Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/285/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej 1/ R.. Q. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., E. K. XX a žalovanej 2/ R.. Q. P., nar XX. XX. XXXX, trvale bytom K., D.. H.. L. T. XXXX/XX, štátnej občianske SR, o zaplatenie 3 221,84 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 15. februára 2016 č. k. 8C/21/2016-97, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 15. februára 2016, č. k. 8C/21/2016-97 potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 193,- €. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že právny predchodca žalobcu (T. T., a. s.) so žalovanou uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 06. 09. 2004. Z poskytnutého úveru v sume 3 983,27 € (120 000,- Sk) čerpala sumu 2 987,45 € (90 000,- Sk), tento sa zaviazala žalovaná 1/ splácať mesačnými splátkami po 8,30 € (250,- Sk) od 10. 10. 2004 do 31. 08. 2005, vo výške 15,27 € (460,- Sk) od 01. 09. 2005 do 31. 08. 2005, vo výške 21,91 € (660,- Sk) od 01. 09. 2006 do 31. 08. 2007, vo výške 28,55 € (860,- Sk) od 01. 09. 2007 do 31. 08. 2008 a vo výške 70,04 € (2 110,- Sk) od 01. 09. 2008 do 10. 08. 2014 vždy do 10 dňa v kalendárnom mesiaci. V ten istý deň bola uzatvorená dohoda o ručení medzi pôvodným veriteľom a žalovanou 2/. Následne dňa 24. 03. 2011 veriteľ ako postupca postúpil žalobcovi pohľadávku voči žalovaným 1/, 2/ z uvedenej zmluvy o úvere a dohody o ručení. Pretože si žalovaná 1/ neplnila svoje povinnosti zo zmluvy o úvere, vyhlásil žalobca dňa 26. 04. 2011 mimoriadnu splatnosť úveru.

2. Okresný súd zmluvu o splátkovom úvere kvalifikoval ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania žalovanej 1/ úver ako fyzickej osobe nepodnikateľke. Uviedol, že takáto zmluva nesmie obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ by obsahovala takéto neprijateľné zmluvné podmienky, treba ich považovať za neplatné. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Na túto zmluvu sa okrem § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahujú aj ustanovenia špeciálnych právnych predpisov, konkrétne zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z.. S poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 Z. z.

prvoinštančný súd uviedol, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Okresný súd ďalej uviedol, že táto norma má najmä procesnú povahu, pričom citované ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť dňa 01. 05. 2014. Pretože ide o právny predpis s charakterom špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave premlčania uvedenej v Občianskom zákonníku, resp. Obchodnom zákonníku súd nepostupoval podľa druhej vety ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, ale ex offo prihliadol na premlčanie nároku. Pretože mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená oznámením zo dňa 26. 04. 2011, dospel súd k záveru, že premlčacia doba je trojročná a uplynula 26. 04. 2014. Žaloba bola podaná na súd dňa 27. 10. 2014, teda neskoro po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na túto skutočnosť, keď súd na premlčanie prihliadol ex offo, žalobu ako nedôvodnú z tohto dôvodu (premlčania práva) zamietol a meritom veci sa nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcovi náhradu za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Poukazuje na to, že v danom prípade súd nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, podľa neho bolo potrebné aplikovať , pretože ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová zmluva bola uzatvorená dňa 06. 09. 2004, do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR, ktoré potvrdzujú jeho právny názor v tejto veci.

4. V ďalšom namieta nesprávny postup okresného súdu, keď okresný súd na základe odporu podaného žalovanou 2/ zrušil platobný rozkaz aj voči žalovanej 1/. V zmysle § 174 ods. 2 OZ, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). V tomto prípade na strane žalovaných nejde o nerozlučné spoločenstvo, pretože nie sú splnené jeho základné znaky. Je preto nutné prijať záver, že pokiaľ žalovaná 1/ nepodala odpor proti platobnému rozkazu, tento je voči nej platný.

5. Žalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že žalobcovi bude vyhovené, prípadne rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom voči žalovanej 1/ bude predmetný rozsudok zrušený a ponechaný platobný rozkaz v platnosti.

6. Žalované sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

7. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C. s. p.“), ktorý zrušil Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 379 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania; žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v celom rozsahu. Odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo považuje za správny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 1/ je zmluvou spotrebiteľskou. Aj keď nepochybne zmluva o úvere je absolútnym obchodom a spravuje sa teda Obchodným zákonníkom, v určitých prípadoch majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bola zmluva o úvere

uzatvorená dňa 06. 09. 2004. V tomto prípade platil zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Preto je dôvodné priznať žalobcovi postavenie dodávateľa a žalovaným postavenie spotrebiteľa.

10. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708), zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

11. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

12. Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (účinné od 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že nie je dôvod na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej trojročnej dobe podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného zákonníka (s poukazom na ustanovenie § 54 ods. 1 . Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva obsahuje úpravu premlčania a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. 01. 2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009). V tomto prípade došlo, tak ako uviedol súd prvej inštancie, k zosplatneniu úveru dňa 26. 04. 2011, preto podanie žaloby dňa 27. 10. 2014 bolo oneskorené - po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Správne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z. z. aj z úradnej povinnosti na toto premlčanie prihliadol a žalobou uplatnený nárok z tohto dôvodu zamietol.

18. K ďalšej odvolacej námietke, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri zrušení platobného rozkazu aj vo vzťahu k žalovanej 1/ odvolací súd uvádza, že v žalobe doručenej súdu 27. 10. 2014 žalobca navrhol vydať platobný rozkaz tak, že žalovaná 1/ a žalovaná 2/ budú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu. Takýmto spôsobom bol aj platobný rozkaz dňa 15. 12. 2014 vydaný. Vzhľadom na túto skutočnosť treba mať za to, že žalovaná 1/ a 2/ v tomto prípade tvoria nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 C. s. p. (predtým § 90 ods. 2 O. s. p.), keď ho takýmto spôsobom navrhol samotný žalobca a súd pri vydávaní platobného rozkazu vychádzal z takto formulovaného petitu. Preto pokiaľ proti takto vydanému platobnému rozkazu podala čo len jedna

zo žalovaných odpor, došlo k zrušeniu platobného rozkazu aj vo vzťahu k druhej žalovanej vzhľadom na vytvorenie takéhoto nerozlučného procesného spoločenstva uvedeným spôsobom. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil odvolací súd túto námietku ako nedôvodnú.

19. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny a správne odôvodnený podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p. by mali žalované ako úspešné strany odvolacieho konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaným 1/, 2/ žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, rozhodol tak, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

21. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .