Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Sa/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudcom JUDr. Ing. Miroslavom Manďákom v právnej veci žalobcu RNDr. Z. C., bytom T. U. XXXX/XX, U., zastúpeného JUDr. S. C., bytom ako žalobca proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne so sídlom ulica 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2020 bol žalobcovi podľa , , a od 27.03.2016 priznaný invalidný dôchodok v sume 207,20 eur mesačne a tento bol postupne zvyšovaný podľa , , a s účinnosťou od 01.01.2017 na sumu 211,20 eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2018 na sumu 215,30 eur mesačne, od 01.01.2019 na sumu 220,90 eur mesačne a od 01.01.2020 ma sumu 227,40 eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dôchodok sa žalobcovi priznal najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok s tým, že žalobcovi nevznikol nárok na invalidný ani čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, preto sa jeho nárok opätovne posúdil podľa . Podľa odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín o invalidite zo dňa 18.12.2019 bol žalobca uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že pokiaľ by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má žalobca možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že správny orgán I. stupňa vychádzal zo zistenia, že pred vznikom invalidity opätovne určenej po 31.12.2009 získal žalobca 7 752 dní (21 rokov a 87 dní) obdobia dôchodkového poistenia a tým dosiahol potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, keďže pri veku nad 45 rokov je týmto obdobím najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Suma invalidného dôchodku 207,20 eur bola vypočítaná podľa a postupne zvyšovaná podľa , , a s účinnosťou od 01.01.2017 na sumu 211,20 eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2018 na sumu 215,30 eur mesačne, od 01.01.2019 na sumu 220,90 eur mesačne a od 01.01.2020 ma sumu 227,40 eur mesačne. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia

je aj odborný posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín o invalidite zo dňa 18.12.2019.

2. Voči uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2020 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2020 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený dňa 30.01.2020 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku. Zdravotný stav žalobcu bol následne posúdený i posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne dňa 08.04.2020 so záverom, že medicínsky sa jedná o X. C., dekompenzovanú v roku 2009 s Z., Q. a známkami portálnej R. podľa sono na J. H., čomu zodpovedá posúdenie v kapitole X, oddiel D, položka 1, písm. c) prílohy a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % (60 % + 10 %) počnúc 01.09.2009 s tým, že nárok na výplatu invalidného dôchodku žalobcovi podľa tohto posúdenia nevznikol, z ktorého dôvodu bol žalobca dňa 18.12.2019 posúdený znova a uznaný bol invalidným s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (60 % + 10 %), a to za použitia inej zákonnej normy ( ), ktorý má zákonom stanovený dátum vzniku invalidity od 01.01.2010 bez možnosti zmeny posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že u žalobcu pri dlhodobej Z. došlo k vymiznutiu Z., malé J. D. podľa K. z roku 2018 nekrvácajú, H. výsledky R. testov sú normálne, F. C. Y. sú v norme, Z. bola preliečená, C. je negatívna, nejde o poruchy D., J. na podklade X. nie je prítomná. Takémuto stavu, vzhľadom na primerane dobré prejavy X., zodpovedá posúdenie v kapitole X, oddiel D, položka 1, písm. c) prílohy č. 4 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenou na 60 % (na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia). Žalobca má aj ďalšie ochorenia, ktoré umožnili zvýšiť rozhodujúce postihnutie o maximálne 10 % na celkových 70 %. Žalovaný dodal, že skutkový stav bol zistený objektívne, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne a subjektívne ťažkosti žalobcu sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Žalovaný zdôraznil, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bola stanovená choroba C. ťažkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % a za iné ochorenia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na invalidný dôchodok žiadosťou spísanou dňa 25.10.2019 v pobočke Sociálnej poisťovne v Trenčíne a dôchodok žiadal priznať od 09.01.2009 s tým, že podľa odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín z 25.10.2019 bol žalobca uznaný za invalidného podľa od 09.01.2009, pretože však v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity (v období od 09.01.1999 do 08.01.2009) nezískal žalobca žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia (naposledy bol zamestnaný v roku 1992), nesplnil žalobca podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok a jeho žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 08.11.2019. Následne si žalobca žiadosťou zo dňa 18.12.2019 opätovne požiadal o priznanie invalidného dôchodku od 01.01.2010 a podľa odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín zo dňa 18.12.2019 bol žalobca uznaný invalidným podľa od 01.01.2010. Z dôvodu, že žalobcovi nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2010 (z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia), nárok na invalidný dôchodok bol posúdený v súlade s a invalidný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.02.2020 v súlade s tri roky spätne od uplatnenia nároku na invalidný dôchodok (od 27.03.2016). K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že i keď medzi žalobcom, resp. jeho manželkou a pobočkou Sociálnej poisťovne v Trenčíne prebiehala už v roku 2010 komunikácia týkajúca sa invalidného dôchodku žalobcu, správne konanie v roku 2010 nezačalo, nakoľko žalobca o invalidný dôchodok nepožiadal žiadosťou na predpísanom tlačive tak, ako to vyžaduje K výpočtu invalidného dôchodku žalovaný uviedol, že rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu bolo určené podľa , Žalovaný poukázal na to, že žalobca v rozhodujúcom období (od roku 1984 až do roku 2009) na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov a tieto nezískal ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01.01.1984, a preto bol priemerný osobný mzdový bod žalobcu vypočítaný z nižšieho počtu kalendárnych rokov ( veta druhá ), zohľadniac dobu štúdia a základnej vojenskej služby.

II.

Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného

3. Žalobca sa podanou správnou žalobou zo dňa 02.09.2020 domáha zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 560 122 6180 0 zo dňa 13.02.2020, ktorým bol žalobcovi podľa , , a od 27.03.2016 priznaný invalidný dôchodok v sume 207,20 eur mesačne a tento bol postupne zvyšovaný podľa , , a s účinnosťou od 01.01.2017 na sumu 211,20 eur mesačne, s účinnosťou od 01.01.2018 na sumu 215,30 eur mesačne, od 01.01.2019 na sumu 220,90 eur mesačne a od 01.01.2020 ma sumu 227,40 eur mesačne.

4. V žalobe žalobca uviedol, že s uvedeným rozhodnutím nesúhlasí a žiada, aby súd rozhodol, že podanie žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok je z roku 2010, vznik invalidity žalobcu od 09.01.2009 a neschopnosť pracovať voči zdravej osobe najmenej 61 % (celkovo najmenej 71 %).

5. Žalobca poukázal na to, že koncom roka 2008 bol hospitalizovaný v nemocnici Trenčín s vážnymi zdravotnými problémami, v roku 2009 bol dlhodobo práceneschopný a pre akútne zhoršenie zdravotného stavu viackrát hospitalizovaný a vzhľadom k dlhodobej zlej prognóze vývoja svojho zdravotného stavu podal začiatkom roka 2010 žiadosť o priznanie invalidného dôchodku s tým, že pobočkou Sociálnej poisťovne Trenčín bol prvýkrát pozvaný na posúdenie svojho zdravotného stavu a spísanie formálnej žiadosti o invalidný dôchodok až v roku 2011 a opätovne až 25.10.2019. Lekársky posudok vypracovala posudková lekárka MUDr. U. a uznala žalobcu invalidného so 70 % znížením schopnosti pracovať voči zdravej osobe s dátumom vzniku invalidity 09.01.2009. Rozhodnutím zo dňa 08.11.2019 bola však žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá z dôvodu nedostatočného počtu rokov dôchodkového poistenia žalobcu počas 10 rokov predchádzajúcich dátumu vzniku invalidity a riešením malo byť spísanie novej žiadosti s dátumom vzniku invalidity 01.01.2010 a k spísaniu tejto žiadosti došlo 18.12.2019.

6. Žalobca je toho názoru, že dátum podania žiadosti a dátum vzniku invalidity nie sú navzájom závislé. Podľa zákonného stavu pred 01.01.2010 by v posudzovaní podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok (5 rokov dôchodkového poistenia za posledných 10 rokov pred vznikom invalidity pre osoby staršie ako 28 rokov) mohla Sociálna poisťovňa postupovať iba v prípade podania žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok pred 31.12.2009. Žiadosť však žalobca podával až po 01.01.2010, kedy platí požiadavka na dôchodkové poistenie žiadateľa o invalidný dôchodok staršieho ako 45 rokov v minimálnej dĺžke 15 rokov pred vznikom invalidity a túto podmienku žalobca spĺňa. Dodal, že voči zamietnutému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 08.11.2019 k žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 25.11.2019 podal dňa 27.12.2019 odvolanie, na ktoré Sociálna poisťovňa doposiaľ nereagovala, a preto dňa 21.08.2020 podal sťažnosť.

7. Žalobca zároveň namieta, že v rozhodnutí žalovaného je viacero chýb a nepresností, ktoré nekorešpondujú s lekárskymi posudkami posudkového lekára.

8. Taktiež žalobca namieta, že lekárske posudky obsahujú zavádzajúce, chybné a klamlivé tvrdenia. Tvrdenie, že posudkový lekár pracuje len s hodnotami číselne vyjadrenými ako násobky 5 je nepravdivé, nakoľko viacero súdnych rozhodnutí pracuje pri určení zníženej schopnosti pracovať voči zdravej osobe s číslami ako 41 % a 61 %.

9. Rovnako žalobca nesúhlasí s charakteristikou postihnutia svojej pečene ako C. A a tvrdí, že správne malo byť toto jeho postihnutie charakterizované ako C. B. K tvrdenej absencii hepatálnej encefalopatie žalobca poukazuje na správu gastroenterológa MUDr. N. H., ktorá dokumentovala prítomnosť encefalopatie II. stupňa.

10. Žalobca tvrdí, že záverečná hodnota miery jeho neschopnosti pracovať voči zdravému vyjadrená percentuálne ako 60 % nezodpovedá medicínskym zisteniam a diagnostikovaným stavom ochorenia. Poukázal i na svoje ďalšie ochorenia, a to R., amputáciu S. C. dominantnej M. a Z..

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28.10.2020, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Trenčín zo dňa 08.04.2020, podľa ktorého je miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určená na 60 %, na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, a to vzhľadom na primerane dobré prejavy X.. U žalobcu pri dlhodobej Z. došlo k vymiznutiu Z., malé J. D. podľa K. z roku 2018 nekrvácajú, biochemické výsledky R. testov sú normálne, F. C. Y. sú v norme, Z. bola preliečená, C. je negatívna, nejde o C. D., J. na podklade X. nie je prítomná. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie v kapitole X, oddiel D, položka 1, písm. c) prílohy č. 4 Žalovaný dodal, že v dlhodobej posudkovej praxi sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje spravidla v celých číslach a päťpercentných intervaloch, a preto nie je možné uznať mieru poklesu na 60,001 % ako žiada žalobca. Pokiaľ má žalobca ďalšie ochorenia, tieto umožňujú zvýšiť rozhodujúce postihnutie maximálne o 10 % na celkových 70 %.

12. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v odvolacom konaní bolo ustálené, že žalobca je invalidný podľa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % s dátumom vzniku invalidity od 09.01.2009 a podľa od 01.01.2010. Dodal, že žalobca podmienky pre uznanie invalidity podľa kapitoly X, oddiel D, položka 1, písm. d) prílohy 4 nesplnil, čo mu bolo posudkovými lekármi vysvetlené. Žalobca nemá závažné C. R. Y., B. Y. stavy, Z., ani známky J.. Dátum vzniku invalidity bol pôvodne určený dňom 09.01.2009, avšak k uvedenému dátumu nezískal žalobca potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, preto posúdenie invalidity podľa a uznanie invalidity k 01.01.2010 je správne.

13. Záverom žalovaný uviedol, že žalovaný začal vo veci invalidného dôchodku konať až v roku 2019, preto mu bol v súlade s priznaný invalidný dôchodok 3 roky spätne od uplatnenia nároku od 27.03.2016.

III.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Sudca Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 2 písm. b/ S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 a 2 písm. c/ S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 3 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu s tým, že pri správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), bez povinnosti byť v konaní obligatórne zastúpený advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 6 ods. 2 písm. c/ a § 199 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2 písm. c/, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 S.s.p.), dospel správny súd k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného sú v súlade so zákonom, nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom (§ 137 ods. 2 S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta (§ 190 S.s.p.).

15. V danej veci už správny súd rozhodol rozsudkom č.k. -69 zo dňa 17.02.2021 tak, že správnu žalobu zamietol, na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu však Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom sp. zn. zo dňa 09.02.2022 rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že bolo potrebné poučiť žalobcu o možnosť požiadať o nariadenie pojednávania s tým, že vzhľadom na vyjadrenie žalobcu obsiahnuté v kasačnej sťažnosti správny súd v ďalšom konaní bez ďalšieho vo veci nariadi pojednávanie a vo veci znovu rozhodne. 16. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa , dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby.

20. Podľa , komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

21. Podľa , Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

22. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

23. Podľa , jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

24. Podľa , mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

25. Podľa , ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 26. Podľa , dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

27. Podľa , ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

28. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k rovnakému záveru ako v predchádzajúcom rozhodnutí, teda že žalovaný ako aj správny orgán I. stupňa v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedli dokazovanie s cieľom preveriť pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu. Správne orgány sa snažili úplne a presne zistiť skutkový stav, za týmto účelom si zaobstarali nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správneho orgánu I. stupňa a žalovaného, že žalobca je invalidným a má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 70 % je správny, rovnako je správne určený i dátum vzniku nároku žalobcu na invalidný

dôchodok od 27.03.2016, ako aj výška invalidného dôchodku a jeho postupné zvyšovanie. Zdravotný stav žalobcu bol opakovane posudzovaný, či už posudkovým lekárom pobočky alebo posudkovým lekárom ústredia, a to s rovnakým záverom, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie je 60 % ( ) a za iné ochorenia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 % ( ), teda celkovo 70 %. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzujú posudkoví lekári podľa

29. Podľa , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

30. Podľa účinného do 31.12.2009, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 28 rokov je najmenej päť rokov.

31. Podľa účinného do 31.12.2009, počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.

32. Napriek tomu, že odborným posudkom o invalidite zo dňa 25.10.2019 bol žalobcovi ako dátum vzniku invalidity určený 09.01.2009, nemohol byť žalobcovi od tohto dátumu 09.01.2009 priznaný invalidný dôchodok, nakoľko ako správne uviedli správne orgány oboch stupňov, podľa vtedy platnej právnej úpravy žalobca nespĺňal podmienku, žeby v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity (v období od 09.01.1999 do 08.01.2009) získal potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia (žalobca nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia, keď naposledy bol zamestnaný v roku 1992).

33. Podľa , poistencovi, ktorému nevznikol nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2010 z dôvodu nezískania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a ktorý nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok, Sociálna poisťovňa na jeho žiadosť znovu posúdi dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok a o jeho sume podľa zákona účinného od 1. januára 2010.

34. Podľa , počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.

35. Podľa , počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

36. Na základe vyššie cit. ust. zákona správne orgány opätovne posúdili nárok žalobcu na invalidný dôchodok a správne ustálili, že pred vznikom invalidity žalobcu opätovne určenej po 31.12.2009 žalobca získal 7 752 dní (21 rokov a 87 dní) obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok.

37. Podľa , suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

38. Suma invalidného dôchodku žalobcu bola určená vo výške 206,20 eur mesačne. Vychádzajúc z administratívneho spisu je krajský súd toho názoru, že takto určený invalidný dôchodok zodpovedá 7 752 dňom obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia 2 943 dní, aktuálnej dôchodkovej hodnote a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, teda bol vypočítaný správne. Rovnako bol správne určený tri roky spätne v zmysle a správne

bol taktiež invalidný dôchodok postupne zvyšovaný v súlade s , , a

39. Námietky žalobcu krajský súd nepovažuje za dôvodné. Správny súd, rovnako ako vo svojom predchádzajúcom rozsudku zdôrazňuje, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo určeniu iného rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho zaradeniu do inej kvalifikácie nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola opakovane preskúmavaná posudkovými lekármi s rovnakým výsledkom, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u žalobcu 70 % a krajský súd nezistil žiaden dôvod sa od odborných záverov posudkových lekárov odchýliť. Zároveň správny súd nepovažoval za opodstatnenú požiadavku vznesenú zástupkyňou žalobcu na pojednávaní dňa 11.05.2022, aby bol vo veci vypracovaný znalecký posudok, nakoľko ako je zrejmé z vyššie uvedených skutočností, správny súd považuje mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť nespochybniteľne preukázanú opakovane vykonanými šetreniami zo strany posudkových lekárov.

40. K otázke vzniku invalidity žalobcu od 09.01.2009 sa krajský súd vyjadril v bode 32 tohto rozsudku a opakuje, že pokiaľ by bol vznik invalidity u žalobcu datovaný 09.01.2009, nevznikol by mu nárok na invalidný dôchodok, nakoľko podľa vtedy platnej právnej úpravy žalobca nespĺňal podmienku, že v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity, t.j. v období od 09.01.1999 do 08.01.2009 nezískal potrebných 5 rokov dôchodkového poistenia (žalobca nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia, keď naposledy bol zamestnaný v roku 1992). Na tomto mieste krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by bol u žalobcu určený ako vznik invalidity dátum 09.01.2009, musel by pre priznanie invalidného dôchodku spĺňať podmienky v zmysle úpravy účinnej do 31.12.2009, a to bez ohľadu na to, že žiadosť podal až po 01.01.2010. Pokiaľ má žalobca iný právny názor, krajský súd sa s ním nestotožňuje.

41. Ako nedôvodnú námietku krajský súd vyhodnotil i tvrdenie žalobcu, že v rozhodnutí žalovaného sú chyby, nepresnosti a že nekorešponduje s lekárskymi posudkami posudkového lekára. Taktiež nie je dôvodná ani námietka, že lekárske posudky obsahujú zavádzajúce, chybné a klamlivé tvrdenia. Krajský súd po preskúmaní administratívneho spisu takéto nedostatky nezistil.

42. Vychádzajúc z popísaného skutkového stavu a zákonnej úpravy potom krajskému súdu nezostávalo iné len konštatovať, že správne orgány v preskúmavanej veci rozhodli v súlade so zákonom.

43. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

44. Pretože krajský súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

45. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).