Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-9-2017.pdf
PDF · 83.52 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/9/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, Y., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie 968,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 968,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 968,- eur od 21.12.2016 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 26.1.2017, došlou súdu dňa 31.1.2017, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 968,- eur, spolu s úrokom z omeškania zrejmým z výroku rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobca tvrdil, že ako spotrebiteľ uzavrel dňa 12.9.2014 so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 106500306. Pred uzatvorením zmluvy mu žalovaný neposkytol informácie vyžadované v zmysle § 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vo forme Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere. Žalobcovi bol úver poskytnutý so špecifikáciou - celková výška úveru 1.000,- eur, úrok 64,80%, RPMN 32%, priemerná RPMN za úver 16,49%, odplata za poskytnutie úveru 320,- eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom 1.968,- eur. Zároveň so zmluvou uzavrel so žalovaným dohodu o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa zaviazal uhradiť sumu 1.968,- eur v dvanástich pravidelných mesačných splátkach vo výške 164,- eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.10.2014. V zmluve, resp. dohode, absentuje správny údaj o rozdelení splátok na istinu, úrok a iné poplatky, ako aj adresa veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti. Žalobca riadne plnil svoje záväzky zo zmluvy, žalovanému zaplatil celkovo sumu 1.968,- eur. Vzhľadom na to, že v zmluve absentujú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru, resp. zmluva je v rozpore s niekoľkými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca dňa 7.12.2016 vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia do 14 dní od doručenia výzvy. Žalovaný plnenie získané bez právneho dôvodu nevydal.
3. Podľa žalobcu v zmluve absentuje výška úrokovej sadzby. Výška úrokovej sadzby 64,80% a odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 320,- eur je neplatné zmluvné dojednanie, lebo sa prieči dobrým mravom. V zmluve absentuje aj udaj o RPMN z dôvodu nesprávneho určenia RPMN. V zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 64,80% a RPMN vo výške 32%. Je zrejmé, že hodnota RPMN za úver nemôže byť nižšia ako hodnota úrokovej sadzby úveru. V dôsledku toho sa úver podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Suma 968,- eur, ktorá
predstavuje rozdiel medzi reálne poskytnutou čiastkou 1.000,- eur, a sumou 1.968,- eur, ktorú žalobca zaplatil, je bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru (VP), dohodu o plnení v splátkach a výzvu právneho zástupcu žalobcu. Iné dôkazy nenavrhol, ani nepredložil.
5. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, razantne odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Namietal, že žalobca nemá na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov naliehavý právny záujem, ktorý sa podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP) vyžaduje. Dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu, ktorý ho nepreukázal.
6. Podľa žalovaného zmluva obsahuje výšku, počet aj termín splátok, nakoľko žalobca sa v zmluve zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1.968,- eur, s termínom splatnosti 20.9.2015. Následne však dlžník v ten istý deň požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára. V dohode o plnení v splátkach sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v dvanástich pravidelných mesačných splátkach vo výške 164,- eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.10.2014. Podľa dohody o splátkach vzal žalobca na vedomie, že výška RPMN sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 304,10%. RPMN stanovená v zmluve o úvere vo výške 32% je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia v jednej splátke, vzorec výpočtu je jasne a zrozumiteľne uvedený vo Všeobecných podmienkach. Žalobca nesie dôkazné bremeno, a jeho povinnosťou je preukázať, v čom spočíva nesprávne uvedenie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a to by bol jediný dôvod, prečo by bolo možné zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyhlásiť za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca dňa 11.9.2014 svojim podpisom potvrdil prevzatie formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, preto sú nedôvodné jeho tvrdenia o ich absencii. Žalobca ani nevyužil svoje právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru.
7. Žalovaný ďalej poukázal na § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v ktorom je definovaná odplata ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný považoval úrok za odplatu, ktorá sa platí až pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, preto ani nie je vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov 320,- eur, čo predstavuje RPMN vo výške 32%. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením vlády 87/1995 Z. z.
8. Žalovaný ako dôkazy predložil Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Iné dôkazy nenavrhol.
9. Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, v súlade s § 297 písm. b) CSP.
10. Podľa § 151 ods. 1 CSP mal súd za nesporné, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená RPMN vo výške 32,%, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.000,- eur a že žalobca zaplatil žalovanému sumu 1.968,- eur. Tieto skutočnosti súd považoval za rozhodujúce a vyplynuli aj listinných dôkazov, ktoré strany predložili. Predmetom sporu tak bolo len právne posúdenie.
11. Zmluvu o úvere súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a poskytnutý úver za spotrebiteľský podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorý sa obe strany pri argumentácii odvolávali.
12. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je náležitosť, ktorú musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
13. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
14. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
16. RPMN je pre spotrebiteľa dôležitý, ak nie rozhodujúci údaj, z ktorého vychádza pri rozhodnutí uzavrieť zmluvu. Údaj o RPMN si spotrebiteľ môže pri uzatváraní zmluvy porovnať s priemernou hodnotou RPMN ostatných poskytovaných spotrebných úverov, keďže aj tento údaj je povinnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
17. Pokiaľ žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere a súčasne aj dohodu o splátkach, v ktorých sa uvádzal údaj o RPMN, bolo povinnosťou žalovaného v oboch dokumentoch uviesť správnu výšku RPMN, nestačilo uviesť správnu výšku 304,1% iba v dohode o splátkach.
18. RPMN vo výške 32% uvedená v zmluve je evidentne nesprávna. Ak má spotrebiteľ z požičaných 1. 000,- eur vrátiť do jedného roka sumu 1.968,- eur, či už v splátkach alebo naraz, nemôže byť 32%- ná RPMN správna.
19. Súd neprijal námietku žalovaného, že do výpočtu RPMN sa nemá zahrnúť úrok vo výške 64,80%. Argumentácia žalovaného, že úroky sú odplatou, ktorá sa platí za užívanie peňažných prostriedkov alebo v súvislosti s ich vrátením, a nie odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, nebola správna. Čo sa zahŕňa do výpočtu RPMN stanovujú citované ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, nie § 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorý upravuje výšku odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Predmetom sporu nebola nezákonnosť odplaty, ale nesprávnosť RPMN. K záveru, ktorým sa v konaní bránil žalovaný, nemožno prísť žiadnym výkladom. Pri tom je potrebné zdôrazniť, že zrejmým účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a úverov je ochrana spotrebiteľa, nie ochrana poskytovateľov úverov.
20. Žalovaný v zmluve uviedol údaj o RPMN, ktorý je tak výrazne nesprávny, že neprípustným spôsobom zavádza aj bežne obozretného spotrebiteľa. Takýto úkon, spojený navyše s úrokovou sadzbou podstatne prevyšujúcou obvyklú sadzbu úverov, by bol neplatný aj podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o obchádzaní zákona, o rozpore s dobrými mravmi, resp. o omyle v rozhodujúcej skutočnosti (§§ 39 a 49a). Touto otázkou sa však súd podrobnejšie nezaoberal, lebo pre rozhodnutie postačovalo zistenie, že údaj o RPMN bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený nesprávne.
21. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa.
22. V dôsledku nesprávne uvedenej RPMN v neprospech žalobcu je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca zaplatil žalovanému spolu sumu 1.968,- eur, to znamená o 968,- eur viac, ako bol povinný.
23. Žalobca sa domáhal splnenia povinnosti v súlade s § 137 písm. a) CSP, nie určenia, či je úver bez poplatkov a bezúročný. Z toho dôvodu nemusel súd skúmať, a ani žalobca preukazovať, či je daný naliehavý právny záujem.
24. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Sumu 968,- eur žalobca zaplatil žalovanému bez právneho dôvodu, čím sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Žalobca požiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 7.12.2016, v ktorom určil lehotu na vysporiadanie. Žalovaný bol povinný bezdôvodné obohatenie vydať do 20.12.2016, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a od toho dňa je povinný platiť žalobcovi aj úrok z omeškania.
26. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný v uplatnenej zákonnej výške 5% ročne, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
27. Žalobca mal vo veci celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.