Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (117)Rozsudok_6Co-93-2017.pdf
PDF · 99.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/93/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému G.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., U. č. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária OREA Consulting, s.r.o., so sídlom Bratislava, Zámocká 10, o zaplatenie 12.993,90 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 10 . novembra 2016 , č. k. 3C/231/2014-153 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, žalobu zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 27.08.2014 domáhal zaplatenia sumy 12.993,90 eur s prísl. od žalovaného z titulu zmluvy o splátkovom úvere. Žalobca v žalobe uvádza, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzatvorili 01.04.2009 zmluvu o o splátkovom úvere. Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca uzatvorili 27.06.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok. Ku dňu postúpenia pohľadávka predstavovala sumu 14.060,13 eur, pozostávajúc z istiny vo výške 10.791,34 eur, riadneho úroku vo výške 2.277,56 eur, úroku z omeškania vo výške 925,45 eur a ostatného príslušenstva vo výške 65,78 eur. Právny predchodca žalobcu poskytol úver v celkovej výške 12.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach vo výške 236,- eur po dobu 56 mesiacov vždy k 20 dňu v mesiaci. Žalovaný si neplnil povinnosť splácať riadne a včas a predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu dlhu dňa 11.08.2013. Žalobca vyzval žalovaného na splatenie dlhu pokusom o zmier zo dňa 08.08.2014. Žalovaný si do podania žaloby dlh nesplnil a tak sa žalobca obrátil na súd.
3. Okresný súd po preskúmaní zistil, že dňa 01.04.2009 uzatvorili predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu o splátkovom úvere. Predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 12.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 56 mesačných splátkach vo výške 236,- eur vždy k 20 dňu v mesiaci. Predchodca žalobcu so žalobcom uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 27.06.2013. Predchodca žalobcu vypracoval oznámenie o postúpení pohľadávky z 09.07.2013. Doručenie žalovanému nepreukázal. Predchodca žalobcu vypracoval výzvu z 15.02.2011, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu. Žalobca doručenie výzvy žalovanému nepreukázal.
4. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1,2,3,4, § 525 ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka , § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. , § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
5. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení výsledkov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Preto sa táto zmluva bude spravovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Predchodca žalobcu je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. a preto sa na postúpenie pohľadávky medzi predchodcom žalobcu a žalobcom bude vzťahovať tento zákon. Súd má za to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Žalobca až v priebehu konania doložil výzvu právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie dlhu z 15.02.2011, pričom nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanému. Táto výzva však ani nepokrýva celý dlh žalovaného tak, ako si ho nárokuje žalobca, ale len v sume 719,75 eur s prísl. Preto súd na túto výzvu neprihliadal. K zosplatneniu dlhu došlo až 11.08.2013. Práve dlh v celej výške po zosplatnení bol zmluvou o postúpení pohľadávok postúpený žalobcovi a žalobcom následne nárokovaný na súde. Žalobca však nepreukázal splnenie podmienok na postúpenie pohľadávky pred týmto postúpením. Konkrétne nedoložil výzvu na zaplatenie celého dlhu, ktorú mal predchodca žalobcu doručiť žalovanému. V tomto prípade však žalobca nedoložil ani výzvu a ani to, či takáto výzva bola doručená žalovanému. Dlžník samozrejme neuhradil svoj dlh ešte pred postúpením pohľadávky. Súd má však za to, že mu takáto šanca nebola umožnená vzhľadom na nedodržanie prvej podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Predchodca žalobcu teda nemohol a nemal pristúpiť k postúpeniu pohľadávok, keďže si nesplnil povinnosť uloženú mu zákonom. Preto má súd za to, že postúpenie pohľadávky z predchodcu žalobcu na žalobcu je neplatné, vzhľadom na nedodržanie podmienok, ktoré musia byť pred postúpením pohľadávky splnené. Preto žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Ak by aj tieto podmienky banka splnila, tak žalobca splnenie týchto podmienok nepreukázal a tak neuniesol dôkazné bremeno.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej strane priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalovaný mal vo veci úplný úspech.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc , že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní preukázal , že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách . Žalovaný bol v omeškaní peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní, pričom bol opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 15.02.2011, výzvou o oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013. Ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nestanovuje povinnosť banky vo výzve upozorniť klienta na možnosť postúpenia pohľadávky na inú osobu. Žalobca v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky a zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 09.08.2016, sp. Zn. 5Co/248/2016 , zo dňa 30. 06.2016, sp.zn. 5Co/228/2016. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením výzvy nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. V zmysle bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné , nesplatné, premlčané alebo nepremlčané . Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, nakoľko splnenie podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách preukázal žalobca prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobcovi vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Súčasne si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 1.134,37,- eur.
8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že rozsudok okresného súdu vychádza z úplne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci žiada. Žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania. Zdôraznil, že zmluva, z ktorej si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie žalovanej sumy, je bankovou zmluvou, pričom okresný súd správne vyhodnotil, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia
pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Ak predpoklady stanovené v tomto zákonnom ustanovení nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni § 525 Občianskeho zákonníka. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Súčasne musí preukázať, že bol postúpený zosplatnený úver. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka. Takýto záver napokon vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/460/2015 zo dňa 13.01.2016. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca, banka, zaslal žalovaným výzvu pred postúpením pohľadávky. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách by pritom malo banku motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaním úveru dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a iné sankcie. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Tiež mal za to, že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá nie je splatná, pretože z prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách jednoznačne vyplýva, že banka môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto (rozumej záväzku v omeškaní) peňažnému záväzku. Banka má právo postúpiť pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak potom je nevyhnutné pristúpiť v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru alebo ukončeniu zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy či výpoveďou. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru alebo pokiaľ zmluvný vzťah medzi účastníkmi nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver spolu s úrokmi bol splatný. Splatnými sa mohli stať len jednotlivé splátky so zaplatením, ktorých bol žalovaný v omeškaní. Pokiaľ ide o názor žalobcu, že relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zv n. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003), tento právny názor a rozhodovacia prax najvyššieho súdu bola prekonaná (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Cdo/76/2007 zo dňa 28.. 01. 2009, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 337/2012 zo dňa 03.07.2012). Možnosť banky po ročnom omeškaní klienta postúpiť svoju pohľadávku pritom banku nezbavuje povinnosti doručiť klientovi výzvu a vyčkať 90 dní od jej doručenia s postúpením pohľadávky. Súčasne banka nemôže postúpiť pohľadávku, ktorá nebola splatná, aj keď preukázateľne zaslala klientovi výzvu pred postúpením pohľadávky.
9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že trvá na podanom odvolaní a navrhuje, aby mu odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z.), ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je vo veci samej je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
11. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
13. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
17. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
18. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na podrobné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vzťahujúceho sa k veci samej, v ktorom sa okresný súd vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán sporu prednesenými v prvoinštančnom konaní, s ktorým odôvodnením v týchto častiach, sa krajský súd v plnom rozsahu identifikuje (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí okresného súdu a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza krajský súd nasledovné skutočnosti.
20. Okresný súd žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému ( § 92 ods. 8 zákona o bankách).
21. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.
22. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.
23. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.
24. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky.
25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
26. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.
27. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.
28. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.
29. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).
30. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca v konaní pred okresným súdom ani v odvolacom konaní nepreukázal zaslanie či doručenie takejto výzvy banky klientovi, žalovanému. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..
31. Písomné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. K tomu je potrebné dodať, že dôvodom, pre ktorý je možné skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky napriek inak dostatočnému oznámeniu o postúpení pohľadávky zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod č. R 119/2003, je spotrebiteľská povaha sporu.
32. Žalobca v danom prípade tvrdiac, že pohľadávku nadobudol postúpením od banky, má riadne preukázať splnenie podmienok platného postúpenia, že predpokladom na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie. Rozsah dôkazných povinností je v sporovom konaní zásadne určovaný rozsahom povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože na to, aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najprv tvrdiť. V tomto zmysle právna teória hovorí o bremena tvrdenia, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania netvrdil všetky rozhodné skutočnosti, významné pre rozhodnutie, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnutie o veci samej v jeho neprospech. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak predložené dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno v týchto smeroch neuniesol.
33. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval krajský súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.
34. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatnej pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla.
35. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania v tomto smere proti rozsudku okresného súdu vo veci samej, potom nebolo možné považovať za opodstatnené.
36. Z vyššie uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vo veci samej ako i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
37. Krajský súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v odvolacom konaní žalovanému.
38. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných 1/,2 / rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP okresný súd.
39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).