Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/33/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň: JUDr. Bibiána Ťažiarová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: Soňa Ritter, nar. XX.XX.XXXX, bytom J. ul. XXXX/XX, G. R., podnikajúca pod obchodným menom Soňa Ritter - Všetko čo potrebuješ, s miestom podnikania: Poľná cesta 1138/53, Dunajská Streda, IČO: 35 284 919, proti žalovanému: Mesto Dunajská Streda, Hlavná 50/16, Dunajská Streda, IČO : 00 305 383, zastúpený advokátkou: Mgr. Eva Gulyášová, AK so sídlom Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, o zaplatenie sumy 8.082,03 eur, o odvolaniach žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17. septembra 2014, č.k. 11C/37/2015-96 a proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6. septembra 2016 č.k. 11C/37/2015-275, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17.09.2014 č.k. 11C/37/2015-96 z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 06.09.2016, č.k. 11C/37/2015-275 v napadnutej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením zo dňa 17.09.2014 č.k. 11C/37/2015-96 súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov.

2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa s návrhom na jeho zmenu tak, že by odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobkyni priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Takéto svoje odvolanie však následne podaním zo dňa 01.10.2014 (súdu prvého stupňa doručené dňa 07.10.2014) vzala v celom rozsahu späť.

3. Podľa § 369 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.(2) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.(3) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.(4)

4. V dôsledku späťvzatia odvolania žalobkyňou v čase pred rozhodnutím odvolacieho súdu preto po prejednaní veci bez pojednávania (podľa § 385 ods. 1 a contrario, keďže tu už nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu), bolo odvolacie konanie zastavené. Tým zároveň podľa § 369 ods. 2 právoplatnosť uznesenia nastala, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

5. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalobkyne voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 06.09.2016 č.k. 11C/37/2015-275 a to v napadnutej časti ohľadne náhrady trov konania.

6. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie vo veci zastavil a výrokom II. žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

7. Svoje uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1, § 272 ods. 2 CSP, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa vzala žalobu späť bez uvedenia dôvodu, z čoho vyplýva, že procesne zastavila konanie. Preto bol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania ako jej protistrane v celom rozsahu účelne vynaložených trov. O výške náhrady rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

8. Proti tomuto uzneseniu v časti o náhrade trov konania podala žalobkyňa odvolanie a uviedla, že nesúhlasí so súdom prvej inštancie, že zavinila zastavenie konania, nakoľko pri späťvzatí žaloby jasne uviedla ako dôvod tohto konania vypovedanie plnomocenstva na zastupovanie od advokáta JUDr. Miroslava Kučeru, ktorý mal jej splnomocnenie na zastupovanie v tejto veci, ktoré ho oprávňovalo v plnej miere podnikať všetky právne kroky v jej mene. On však ukončil zastupovanie údajne z dôvodu, že „som chcela celú vec hodiť na advokáta“. Ďalej odvolateľka poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 03.09.2015 č.k. 16C/53/2015-97, kde bolo konštatované, že žalované mesto je jednotkou územnej samosprávy, ktorého úlohou je plnenie verejných úloh a súčasťou toho by malo byť vybavovanie bežnej agendy vyplývajúce práve zo zodpovednosti za škodu. Mesto ako jednotka územnej samosprávy, navyše disponuje v rámci svojho úradu zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorý túto bežnú a nie rozsiahlu alebo zložitú agendu musia zvládať a poukázala taktiež na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 78/03. Z uvedeného dôvodu je preto názoru, že zo strany žalovaného išlo o neúčelne vzniknuté trovy, nakoľko ho na súde mohol rovnako dobre zastupovať poverený pracovník.

9. K odvolaniu žalobkyne zaslal písomné vyjadrenie žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v ktorom žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil. Vypovedanie plnej moci zo strany právneho zástupcu nie je možné považovať za takú okolnosť, ktorá by prinútila žalobkyňu na späťvzatie žaloby, nakoľko žalobkyňa by si mohla zvoliť nového právneho zástupcu, resp. by mohla pokračovať aj bez právneho zástupcu, pokiaľ by to považovala za účelné. Z uvedeného dôvodu je teda jednoznačné, že zastavenie konania zavinila výlučne žalobkyňa a preto má žalovaný voči nej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Taktiež nesúhlasí s názorom žalobkyne, že trovy právneho zastúpenia žalovaný vynaložil neúčelne, nakoľko síce Mesto Dunajská Streda má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí sa však venujú výlučne otázkam miestnej samosprávy a delegovanej štátnej správy a nemajú také vedomosti a skúsenosti, ktoré sú potrebné na účinné zastupovanie záujmov žalovaného v súdnych konaniach, predmetom ktorých je náhrada škody na pomerne zložitom skutkovom základe. Žalovaný je povinný efektívne chrániť svoje záujmy a v prípade súdnych sporov musí zabezpečiť svoju ochranu na vysokej odbornej úrovni prostredníctvom advokáta a preto žalovaného v každom jednom prípade zastupuje v súdnych konaniach splnomocnený advokát. V Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II.ÚS 78/03 zo dňa 09.09.2004 je sporovou stranou, ktorej z dôvodov uvedených žalobkyňou súd nepriznal náhradu trov konania Ministerstvo financií SR, pričom Mesto Dunajská Streda ohľadne personálneho vybavenia nie je možné porovnať s orgánom ústrednej štátnej správy.

10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne zaslala písomné vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že skutočnosti, ktoré uviedol žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu sú účelové a v tomto svojom vyjadrení žalovaný opomenul, že v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 16C/53/2015 bolo rozhodnuté podľa Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03 a taktiež uviedla, že personálne zloženie právnych oddelení u orgánov štátnej správy či už ústredných alebo miestnych, nie je dané predpismi ale personálnou politikou zodpovedných osôb.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a

dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

12. Odvolací sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne rozhodol. 13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť dotknutej strane konania náhradu tých trov, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela nepochybne zaplatiť (nestalo by sa tak, ak by tu nebolo predmetné konanie pred súdom). 14. Rozhodnutie o náhrade trov konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 2904/16, sp. zn. I. ÚS 257/05). V posudzovanej veci z hľadiska materiálne spravodlivosti žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, v dôsledku procesnej zodpovednosti žalobkyne za zastavenie konania. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť náhradu trov žalovanému, ktorý si túto náhradu uplatnil. 15. Všeobecne platí, že pokiaľ len jedna procesná strana zaviní zastavenie konania (preto o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté), vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strany trovy konania. Súd prvej inštancie správne posúdil zavinenie žalobkyne na zastavení konania, keďže vzala žalobu v celom rozsahu späť, pričom nebolo tvrdené ani preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním žalovaného. Žalobkyni v dôsledku uvedeného vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Zavinenie sa posudzuje z hľadiska procesného, preto argument žalobkyne o späťvzatí návrhu z dôvodu odvolania plnomocenstva zo strany jej právného zástupcu bol bez právneho významu. Rozhodujúci bol jej procesný úkon, ktorým jednoznačne prejavila vôľu, aby spor medzi stranami neprebiehal, čím privodila zastavenie konania. 16. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobkyne, že trovy právneho zastúpenia žalovaný vynaložil neúčelne, nakoľko žalovaný má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí sa venujú otázkam miestnej samosprávy a delegovanej štátnej správy, čo považuje za bežnú agendu ktorú musia zvládať a taktiež poukázala na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 78/03. 17. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola žaloba o zaplatenie sumy 8.082,03 eur titulom náhrady škody, predstavujúcu ušlý zisk z tržieb žalobkyne spôsobený krátením otváracej doby prevádzky v nočných hodinách zo strany žalovaného. 18. Je nepochybne, že účastník konania má právo zvoliť si v súdnom konaní právneho zástupcu - advokáta (§ 25 O. s. p.), účelnosť takýchto trov je však potrebné hodnotiť s poukazom na všetky okolnosti prípadu. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením účelnosti trov žalovaného súvisiacich s právnym zastúpením za situácie, keď disponuje právnym oddelením. Účelnosť zastúpenia advokátom hodnotil odvolací súd aj s prihliadnutím na predmet konania, keď sa žalobkyňa domáha zaplatenia náhrady škody predstavujúcu ušlý zisk z tržieb. Predmetom konania teda nie je pre žalovaného obvyklý bežný nárok žalobcu, ale práve naopak veľmi špecifický nárok vyžadujúci znalosti z úzko špecializovanej oblasti práva. Nakoľko sa predmet konania týka podnikateľskej činnosti žalobkyne, právne posúdenie návrhu a zastupovanie vo veci vyžaduje vedomosti špecializovaného charakteru, na ktoré právne oddelenie žalovaného nie je profesionálne dostatočne vybavené, nakoľko predmet konania sa vymyká z bežnej agendy a nejde o opakujúcu sa problematiku s tým, žeby sa jednotlivé žaloby odlišovali len v minimálnej miere. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR z 15. októbra 2014, sp. zn. III. ÚS 457/2014-27, v ktorom sa konštatuje: ,,Že trovy konania vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým vzdelaním.“ V Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II.ÚS 78/03 zo dňa 09.09.2004 je sporovou stranou, ktorej súd nepriznal náhradu trov konania Ministerstvo financií SR, ktorý je orgánom ústrednej štátnej správy a preto je u tohto subjektu predpoklad väčšieho počtu pracovníkov právneho oddelenia, ktorí sa môžu špecializovať na určitú právnu problematiku, na rozdiel od žalovaného v tomto konaní. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené, potom odvolací súd podľa § 387 ods. 1 napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

20. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musel aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí a to tak, že žalovanému odvolací súd priznal túto náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát odvolacieho súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .