Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47Sa-7-2021.pdf
PDF · 179.07 KB
Case nature
Area
Subarea
47Sa/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobkyne: R. D., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX K. proti žalovanému : Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2021/2519/Dan zo dňa 16.02.2021, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2021/2519/Dan zo dňa 16.02.2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Holíč (ďalej aj ako „úrad práce“) rozhodnutím prvého stupňa č. SE4/APPnKŤZPaPČ/SOC/2020/17947-31, 218/2020/ BOL zo dňa 04.11.2020 podľa § 40 ods. 1 a § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len aj „zákon č. 447/2008 Z. z.“, príp. „kompenzačný zákon“) odňal žalobkyni s účinnosťou od 01.11.2020 peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj „peňažný príspevok na opatrovanie“), ktorou je D. M., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX K., ktorý peňažný príspevok na opatrovanie v sume 476,74 Eur mesačne žalobkyňa poberala na základe rozhodnutia č. SE4/APPnKŤZPaPČ/SOC/2018/21775-22, 218/2018/BOL zo dňa 31.07.2018. Zároveň výrokom administratívneho rozhodnutia prvého stupňa úrad práce vyplácanie tohto peňažného príspevku na opatrovanie odo dňa 01.11.2020 zastavil.
2. Podkladom pre vydanie rozhodnutia prvého stupňa bol komplexný posudok č. SE4/ SE4/ APPnKŤZPaPČ/SOC/2020/19836 č. z. 2020/165361 zo dňa 30.10.2020 (ďalej aj „komplexný posudok zo dňa 30.10.2020“), vypracovaný na základe kontroly zdravotného stavu M. D. v súvislosti s jeho žiadosťou zo dňa 12.10.2020 o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Na základe vyhodnotenia doloženej novej zdravotnej dokumentácie neboli M. D. v uvedenom komplexnom posudku navrhnuté žiadne peňažné príspevky na kompenzáciu. Bola mu stanovená miera funkčnej poruchy 80% podľa prílohy č. 3, časť VI., bod 5 zákona č. 447/2008 Z. z., pričom podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe komplexného posudku zo dňa 30.10.2020 úrad práce nevyhovel žiadosti maloletého M. D., v zastúpení zákonnou zástupkyňou pani R. D. (žalobkyňou), nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla a odňal mu peňažný príspevok na opatrovanie. Správny orgán tak postupoval z dôvodu / s ohľadom na skutočnosť, že peňažný príspevok na opatrovanie nie je v predmetnom komplexnom posudku navrhnutý, a preto nie je splnená zákonná podmienka podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na jeho poskytovanie a predmetný peňažný príspevok na opatrovanie nemožno naďalej poskytovať.
3. Proti rozhodnutiu prvého stupňa o odňatí peňažného príspevku na opatrovanie podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2021/2519/Dan zo dňa 16.02.2021 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a administratívne rozhodnutie prvého stupňa č. SE4/APPnKŤZPaPČ/SOC/2020/17947-31, 218/2020/BOL zo dňa 04.11.2020 potvrdil.
4. Žalovaný v rámci odvolacieho konania doplnil dokazovanie posúdením zdravotného stavu M. D. a vyhotovením komplexného posudku č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/3010, č. z.: 2021/11813 zo dňa 26.01.2021, vydaným podľa § 15 kompenzačného zákona Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia druhého stupňa. Komplexný posudok okrem iného vychádzal z lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii a z dodatočne doložených lekárskych nálezov, na základe ktorých posudkový lekár odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny určil maloletému M. D. mieru funkčnej poruchy 80% podľa časti VI., bod 5. - „Zrak. Výpady zorného poľa (úplné, polovičné a kvadrantové) pri strate alebo slepote druhého oka“ prílohy č. 3 kompenzačného zákona, konštatujúc, že maloletý sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa lekárskeho posudku má menovaný maloletý vrodenú poruchu zrážanlivosti krvi ťažkého stupňa. Od deviatich mesiacov veku je na substitučnej injekčnej liečbe chýbajúceho faktoru VIII, ktorý je v určitej miere zodpovedný za zrážanlivosť krvi a má ho opakovane injekčne dodávaný. Má drobné sporadické zakrvácania do kĺbov, ktoré zatiaľ nespôsobili sekundárne artrotické zmeny a neobmedzili jeho mobilitu. V roku 2016 mal masívne zakrvácanie do oboch očí, kde došlo na pravom oku k odlúčeniu sietnice a tým k totálnej slepote pravého oka. Na ľavom oku pretrvávajú proliferácie, ktoré sú opakovane ošetrované na očnej klinike, dochádza tam k degeneratívnym zmenám (atrofiám) a k poškodeniu zraku na úrovni ťažkej slabozrakosti až praktickej slepoty. Postoj a chôdza sú bez obmedzenia, chôdza je opatrná, na širšej báze z dôvodu postihnutia zraku. Maloletý nie je mentálne retardovaný, je schopný rozoznať a zvážiť riziko svojho konania. Je čiastočne odkázaný na pomoc inej osoby pri určitých činnostiach. Posudkový lekár žalovaného zhodnotil odkázanosť maloletého M. D. na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z. z.“, príp. „zákon o sociálnych službách“), podľa ktorej sa posudzuje oblasť sebaobsluhy pri nasledovných úkonoch : stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie a vyzliekanie, zmena polohy, sedenie, státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu. Počet bodov pri jednotlivých úkonoch sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách určil posudkový lekár odvolacieho orgánu nasledovne: stravovanie a pitný režim - 10 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra - 10 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva - 10 bodov, osobná hygiena - 10 bodov, celkový kúpeľ - 5 bodov, obliekanie a vyzliekanie - 5 bodov, zmena polohy, sedenie, státie - 10 bodov, pohyb po schodoch - 5 bodov, pohyb po rovine - 5 bodov, orientácia v prostredí - 5 bodov, dodržiavanie liečebného režimu - 5 bodov, potreba dohľadu - 10 bodov.
5. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu maloletého M. D. na základe objektívnych nálezov v predloženej zdravotnej dokumentácii dospel posudkový lekár k záveru, že menovaný nie je odkázaný naopatrovanie, lebo stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je II. podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách, na základe dosiahnutého počtu bodov 90, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti 2 - 4 hodiny denne.
6. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný, s poukazom na závery komplexného posudku a na ustanovenia § 40 ods. 1 a § 45 ods. 3 kompenzačného zákona, dospel k rozhodnutiu o správnosti postupu a rozhodnutia úradu práce vo veci odňatia peňažného príspevku na opatrovanie, pretože v zmysle komplexného posudku stupeň odkázanosti maloletého M. D. na pomoc inej fyzickej osoby nie je V alebo VI podľa osobitného predpisu a preto mu peňažný príspevok na opatrovanie v komplexnom posudku nebol navrhnutý.
7. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa 26.02.2021.
II. Rozsah a dôvody správnej žaloby
8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhla, aby súd rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátil na ďalšie konanie.
9. Žalobkyňa zopakovala priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a namietala nesprávne určenie stupňa odkázanosti maloletého M. D. (syna žalobkyne) na pomoc inej fyzickej osoby (bodov) podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z., predovšetkým pri posudzovaných činnostiach stravovanie a pitný režim, celkový kúpeľ, obliekanie a vyzliekanie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu. Žalobkyňa pre účely demonštrácie väčšej odkázanosti jej syna na pomoc inej fyzickej osoby k jednotlivým posudzovaným činnostiam uviedla dôvody, pre ktoré malo byť podľa názoru žalobkyne pridelené väčšie množstvo bodov. Vo vzťahu k stravovaniu a pitnému režimu žalobkyňa namietala pridelených 10 bodov, pretože jej maloletý syn síce jedlo a nápoj sám zje a vypije, ale v chystaní jedla je plne odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. K činnosti celkový kúpeľ žalobkyňa uviedla, že pri kúpaní je jej maloletý syn plne odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, rovnako tak pri činnosti obliekanie a vyzliekanie, pretože je prakticky slepý - nevidí. Z rovnakého dôvodu ďalej žalobkyňa namietala pridelenie po piatich bodoch pri činnostiach pohyb po schodoch, pohyb po rovine a orientácia v prostredí, pretože maloletý M. uvedené činnosti zvláda len s doprovodom, pretože je prakticky slepý. K posudzovanej činnosti - dodržiavanie liečebného režimu, ktorý bol v rámci posudzovania odkázanosti maloletého M. na pomoc inej fyzickej osoby vyhodnotený posudkovým lekárom žalovaného na 5 bodov, žalobkyňa namietala tento počet bodov, pretože maloletý syn nie je vôbec schopný samostatne dodržiavať liečebný režim, keďže je psychiatrický pacient a každý tretí deň mu žalobkyňa pichá priamo do žily faktor 8. Zároveň žalobkyňa k potrebe dohľadu dodala, že maloletý syn M. potrebuje dohľad inej osoby počas celého dňa.
10. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s tým, že stupeň odkázanosti maloletého M. je len II a mala za to, že počet bodov 90 za jednotlivé posudzované činnosti je určený nesprávne. Podľa názoru žalobkyne nie je možné, aby osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80 % bola odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby len v stupni II., dodajúc, že je to prinajmenšom stupeň V. alebo VI., pretože maloletý syn potrebuje matku u vyššie hodnotených a popísaných činnosti v rozsahu, ako uvádza žalobkyňa. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala, že ani jeden z orgánov, ktorý rozhodoval v danej veci, vo svojom rozhodnutí bližšie nešpecifikoval a nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru pri stanovovaní počtu bodov odkázanosti maloletého M. na pomoc inej osoby.
11. Záverom žalobkyňa namietala, že napadnuté rozhodnutie, ktorému predchádzalo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a im predchádzajúce postupy sú porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípov materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princíp právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí správneho orgánu ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržal napadnutého rozhodnutia odkazujúc na jeho skutkové a právne závery. Dôvodil, že správne orgány oboch stupňov vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci a pri vydávaní svojich rozhodnutí postupovali v súlade s platnými právnymi normami Slovenskej republiky, ktorými sú štátne orgány viazané a musia postupovať v medziach zákona.
13. Zopakoval priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutých rozhodnutí a dajúc do pozornosti obsah administratívneho spisu a podklady rozhodnutí dôvodil, že posudzovanie zdravotného stavu maloletého M. D. bolo uskutočnené komplexne na základe všetkých zdokumentovaných objektívnych lekárskych nálezov a záverov vyšetrovacích metód v aktuálnom časovom slede. S poukazom na ustanovenia § 55 ods. 6 kompenzačného zákona žalovaný uviedol, že podkladom pre vydanie druhostupňového rozhodnutia bol komplexný posudok odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č.: UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/3010, č. z.: 2021/11813 zo dňa 26.01.2021 a vzhľadom na skutočnosť, že peňažný príspevok na opatrovanie v predmetnom komplexnom posudku nebol navrhnutý, nebola splnená zákonom stanovená podmienka podľa § 40 ods. 1 kompenzačného zákona, a preto peňažný príspevok na opatrovanie nemožno pani R. D. naďalej poskytovať. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na vec, keď poskytovaný peňažný príspevok na opatrovanie žalobkyni odňal a jeho výplatu zastavil, doplniac, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa podľa charakteru nároku považuje za fakultatívnu dávku (nenárokovú), čo znamená, že na jeho priznanie neexistuje právny nárok a môže byť poskytnutý len v prípade splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok.
14. K žalobným námietkam napádajúcim nesprávne určenie II. stupňa odkázanosti maloletého M. D. na pomoc inej osoby žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní posudkový lekár pri hodnotení záverov zohľadnil všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu. Postupoval samostatne a nezávisle od zistení a hodnotení prvostupňového správneho orgánu a vydal nový lekársky posudok, mieru funkčnej poruchy určil podľa najzávažnejšieho ochorenia a posúdil odkázanosť maloletého M. D. na opatrovanie. Posudkový lekár zohľadnil všetky znevýhodnenia, ktoré vyplývajú z diagnostických záverov. V tejto súvislosti dôvodil, že pre posúdenie sú relevantné objektívne zistenia zaznamenané v predložených lekárskych nálezoch. Žalovaný argumentoval, že lekársku posudkovú činnosť v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na príslušnom správnom orgáne vykonáva posudkový lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. Dal do pozornosti zákon č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého lekári príslušných lekárskych odborností poskytujú zdravotnú starostlivosť a medicínsky riešia subjektívne problémy, pocity a bolesti pacientov.
15. Žalovaný mal za to, že odbornosť posudkového lekára nemožno spochybňovať z dôvodu, že nevyhovie žiadosti fyzickej osoby o poskytnutie nejakej formy kompenzácie, dodajúc, že posudkový lekár je odborne spôsobilý zhodnotiť ochorenia, resp. diagnózy a zaradiť ich podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. na základe predloženej zdravotnej dokumentácie a odborných lekárskych nálezov, pričom nie je povinný v posudkovej činnosti rešpektovať odporúčania odborných lekárov smerujúcich k návrhu kompenzácií. Lekárske správy majú pre posudkovú činnosť podkladový účel.
16. V nadväznosti na uvedené žalovaný poznamenal, že miera funkčnej poruchy je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Hodnota miery funkčnej poruchy sa viaže na druh a stupeň zdravotného postihnutia jednotlivých systémov. Určuje sa podľa prílohy č. 3 kompenzačného zákona, doplniac, že sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti mobility a orientácie, komunikácie, zvýšených výdavkov a sebaobsluhy. V oblasti sebaobsluhy sa kompenzuje obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo jej strata. Ide o stav, keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku poškodenia alebo straty telesných, zmyslových alebo duševných funkcií si nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity. S ohľadom na uvedené žalovaný dôvodil záverom, že samotná vysoká hodnota miery funkčnej poruchy neznamená automaticky aj odkázanosť v jednotlivých vyššie uvedených oblastiach. Preto mal žalovaný za to, že v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. nie je možné navrhovať druh kompenzácie v závislosti od hodnoty miery funkčnej poruchy.
17. V súvislosti s námietkami napádajúcimi porušenie základných princípov právneho štátu, zákonnosti administratívneho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutých rozhodnutí a princípov garantujúcich spravodlivé rozhodovanie vo veci žalovaný uviedol, že peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa považujú za fakultatívne dávky, teda na ich priznanie neexistuje právny nárok, ale možno ich priznať a poskytnúť len v prípade splnenia všetkých podmienok
ustanovených zákonom č. 447/2008 Z. z.. V zmysle platnej legislatívy samotné ťažké zdravotné postihnutie fyzickej osoby nie je na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu postačujúce. Jednou z ďalších ustanovených podmienok je odkázanosť na požadovaný druh peňažného príspevku na kompenzáciu. V Tejto súvislosti žalovaný ďalej dôvodil, že zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu, parkovacieho preukazu a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Tiež je potrebné uviesť, že zákon o peňažných príspevkov je v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, podporuje a zabezpečuje oprávnenému dieťaťu a osobám, ktoré sa oň starajú, požadovanú pomoc formou kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, zodpovedajúc stavu dieťaťa a situácii rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú, a pod podmienkou splnenia zákonom stanovených podmienok, ktoré určuje zákon. Žalovaný zastal názor, že dodržiavanie ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré predstavujú legislatívny rámec pre navrhovanie a poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu, nemožno považovať za porušovanie práv fyzickej osoby s ŤZP. Ústredie (žalovaný) je v rámci svojej rozhodovacej činnosti v konaní o peňažnom príspevku na opatrovanie viazané platnou právnou úpravou zákona o peňažných príspevkoch a nemôže rozhodovať v predmetnej veci tak, že by jeho rozhodnutie bolo akýmkoľvek spôsobom v rozpore s týmto zákonom. V nadväznosti na uvedené žalovaný vyjadril názor, že v danom prípade rozhodoval v zmysle platných právnych predpisov a v súlade s kompenzačným zákonom i zákonom o správnom konaní, ktorými je viazaný a neporušil práva žalobkyne tak, ako v žalobe uvádza. Žalovaný mal za to, že skutočnosť nesplnenia zákonných podmienok na poskytovanie peňažného príspevku na opatrovanie žalobcom nie je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu.
18. Záverom žalovaný uviedol, že odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave rozhoduje vo veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu v zmysle § 51 písm. b) kompenzačného zákona, pričom podľa § 55 ods. 6 citovaného zákona podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok. V prípade žalobkyne, pani R. D., vypracoval odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave komplexný posudok číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/3010 č. z.: 2021/11813 zo dňa 26.01.2021, v ktorom nebol maloletému peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý. Na základe uvedených skutočností peňažný príspevok na opatrovanie nemožno pani R. D. od 01.11.2020 naďalej poskytovať.
19. Žalobkyňa v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvala na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby a doplniac nové záznamy z lekárskych vyšetrení maloletého syna M. navrhla, aby dal súd vypracovať nový komplexný posudok.
20. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobkyne zotrval na tvrdení o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako aj na dôvodoch uvedených v jeho vyjadrení k žalobe. V súvislosti s novo predloženými lekárskymi nálezmi dal žalovaný do pozornosti ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
IV. Relevantná právna úprava
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
23. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
24. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
25. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
26. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
27. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
28. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
29. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.
30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 2 ods. 1 vety prvej zákona č. 447/2008 Z. z. kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.
32. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
33. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
34. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
35. Podľa § 5 zákona č. 447/2008 Z. z. sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblasti a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c) zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy.
36. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v oblasti mobility a orientácie sa kompenzuje znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je
zmierniť alebo prekonať znevýhodnenia v prístupe k veciam osobnej potreby a k stavbám podľa osobitného predpisu a uľahčiť orientáciu a premiestňovanie sa.
37. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. znížená pohybová schopnosť a znížená orientačná schopnosť je obmedzená schopnosť samostatne sa premiestňovať v dôsledku narušenia telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií. 38. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v oblasti sebaobsluhy sa kompenzuje obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy. Účelom kompenzácie v tejto oblasti je poskytnúť pomoc pri úkonoch sebaobsluhy alebo poskytnúť osobitnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1)
39. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy je stav, keď fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku poškodenia alebo straty telesných funkcií, zmyslových funkcií alebo duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity.
40. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
41. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.
42. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
43. Podľa § 11 ods. 5 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný.
44. Podľa § 11 ods. 6 kompenzačného zákona lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.
45. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.
46. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
47. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.
48. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.
49. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.
50. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. (poznámka pod čiarou odkazuje na § 49 ods. 10 a 12 a príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z.)
51. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje 52. a) mieru funkčnej poruchy, 53. b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, 54. c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, 55. d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, 56. e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, 57. f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, 58. g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, 59. h) odôvodnenie komplexného posudku.
60. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.
61. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.
62. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
63. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. rozsah opatrovania ustanovený v § 14 ods. 4 sa považuje za splnený aj vtedy, ak sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie poskytuje ambulantná forma sociálnej služby 1a) alebo navštevuje školské zariadenie alebo školu a fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím po jej návrate z ambulantnej formy sociálnej služby, 1a) zo školského zariadenia alebo zo školy.
64. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra.
65. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa odníme, jeho výplata sa zastaví alebo jeho výška sa zvýši alebo zníži, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho
výplatu. Ak sa zmenia rozhodujúce skutočnosti v priebehu kalendárneho mesiaca a za časť mesiaca patrí opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške, vyplatí sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu vo vyššej výške za celý kalendárny mesiac.
66. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
67. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
68. Podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
69. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z. (zákon o sociálnych službách) odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov.
70. Podľa § 49 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z. z. fyzická osoba je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, ak jej stupeň odkázanosti je II až VI podľa prílohy č. 3.
71. Podľa § 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z., ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až jedenásteho bodu sa neprihliada.
72. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
73. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
74. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
75. Podľa § 32 ods. 3 správneho poriadku na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
76. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
77. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
78. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
79. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
80. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
81. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
82. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
83. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V. Konanie na správnom súde a rozhodnutie správneho súdu
84. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov a priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutí (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
85. Žalobkyňa pred súdom zotrvala na petite žaloby, navrhla napadnuté rozhodnutia oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vyjadrila názor, že jej maloletý syn má právo na to, aby mu bol predmetný peňažný príspevok na opatrovanie opakovane priznaný. Na podporu svojho tvrdenia predložila súdu lekárske správy z odborných vyšetrení maloletého syna M., realizovaných v neskorších obdobiach po podaní správnej žaloby.
86. Poverená zástupkyňa žalovaného sa pridržiavala vyjadrenia k žalobe zo dňa 10.06.2021 ako aj dôvodov uvádzaných v duplike k vyjadreniu žalobkyne a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
87. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.
88. Napadnuté rozhodnutia oboch stupňov vo veci odňatia a zastavenia vyplácania (od 01.11.2020) peňažného príspevku žalobkyni na opatrovanie jej maloletého syna M. D. boli vydané na podklade komplexných posudkov vypracovaných príslušnými orgánmi správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného podľa § 15 kompenzačného zákona, a to na základe komplexného posudku č. SE4/ APPnKŤZPaPČ/SOC/2020/19836 č. z. 2020/165361 zo dňa 30.10.2020, vypracovaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Holíč a na základe komplexného posudku č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/3010, č. z.: 2021/11813 zo dňa 26.01.2021, vydaného podľa § 15 kompenzačného zákona Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Z obsahu administratívneho spisu a oboch komplexných posudkov vyplýva, že tieto boli vypracované na základe kontroly zdravotného stavu maloletého M. D. a na základe doplnených lekárskych nálezov z odborných lekárskych vyšetrení jeho zdravotného stavu, predložených predovšetkým v súvislosti s konaním o jeho žiadosti zo dňa 12.10.2020, ktorou prostredníctvom zákonnej zástupkyne požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
89. Z obsahu administratívneho rozhodnutia prvého stupňa vyplýva, že vo veci peňažného príspevku na opatrovanie maloletého M. D. bol skorším rozhodnutím úradu práce č. SE4/APPnKŤZPaPČ/ SOC/2018/21775-22, 218/2018/BOL zo dňa 31.07.2018 predmetný peňažný príspevok na opatrovanie priznaný, avšak toto rozhodnutie sa v administratívnom spise nenachádza.
90. Súčasťou administratívneho spisu je však komplexný posudok žalovaného č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2016/6289 zo dňa 20.06.2016 a komplexný posudok vypracovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Holíč, č. SE4/ APPnKŤZPaPČ/SOC/2016/36209-0005 zo dňa 30.11.2016, z ktorých obsahu vyplýva, že miera funkčnej poruchy maloletého M. D. bola stanovená na 50 % a v oblasti sebaobsluhy bola konštatovaná odkázanosť maloletého M. D. na opatrovanie so stupňom jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby VI podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách, pretože podľa § 49 ods. 12 citovaného zákona pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahol 0 bodov, t. j. bolo konštatované, že maloletý je pri posudzovaných činnostiach v bodoch 1 až 11 uvedenej prílohy odkázaný na nepretržitý dohľad pri väčšine činností. Na základe komplexného posudku zo dňa 30.11.2016 boli maloletému M. D. ponechané v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie a v oblasti sebaobsluhy kompenzácie peňažným príspevkom na opatrovanie, pretože v dôsledku poškodenia zrakových funkcií, mentálnej subnormy a opakovaných stavov po zakrvácaní potreboval pomoc a dohľad inej fyzickej osoby pri všetkých nevyhnutných životných úkonoch. Zároveň bol maloletému v oblasti zvýšených výdavkov ponechaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
91. V rámci preskúmavaného administratívneho konania bol pre účely vydania napadnutého rozhodnutia žalovaným vypracovaný v priebehu odvolacieho konania komplexný posudok č. UPS/ US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/3010, č. z.: 2021/11813 zo dňa 26.01.2021, vydaný podľa § 15 kompenzačného zákona Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia druhého stupňa. Komplexný posudok vychádzal z lekárskeho posudku č. UPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2021/3010 zo dňa 18.01.2021, vypracovaného posudkovým lekárom odboru peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na základe lekárskych záznamov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii a bez osobného vyšetrenia maloletého M. D.. Posudkový lekár žalovaného určil maloletému M. D. mieru funkčnej poruchy 80% podľa časti VI., bod 5. - „Zrak. Výpady zorného poľa (úplné, polovičné a kvadrantové) pri strate alebo slepote druhého oka“ prílohy č. 3 kompenzačného zákona, konštatujúc, že maloletý sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa lekárskeho posudku má menovaný maloletý vrodenú poruchu zrážanlivosti krvi ťažkého stupňa. Od deviatich mesiacov veku je na substitučnej injekčnej liečbe chýbajúceho faktoru VIII, ktorý je v určitej miere zodpovedný za zrážanlivosť krvi a má ho opakovane injekčne dodávaný. Má drobné sporadické zakrvácania do kĺbov, ktoré zatiaľ nespôsobili sekundárne artrotické zmeny a neobmedzili jeho mobilitu. V roku 2016 mal masívne zakrvácanie do oboch očí, kde došlo na pravom oku k odlúčeniu sietnice a tým k totálnej slepote pravého oka. Na ľavom oku pretrvávajú proliferácie, ktoré sú opakovane ošetrované na očnej klinike, dochádza tam k degeneratívnym zmenám (atrofiám) a k poškodeniu zraku na úrovni ťažkej slabozrakosti až praktickej slepoty. Postoj a chôdza sú bez obmedzenia, chôdza je opatrná, na širšej báze z dôvodu postihnutia zraku. Maloletý nie je mentálne retardovaný, je schopný rozoznať a zvážiť riziko svojho konania. Je čiastočne odkázaný na pomoc inej osoby pri určitých činnostiach. Posudkový lekár žalovaného zhodnotil odkázanosť maloletého M. D. na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z, podľa ktorej sa posudzuje oblasť sebaobsluhy pri nasledovných úkonoch : stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra a hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie a vyzliekanie, zmena polohy, sedenie, státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu. Počet bodov pri jednotlivých úkonoch sebaobsluhy podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách určil posudkový lekár odvolacieho orgánu nasledovne: stravovanie a pitný režim - 10 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra - 10 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva - 10 bodov, osobná hygiena - 10 bodov, celkový kúpeľ - 5 bodov, obliekanie a vyzliekanie
- 5 bodov, zmena polohy, sedenie, státie - 10 bodov, pohyb po schodoch - 5 bodov, pohyb po rovine - 5 bodov, orientácia v prostredí - 5 bodov, dodržiavanie liečebného režimu - 5 bodov, potreba dohľadu - 10 bodov. Po opätovnom posúdení zdravotného stavu maloletého M. D. na základe objektívnych nálezov v predloženej zdravotnej dokumentácii dospel posudkový lekár k záveru, že menovaný nie je odkázaný naopatrovanie, lebo stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je II. podľa prílohy č. 3 zákona
o sociálnych službách, na základe dosiahnutého počtu bodov 90, čo zodpovedá priemernému rozsahu odkázanosti 2 - 4 hodiny denne.
92. Podľa zistenia správneho súdu okrem uvedených skutočností sa v lekárskom posudku zo dňa 18.01.2021 nachádzajú objektívne závery z hematologických vyšetrení maloletého M. D. zo dňa 09.07.2020 a 14.08.2020, v zmysle ktorých ošetrujúca lekárka MUDr. Y. konštatuje, že napriek podávaniu faktora VIII dochádza ku kolísaniu hladín až na úroveň menej ako 1% , je nutná prevencia a eliminácia pádov a úrazov, vzhľadom na postihnutie zraku vyžaduje starostlivosť matky. Ďalej počas hospitalizácie na očnej klinike v novembri 2020 pedopsychiatrické konzílium na základe objektívnych nálezov konštatovalo u maloletého adaptačnú poruchu, mentálnu retardáciu a nutnosť kontrol u psychiatra. V anamnéze uvedeného lekárskeho posudku sa okrem iného konštatuje, že od 10 rokov maloletého pre jeho mentálne zaostávanie a zaostávanie vo vývoji kognitívnych funkcií je v špeciálnej škole oslobodený od dochádzania do školy a učí ho doma matka.
93. V komplexnom posudku žalovaného zo dňa 26.01.2021 sa zároveň konštatuje, že v oblastiach mobility a orientácie, komunikácie a v oblasti sebaobsluhy sa maloletému M. D. kompenzácie nenavrhujú, pričom v oblasti zvýšených výdavkov v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia maloletého M. D. žalovaný v komplexnom posudku konštatoval, že vzhľadom na praktickú slepotu oboch očí maloletého sú splnené podmienky prílohy č. 7 skupiny I. písm. e) zákona o sociálnych službách a navrhol kompenzáciu peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
94. Z dôvodu, že v oblasti sebaobsluhy nebol maloletému M. D. v komplexnom posudku žalovaného peňažný príspevok na opatrovanie navrhnutý, úrad práce žalobou napadnutým rozhodnutím prvého stupňa č. SE4/APPnKŤZPaPČ/SOC/2020/17947-31, 218/2020/BOL zo dňa 04.11.2020 podľa § 40 ods. 1 a § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný príspevok na opatrovanie maloletého M. D., priznaný skorším rozhodnutím úradu práce č. SE4/APPnKŤZPaPČ/SOC/2018/21775-22, 218/2018/BOL zo dňa 31.07.2018, odňal a jeho výplatu od 01.11.2020 zastavil.
95. Až na pár výnimiek uvedených v ustanovení § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. sa na konanie vo veciach kompenzácie vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, vrátane zásad ovládajúcich toto konanie. Zásady zákonnosti, materiálnej pravdy, úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, precedenčná zásada, resp. legitímnych očakávaní, ako aj zásada voľného hodnotenia dôkazov správnym orgánom (§ 3 ods. 1, 2, 5 v spojení s § 46 a § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku) určujú základné zákonné požiadavky na rozhodnutie správneho orgánu. Toto musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a v odôvodnení, v záujme jeho preskúmateľnosti a presvedčivosti predovšetkým vo vzťahu k účastníkom konania, musí obsahovať skutočnosti, na podklade ktorých bolo vydané, úvahy správneho orgánu, ktorými bol pri hodnotení dôkazov vedený, ako aj správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
96. V danom prípade ide o odňatie opakovaného peňažného príspevku na opatrovanie podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., teda z dôvodu zmeny skutočnosti, resp. skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu alebo na jeho výplatu. Správny orgán prvého stupňa síce uvedené zákonné ustanovenie vo svojom rozhodnutí o odňatí predmetného peňažného príspevku citoval, avšak svojou úvahou nijako neodôvodnil vyhodnotenie dôkazov a okolností prípadu, na základe akých dospel k záveru o potrebe aplikovania uvedeného ustanovenia. V tomto ohľade nepostačuje len konštatovanie, že predmetný druh kompenzácie v oblasti sebaobsluhy nebol navrhnutý v komplexnom posudku, vypracovanom príslušným úradom práce.
97. Rovnako tak žalovaný v rozhodnutí vydanom v odvolacom konaní vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. pre účely vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, predovšetkým v súvislosti so zmenou zdravotného stavu maloletého M. D. (v nadväznosti na odňatie peňažného príspevku teda zlepšenia) jeho schopností v oblasti sebaobsluhy, neodôvodnil pozitívnu zmenu pri samostatnom zabezpečení si úkonov sebaobsluhy maloletým, resp. úroveň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (v danom prípade jeho matky, ktorá mu zabezpečuje fyzicky reálnu starostlivosť pri rôznych úkonoch a činnostiach sebaobsluhy a doma ho vzdeláva), a to predovšetkým v nadväznosti na riziká vyplývajúce z jeho zdravotného postihnutia (vrodenú poruchu zrážanlivosti krvi ťažkého stupňa),
participujúceho aj na vzniku ďalších ochorení, ako praktická slepota, duševný stav maloletého, resp. nezistený trend vo vývoji prípadných psychóz, ktoré by mal vyhodnotiť lekár v odbore psychiatria.
98. Len z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v roku 2016 bola maloletému M. D. v komplexných posudkoch navrhnutá kompenzácia peňažným príspevkom na opatrovanie z dôvodu jeho ťažkého zdravotného postihnutia pri jeho 50 % miere funkčnej poruchy a pri stanovení VI stupňa jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby (i keď z dôvodu podľa § 49 ods. 12 zákona o sociálnych službách, t. j. z dôvodu potreby nepretržitého dohľadu nad maloletým). Avšak vzhľadom na zmeny vo vývoji maloletého a na zmeny jeho zdravotného stavu v roku 2020 a 2021, kedy bola posudkovými lekármi stanovená miera funkčnej poruchy maloletého M. D. na 80 %, bolo potrebné, aby žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôsledne a presvedčivo vyhodnotil, v čom spočíva zmena k lepšiemu, teda na základe akej zmeny v zdravotnom stave maloletého M. D., príp. zmeny v spôsobe jeho života, v rodinnom alebo sociálnom zázemí sú posúdené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia maloletého M. D. v oblasti jeho sebaobsluhy tak, že vzhľadom k jeho ochoreniu, praktickej slepote a duševnému stavu už nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby v stupni VI ale len II.
99. Hoci možno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že nie je možné navrhovať druh kompenzácie v závislosti od hodnoty miery funkčnej poruchy, v kontexte zhoršujúceho sa zdravotného stavu maloletého (vyjadreného aj zvýšením miery funkčnej poruchy z 50 % na 80 %) a v kontexte predchádzajúceho získania 0 bodov v oblasti odkázanosti maloletého na nepretržitý dohľad podľa dvanásteho bodu prílohy č. 3 zákona o sociálnych službách, pre účely odôvodnenia odňatia poskytnutého peňažného príspevku na opatrovanie neobstojí len konštatovanie žalovaného, že maloletý je schopný vykonávať prevažnú časť úkonov sebaobsluhy s prihliadnutím na jeho vek a pomoc matky v rámci rodičovských práv a povinností do jeho plnoletosti, s konštatovaním, že maloletý nie je mentálne retardovaný a je schopný rozoznať a zvážiť riziko svojho konania, keď toto tvrdenie je navyše v rozpore so závermi pedopsychiatrického konzília z roku 2020, ktoré na základe objektívnych nálezov konštatovalo u maloletého M. D. adaptačnú poruchu, mentálnu retardáciu a nutnosť kontrol u psychiatra. V tomto ohľade bolo povinnosťou žalovaného, za využitia zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku), vyzvať zákonného zástupcu maloletého M. D. na doplnenie lekárskych vyšetrení v odbore psychiatria a psychológia, za účelom ustálenia, príp. vylúčenia duševných porúch alebo psychóz maloletého a za účelom zistenia jeho celkového duševného zdravia.
100. Až po doplnení dokazovania bolo možné posudzovať vo vzájomných súvislostiach vplyv všetkých zistených zdravotných postihnutí (ochorení maloletého) na úroveň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach a úkonoch podľa prílohy č. 3 zákona o sociálnej pomoci. Všetky zistené zdravotné postihnutia maloletého determinujú jeho funkčné poruchy (§ 2 ods. 4 kompenzačného zákona) spôsobujúce nedostatok jeho telesných a zmyslových schopností ako aj duševných schopností, ktoré sú potrebné pri úkonoch sebaobsluhy, teda pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít. Také právne skutočnosti ako zákonná povinnosť starostlivosti matky o maloletého a jeho vek, bez zohľadnenia jeho mentálnych schopností a rizika nepriaznivého vývoja, resp. zhoršovania jeho zdravotného stavu pre vrodenú poruchu zrážanlivosti krvi ťažkého stupňa a z dôvodu praktickej slepoty, nie sú samé osebe pre účely vyhodnotenia jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v oblasti sebaobsluhy relevantné.
101. Vo vzťahu k obsahovej stránke napadnutých rozhodnutí správny súd dodáva, že síce vo výroku rozhodnutia o odňatí opakujúceho sa peňažného príspevku na určitý druh kompenzácie nemusí byť uvedené predchádzajúce administratívne rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán peňažný príspevok priznal, avšak s prihliadnutím na podstatu zákonných podmienok jeho odňatia podľa § 45 ods. 3 kompenzačného zákona (ktorými je zmena skutočností rozhodujúcich pre jeho trvanie alebo výplatu), v spojení s relevantnými zákonnými ustanoveniami upravujúcimi podmienky na jeho priznanie v závislosti od druhu kompenzácie na zmiernenie následkov ťažkého zdravotného postihnutia posudzovanej fyzickej osoby, ako aj s prihliadnutím na požiadavky na zákonnosť, odôvodnenosť a presvedčivosť rozhodnutí vydávaných v administratívnom konaní, je nevyhnuté, aby také skoršie rozhodnutie správneho orgánu bolo uvedené spolu s jeho dôvodmi v odôvodnení rozhodnutia o odňatí peňažnej dávky spolu s uvedením správnej úvahy konajúceho správneho orgánu k vyhodnoteniu zmeneného skutkového stavu (v čom spočíva zmena) a k aplikácii právnych predpisov, ktoré odôvodňujú odňatie už raz priznaného peňažného príspevku. V prípade, že tomu tak nie je a navyše sa skoršie rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku na kompenzáciu nenachádza v administratívnom spise, resp. administratívny
spis nie je kompletný, v prípade realizácie riadnych opravných prostriedkov a v prípade súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia o odňatí peňažného príspevku nie je toto rozhodnutie preskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre jeho nezrozumiteľnosť, aj s ohľadom na neúplnosť administratívneho spisu.
102. Vzhľadom na predposledný odsek odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného (k § 55 ods. 14 kompenzačného zákona) správny súd len na margo dodáva, že v prejednávanom prípade nešlo o zvýšenie peňažného príspevku na kompenzáciu z dôvodu úpravy jeho výšky nariadením vlády Slovenskej republiky, ale o odňatie skorším rozhodnutím správneho orgánu priznaného peňažného príspevku na opatrovanie. Preto bolo potrebné vo vzťahu k zákonným podmienkam odňatia peňažného príspevku na kompenzáciu a k podmienkam zastavenia jeho výplaty (§ 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.) dostatočne a presvedčivo na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci odôvodniť zmenu skutočností rozhodujúcich na jeho trvanie a na jeho výplatu, a to v kontexte zmeny zdravotného stavu, miery funkčnej poruchy ako aj stupňa odkázanosti posudzovanej maloletej ťažko zdravotne postihnutej osoby oproti uvedeným kritériám, ktoré boli vyhodnocované pre účely uznania nároku na skôr priznaný kompenzačný peňažný príspevok.
103. Možno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že na priznanie peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby nie je právny nárok a tieto sa poskytujú podľa kritérií a podmienok stanovených v kompenzačnom zákone (príp. v zákone o sociálnych službách), a nie podľa želania účastníka správneho konania v postavení žiadateľa o priznanie toho ktorého peňažného príspevku na kompenzáciu alebo len podľa odporúčania odborného lekára, ktoré uvedie v lekárskom náleze z vyšetrenia žiadateľa o kompenzačný príspevok, obzvlášť, ak odporúčania odborného lekára sa javia byť v rozpore so zisteným zdravotným postihnutím žiadateľa o kompenzačný príspevok alebo nekorešpondujú s diagnostikou uvedenou v lekárskom náleze z odborného lekárskeho vyšetrenia.
104. V tejto súvislosti správny súd vo všeobecnosti pripomína, že orgány verejnej správy (teda aj úrady práce ako štátne orgány podľa zákona kompetentné rozhodovať o uplatnených nárokoch fyzických osôb na poskytnutie peňažných príspevkov podľa kompenzačného zákona) sú pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzický osôb povinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“) a so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide o zásadu legality ovládajúcu administratívne konanie, zakotvenú v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Teda pre účely posudzovania kompenzačných nárokov fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím sú príslušné správne orgány povinné postupovať v súlade s kompenzačným zákonom a nie sú oprávnené fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím priznať viac práv, ako zákon pripúšťa.
105. Pochopiteľne, aj k negatívnemu záveru o nesplnení zákonných podmienok na ďalšie poskytovanie opakujúceho sa peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia však môže správny orgán dospieť len na základe takého správneho konania, v ktorom rešpektuje a dodržiava jeho vyššie spomenuté zásady, t. j. zásadu legality, materiálnej pravdy (spoľahlivo a úplne zistený skutkový stav, z ktorého administratívne rozhodnutie vychádza), zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania, zásadu legitímnych očakávaní, ako aj zásadu voľného hodnotenia dôkazov správnym orgánom.
106. Pokiaľ ide o žalobkyňou v priebehu súdneho konania predkladané novšie lekárske nálezy z odborných lekárskych vyšetrení zdravotného stavu maloletého M. D., ktoré neboli predložené v preskúmavanom administratívnom konaní, správny súd uvádza, že na tieto neprihliadal ani ich nevyhodnocoval, pretože na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd v rámci prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavané administratívne konanie nedopĺňa, ani nenahrádza činnosť správnych orgánov pri vyhodnocovaní skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o predmete správneho konania, teda v danom prípade o splnení zákonných podmienok na odňatie peňažného príspevku na opatrovanie.
107. V prejednávanom prípade správny súd na základe vyššie uvádzaných nedostatkov správneho konania a napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že hoci žalovaný výrok rozhodnutia druhého stupňa dôvodil vymenovaním podkladov rozhodnutia, tvorených predovšetkým závermi komplexného posudku (§ 55 ods. 6 kompenzačného zákona), vypracovaného z doložených lekárskych nálezov z odborných lekárskych vyšetrení zdravotného stavu maloletého syna žalobkyne, napriek tomu výrok rozhodnutia, predovšetkým vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok na odňatie predmetného kompenzačného peňažného príspevku, vychádza jednak z formálneho vyhodnotenia predložených lekárskych nálezov a jednak z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
108. Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci v sebe zahŕňa nevyhnutné vykonanie všetkých vyšetrení a zistení potrebných na objasnenie rozhodujúcich okolností prípadu a pre posúdenie veci samej (úplnosť zistenia), ako aj s použitím správnej úvahy vyhodnotenie získaných dôkazov a podkladov pre rozhodnutie, t. j. v rámci ich voľného hodnotenia, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, podľa zásad logického myslenia tieto získané dôkazy a podklady vyhodnotiť tak, aby skutkové zistenia odvodené z predložených a vykonaných dôkazov zodpovedali skutočnosti. Správny orgán je povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti a nemôže byť viazaný len na podklady, ktoré mu poskytnú účastníci konania, i keď v kompenzačných veciach ide o návrhové konanie a na požadované kompenzačné príspevky nie je právny nárok. Správny orgán zohráva aktívnu úlohu pri zhromažďovaní dôkazov, ktoré sú podkladom pre rozhodnutie vo veci a za využitia úzkej súčinnosti s účastníkom konania a procesných inštitútov správneho konania (napr. prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku za účelom zabezpečenia chýbajúcich podkladov pre rozhodnutie, najmä ak z pohľadu posudkového lekára alebo konajúceho správneho orgánu je potrebné tieto doplniť v čase oparení platiacich počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo v súvislosti s inými okolnosťami) zabezpečuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie.
109. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v danom prípade nebolo zistenie skutkového stavu dostatočné na riadne posúdenie veci, a preto s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
110. V ďalšom konaní žalovaný buď v rámci odvolacieho konania alebo v rámci svojej právomoci odvolacieho orgánu zabezpečí doplnenie podkladov na rozhodnutie v naznačenom smere, a to s využitím súčinnosti s maloletým M. D. a jeho zákonnou zástupkyňou (žalobkyňou) a s príslušnými odbornými lekármi (vo vzťahu k doplneniu odborných lekárskych nálezov) tak, aby bolo možné na základe presného a úplného zistenia skutočného stavu veci vyhodnotiť reálnu odkázanosť maloletého M. D. na odňatý kompenzačný príspevok. Zároveň sa v rámci vyhodnocovania zákonných podmienok na odňatie predmetného peňažného príspevku konajúci správny orgán, s prihliadnutím na aktuálne zistený skutkový stav a zmeny v zdravotnom stave a funkčnej poruchy maloletého, zameria na zrozumiteľné odôvodnenie a vysvetlenie zmien v skutočnostiach relevantných pre odňatie predmetného peňažného príspevku na opatrovanie, príp. odôvodňujúcich trvanie nároku na jeho vyplácanie.
111. V konaní úspešnej žalobkyni správny súd náhradu trov konania nepriznal, pretože toto konanie je oslobodené od platenia súdnych poplatkov, trovy právneho zastúpenia žalobkyni v tomto konaní nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).