Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/182/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s. r. o., so sídlom v Bratislave, Košická 56, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného spoločnosťou Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: Ing. Z. F., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom M. F., t.č. bývajúci v F. K. - D., B. XXX/XX, v spore o zaplatenie sumy 146,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5Csp/40/2016-91 zo dňa 8. marca 2017, takto

rozhodol:

Vo výrokoch, odvolaním strán sporu nenapadnutých, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n e d o t k n u t ý .

V ostatnej časti rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť 68,49 eur s príslušným úrokom z omeškania, konanie ohľadne zaplatenia sumy 19,96 eur zastavil, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobcom uplatnený nárok má základ v zmluve, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, že predmetom sporu boli nezaplatené úhrady za poskytované služby vyúčtované faktúrami zo dňa 16.01.2013 za obdobie od 01.09.2013 do 30.09.2013 v sume 4,09 eur, zo dňa 04.12.2013 za obdobie od 01.11.2013 do 30.11.2013 v sume 20,96 eur, zo dňa 04.01.2014 za fakturačné obdobie od 01.12.2013 do 31.12.2013 v sume 20,96 eur zo dňa 04.02.2014 za obdobie od 01.01.2014 do 31.01.2014 znejúcej na sumu 31,43 eur, zo dňa 04.03.2013 za obdobie od 01.02.2014 do 28.02.2014 znejúcej na sumu 22,09 eur, zo dňa 04.04.2014 za obdobie od 01.03.2014 do 31.03.2014 znejúcej na sumu 27,08 eur. Uviedol, že pokiaľ ide o opakované účtovanie poplatku zo strany postupcu za „prerušenie poskytovania služby pre neplatenie“ vo výške 19,80 eur s DPH, účelom takýchto poplatkov by nemalo byť získanie majetkového prospechu vo forme akejsi (finančnej sankcie) voči spotrebiteľovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi, ale jeho výška by mala zodpovedať reálnym nákladom dodávateľa s realizáciou takýchto úkonov. Na sankcionovanie účastníkov, ktorí porušili nejako svoju zmluvnú povinnosť, slúžia iné právne inštitúty. Z uvedeného dôvodu účtovaný poplatok považoval za neprijateľný hlavne s ohľadom na jeho výšku. V tejto súvislosti poukazoval i na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 516/2015 s tým, že o spoplatňovaní takejto činnosti nad rámec skutočných nákladov by bolo možné uvažovať iba za situácie, keď by išlo o činnosť vykonávanú na žiadosť účastníka. V danom prípade išlo vyslovene o činnosť vykonávanú výlučne v záujme poskytovateľa služieb za účelom realizácie jeho oprávnenia vyplývajúceho zo zmluvy, ktoré vôbec nevystihujú skutočné možné náklady súvisiace s vykonaním týchto úkonov.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Rozsah odvolania vymedzil čo do uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi 68,49 eur s príslušným úrokom z omeškania. Uviedol, že faktúry žalobcu neuhrádzal iba z dôvodu, že tieto obsahovali vo vyúčtovaných sumách i zmluvnú pokutu, ktorú v elektronickej komunikácii žalovaný žiadal z účtovaných súm vypustiť. Nakoľko však žalobca trval i na úhrade zmluvnej pokuty, pred vianočnými sviatkami dňa 22.12.2013 využil svoju nadvládu nad spotrebiteľom a poskytované služby odpojil. Následne ešte 4 mesiace žalovanému vystavoval faktúry za poskytované služby. V nadväznosti na uvedené za otázne považoval, aké služby to vlastne poskytoval a účtoval, či nejde o skrytú formu pokuty, ktorú by však bolo potrebné vyhodnotiť v tejto spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 CSP.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je predčasné, keď nezohľadnil ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 08.03.2017 o 12.30 hod., v ktorom uviedol, že dňa 22.12.2013 došlo k odpojeniu služieb spoločnosti Slovak Telekom v zmysle neuhradenej faktúry. Po odpojení žalobca odstránil zariadenie spoločnosti Slovak Telekom a žalovaný už viac služby tejto spoločnosti nevyužíval. Uvedené dal na vedomie z dôvodu, že celkom 4 faktúry sú vystavené s dátumom po odpojení služieb, o ktorých žalovaný nemal ani vedomosť.

6. Napriek uvedenému prvoinštančný súd vec prejednal v neprítomnosti zástupcu žalobcu a žalovaného. S poukazom na ust. § 181 ods. 2 oznámil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná.

7. Po vykonaní dokazovania listinami (č. l. 89 spisu) vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok. Urobil tak i napriek žalovaným oznámenej skutočnosti o tom, že minimálne od 22.12.2013 služby žalobcu nevyužíval, nakoľko došlo nielen k odpojeniu poskytovaných služieb, ale i odobratiu a odstráneniu zariadení spoločnosti, prostredníctvom ktorých žalovaný služby poskytované žalobcom využíval. Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že žalobcom jednotlivými faktúrami účtované sumy boli vystavené i za fakturačné obdobie po žalovanom tvrdenom odpojení služieb, odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako predčasný zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby doplnil dokazovanie na ozrejmenie skutočností tvrdených žalovaným. V ďalšom konaní bude potrebné ustáliť moment, od ktorého žalovaný služby žalobcu nevyužíval, teda kedy došlo k odpojeniu poskytovaných služieb, k odobratiu zariadení žalobcom a zamedzeniu tak možnosti žalovanému jeho ďalšie služby využívať. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa tak malo stať 22.12.2013, bude potrebné v tejto súvislosti preskúmať odôvodnenosť fakturácie služieb za fakturačné obdobia po tomto dátume. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude môcť prvoinštančný súd o veci opätovne rozhodnúť a odôvodnenosť nároku žalobcu objektívne posúdiť.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430