Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/83/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2017 v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a prísediacich Mgr. Marty Zemánkovej a Jaroslava Pučeka takto

rozhodol:

rozhodol:

obžalovaný ml. Q. J., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom v A. R. C., V. XXX/XX, okres X., bez zistenia pracovného pomeru, t. č. na slobode j e v i n n ý , ž e

1. dňa 30.08.2016 v čase asi o 16.00 hodine na schodoch medzi ulicami Nad Zábrehom a Sládkovičovou v Dubnici nad Váhom najprv poškodeného maloletého O.. Š.., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. B.. XXX/ XX, A. R. C. kopol do chrbta, potom mu vytrhol tašku, vybral z nej hotovosť -10,- Eur, ktorú minul pre vlastnú potrebu a mobilný telefón, pričom uviedol, že tento dostane naspäť výmenou za niečo cenné, 2. následne toho istého dňa 30.08.2016 v čase asi o 16.15 hodine spolu išli na adresu poškodeného s tým, že počas cesty poškodeného zastrašoval so slovami nech sa vráti s nejakou cennou vecou, inak ho zbije, v dôsledku čoho poškodený zo strachu z domu doniesol zlatý prsťeň, ktorý na mieste odovzdal obžalovanému ml.,

t e d a

- v bode 1. proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe

- dieťati,

- v bode 2. iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l

v bode 1. trestný čin zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona,

v bode 2. trestný čin zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 188 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na §§ 36 písm. l), písm. n), 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona a za použitia §§ 41 odsek 2, 117 odsek 1 Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s poukazom na § 49 odsek 2 Tr. zákona a s prihliadnutím na § 117 odsek 2 Tr. zákona n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 117 odsek 5 Tr. zákona súd obžalovaného ml. na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Podľa § 73 odsek 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovanému ml. u k l a d á ochranné ambulantné psychiatrické liečenie.

odôvodnenie:

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní senát okresného súdu zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný K.. Q. J. bol pred senátom okresného súdu, jeho predsedom na hlavnom pojednávaní komplexne poučený o všetkých svojich právach podľa § 34, § 121 a § 257 Trestného poriadku s tým, že k obom žalovaným skutkom, podľa obsahu prednesenej obžaloby na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. novembra 2017, kde intervenujúca dozorová prokurátorka upravila podanú obžalobu tak, že pôvodne žalovaný skutok predniesla ako dva samostatné spáchané žalovaného skutky s ich právnou kvalifikáciou u žalovaného skutku pod bodom 1. ako trestný čin zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a u žalovaného skutku pod bodom 2. ako trestný čin zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písm. a) až c) Trestného poriadku. Obžalovaný po tomto zákonnom poučení urobil k obom žalovaným skutkom na podklade obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 19. júna 2017 č. k. 2Pv/628/16/3309-34 s jej prednesenou vyššie popísanou úpravou intervenujúcej a dozorovej prokurátorky vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je z ich jeho spáchania vinný.

Nakoľko obžalovaný ml. uznal vinu zo spáchania oboch žalovaných skutkov, senát okresného súdu jeho predsedom postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný ml. odpovedal „áno“. V zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku senát okresného súdu jeho predsedom následne vzhľadom k vyhláseniam obžalovaného ml. a jeho odpovediam na položené otázky zisťoval stanovisko prítomných procesných strán.

Intervenujúca a dozorová prokurátorka navrhla na hlavnom pojednávaní prijať vyhlásenie obžalovaného ml. vzhľadom na splnené procesné podmienky a taktiež navrhla vykonať dokazovanie len čo do výroku o trestnoprávnych sankciách.

Po takomto zistení senát okresného súdu vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania oboch žalovaných skutkov uznesením podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k výrokom o trestnoprávnych sankciách, keď takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to, že v prípravnom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy (výsluch poškodeného ako svedka a ďalších osôb ako svedkov), ako aj všetky relevantné listinné dôkazy, o ktorých vierohodnosti neboli žiadne pochybnosti preukazovali, že sa oba žalované skutky stali, a že sa ich dopustil celom rozsahu práve obžalovaný K.. Q. J., ktorý ich spáchanie priznal.

Obžalovaný ml. z hľadiska veku mladistvého páchateľa (§ 94 Tr. zákona) evidentne spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti v zmysle § 22 odsek 1 Trestného zákona a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nepríčetnosť v zmysle § 23 Trestného zákona, či zníženie príčetnosti, čo by malo vplyv na trestnú zodpovednosť. Obžalovaný ml. konal preukázateľne bez akýchkoľvek pochybností formou priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a/ (dolus directus či generalis

Trestného zákona, t. j. chcel porušiť chránený záujem v prípade oboch žalovaných trestných činov zločinu. Naplnená bola aj objektívna stránka oboch žalovaných trestných činov zločinu, t. j. konanie, ktoré jednoznačne vyplýva z obsahu oboch žalovaných skutkov, ako aj objekt skutkovej podstaty oboch žalovaných trestných činov zločinu (chránený záujem). Senát okresného súdu posúdením po právnej stránke konštatoval, že obžalovaný ml. v prípade žalovaného skutku pod bodom 1. spáchal žalovaný trestný čin zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písm. d) s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a v prípade žalovaného skutku pod bodom 2. trestný čin zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, t. j. na chránenej osobe, ktorým je maloleté dieťa, keď maloletý poškodený evidentne v čase spáchania oboch žalovaných skutkov, vzhľadom na svoj vek, bol dieťaťom podľa ustanovenia § 127 odsek 1 Tr. zákona. V oboch prípadoch boli naplnené všetky potrebné formálne znaky oboch žalovaných trestných činov - zločinov, u ktorých zákon nevyžaduje kumulatívne (súčasné) naplnenie aj materiálnej stránky (materiálny korektív, t. j. stupeň nebezpečnosti konania páchateľa s mierou vyššou ako nepatrnou), aj keď v oboch prípadoch táto materiálna stránka je vo významnej miere konaním obžalovaného ml. naplnená.

Obžalovaný K.. Q. J. je ako osoba do súčasnej doby svojho veku hodnotená či už orgánom sociálnej kurately alebo ústavom, kde bol istý čas na podklade opatrovanského konania pred súdom umiestnený, výrazne negatívne, o čom svedčia podrobné obsahy podaných posudkov týchto inštitúcii. Obžalovaný ml. v dôsledku svojho sociálneho správania sa ani neukončil vzdelanie a doposiaľ bol opakovane, viackrát riešený za rôzne priestupky, vrátane priestupku majetkového charakteru. Ako mladistvý už bol doposiaľ právoplatne (21.04.2015) odsúdený Okresným súdom Trenčín v inom trestnom konaní (rozsudkom zo dňa 21.04.2015 sp. zn. 4T/121/2014), kde bol uznaný za vinného tiež zo spáchania závažného trestného činu zločinu lúpeže s uložením v tom čase primeraného trestu odňatia slobody nespojeného bezprostredne s jeho výkonom, t. j. trestu odňatia slobody na 2 (dva) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov, ktorá plynula do dňa 21.12.2016.

Pri určovaní druhu a výmery trestu senát okresného súdu prihliadal najmä na spôsob spáchania oboch predmetných trestných činov a ich následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného ml., jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä však na skutočnosť, že obžalovaný ml. opätovne konal protiprávne v čase plynutia určenej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za obdobnú závažnú trestnú činnosť, v tomto období sa jeho chovanie ani po uložení výchovného trestu odňatia slobody v žiadnom smere nezlepšilo, a predtým uložená trestnoprávna sankcia na jeho osobu nemala pozitívny dopad, keď opätovne spáchal rovnako závažný trestný čin ako po prvýkrát, navyše následne aj druhý závažného charakteru, senát okresného súdu dospel k záveru, že na obžalovaného ml. je nevyhnutne potrebné pôsobiť už výkonom trestu odňatia slobody, a preto do úvahy prichádzalo uloženie iba nepodmienečného trestu odňatia slobody, aj napriek tomu, že obžalovaný oba žalované skutky a aj oba žalované trestné činy spáchal ako mladistvý páchateľ. U obžalovaného ml. senát okresného súdu ustálil dve existujúce poľahčujúce okolnosti /§ 36 písm. l), písm. n) Tr. zákona/ a dve priťažujúce okolnosti /§ 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona/, teda obžalovaný ml. jednak svojim jediným pozitívnym postojom, keď urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu, čím napomohol aj objasneniu žalovanej trestnej činnosti a k hospodárnosti celého trestného konania na druhej strane neopomínajúc, že spáchal viac trestných činov a bol za trestnú činnosť už právoplatne odsúdený, dosiahol iba vyrovnaný počet poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Senát okresného súdu však vzhľadom na to, že obžalovaný ml. spáchal oba žalovaného skutky - zločiny vo viacčinnom súbehu, musel ukladať úhrnný trest podľa zásad uvedených v § 41 odsek 2 Tr. zákona, t. j. formou tzv. „asperačnej-zostrujúcej“, kde sa horná hranica najprísnejšej zbiehajúcej sa skutkovej podstaty trestných činov zvyšuje o 1/3 zásady, avšak súd už v takýchto prípadoch vzhľadom na konštantnú súdnu prax so zreteľom na príslušný nález Ústavného súdu SR ukladá trest od dolnej hranice po takto zvýšenú hornú hranicu takejto trestnej sadzby. V konečnom dôsledku, v prejednávanom prípade so zreteľom na všetky rozhodujúce hmotnoprávne ustanovenia o mladistvých páchateľoch, senát okresného súdu mohol ukladať obžalovanému ml. trest odňatia slobody od 2 (dvoch) rokov do 7 (siedmich) rokov. S prihliadnutím na postoj obžalovaného ml., jeho vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu, uvedomujúc si celkom iste na druhej strane aj hrozbu vyššieho trestu, senát okresného súdu dospel k záveru, že obžalovanému ml. bude postačovať uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici konečnej trestnej sadzby, t. j. vo výmere 2

(dva) roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Takýto trest podľa názoru senátu okresného súdu je dostatočným na dosiahnutie účelu trestu v zmysle Tr. zákona (§§ 34, 97 Tr. zákona). Tento podporí aj uloženie relevantným ochranným opatrením, ktorý ma oporu v znaleckom dokazovaní, a to ochranným psychiatrickým ambulantným liečením.

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t. j. konanie o náhrade škody, keďže však zákonná zástupkyňa poškodeného maloletého Z. J. nárok na náhradu škody neuplatnila, senát okresného súdu v tejto časti trestného konania nerozhodoval, preto ani výroková časť tohto rozsudku výrok o náhrade škody neobsahuje.

- v bode 1. proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe

- dieťati,

- v bode 2. iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia či doručenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž e podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.