Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/480/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcov: 1/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. nad P., F. č. XXX/XX, 2/ B. J., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. nad P., F. č. XXX/XX, 3/ R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. nad P., P. č. XXX/XX a 4/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. nad P., Y. č. XXX/X, všetci zastúpení Mgr. Ladislavom Polomom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Turecká č. 24, žalobcovia 1/ až 4/ ako právni nástupcovia nebohého R. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom v B. nad P., F. č. XXX/XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, predtým (do 04.10.2016) podnikajúceho pod obchodným menom R. J. - AUTOMECHANIK, IČO: 33320225, s miestom podnikania v Žiari nad Hronom, Krížna č. 797/18, proti žalovanému K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B., O. F. č. XXX/XX, zastúpenému Mgr. et. Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou so sídlom v Žiari nad Hronom, Pod Donátom č. 5, za účasti KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, ako intervenienta na strane žalovaného, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36868299, so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka č. 6, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Miroslav Maďar, advokát a konateľ, o zaplatenie 2.500,79 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10C/133/2013-163 zo dňa 21.01.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne sumu 469,38 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcov z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,574 %.

Intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a proti žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,574 %.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 2.500,79 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.840,70 € od 30.11.2010 do 07.12.2011, zo sumy 4.721,29 € od 13.01.2011 do 22.05.2013, zo sumy 2.500,79 € od

23.05.2013 do zaplatenia a trovy konania v sume 150,- € na súdnom poplatku a v sume 805,92 € na trovách právneho zastúpenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

1.2 Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby s odôvodnením, že pôvodný žalobca na základe objednávky žalovaného vykonal opravu dvoch motorových vozidiel žalovaného zn. Porsche Cayenne a zn. Opel Vivaro, za ktorú fakturoval odplatu spolu v sume 15.721,35 €; nakoľko žalovaný postupnými platbami plnil len čiastočne spolu v sume 13.220,16 €, pôvodný žalobca správne započítal jednotlivé platby žalovaného postupne od najstaršieho dlhu a zostatok dlžnej sumy 2.500,79 € uložil zaplatiť žalovanému spolu s príslušenstvom v podobe úrokov z omeškania.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 652 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 16.03.2015 (č.l. 188-194 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu. Súdu prvej inštancie ťažiskovo vyčítal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Potvrdil skutočnosť, že pôvodný žalobca vykonal opravu jeho dvoch motorových vozidiel, nesúhlasil však s názorom súdu prvej inštancie, že medzi nimi bola dohodnutá cena za opravou; vyjadril názor, že nakoľko táto cena dohodnutá nebola, pôvodnému žalobcovi patrila len primeraná cena, ktorej zvyškov sa súd prvej inštancie nezaoberal. Zdôraznil, že medzi ním a pôvodným žalobcom išlo o spotrebiteľský záväzkový vzťah. Namietal aj postup pôvodného žalobcu, ktorý všetky jeho čiastočné platby započítal najskôr na faktúru za opravu motorového vozidla zn. Porsche Cayenne bez ohľadu na to, že fakturovanú sumu nad 4.000,08 € nikdy neuznal a celý čas ju spochybňoval; preto všetky platby nad túto sumu mali byť správne zohľadnené na úhradu faktúr za opravu motorového vozidla značky zn. Opel Vivaro. Na základe uvedeného sa žalovaný domáhal zmeny napadnutého rozsudku v zmysle zamietnutia žaloby alebo zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Pôvodný žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.04.2015 (č.l. 200 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za spravodlivý, zákonný a správny; nesúhlasil s odvolaním žalovaného; vyjadril názor, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, spoľahlivo zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil; navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore odvolací súd na pojednávaní dňa 29.11.2017 vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (§ 384 ods. 1 C.s.p.), nakoľko súd prvej inštancie v rozpore so zákonom vykonal dokazovanie tzv. súhrnným spôsobom (obsahom spisu), preto nemohol mať pre svoje rozhodnutie dostatočné skutkové zistenia; v dôsledku vykonaného dokazovania v odvolacom konaní nebol odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a po vykonaní odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.3 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.4 Z obsahu spisu vyplýva, že konanie v prejednávanom spore začalo dňa 17.05.2013 doručením žaloby na súd a ide o majetkový spor (zaplatenie dlžnej sumy); súd prvej inštancie rozhodol o žalobe rozsudkom zo dňa 21.01.2015; žalovaný podal odvolanie proti rozsudku dňa 20.03.2015 a spor bol odvolaciemu súdu predložený dňa 26.05.2015; v priebehu odvolacieho konania pôvodný žalobca zomrel dňa 25.03.2017 bez zanechania závetu alebo listiny o vydedení, t.j. skôr ako sa konanie právoplatne skončilo; konanie o dedičstve po pôvodnom žalobcovi bolo vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 23D/38/2017 a skončilo vydaním uznesenia č.k. 23D/38/2017-74 zo dňa 07.09.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2017; podľa uvedeného uznesenia dedičmi pôvodného žalobcu sú dedičia v prvej dedičskej skupine: 1/ E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. nad P., F. č. XXX/XX (syn), 2/ B. J., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. nad P., F. č. XXX/XX (manželka), 3/ R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. nad P., P. č. XXX/XX (syn) a 4/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. nad P., Y. č. XXX/X (syn), každý z nich v jednej štvrtine; preto odvolací súd uznesením č.k. 17Co/480/2015-237 zo dňa 16.10.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s uvedenými dedičmi žalobcu podľa § 63 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.; pri rozhodovaní o pokračovaní v konaní nebolo právne významné, že podľa výsledku konania o dedičstve na základe schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva nadobudli dedičstvo len Jaroslav Puťoš a B. J. bez povinnosti výplaty ostatných ustupujúcich dedičov, pretože pohľadávka žalobcu uplatnená v prejednávanom spore nebola predmetom dedenia a preto ohľadne tejto pohľadávky vstúpili do jeho práv všetci dedičia žalobcu; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.11.2017; podľa § 65 ods. 1 C.s.p., právny nástupca podľa § 63 a § 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

4.5 Na prejednanie veci samej nariadil odvolací pojednávanie na deň 29.11.2017, na ktorom vec prejednal v prítomnosti právneho zástupcu žalobcov, žalovaného a právnej zástupkyne žalovaného; riadne a včas predvolaní žalobcovia a právny zástupca intervenienta na strane žalovaného sa odvolacieho pojednávania nezúčastnili, preto odvolací súd nariadil pojednávanie v ich neprítomnosti.

4.6 Na odvolacom pojednávaní vykonal odvolací súd dokazovanie listinnými dôkazmi (podľa zápisnice o pojednávaní zo dňa 29.11.2017), z ktorých v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi na súde prvej inštancie a zhodnými skutkovými tvrdeniami strán ustálil skutkový stav, podľa ktorého pôvodný žalobca vykonal pre žalovaného opravu dvoch motorových vozidiel a to zn. Porsche Cayenne ev. č. ZC XXX AP, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 100792 na sumu 7.174,75 € splatnú dňa 18.10.2010 a zn. Opel Vivaro ev. č. ZC XXX AP, ktorú vyúčtoval faktúrou č. 100913 na sumu 7.840,70 € splatnú dňa 29.11.2010 a faktúrou č. 101031 na sumu 705,90 € splatnú dňa 12.01.2011; žalovaný zaplatil pôvodnému žalobcovi dňa 07.12.2011 sumu 2.000,- €, dňa 06.02.2012 sumu 1.500,- €, dňa 28.02.2012 sumu 2.947,- €, dňa 15.08.2012 sumu 1.500,- €, dňa 26.09.2012 sumu 1.000,- €, dňa 30.10.2012 sumu 1.000,- € a dňa 22.05.2013 sumu 2.221,- €; okrem toho bolo dňa 02.02.2012 pôvodnému žalobcovi zo strany intervenienta na strane žalovaného poukázané poistné plnenie v sume 1.052,16 €; intervenient na strane žalovaného po vykonaní vyšetrenia poistnej udalosti na motorovom vozidle zn. Porsche Cayenne za oprávnenú z faktúry č. 100792 uznal sumu 4.000,08 €, keď v tejto súvislosti žalovaný splnomocnil žalobcu 1/ na reklamáciu poistného plnenia.

4.7.1 Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, medzi stranami nebolo sporné, že pôvodný žalobca vykonal opravu dvoch motorových vozidiel žalovaného zn. Porsche Cayenne a zn. Opel Vivaro na základe zmluvy o oprave veci (§ 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka); z dokazovania nevyplynula osobitná dohoda o cene opravy, povinnosťou žalovaného tak bolo zaplatiť primeranú cenu (§ 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorá v kontexte skutkových okolností prejednávaného sporu zodpovedala

náhrade za použité náhradné diely opravy a cene vykonanej práce; vzhľadom na rozsah fakturovaných súm a úhrad vykonaných žalovaným (bod 4.6 odôvodnenia) bolo v prvom rade nevyhnutné zaoberať sa otázkou, či nárok uplatnený v prejednávanom spore (predovšetkým čo do istiny) nezanikol splnením (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

4.7.2 Neobstojí námietka žalobcov, že predmetom konania v prejednávanom spore bola len dlžná cena opravy motorového vozidla zn. Opel Vivaro a súd sa pri viazanosti žalobou (§ 216 ods. 1 C.s.p.) nemohol zaoberať inými nárokmi sporových strán, pretože na prípadný zánik iných dlhov žalovaného voči pôvodnému žalobcovi v dôsledku ich splnenia ako na hmotnoprávnu skutočnosť musel odvolací súd prihliadnuť, pokiaľ táto mala vplyv na otázku splnenia dlhu žalovaného, ktorý bol predmetom konania v prejednávanom spore, keď navyše posúdenie tejto vyplývalo aj z nevyhnutnosti vysporiadať sa s procesnou obranou žalovaného, ktorý túto otázku v spore namietal (§ 152 C.s.p.).

4.7.3 Z dokazovania vyplýva, že faktúra č. 100792 na sumu 7.174,75 € mala byť pôvodnému žalobcovi zaplatená z havarijného poistenia žalovaného uzavretého u intervenienta na strane žalovaného, ktorý túto faktúru ako oprávnenú uznal len do sumy 4.000,08 €; táto skutočnosť bola pôvodnému žalobcovi a žalovanému známa, pretože podľa dokazovania o nej komunikovali okrem iného aj prostredníctvom elektronickej pošty (dňa 26.02.2012), keď žalovaný dokonca udelil žalobcovi 1/ (ktorý pracoval u pôvodného žalobcu) splnomocnenie na „zariadenie všetkých potrebných právnych úkonov“ v rámci konania o vyplatenie poistného plnenia; z komunikácie sporových strán však jednoznačne vyplýva, že intervenientom na strane žalovaného neuznaná časť predmetnej faktúry za opravu motorového vozidla zn. Porsche Cayenne bola medzi stranami sporná.

4.7.4 Je zrejmé, že žalovaný mal voči pôvodnému žalobcovi viacero dlhov, v prípade peňažných plnení zaplatených žalovaným pôvodnému žalobcovi (bod 4.6 odôvodnenia) ide teda o prípad plnenia niekoľkých dlhov tomu istému veriteľovi; Občiansky zákonník neobsahuje výslovnú úpravu, na splnenie ktorého z viacerých dlhov veriteľa má byť plnenie dlžníka zohľadnené; podľa názoru odvolacieho súdu nemožno postupovať ani podľa § 330 Obchodného zákonníka, pretože v prejednávanom spore ide medzi stranami o občianskoprávny vzťah; odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo záveru, že v tomto prípade je potrebné rozhodnutie založiť na základných princípoch občianskoprávnych vzťahov, ktoré formuluje najmä teória (veda) občianskeho práva; nakoľko splnenie dlhu (§ 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka) predstavuje jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým poskytuje veriteľovi predmet plnenia s úmyslom splniť svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzku alebo z iného občianskoprávneho vzťahu, v prípade viacerých dlhov toho istého dlžníka voči totožnému veriteľovi je vo vzťahu k splneniu niektorého z nich rozhodujúca vôľa dlžníka prejavená pri plnení; v prípade, že dlžník neurčí konkrétny dlh, toto právo neprechádza na veriteľa; takomto prípade je v zásade je splnený dlh najskôr splatný (najstarší dlh), prípadne dlh najmenej zabezpečený (čo nie je prípad prejednávaného sporu); po zohľadnení konkrétnych okolnosti prejednávaného sporu dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ pôvodný žalobca zohľadnil čiastočné plnenia žalovaného v prípade faktúry č. 100792 aj nad sumu 4.000,08 €, nepostupoval správne; je zrejmé, že suma ceny za opravu motorového vozidla značky Porsche Cayenne nad rozsah priznaný poisťovňou bol medzi stranami sporný, preto pôvodnému žalobcovi muselo byť dostatočne zrejmé, že nie je vôľou žalovaného plniť tento dlh aj nad sumu 4.000,08 €; odvolací súd teda vychádza z názoru, že určenie dlhu zo strany dlžníka, na ktorý pripadá čiastočné plnenie, nemusí byť uvedené len výslovne, ale môže vyplývať aj zo skutočnosti známych obom stranám právneho vzťahu; týmto spôsobom teda nemôže dôjsť k splneniu dlhu, ktorý je sporný (pokiaľ to dlžník výslovne neuvedie); pokiaľ chcel pôvodný žalobca dosiahnuť zaplatenie plnej ceny opravy vyúčtovanej faktúrou č. 100792 nič mu nebránilo podať žalobu o jej zaplatenie voči žalovanému na súd (odvolací súd tento spor neriešil, neposudzoval oprávnenosť alebo neoprávnenosť vyúčtovanej ceny za opravu motorového vozidla zn. Porsche Cayenne nad sumu 4.000,08 €, vychádzal len z názoru, že v prípade spornosti tejto sumy medzi žalovaným a pôvodným žalobcom tento nemohol čiastočné plnenia započítať pred odstránením tejto spornosti dohodou alebo v súdnom konaní).

4.7.5 Preskúmaním veci preto dospel odvolací súd k záveru, že postup pôvodného žalobcu pri započítavaní jednotlivých čiastočných plnení žalovaného na úhradu jeho dlhov nebol správny. Pri zohľadňovaní jednotlivých čiastočných platieb bolo potrebné tieto započítať najskôr na istinu a až potom na úroky (§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jednotlivých plnení). Z hľadiska splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými pôvodný žalobca vyúčtoval cenu opráv motorových vozidiel žalovaného bolo potrebné platby žalovaného zohľadniť najskôr na faktúru č. 100792 splatnú

dňa 18.10.2010 do sumy 4.000,08 € a následne na faktúru č. 100913 splatnú dňa 29.11.2010 na sumu 7.840,70 € a nakoniec na faktúru č. 101031 splatnú dňa 12.01.2011 na sumu 705,90 €; na faktúru č. 100792 tak bolo možné započítať platbu v sume 2.000,- € zo dňa 07.12.2011, platbu v sume 1.052,16 € zo dňa 02.02.2012 (plnenie poisťovne) a časť platby zo dňa 06.02.2012 (1.500,- €) čo do sumy 947,92 € (t.j. spolu zaplatená suma 4.000,08 €); následne na faktúru č. 100913 bolo možné započítať časť platby zo dňa 06.02.2012 (1.500,- €) čo do zostávajúcej sumy 552,08 €; platbu v sume 2.947,- € zo dňa 28.02.2012, platbu v sume 1.500,- € zo dňa 15.08.2012, platbu v sume 1.000,- € zo dňa 26.09.2012, platbu v sume 1.000,- € zo dňa 30.10.2012 a časť platby zo dňa 22.05.2013 (2.221,- €) čo do sumy 841,62 € (t.j. spolu zaplatená suma 7.840,70 €); následne na faktúru č. 101031 bolo možné započítať ďalšiu časť platby zo dňa 22.05.2013 (2.221,- €) čo do sumy 705,90 € (t.j. spolu zaplatená suma 705,90 €); z uvedeného je zrejmé, že istina dlžných cien za opravu motorových vozidiel zn. Porsche Cayenne a zn. Opel Vivaro bola zo strany žalovaného pôvodnému žalobcovi uhradená v plnom rozsahu; z plnení žalovaného tak ostala suma 673,48 €, ktorú však bolo potrebné započítať na uplatnené úroky z omeškania.

4.7.6 Je zrejmé, že jednotlivé čiastočné plnenia realizoval žalovaný po splatnosti faktúr, t.j. v omeškaní s plnením peňažného dlhu; pôvodný žalobca tak dôvodne uplatnil voči žalovanému príslušenstvo istiny v podobe úrokov z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka); pôvodný žalobca uplatnil úroky z omeškania len za omeškanie s platbami faktúr č. 100913 a č. 101031; pri viazanosti žalobou mohol odvolací súd posudzovať dôvodnosť len týchto nárokov; sadzba úrokov z omeškania bola uplatnená v správnej výške 9 % ročne v závislosti od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (1 %) platnej v prvý deň omeškania pri každej z faktúr, t.j. ku dňu 30.11.2010, resp. ku dňu 13.01.2011 zvýšenej o 8 % (§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom ku dňu omeškania v spojení s § 10c nariadenia); takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celej doby omeškania; vzhľadom na jednotlivé obdobia omeškania žalovaného s istinou vznikol pôvodnému žalobcovi za omeškanie s faktúrami č. 100913 a č. 101031 celkový nárok na úroky z omeškania v sume 1.290,26 €; odvolací súd však bol viazaný žalobou aj v tom smere, za aké konkrétne obdobia omeškania žalovaného si pôvodný žalobca úroky z omeškania uplatnil (pôvodný žalobca v dôsledku svojho názoru o postupe započítania jednotlivých platieb žalovaného neuplatnil úroky z omeškania za celé obdobie omeškania); pri viazanosti žalobou a po zohľadnení dátumov jednotlivých platieb žalovaného tak pôvodný žalobca dôvodne uplatnil úroky z omeškania zo sumy 7.840,70 € za obdobie od 30.11.2010 do 07.12.2011 (t.j. v sume 719,20 €), zo sumy 705,90 € za obdobie od 13.01.2011 do 22.05.2013 (t.j. v sume 149,69 €), zo sumy 4.015,39 € od 07.12.2012 do 15.08.2012 (t.j. v sume 188,12 €), zo sumy 2.841,62 € od 16.08.2012 do 26.09.2012 (t.j. v sume 28,73 €), zo sumy 1.841,62 € od 27.09.2012 do 30.10.2012 (t.j. v sume 14,99 €) a zo sumy 841,62 € od 31.10.2012 do 22.05.2013 (t.j. v sume 42,13 €); spolu uplatnené úroky z omeškania po vyčíslení v sume 1.142,86 €, po zohľadnení preplatku platieb žalovaného v sume 673,48 € tak dôvodne uplatnené úroky z omeškania predstavujú sumu 469,38 € (1.142,86 € mínus 673,48 €).

4.8 Na základe uvedeného (body 4.7.1 až 4.7.6 odôvodnenia) bola žaloba pôvodného žalobcu dôvodná len čo do sumy 469,38 € z titulu vyčísleného uplatneného príslušenstva istiny; nakoľko pôvodný žalobca v priebehu konania zomrel, do jeho práv vstúpili žalobcovia 1/ až 4/ ako jeho právni nástupcovia, ktorí ohľadne uplatneného nároku tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo; nakoľko dedičstvo sa nadobúda už smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka), uložil odvolací súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne sumu 469,38 € a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

4.9 Pre úplnosť odvolací súd udáva, že pri vyhlásení predmetného rozsudku odvolacieho súdu došlo k zrejmej nesprávnosti ohľadne prisúdenej sumy, keď namiesto správnej sumy 469,38 €, došlo k nesprávnemu uvedeniu sumy „673,48 €“ v dôsledku momentálneho zlyhania pri formulovaní výroku rozsudku z pripravených podkladov; táto zrejmá nesprávnosť bola opravená bezprostredne po vyhlásení rozsudku už v rámci jeho ústneho odôvodnenia a následne aj v zápisnici o pojednávaní, keď je zrejmé, že správna suma 469,38 € vyplývala aj z odôvodnenia rozsudku ako aj zo stanoveného pomeru úspechu strán v spore; v tomto písomnom vyhotovení rozsudku preto odvolací súd uviedol správnu prisúdenú sumu 469,38 €, ktorá zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania a právnemu posúdeniu veci.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného o nesprávnych skutkových zisteniach ako aj o nesprávnom právnom posúdení veci (bod 3.1 odôvodnenia; body 4.6 až 4.8 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcov vyhovel ohľadne sumy 469,38 € a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu konanie v prejednávanom spore končí a súčasne odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov celého konania; pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné zobrať do úvahy výsledok celého konania; podľa výsledku konania bol žalovaný v spore pomerne úspešnejší, pretože pri predmete konania v sume 4.596,07 € (2.500,79 € spolu s vyčíslenými uplatnenými úrokmi z omeškania v sume 2.095,28 €, pretože uplatnené príslušenstvo bolo nevyhnutné zohľadniť pri stanovení pomeru úspechu strán v spore) jeho úspech predstavuje 89,787 % (zamietnutá spolu suma 4.126,69 €) a úspech žalobcov predstavuje 10,213 % (prisúdená suma 469,38 €); pri rozhodovaní o trovách konania vzal odvolací súd do úvahy aj uplatnené príslušenstvo, pretože nepredstavovalo len nepatrnú časť predmetu konania; z hľadiska pomeru úspechu strán vzhľadom na predmet konania a jeho výsledok bol tak žalovaný v spore pomerne úspešnejší a vznikol mu proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 79,574 % (89,787 % mínus 10,213 %). Nakoľko intervenient na strane žalovaného má samostatné procesné postavenie a zdieľa s ním procesný úspech v spore, priznal mu odvolací súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v rovnakom rozsahu ako žalovanému. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).