Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-352-2017.pdf
PDF · 122.56 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/352/2017
Uznesenie
8.11.2017Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci žalobcu: M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., L. XXXX/XX, zast. JUDr. Ľubomírom Vanekom, advokátom, so sídlom Skalica, Potočná 249/16, proti žalovanému: DECRO BZENEC, spol. s r.o., IČO: 63 476 142, so sídlom Česká republika, Bzenec, U Bzinku 1427, zast. JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou, so sídlom Skuteckého 12, Banská Bystrica, o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/156/2014-128 zo dňa 16. 06. 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu č. k. 12C/156/2014-128 zo dňa 16. 06. 2017 z r u š u j e v celom rozsahu a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení uznesenia poukázal na ust. § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) upravujúce procesné spoločenstvo a ust. § 78 ods. 2 CSP. Uviedol, že z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Tribunál Zvolen T1 6/2016 zo dňa 28. 08. 2014 zistil, že žalobca DECRO BZENEC, s. r. o., proti žalovanému I/ Lukva, s. r. o., so sídlom v L., a žalovanému II/ M. V., nar. XX. XX. XXXX, bol zaviazaný na zaplatenie 101 762,38 € s príslušenstvom. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že účastníkom konania je aj spoločnosť Lukva, s. r. o., ktorá počas tohto konania bola premenovaná na Montáže Ratnovce, s. r. o. Právny zástupca žalovaného žiadal, aby do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalobcu Lukva, s. r. o., ktorý vystupuje pod obchodným menom Montáže Ratnovce, s. r. o. Právny zástupca žalobcu nesúhlasil so vstupom spoločnosti Lukva, s. r. o. do konania na strane žalobcu. Súd o tom nerozhodol, nakoľko právny zástupca žalovaného nemohol vzniesť takýto procesný návrh. Právny zástupca žalobcu nepožiadal o pristúpenie do konania ďalšieho žalobcu Montáže Ratnovce, s. r. o. Ide o procesné spoločenstvo, pričom pre úspech v spore je potrená účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd z uvedeného dôvodu, že nie je splnená aktívna legitimácia na strane žalobcu, žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ sa týka žalobcu ako ručiteľa, rozhodcovská doložka sa vzťahuje a je zmluvnou stranou a obrana žalobcu ohľadne uznania záväzku je špekulatívna. Ide o snahu žalobcu vyhnúť sa svojim zmluvným povinnostiam, ktoré presahujú výšku 100 000 €. Bolo by proti logike veci ak by celé spracovanie dohody o uznaní záväzku bolo brané tak, že bolo prijaté tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská zmluva sa na neho ako na štatutárneho zástupcu spoločnosti Lukva, s. r. o., teda fyzickú osobu, ručiteľa, nemala vzťahovať. Štatutárny zástupca spoločnosti Lukva, s. r. o., celý text dohody podpísal či už v postavení štatutárneho zástupcu, či už v postavení fyzickej osoby, ručiteľa, keďže ide o totožnú osobu. Na základe týchto skutočností, ako aj ustálenej judikatúry, by bolo chybné prijať opačný názor a postaviť sa na ochranu fyzickej osoby, ktorá takéto dohody o uznaní záväzku podpísala. Takto bolo uvedené zo strany štatutárneho zástupcu žalovaného pána V., že rámcové zmluvy a dohody boli koncipované preto tak, aby spoločnosť, ktorá dodáva tovar, teda DECRO BZENEC, s. r. o., mala väčšiu záruku splatenia svojich pohľadávok od dlžníkov, ktorí od nej berú tovar. V danom prípade sa jednalo o tovar vo výške viac ako 100 000 €, žalobca si toho bol vedomý, inak
by takéto ručiteľské vyhlásenie nebol podpisoval. S poukazom na uvedené dôvody súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol z dôvodov podľa § 365 ods. 1 psím. b), d), f) a h) CSP. Uviedol, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že nie je splnená aktívna legitimácia na strane žalobcu, ktorú odôvodnil prostým poukazom na doslovné znenie ust. § 78 ods. 1, 2 CSP s tým, že súd prvej inštancie mal za to, že účastníkom konania na strane žalobcu má byť spoločnosť Montáže Ratnovce, s. r. o. (právny predchodca Lukva, s. r. o.), ktorá bola predmetným rozhodcovským rozsudkom tiež zaviazaná k solidárnemu plneniu na strane žalovanej. Žalobca má za to, že súd nesprávne právne posúdil spoločenstvo ako nútené na strane žalovaných v rozhodcovskom konaní a tým nesprávnym procesným postupom, zamietnutím žaloby v celom rozsahu, tiež znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Spoločenstvo medzi žalobcom M. V. a spoločnosťou Montáže Ratnovce, s. r. o., ( obaja ako žalovaní v rámci rozhodcovského konania), je v zmysle ust. § 76 CSP spoločenstvom samostatným, nakoľko v uvedenom prípade každý koná a konal sám za seba a súd rozhoduje o nároku každého samostatne. Súd prvej inštancie zároveň jeho záver o tom, že sa jedná o nútené spoločenstvo, nijako neodôvodnil a to i navzdory tomu, že sám cituje ust. § 78 CSP, ktoré stanovuje, že nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V tomto prípade zo žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia nevyplýva nerozlučné spoločenstvo na strane žalobcu (žalovaných v rozhodcovskom konaní). Súd ani nepoukázal na žiadny osobitný predpis, či inak neodôvodnil prijatý záver, že sa v danom prípade jedná o nútené spoločenstvo. Odvolateľ uvedený odvolací dôvod podporne doplnil poukazom na judikatúru napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo 1708/2006 a rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/75/2016.
3. Žalobca ďalej namietal, že súd prvého stupňa bez akéhokoľvek konkrétneho odôvodnenia a bez opory v zákonných normách a vykonaných dôkazoch prosto konštatoval, že sa rozhodcovská doložka vzťahuje aj na žalobcu ako ručiteľa, že ručiteľ je zmluvnou stranou, lebo dokument podpísal. Uvedenú argumentáciu súdu prvého stupňa odvolateľ považoval za absolútne neprijateľnú a výrazne zaujatú. Opätovne poukázal na skutočnosť, že na dohode nie je žalobca ako fyzická osoba ani označený, nie je zmluvnou stranou v záhlaví a dokonca ani v časti určenej pre podpis uvedeného dokumentu navyše nie je žalobca v dohode presne označený, jednak jeho postavením voči zmluvným stranám (či ide o veriteľa, dlžníka, ručiteľa, spoludlžníka a pod.) a jeho osoba nie je jednoznačne označená jej menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom a prípadne aj štátnym občianstvom. Odvolateľ má za to, že práva a povinnosti plynúce z dohody nemôžu v žiadnom prípade žalobcu M. V. ako fyzickú osobu zaväzovať a už vôbec nemožno prijať záver, že by žalobcu M. V. ako fyzickú osobu zaväzovala rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou dohody, ktorej nebol ako fyzická osoba účastníkom a ktorú nikdy ako fyzická osoba nepodpísal. Žalobca ďalej namietal porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, nakoľko nehodnotil dôkazy samostatne a následne v ich vzájomnej súčinnosti, ale určitým dôkazom bez ďalšieho pripisoval vyššiu dôkaznú silu. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, jednostranne hodnotil dôkazy strán sporu a na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne právne normy, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a to tak, že rozhodcovský rozsudok v časti výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalobcovi zruší, alebo alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť náhrady trov konania v celom rozsahu.
4. K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalovaný. Uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a trval na tom, že súčasťou dohody o uznaní záväzkov uzavretej medzi ním ako veriteľom a spoločnosťou Lukva, s. r. o., ako dlžníkom, je platný ručiteľský záväzok žalobcu ako fyzickej osoby, ako aj platné podriadenie sa právomoci rozhodcovského súdu. Žalobca si bol svojho ručiteľského záväzku vedomý už pri podpise Dohody o uznaní záväzkov, podpísal ju a jej obsah nenamietal. Súčasnú argumentáciu žalobca zvolil až potom, ako sa žalovaný svojho práva na zaplatenie začal domáhať na rozhodcovskom súde. Žalovaný má tak za to, že zmluvnými stranami Dohody o uznaní záväzkov sú tí, ktorí ju podpísali - teda žalovaný ako veriteľ, spoločnosť Lukva, s. r. o., ako dlžník a žalobca ako ručiteľ - a že právomoc rozhodcovského súdu bola dohodou
všetkých zúčastnených - teda tých, ktorí ju podpísali - dojednaná na všetky spory vzniknuté v súvislosti s Dohodou o uznaní záväzkov. Žalobca, ktorý dohodu o uznaní záväzkov podpísal aj ako fyzická osoba, štatutárny zástupca dlžníka, je tiež jej zmluvnou stranou. Rovnako má žalovaný za to, že žalobca nemal v konaní aktívnu legitimáciu, čo bolo podľa rozhodnutia súdu jedným z dôvodov zamietnutia žaloby žalobcu. Žalovaný tvrdil, že nie je možné rozhodnúť o zrušení rozhodcovského rozsudku len vo vzťahu k žalobcovi, keďže rozhodcovským rozsudkom boli zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne žalobca spolu s obchodnou spoločnosťou Lukva, s. r. o. (žalobca v rozhodcovskom konaní označený ako žalovaný v 2. rade a Lukva, s. r. o., v rozhodcovskom konaní žalovaný v 1. rade). V konaní pred súdom nie je možné vyhovieť žalobe v prípade, ak účastníkmi konania nie sú všetky vecne legitimované osoby. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov v návrhu vždy nesie žalobca v tom zmysle, že nedostatočné označenie vecne legitimovaných účastníkov znamená zamietnutie žaloby. O nerozlučné spoločenstvo v zmysle ust. § 91 ods. 2 OSP (§ 77 CSP) ide tam, kde majú účastníci také spoločné práva alebo spoločné povinnosti, že sa rozhodnuté o veci samej musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva s tým, že tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. Žalovaný je v prejednávanej veci toho názoru, že bolo na mieste ako dôvod zamietnutia žaloby aplikovať ust. § 77 ods. 1, 2 CSP o nerozlučnom procesnom spoločenstve v spojení s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého bol zaviazaný žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný v 2. rade) plniť predmetnú sumu spoločne a nerozdielne s obchodnou spoločnosťou Lukva, s. r. o. (v rozhodcovskom rozsudku žalovaný v 1. rade), a preto nie je možné, aby súd vyhovel žalobe a zrušil rozhodcovský rozsudok bez toho, aby účastníkom konania bola aj obchodná spoločnosť Lukva, s. r. o., ktorej práv a povinností sa tento rozsudok jednoznačne týka. Zároveň žalovaný doplnil, že nie je nevyhnutné, aby táto osoba (obchodná spoločnosť Lukva, s. r. o.) vystupovala na strane žalobcu (ako žalobca v 2. rade), nakoľko je možné vychádzať zo zásady, že nemožno nikoho nútiť, aby bol účastníkom konania na strane žalobcu, ale v takom prípade je nevyhnutné, aby bola táto osoba účastná konania na strane žalovaného (ako žalovaný v 2. rade). Okruh účastníkov konania na strane žalovaného určuje žalobca, a preto aj v tomto prípade bolo možné, aby za účelom dosiahnutia plnej vecnej legitimácie v spore žalobca označil v žalobnom návrhu obchodnú spoločnosť Lukva, s. r. o., za žalovaného v 2. rade. Je paradoxom, že hoci žalobca obchodnú spoločnosť Lukva s.r.o (dnes Montáže Ratnovce s.r.o.) do konania ako účastníka nepoňal, v petite svojej žaloby žiadal rozhodcovský rozsudok zrušiť aj voči nej. Žalovaný teda navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a uložil mu povinnosť náhrady trov konania žalovaného.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že zotrváva na názore ohľadom procesného spoločenstva, ktorý zaujal už v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Považoval za potrebné vyjadriť sa k nepravdivému konštatovaniu žalovaného uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu, keď žalovaný konštatoval, že žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku aj voči obchodnej spoločnosti Lukva, s. r. o. (dnes Montáže Ratnovce, s. r. o.). Žalobca uvádza, že vždy požadoval výslovne zrušenie rozhodcovského rozsudku výhradne len voči M. V., čo jednoznačne vyplýva z petitu žaloby, uvedením slovného spojenia „v časti výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalobcovi“. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako uviedli v petite odvolania.
6. V dôsledku odvolania krajský súd , ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil podľa ust. § 391 ods. 1 a ods. 3 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako závislý výrok odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania ( II.)
7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. V ust. § 389 ods. 1 CSP sú citované vady, pre ktoré je možné, resp. nutné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V zásade ide o vady, ktoré sú porušením základného práva strán sporu na spravodlivý súdny proces, ktoré je zaručené Ústavou SR a ostatnými právnymi normami.
8. Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca, konajúci ako fyzická osoba, sa domáhal žalobou podanou na súde prvej inštancie zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Tribunál, zriadeného pri Tribunál, s. r. o., sp. zn. T1 6/2014 zo dňa 28. 08. 2014, ktorým rozsudkom bola uložená povinnosť žalovanému 1/ (Lukva, s. r. o., so sídlom L. XX, XXX XX L.) a žalovanému 2/ (M. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX L.) zaplatiť žalobcovi ( spoločnosti DECRO BZENEC, spol. s.r.o.) sumu 101 762,38 € spolu s 9,25 % úrokom z omeškania ročne, do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Rozhodcovský rozsudok rovnakým spôsobom uložil povinnosť náhrady trov konania žalovaným.
9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku v časti výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalobcovi (t.j. M. V., v rozhodcovskom rozsudku označenému ako žalovanému 2/).
10. Súd prvého stupňa žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, pričom hlavným dôvodom zamietnutia žaloby bol nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku a zároveň v odôvodnení súd prvej inštancie ustálil, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť, rozhodcovský súd sa vzťahuje i na M. V., ako fyzickú osobu (žalobcu v predmetnom konaní).
11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania uvádza k veci nasledovné:
12. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z nedostatku aktívnej legitimácie a v odôvodnení uviedol „že ide o procesné spoločenstvo, pre úspech v spore je potrebná účasť všetkých subjektov právneho vzťahu“. V odôvodnení rozsudku zároveň uviedol citáciu ust. § 78 ods. 1, ods. 2 CSP.
13. Ak na jednej strane sporu vystupuje viac subjektov, hovoríme všeobecne o procesnom spoločenstve. Ide tiež o subjektívnu kumuláciu (kumuláciu subjektov na jednej strane sporu). Súčasná právna úprava
- zákon č. 160/2015 Z.z. Civlný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , rozoznáva samostatné procesné spoločenstvo ( § 76 CSP), nerozlučné spoločenstvo ( § 77 CSP) a nútené spoločenstvo ( § 78 CSP). Ak ide o také procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti, jedná sa o spoločenstvo samostatné, kde koná každý subjekt sám za seba a súd je povinný o každom nároku a povinnosti rozhodnúť samostatne ( § 76 CSP).
15. Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žaloba alebo žalovaný, pričom procesný úkon jedného z nich platí aj pre ostatných ( § 77 CSP).
16. O nútené procesné spoločenstvo (§ 78 CSP) ide vtedy, keď hmotnoprávna vecná legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom, a teda ak je z hľadiska hmotného práva potrebné a nevyhnutné, aby žalobu uplatnilo viacero subjektov spoločne, alebo ak je pre úspech v spore nevyhnutné žalovať viacero subjektov (typickým príkladom je napr. žaloba o zrušenie a vyporiadanie spoločenstva). Ak súd zistí, že nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov právneho vzťahu, žalobu zamietne.
17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie žalobu zamietol práve z uvedeného dôvodu, zároveň bez bližšieho odôvodnenia poukázal na ust. § 78 CSP, z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie spoločenstvo medzi žalobcom a spoločnosťou Lukva, s. r. o., posúdil ako spoločenstvo nútené podľa § 78 CSP.
18. V súdenej veci je potrebné vychádzať z kontextu okolností, povahy predmetu sporu - predovšetkým, že sa jedná o zrušenie rozhodcovského rozsudku ukladajúceho povinnosť. Rozhodcovský súd vo výrokovej časti rozsudkom uložil povinnosť žalovanému 1/ (Lukva, s. r. o.) a žalovanému 2/ (M. V.) zaplatiť žalobcovi (spoločnosti DECRO BZENEC, s.r.o.) sumu 101 762,38 € s tým, že vo výroku uviedol, že „plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho splnenia povinnosť druhého žalovaného“. Rozhodcovský súd odvodil právomoc vo veci konať a rozhodnúť od Dohody o uznaní záväzkov a ich úhrade v splátkach uzavretej dňa 30. 01. 2014 medzi spoločnosťou DECRO BZENEC, s. r. o., ako veriteľom a spoločnosťou Lukva, s. r. o., ako dlžníkom, pričom za spoločnosť Lukva, s. r. o., konal M. V. ako štatutárny zástupca. Obsahom dohody o uznaní záväzkov a ich úhrade v splátkach je Článok 3. bod 5, podľa ktorého „veriteľ a dolu podpísaný štatutárny zástupca dlžníka (podpisuje túto dohodu
súčasne aj za dlžníka, aj ako ručiteľ) sa dohodli, že dolu podpísaný štatutárny zástupca dlžníka ako ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že uspokojí všetky pohľadávky veriteľa vyplývajúce z tejto dohody, ak ich neuspokojí dlžník“. Rozhodcovský súd prihliadol na uvedené ručiteľské vyhlásenie štatutárneho orgánu dlžníka, ktorý v zmysle uvedeného pristúpil k záväzku spoločnosti Lukva, s. r. o., ako ručiteľ. Rozhodcovský súd zrejme vyhodnotil, že ručiteľské vyhlásenie obsiahnuté v dohode o uznaní záväzkov je platné a rovnako odvodil od tejto dohody právomoc konať a rozhodnúť i voči štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti, teda dlžníka - M. V., pričom rozsudkom uložil tejto fyzickej osobe povinnosť zaplatiť spoločnosti DECRO BZENEC, s. r. o., sumu 101 762,38 €. Skutočnosť, že rozhodcovský súd konal a rozhodol na základe, na základe ručiteľského vyhlásenia, vyplýva zo spôsobu, akým je koncipovaná výroková časť rozsudku, t. j. že rozhodcovský súd žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil povinnosť tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Rozhodcovský rozsudok tak povinnosť neuložil spoločne a nerozdielne, ale s prihliadnutím na osobitú povahu ručiteľského záväzku.
19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru - R 2/1975, v ktorom bolo ustálené, že „Vo výroku rozsudku, ktorý ukladá povinnosť dlžníkovi a ručiteľovi zaplatiť žalovanú pohľadávku tomu istému veriteľovi, u každého z nich však zo samostatného právneho dôvodu, treba jasne vyjadriť okrem iného aj povahu záväzku, najmä z toho hľadiska, či sú dlžník a ručiteľ povinní plniť každý celú pohľadávku a či splnením pohľadávky jedným z nich zanikne povinnosť druhého“. Právna úprava Občianskeho zákonníka výslovne neustanovuje, či je záväzok ručiteľa a dlžníka vo vzťahu k veriteľovi solidárny. V § 54 OZ (teraz 548 ods. 1 OZ) sa však ustanovuje, že ručiteľ je povinný dlh splniť ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Povahe ručenia nezodpovedá, aby povinnosť dlžníka a povinnosť ručiteľa bola vo výroku rozsudku vyslovená bez určenia vzájomného vzťahu tak, ako keby išlo o oddelené záväzky. Takýto výrok by viedol k záveru, že ručiteľ aj dlžník zodpovedajú veriteľovi taktiež v delených sumách , ako je to vo vzťahu medzi viacerými dlžníkmi. Úprave ručenia v Občianskom zákonníku nezodpovedá ani taký výrok rozsudku, ktorý záväzok dlžníka a ručiteľa označuje za spoločný a nerozdielny. So zreteľom na uvedené dôvody a najmä na to, aby veriteľ nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým plnením, hoci raz na základe plnenia z dlhu a druhýkrát na základe plnenia z ručiteľského vzťahu, súd v záujme určitosti výroku rozsudku musí vyjadriť povinnosť obidvoch žalovaných (dlžníka a ručiteľa) zaplatiť veriteľovi tú istú sumu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vzhľadom na osobitú povahu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom, treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v tom znení: „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi“ istinu s príslušenstvom v určenej lehote s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosti druhého žalovaného“.
20. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom, jeho výrokom nebolo rozhodnuté o solidárnom záväzku žalovaných, t. j. spoločnosti Lukva, s. r. o., a M. V., títo záväzok v zmysle uvedeného neboli povinní plniť spoločne a nerozdielne a preto nemožno hovoriť v prejednávanej veci o spoločenstve nerozlučnom, či spoločenstve nútenom.
21. Pokiaľ teda súd prvej inštancie žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku zamietol s uvedením, že pre úspech v spore je potrebná účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, súd vec nesprávne právnej posúdil, nakoľko sa nejedná o záväzok solidárny a teda ani o spoločenstvo nerozlučné ( § 77 CSP) či spoločenstvo nútené (§ 78 CSP). Nemožno tiež opomínať skutočnosť, že žalobca sa v prejednávanej veci pred všeobecným súdom žalobou o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku v časti výroku, ktorým bola uložená povinnosť žalobcovi (v rozhdcovskom konaní žalovanému 2/). Uvedená skutočnosť vyplýva zo žalobného petitu žalobcom podanej žaloby.
22. Pokiaľ sa týka samotného dôvodu, pre ktorý žiadal žalobca žalobou tuzemský rozhodcovský rozsudok zrušiť, t. j. neplatnosť rozhodcovskej doložky, resp. jej absencia, k uvedenej okolnosti odvolací súd uvádza, že z predloženého spisu je zrejmé, ako už bolo konštatované vyššie, že rozhodcovský súd - Stály rozhodcovský súd Tribunál, zriadený pri obchodnej spoločnosti Tribunál, s. r. o., odvodil právomoc vo veci konať od Dohody o uznaní záväzkov a ich úhrady v splátkach zo dňa 30. 01. 2014 (popísanej vyššie; ďalej len „Dohodao uznaní záväzkov“ alebo „Dohoda“) . Odvolací súd opätovne poukazuje na účastníkov zmluvného vzťahu, ktorí uvedenú Dohodu o uznaní záväzkov uzavreli. Jedná sa o dve obchodné spoločnosti: na strane veriteľa spoločnosť DECRO BZENEC, spol. s r. o., a na
strane dlžníka obchodná spoločnosť Lukva, s. r. o., obe konajúce prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov. Obsahom uvedenej dohody je uznanie dlhu dlžníka voči veriteľovi a spôsob úhrady dlžnej sumy v splátkach. Zmluvné strany, t. j. obchodné spoločnosti v Čl. 3 ods. 2 uvádzajú: „zmluvné strany sa dohodli, že okrem tých sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z. z. výslovne vylučuje, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, trvanie a výklad tejto zmluvy, ako aj o náhradu škody na vydanie bezdôvodného obohatenia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Tribunál, zriadenému pri Tribunál, s. r. o., IČO: 47 231 751 (ďalej len rozhodcovský súd), ktorý bude v písomnom konaní pred jedným rozhodcom vymenovaným rozhodcovským súdom konať podľa Slovenského právneho poriadku a podľa rokovacieho poriadku a štatútu rozhodcovského súdu. Zmluvné strany vyhlasujú, že vylučujú podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. h) zákona o rozhodcovskom konaní, a že sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktoré bude pre ne konečné, záväzné a vykonateľné, bez výhrad podriadia“.
23. Všeobecne platí, že účastníci obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov sa môžu navzájom dohodnúť, že majetkové spory z určitého zmluvného vzťahu alebo spory, ktoré môžu z neho v budúcnosti vzniknúť, sa prejednajú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je dohoda účastníkov právneho vzťahu, že spory vyplývajúce z tohto vzťahu sa budú prejednávať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva tak zakladá právomoc rozhodcovského súdu. Právnou skutočnosťou vylučujúcou právomoc civilných súdov a zakladajúcu právomoc vec prejednať a rozhodnúť rozhodcovského súdu je platná rozhodcovská zmluva, ktorá je nevyhnutnou procesnou podmienkou rozhodcovského konania. V rozhodcovskej zmluve (príp. rozhodcovskej doložke) musí byť výslovne uvedený záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva zakladá aj záväzok, že sa účastníci podrobia rozhodnutiu, ktoré z rozhodcovského konania vzíde. Účastníci právneho vzťahu môžu uzavrieť i osobitnú rozhodcovskú zmluvu, vzťahujúcu sa na určitý zmluvný vzťah, ale majú aj možnosť dojednať si rozhodcovskú zmluvu ako súčasť samotnej zmluvy zakladajúcej hmotnoprávny záväzok a to vo forme rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve, čo znamená, že rozhodcovská zmluva je „technicky vložená“ do inej zmluvy a to vo forme rozhodcovskej doložky. Platnosť rozhodcovskej zmluvy, aj keď má podobu rozhodcovskej doložky, je tak nutné vždy posudzovať ako zmluvu celkom samostatnú, avšak „technicky vloženú“ do textu inej zmluvy. Platnosť rozhodcovskej zmluvy nemôže byť závislá na platnosti základnej zmluvy a platnosť rozhodcovskej zmluvy je nutné vždy posudzovať celkom nezávisle od platnosti zmlúv, z ktorých spor, ktorý je prejednávaný, vzniká. Nakoľko má rozhodcovská doložka charakter zmluvy v zmluve, na jej platný vznik či zrušenie, je potrebný osobitný prejav vôle účastníkov.
24. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
25. V prejednávanej veci rozhodcovský súd konal na základe Dohody o uznaní záväzkov, ktorá však bola uzavretá medzi dvomi obchodnými spoločnosťami: DECRO BZENEC, spol. s r. o., a Lukva, s. r. o. Účastníkmi zmluvného vzťahu založeného Dohodou tak boli dve vyššie obchodné spoločnosti, ktoré sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú, predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu, konkrétne vyšpecifikovanému v Čl. 3 ods. 2 Dohody. Účastníkmi uvedenej zmluvy - rozhodcovskej doložky neboli fyzické osoby konajúce za právnické osoby ako štatutárne orgány, účastníkmi tohto zmluvného vzťahu - rozhodcovskej zmluvy boli výlučne dve právnické osoby. M. V., ako fyzická osoba špecifikovaná svojim menom a priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom, prípadne inými špecifickými údajmi nie je a nebol zmluvnou stranou, resp. účastníkom zmluvného vzťahu nazvaného ako rozhodcovská dohoda, resp. rozhodcovská doložka.
26. Pokiaľ obsahom dohody o uznaní záväzkov a ich úhrade v splátkach zo dňa 30. 01. 2014 v jej ďalšom texte, v Čl. 3 pod bodom 5 je i možné ručiteľské vyhlásenie M. V. ako fyzickej osoby, z uvedeného nemožno ani extenzívnym výkladom dospieť k záveru, že M. V. ako fyzická osoba riadne a platne uzavrel rozhodcovskú dohodu vo forme rozhodcovskej doložky, či k takejto doložke platne pristúpil. K takémuto záveru v uvedenej veci chýba jednak riadne označenie žalobcu ako fyzickej osoby, údaj o tom, že je zmluvnou stranou zmluvného dojednania o právomoci rozhodcovského súdu a taktiež chýba osobitný, zrozumiteľný a určitý prejav vôle takto riadne špecifikovanej fyzickej osoby, z ktorého by bolo možné
jednoznačne a bezpochyby ustáliť súhlas (vôľu) fyzickej osoby podriadiť sa právomoci konkrétneho rozhodcovského súdu, pričom uvedené by konajúca fyzická osoba osobitne potvrdila svojím podpisom.
27. Z uvedeného dôvodu možno jednoznačne dospieť k záveru, že rozhodcovský súd prekročil svoju právomoc jemu zverenú dohodou o uznaní záväzkov, keď rozhodol a uložil povinnosť fyzickej osobe M. V., ktorá platne rozhodcovskú zmluvu neuzavrela, resp. s rozhodcovskou doložkou platne nesúhlasila.
28. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže že: 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu o rozhodcovskom konaní, alebo, že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo, že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi, alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od časti rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebehlo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania, alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
29. Podľa § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
30. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
31. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci zo strany žalobcu (ako fyzickej osoby) nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky a i napriek tejto skutočnosti o právach a povinnostiach rozhodoval rozhodcovský súd, ktorého právomoc konať a rozhodnúť nebola smerom k žalobcovi založená, je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že o nároku žalobcu (ako žalovaného v rozhodcovskom konaní) mal právomoc konať a rozhodnúť rozhodcovský súd, takýmto postupom odňal žalobcovi právo na riadne prejednanie veci pred súdom všeobecným, čím znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva.
32. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie po vrátení veci, túto opätovne prejedná, napadnutý rozhodcovský rozsudok podrobí prieskumu z hľadiska jeho súladu s ust. § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), s prihliadnutím na vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu, vo veci opätovne rozhodne.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozsudok vo veci samej zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to aj v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania, pretože tieto výroky budú závisieť v konečnom dôsledku ako
súd prvej inštancie v ďalšom konaní rozhodne a na základe toho sa následne bude posudzovať aj otázka pomeru úspechu strán sporu v konaní, čo má vplyv na nárok na náhradu trov.
34. V danej veci postupoval krajský súd v súlade s ust. § 391 ods. 2 a 3 a keď v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom krajský súd poukázal aj na to ako má súd v danej veci ďalej postupovať.
35. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).