliadky polície,

jednak štátnej polície, a jednak mestskej polície. Obe tieto hliadky skonštatovali, že žalobkyni sa nič nestalo. Napriek tomu o niekoľko hodín prišla na štátnu políciu s fotografiami, na ktorých už boli vidieť zranenia. Tiež sa stalo to, že po návrate z nemocnice mu zmizli doklady k firme. Časť týchto dokladov bola pritom v trezore. Niektoré doklady nakoniec v byte našiel, ale niektoré sa stratili úplne.

- napriek narušeným vzťahom byt kupoval do spoluvlastníctva so žalobkyňou z toho dôvodu, že išlo o veľmi výhodnú kúpu, keď byt získal so žalobkyňou za celkom 14 000 €

- pokiaľ ide o satelit, skutočne je pravdou, že zhruba v decembri 2010 si prišiel do bytu pre tento satelit. Dvere mu otvoril syn a on si satelit odmontoval a odniesol.

2. Žalovaný ako dôkaz označil inzeráty realitných kancelárii, návrh na výsluch svedka E. B., potvrdenie Mestského úradu Považská Bystrica zo dňa 8.11.2016, odpoveď Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 22.11.2016 na žiadosť o sprístupnenie informácie, čestné prehlásenie Y. G. a G. O..

3. Žalovaný ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 3.

4. Žalobkyňa navrhla vzájomnú žalobu zamietnuť (č.l. 73pv) a tvrdila, že namieta, že by žalovaný byt opustil 1.11.2010. Žalovaný sa rozhodol z bytu odísť sám, dobrovoľne a rovnako mal kľúč od svojej izby, ktorú mal v byte a ktorú nikto neobýval. Ani žalobkyňa v byte nebývala po celý čas, určitý čas cestovala do zahraničia, byt prenechali synovi. Žalobkyňa byt užívala iba v miere, ktorý zodpovedal jej spoluvlastníckemu podielu (č.l. 225).

5. Žalobkyňa ako dôkazy označila návrh na výsluch svedkov D. D., D.., Miroslavy Fedorovej, Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 7.3.2011, rozhodnutie Správy katastra Trenčín zo dňa 2.5.2011, výpisy z LV č. XXXX ku dňu 6.6.2013 a 11.6.2013, kúpnu zmluvu zo dňa 9.5.2013, potvrdenie Obvodného oddelenia PZ Trenčín, lekársku správu zo dňa 11.11.2010, Rozhodnutie Obvodného úradu Trenčín zo dňa 16.2.2011, správu Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne zo dňa 18.12.2013, spis Okresného súdu Trenčín sp.zn. 26C/333/2010, spis ORPZ Trenčín ČVS: ORP-300/TN-TN-2011 a potvrdenie o daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2011, 2012, 2013 a 2014.

6. Žalobkyňa ako prostriedky procesnej obrany použila skutkové tvrdenia uvedené v odseku 4, návrhy na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 5 a námietku premlčania nároku žalovaného za obdobie od 1.4.2011 do 7.8.2011.

7. Súd považuje za preukázané, že Obvodný úrad Trenčín zastavil priestupkové konanie z dôvodu, že spáchanie skutkov v septembri 2010, 15.10.2010 a 18.10.2010 nebolo žalovanému preukázané (č.l. 89). Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dňa 15.10.2010 podal trestné oznámenie, v ktorom uviedol, že žalobkyňa mu dňa 2.10.2010 uvarila praženicu z húb, pričom následne bol hospitalizovaný a vyšetrenie potvrdilo indikáciu otravy muchotrávkou zelenou. Súd považuje za preukázané aj to, že žalovaný dňa 22.10.2010 podal na Okresný súd Trenčín návrh na rozvod jeho manželstva so žalobkyňou. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 11.11.2010 bola žalobkyňa vyšetrená na oddelení úrazovej chirurgie s tým, že lekárovi uviedla, že bola napadnutá manželom (č.l. 88) a že dňa 11.11.2010 žalobkyňa na OO PZ Trenčín oznámila priestupok proti občianskemu spolužitiu (č.l. 87). Súd považuje za preukázané aj to, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bola dňa 21.12.2010 rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k.36C/333/2010-23, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.1.2011. Súd považuje za preukázané aj to, že dňa 3.1.2011 obdržal Obvodný úrad Trenčín spis obsahujúci podanie žalobkyne proti žalovanému (č.l. 83). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobkyňa a žalovaný dňa 7.3.2011 uzatvorili so Slovenskou republikou zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp.č. XXXX, k.ú. X. s tým, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne na byte bol 1/2-ica a spoluvlastnícky podiel žalovaného na byte bol tiež 1/2-ica. Súd považuje za preukázané aj to, že Správa katastra Trenčín povolila vklad vlastníckeho práva dňa 2.5.2011 pod číslom vkladu V 1431/11, pričom právne účinky vkladu nastali dňa 28.3.2011. Súd považuje (výsluchom žalobkyne) za preukázané aj to, že v byte bývala žalovaná a jej syn. V máji 2013 strany byt predali (č.l. 48pv). So žalovaným ako manželia v byte žili od roku 1995. Žalovaný odišiel z bytu v roku 2010, keď sa odsťahoval zrejme k partnerke, s ktorou mal pomer už počas manželstva.

V čase, keď žalovaný odchádzal zo spoločnej domácnosti, žalobkyňa spávala v obývačke, žalovaný v spálni a syn D. v detskej izbe. Žalovaný odišiel z bytu dobrovoľne, pričom žalobkyňa nezamykala žiadnu miestnosť v byte, aby mu zabránila v užívaní bytu. V čase rozvodu už bol syn D. plnoletý, avšak naďalej býval zo žalobkyňou v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa žalovaného žiadala, aby prispieval na poplatky spojené s bývaním a on sa vyjadril, že tieto veci budú riešiť pri predaji bytu s tým, že z kúpnej ceny dostane viac žalobkyňa. Medzi stranami sporu dochádzalo počas spolužitia k opakovaným konfliktom

- napr. 11.11.2010. Stany mali takéto nedorozumenia v období od septembra 2010 do novembra 2010 asi trikrát. Žalovaný podal na žalobkyňu trestné oznámenie, že ho mala otráviť hubami, ale uvedená vec nebola preukázaná (č.l. 74). Po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti celý byt užívala žalobkyňa a jej syn (č.l. 75). Súd považuje (výsluchom žalovaného) za preukázané aj to, že so žalobkyňou boli manželia a v roku 2010 nemali dobré vzťahy. So žalobkyňou spolu dlho nežili. Mal známosť, o ktorej žalobkyňa vedela. V auguste 2010 mu boli odcudzené všetky doklady ohľadom spoločnosti, ktorú vlastní. Okolo 25.10.2010 sa odsťahoval do skladu v Y. P. Y., ktorý vlastní, tam býval asi rok a pol, potom sa odsťahoval do E. Y.. Kľúče od bytu vlastnil, ale do bytu nevošiel, odkedy ho opustil a zobral si aj stôl, komodu, satelit, konferenčný stôl a stoličky, ktoré veci boli jeho vlastníctvom. Byt opustil preto, lebo nechcel prísť do konfliktu so žalobkyňou (č.l. 74pv). V roku 2010 si so žalobkyňou priestor na bývanie rozdelili. Po návrate z nemocnice sa do 14 dní z bytu odsťahoval. Odvtedy bol byt užívaný tak, že žalobkyňa užívala obývaciu izbu a spálňu a ich syn detskú izbu. Žalobkyňa v roku 2010 vymenila zámky na pivnici, nevie, či ich vymenila aj v byte. Do bytu v roku 2010 prišiel ešte raz, keď si demontoval satelit, videl, že žalobkyňa užívala spálňu ako svoju. V júni 2012 si zrušil trvalý pobyt v uvedenom byte. Navštívil syna, ktorý mu povedal, že matke platí nájomné necelých 200 € mesačne. Synovi neponúkol, že môže užívať celý byt. Medzi ním a ich synom nebola žiadna dohoda, nájomné platil syn matke, a preto žiada nájomné od žalobkyne. Z ľudského dôvodu nájomné od syna nežiadal. V roku 2010 sa žalobkyňa rozhodla, že si rozdelia priestory, nábytok zo spálne vypratala, spálňu vymaľovala, kúpila si novú posteľ a nasťahovala sa do spálne, jemu kovovú posteľ nechala v obývacej izbe. Asi v auguste alebo septembri odišla na dovolenku do Talianska a vtedy sa mu stratili všetky dokumenty, rozhodol sa vysťahovať spálňu a do tejto sa nasťahoval. Nemá vedomosť o tom, že by syn byt prerábal. So synom mal napätý vzťah, vždy, keď sa hádal so žalobkyňou, syn bol na jej strane, dnes nemajú žiadny vzťah. So žalobkyňou bol nájomníkom 3-izbového bytu č. X na adrese L. XXXX/XX-X v X., z bytu sa odsťahoval a od 1.11.2010 ho užívala iba žalobkyňa. Zmluvou zo dňa 7.3.2011 odkúpili byt so žalobkyňou do podielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa sama potvrdila, že žalovaný byt neužíval, keď celý byt užívala spolu so synom. Dobrovoľne odišiel z bytu a dôvod, pre ktorý odišiel z bytu, nie je právne významný, ale bál sa o svoj život z dôvodu otravy muchotrávkou zelenou. Z odpovede Mestského úradu v Trenčíne zo dňa 22.11.2016 na žiadosť o sprístupnenie informácie považuje súd za preukázané, že žalobkyňa podnikajúca pod obchodným menom Zlatica Uhelová - Vademecum, IČO 34267042 oznámila Mestu Trenčín začatie vykonávania živnosti a dňa 10.2.1997 bol vydaný súhlas s umiestnením prevádzky na adrese X., L. XX s uvedením činností na prevádzke - kozmetické služby, manikúra, pedikúra, reklamné činnosti, sprostredkovanie obchodu. Čas poskytovania služieb v prevádzke bol pondelok od 16.00 - 19.00 hod., utorok až štvrtok od 09.00 - 11.00 hod., od 16.00 - 19.00 hod. a piatok od 9.00 -11.00 hod.. Z čestného prehlásenia Y. G. zo dňa 16.5.2016 považuje súd za preukázané, že v polovici novembra 2010 a dňa 25. novembra 2010 sa Y. G. stretol so žalovaným v jeho kancelárii na ulici G. X v Y. P. Y., kde menovaný v kancelárii videl nábytok, kovovú posteľ, regál na spisy, stôl so stoličkami, kuchynskú linku, provizórnu kuchynskú linku, dvojplatničku. Predmetný priestor využíval žalovaný ako kanceláriu a byt do septembra 2011. Z čestného prehlásenia G. O. súd považuje za preukázané, že žalovaný sa v novembri 2010 presťahoval do domu v Y. P. Y. na ulici G., kde ho menovaný začiatkom decembra 2010 spolu so svojím otcom navštívil a kde sa žalovaný zdržiaval asi jeden rok. Súd považuje (výsluchom svedka E. B.) za preukázané, že svedok sa prisťahoval do domu, kde bývali žalobkyňa a žalovaný na to isté poschodie v bytovom dome, kde bývali strany sporu. Neskôr sa presťahoval na prízemie toho istého vchodu. Jeho vzťah k stranám konania bol dobrý, kamarátsky, navštevovali sa. Asi na konci októbra žalovaný navštívil svedka a jeho manželku v ich byte. Povedal, že sa práve vrátil z nemocnice a keďže bolo zrejmé, že nemá žiadne peniaze na jedlo, dali mu jesť. Po návrate z nemocnice žalovaný býval v spoločnom byte strán sporu, asi mesiac po návšteve u svedka mu tento pomáhal pri sťahovaní sa, konkrétne pri nakladaní jeho vecí do auta. Od tejto doby tam žalovaný nebýval. Bezprostredne po odsťahovaní sa žalovaného zo spoločného bytu v X., v tomto ostala bývať žalobkyňa a syn strán sporu, D. D. D... Žalobkyňa mala vo vedľajšom dome salón krásy, kde

ju pravidelne, aspoň raz týždenne, videl chodievať cez prechod medzi domami. Zopárkrát žalobkyňu stretol aj s taškami s nákupmi, keď sa vracal so svojimi deťmi z ihriska. Po odsťahovaní sa pána D. z bytu tento nechal žalobkyni nové červené auto, pričom toto auto vídaval pred domom parkovať. D. D. D.. sa svedkovi nikdy nesťažoval, že by ho žalovaný chcel z bytu vyhodiť, resp. že by sa musel z bytu odsťahovať. Žalovaný sa jedenkrát vrátil do bytu po tom, čo sa odsťahoval, pretože svedok mu otváral prístup do spoločných priestorov, kde majú ľudia uložené rôzne krabice. Svedok pracoval ako vojak v činnej službe s pracovným časom od 7.00 hod. do 15.30 hod.. Súd považuje za preukázané aj to, že na webovej stránke Z..H. a X..H. boli v júli 2013 uverejnené inzeráty ponúkajúce 3-izbové byty na prenájom, pričom požadované nájomné bolo 390 €/mesačne, resp. 300 €/ mesačne, resp. 260 €/mesačne. Zo znaleckého posudku č. 230/2015 znalkyne Ing. Šárky Kurucovej považuje súd za preukázané, že všeobecná hodnota nájmu bytu č. X na X. poschodí domu súp.č. 2876 na ul. L. XX v X. je 303,68 € mesačne (č.l. 170). Súd považuje za preukázané aj to, že žalobkyňa a žalovaným zmluvou zo dňa 9.5.2013 byt č. X predali L. Š.j a E. H.. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. X. vyplýva, že Správa katastra Trenčín zavkladovala túto zmluvu pod č. V 1950/13. 8. Súd však nepovažuje za preukázané, že žalovaný v septembri 2010, 15.10.2010 a 18.10.2010 vyhádzal zo skríň veci žalobkyne. Súd nepovažuje za preukázané ani to, že žalobkyňa uvarila žalovanému praženicu, do ktorej použila muchotrávku zelenú. Súd nepovažuje za preukázané ani to, že žalobkyňa žalovanému ukradla firemné dokumenty. 9. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odsekoch 2 a 5 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd týmto listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť. Pokiaľ ide o výsluch žalobkyne vykonaný dňa 5.12.2013, tento dôkaz preukazuje, že po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti celý byt užívala žalobkyňa spolu s jej synom. Pokiaľ však žalobkyňa v neskorších štádiách konania svoju výpoveď zmenila a tvrdila, že nielen žalovaný, ale aj ona bývala niekde inde, súd týmto ďalším výsluchom žalobkyne už neuveril, nakoľko žalobkyňa nevysvetlila túto zmenu svojej výpovede. Pokiaľ ide o svedkyňu D. B., ktorá potvrdzovala, že skutočne žalobkyňa v byte nebývala, súd jej výpovedi neuveril z dôvodu, že svedkyňa má lepší vzťah k žalobkyni ako k žalovanému (viď č.l. 263). Súd neuveril ani svedkovi D. D. D.., ktorý tiež potvrdzoval, že žalobkyňa v byte od roku 2012 nebývala. Skutočnosť, že žalobkyňa v byte bývala aj v roku 2012, totiž potvrdil svedok B., u ktorého nebolo zistené, že by mal vzťah k stranám sporu (na rozdiel od svedka D. D.., ktorý je synom strán). Pokiaľ ide o hodnotenie fotografií (č.l. 244 - 255), z týchto nemožno zistiť, kto v čase ich zhotovenia v byte býval.

10. Súd nevykonal dôkaz - čitateľné denné uzávierky, nakoľko podľa predloženého potvrdenia účtovné doklady žalobkyne boli zničené v dôsledku zaplavenia priestorov (viď č.l. 306).

11. Podľa§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

12. Na úvod súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ ide o žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1 355,37 € (pôvodne 1 274,71 €), o tomto nároku bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/159/2013-118; aktuálny rozsudok sa preto zaoberá výlučne nárokom uplatneným vzájomnou žalobou.

13. Zhodne s uznesením NS SR sp.zn. 6Cdo/184/2010 (v ktorej veci z hľadiska skutkového dovolací súd skonštatoval, že žalovanému povinnosť na náhradu nevznikla, nakoľko nebolo zistené, žeby sa žalovaný užívaním časti spoločného pozemku podieľal na úžitkovej hodnote vo väčšom rozsahu, než zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu) pritom Krajský súd v Trenčíne vyslovil právny názor, že „...nevyhnutným predpokladom nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej nehnuteľnosti je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu“ a že „nevyužívanie veci spoluvlastníkom pritom musí byť dôsledkom toho, že iný spoluvlastník užíva vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu“. Z horeuvedeného právneho názoru potom vyplýva, že základným predpokladom pre úspech žalovaného v tomto konaní, je preukázanie toho (v zmysle zásady, že strana je povinná preukazovať tie skutočnosti,

z ktorých vyvodzuje pre ňu priaznivé právne dôsledky, bolo dôkazné bremeno v tomto smere na žalovanom), že: a) žalobkyňa užívala vec vo väčšom rozsahu, než v rozsahu 50% a zároveň že b) práve toto užívanie bytu žalobkyňou vo väčšom rozsahu než 50% bránilo žalovanému, aby mohol užívať svojich 50% bytu.

14. Medzi stranami bolo nesporné, že v byte po 28.3.2011 žalovaný nebýval, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že potom, ako strany byt kúpili (t.j. po 28.3.2011) až do momentu, keď tento byt v máji 2013 predali tretím osobám, v byte býval v tom čase už plnoletý syn žalobkyne a žalovaného - D. D., nar. XX.X.XXXX. Z dôkazu - konkrétne z výsluchu žalobkyne (ktorá bola dňa 5.12.2013 poučená podľa § 131 O.s.p) je preukázané aj to, že po odchode žalovaného zo spoločnej domácnosti celý byt užívala žalobkyňa spolu s jej synom (viď č.l. 75).

Keďže je zrejmé, že byt okrem žalobkyne užíval aj syn žalovaného, z horeuvedeného dôkazu nemožno bez dôvodných pochybností ustáliť, že to bola práve žalobkyňa, ktorá užívala celý spoluvlastnícky podielu žalovaného (alebo aspoň jeho časť). Pretože žalovaný ani inými dôkazmi nepreukázal, že žalobkyňa užívala vec vo väčšom rozsahu, než v rozsahu 50%, súd vzájomnú žalobu zamietol.

15. Keďže žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa byt užívala nad rozsah jej spoluvlastníckeho práva, je nevyhnutné aj to, že žalovaný nemohol vysvetliť a preukázať ani to, ako mu práve takéto nadmerné užívanie bytu žalobkyňou zabraňovalo v realizácii jeho užívacích práv - čo je v zmysle právneho názoru krajského súdu druhou podmienkou vzniku nároku na náhradu (zabraňovanie užívania ostatným spoluvlastníkom môže spočívať napr. v tom, že pri užívaní pozemku jeden spoluvlastník oseje celý pozemok, čo však fyzicky bráni ostatným spoluvlastníkom, aby si na svojich podieloch vysadili také plodiny, ktoré by tam chceli pestovať títo ďalší spoluvlastníci). 16. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že zo spomenutého uznesenia NS SR sp.zn. 6Cdo184/2010 vyplýva, že „...takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby užíval zostávajúcu časť veci“.

17. Dôkazná núdza žalovaného pritom úzko súvisí s tým, že hoci tento kúpil byt spolu zo žalovanou a napriek tomu, že vedel, že ich medziľudské vzťahy boli zlé už pred podpisom kúpnej zmluvy, žalovaný nevyvinul žiadnu aktivitu smerujúcu k tomu, aby spoluvlastníci rozhodli o hospodárení s novonadobudnutým bytom. Žalovaný sa iba uspokojil s pasívnym postojom - teda s tým, že pokračoval v neužívaní bytu, hoci na užívanie bytu mal právo, pričom práve na základe tohto svojho pasívneho postoja požaduje od žalobkyne náhradu. Práve nebývanie v predmetnom byte ale priamo viedlo k tomu, že v tomto súdnom konaní žalovaný nemá k dispozícii relevantné informácie o tom, či naozaj dochádzalo k tomu, že práve žalobkyňa užívala byt vo väčšom rozsahu, aký by zodpovedal jej spoluvlastníckemu podielu. 18. Pokiaľ žalobkyňa vzniesla námietku premlčania (č.l. 264), predmetom tohto konania je nárok, ktorý prvýkrát vznikol 1.4.2011. Žalovaný pritom vzájomnú žalobu podal 8.8.2013 - teda pred uplynutím 3 rokov od 1.4.2011 a súd preto dospel k záveru, že námietka je nedôvodná. Súd pri aplikovaní 3-ročnej premlčacej doby vychádzal z judikatúrnej línie vyjadrenej v rozhodnutiach NS SR sp.zn. 4Cdo/298/2008, 4Cdo/55/2009 a 4Cdo/277/2009, ktoré rozhodnutia sa zaoberali výlučne posúdením toho, či pri takomto práve treba aplikovať všeobecnú premlčaciu dobu alebo premlčaciu dobu osobitnú pre premlčanie bezdôvodného obohatenia.

19. Žiada sa poukázať aj na rozhodnutie 2 Cz 54/79, z ktorého vyplýva, že náhrada za užívanie patrí iba vtedy, ak k užívaniu veci iba jedným spoluvlastníkom dochádza v rozpore s dohodou a proti vôli ostatných spoluvlastníkov. V súdenej veci pritom nebolo preukázané, že žalovaný vyjadril takú vôľu, že si želá, aby žalobkyňa prípadne neužívala určité časti konkrétnych miestností (z povahy spoluvlastníctva totiž vyplýva, že žalobkyňa bola spoluvlastníčkou aj kuchyne, aj obývačky, aj spálne, aj detskej izby a teda niet zákonného dôvodu vytýkať žalobkyni, ak by aj užívala každú izbu bytu).

20. Na záver súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ pri poskytnutí nevyžiadaných plnení nie je možné priznať právnu ochranu osobe, ktorá takéto nevyžiadané plnenie poskytla (t.j. nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie napr. to, ak niekto bez objednávky obce zrekonštruuje cestu alebo ak niekto bez objednávky vlastníka domu tento dom zateplí), nie je možné priznať právnu ochranu ani takému správaniu, keď žalovaný „vnúti“ žalobkyni celý byt a následne od žalovanej žiada finančné plnenie za niečo, o čo táto záujem nemala.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni ako strane s plným úspechom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.