Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/5/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

S. súd v I. v senáte zloženom z predsedníčky senátu X.. U. Y. a členov senátu X.. A. G. a X.. Q. W. v právnej veci žalobcu: D., s.r.o. so sídlom S. XXX, G., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený Q.. W. F., advokátkou so sídlom Z. XX, G. proti žalovanému: E. riaditeľstvo W. republiky, J. XX, O. O., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. decembra XXXX, č. XXXXXXXXX/XXXX, takto

rozhodol:

S. súd rozhodnutie žalovaného E. riaditeľstva W. republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 9. decembra XXXX z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

G. j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní () potvrdil rozhodnutie P. úradu I. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetným rozhodnutím I. stupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. žalobcovi za zdaňovacie obdobie február 2014 určil rozdiel v sume XX.XXX,XX Eur na DPH, nepriznal nadmerný odpočet na DPH v sume XX.XXX,XX Eur a vyrúbil DPH v sume X.XXX,XX Eur. I. stupňový správny orgán (ďalej správca dane) neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr č. XXVF XXXX a č. XXVFXXXX od dodávateľa V. B., s.r.o., K. V. za dodanie tovaru - kuracie prsia O..

2. Žalobca namietal, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich právach z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ jeho rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na to, že žalovaný sa stotožnil s právnym názorom správcu dane, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že si odpočítal daň na základe nákupu tovaru - kuracích pŕs, pri ktorom nebolo preukázané vlastnícke právo k tovaru u deklarovaného dodávateľa. Žalovaný tiež v napadnutom rozhodnutí vyslovil, že žalobca nesplnil podmienky ustanovené zákonom o DPH, keď nepreukázal vierohodnými dokladmi uskutočnenie dodania tovaru práve od dodávateľa V.Y. B., s.r.o., K.. Žalobca namietal, že celé dokazovanie viedlo k tomu, že dodanie kuracích pŕs od dodávateľa V. B., s.r.o. nebolo preukázané relevantným dôkazom v zmysle nakladať s tovarom ako vlastník pre účely dane z pridanej hodnoty, dodávateľ nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a preto nemohol toto právo previesť na žalobcu. Žalobca predložil faktúry vystavené platiteľom vrátane dodacieho listu, preukázal zaplatenie kúpnej ceny za tovar, dodávateľ žalobcu daň riadne priznal a odviedol, potvrdil dodanie tovaru, dlhodobo spolu obchodovali, mal skladové priestory a bol registrovaný na príslušnej Y.. Tovar bol žalobcovi dodaný v sklade dodávateľa, čo žalovaný ani správca dane nespochybnili a následne v ten istý deň bol žalobcom dodaný jeho odberateľom do Y. a Q., pričom títo odberatelia nadobudnutý tovar priznali, tovar bol prepravený do ich skladov. Zistenia správcu dane sa týkali predchádzajúcich dodávateľov v reťazci, ktorí sú nekontaktní. Žalobca splnil zákonné podmienky v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH a to jak formálnu podmienku, keď predložil doklady preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia, tak i materiálnu podmienku, t.j. faktické dodanie tovaru. W. dane a žalovaný nesprávne posúdili vlastníctvo dodávateľa k predmetnému tovaru, pretože zákon o DPH nepoužíva termín prevod vlastníckeho práva pre účely nakladať s tovarom, ale prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. G. poukázal i na judikatúru A. - rozsudky C - XX/XX, C - XXX/XX. Žalobca namietal i porušenie zásady neutrality DPH, keď z kontrolných výkazov bolo preukázané, že dodávateľ žalobcu tovar žalobcovi predal, žalobca uhradil kúpnu cenu vrátane DPH, ktorú následne jeho dodávateľ V. B., s.r.o. priznal, odviedol do štátneho rozpočtu. Správca dane uskutočnenie zdaniteľného plnenia vo vzťahu k vzniku daňovej povinnosti nespochybňuje, avšak následne vo vzťahu k uplatneniu jeho nároku vyplývajúceho z toho istého zdaniteľného plnenia, jeho uskutočnenie spochybnil. Žalobca ďalej namietal i procesné pochybenia, keď neboli vypočutí ním navrhovaní svedkovia na prepravu a dodanie tovaru. Žalovaný sa tiež nevyporiadal s jeho námietkou v odvolaní, týkajúcou sa registračnej povinnosti žalobcu v Y. a v Q..

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že námietky žalobcu v žalobe sú zhodné s námietkami, ktoré boli predmetom odvolania a sú podrobne vyhodnotené žalovaným v napadnutom rozhodnutí. Správca dane rozsiahlym dokazovaním spochybnil reálne dodanie tovaru spoločnosťou V. B., s.r.o. W. V. B. - bývalý konateľ spoločnosti uviedol, že všetky doklady odovzdal novému konateľovi H.. B., ktorý však už nemá žiadne doklady a nevie preukázať obchody z februára XXXX. Svedok potvrdil vystavenie faktúr aj dodanie tovaru, od koho spoločnosť nadobudla tovar nevedel, mal viacerých dodávateľov. Svedok H.. B., bývalý konateľ spoločnosti V., ktorá mala uskutočniť dodanie tovaru spoločnosti V. B., s.r.o. potvrdil, že spoločnosť fungovala ako distribútor, nebola registrovaná na Y., dodávateľom spoločnosti bola spoločnosť P.-ZH, s.r.o., ktorá mala tovar doviesť firme V. B., s.r.o. Dôkazy obchodovania s touto spoločnosťou nemá. V zdaniteľnom období február 2014 žalobca nemal oprávnenie na obchodovanie s daným tovarom, oprávnenie získal až XX.XX.XXXX. Výsluch svedkov navrhovaných žalobcom nemal vplyv na posudzovanú vec, správca dane dodanie tovaru do Y. a Q. nespochybňoval.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na všetkých námietkach v žalobe a opätovne uviedol, že žalovaný hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie práva vykladá v rozpore s cieľom a zmyslom zákona o DPH. Poukázal na rozsudok A. vo veci A. - K A. C - XX/XX a tiež na rozsudok C

- XXX/XX, kde sa pojem dodanie tovaru vykladá ako každý prevod hmotného majetku jednou stranou, ktorý oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku. Ďalej poukázal i na rozsudky Q. kft. a V. P., C - XX/XX a C -XXX/XX, ako i na rozsudok A. C - XXX/XX, týkajúce sa práva na odpočet P.. Žalobca zotrval na svojom názore, že preukázal splnenie podmienok na odpočet DPH.

5. S. súd v I. ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorým je správny súd viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), nariadil vo veci pojednávanie a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania a administratívnym spisom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné jej priznať úspech z týchto dôvodov:

6. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX, ktorým podľa § 74 ods. 4 zák.č. 563/2009 Z.z. žalovaný potvrdil rozhodnutie P. úradu I. č. XXXXXXXXX/XXXX z XX.X.XXXX. Prvostupňovým rozhodnutím bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zák.č. 563/2009 Z.z. žalobcovi za zdaňovacie obdobie február 2014 určený rozdiel v sume XX.XXX,XX Eur na DPH, nepriznaný nadmerný odpočet na DPH v sume XX.XXX,XX Eur a vyrubená DPH v sume X.XXX,XX Eur. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z faktúr č. XXVFXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a č. XXVFXXXX zo dňa XX.XX.XXXX za nákup tovaru - kuracích pŕs O., značka V. od spoločnosti V. B., s.r.o., K. V. z dôvodu, že nebolo preukázané vlastnícke právo k tovaru u deklarovaného dodávateľa V. B., s.r.o., že došlo k vzniku daňovej povinnosti z deklarovaných obchodov u spoločnosti V. B., s.r.o. a že daňový subjekt disponoval daňovými dokladmi, ktoré pravdivo odrážajú skutočnosť. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa stotožnil s právnym názorom správcu dane, že dodanie kuracích pŕs od dodávateľa V. B., s.r.o. nebolo preukázané relevantným dôkazom v zmysle práva nakladať s tovarom ako vlastník pre účely P.. Dodávateľ tovaru uvedený na faktúrach č. XXVFXXXX a č. XXVFXXXX za daného zistenia skutkového stavu nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, preto nemohol toto právo previesť na žalobcu (str. 10, 3.odsek napadnutého rozhodnutia). Na záver rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca konal v rozpore s ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH tým, že nesplnil podmienky ustanovené zákonom o DPH, keď nepreukázal vierohodnými dokladmi uskutočnenie dodania tovaru práve od dodávateľa V. B., s.r.o., K. V..

7. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že :

- žalobca podal riadne daňové priznanie k DPH za mesiac február 2014, v ktorom vykázal nárok na nadmerný odpočet vo výške - XX.XXX,XX Eur.

- žalobca si uplatnil odpočítanie dane okrem iného z dodania tovaru na základe faktúry č. XXVFXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,XX eur, P. XX.XXX,XX A., celkom XX.XXX,XX A. a faktúry č. XXVFXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,XX A., P. XX.XXX,XX A., celkom XX.XXX,XX Eur, obe faktúry od dodávateľa V. B., s.r.o., K. V. za dodanie kuracích pŕs O., zn. V., cena vrátane prepravy tovaru, množstvo XX.XXX kg (na každej faktúre).

- dňa 19.05.2014 začal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2014.

- žalobca v priebehu daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane, predkladal dôkazy preukazujúce uplatnený nárok. Správcovi dane predložil faktúry, dodacie listy, doklady o úhrade kúpnej ceny, D. a potvrdenie o prijatí zásielky, bankové výpisy, navrhol dôkazy výsluchom svedkov.

- správca dane vykonal dokazovanie i žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu daňovej kontroly v období od 18.08.2014 do 15.09.2015 a následne od 25.01.2016 do 13.04.2016.

- dňa 20.05.2016 pod č. XXXXXXXXX/XXXX správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam doručený žalobcovi dňa 24.05.2016.

- žalobca sa v stanovenej lehote k V. vyjadril, dňa 6.09.2016 správca dane uskutočnil so žalobcom ústne pojednávanie.

- dňa 13.09.2016 vydal správca dane I. stupňové rozhodnutie, v ktorom rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku.

- proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca a žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil I. stupňové rozhodnutie.

8. Medzi účastníkmi konania je sporné právo na odpočet DPH z faktúr od dodávateľskej spoločnosti V. B., s.r.o., keď žalobca tvrdí, že preukázal splnenie podmienok na odpočet P. podľa § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH a žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že žalobca vierohodnými dôkazmi nepreukázal reálne dodanie tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúrach, keď dodávateľ žalobcu nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a preto nemohol toto právo previesť na žalobcu. Pochybnosti správcu dane a žalovaného vyplynuli z dokazovania, keď dodávateľ žalobcu nepreukázal nadobudnutie tovaru od jeho dodávateľa a subdodávateľov, správca dane preveroval celý obchodný reťazec, v ktorom sa nachádzajú nekontaktné spoločnosti, ktoré zanikli zlúčením a následným výmazom z obchodného registra.

9. Tovar, ktorý žalobca nadobudol spornými faktúrami, následne žalobca dodal intrakomunitárnym dodaním svojim odberateľom do Y. a Q. a dodanie tovaru bolo potvrdené medzinárodnou výmenou informácií, správca dane a žalovaný dodanie tovaru nespochybnili. Preprava tovaru bola realizovaná priamo zo skladu dodávateľa žalobcu, cena prepravy bola zahrnutá vo faktúrach.

10. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vnikla daňová povinnosť.

10.1. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

10.2. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

10.3. Podľa § 19 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

10.4. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

11. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný a správca dane nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou ESD interpretujú ust. § 19 ods. 1 v spojení § 8 ods. 1 zák. o DPH. Žalobca dôvodne poukazoval na rozhodnutia ESD uvedené v žalobe, týkajúce sa dodania tovaru.

12. Správny súd uvádza, že W. Y. XX/XXX/EHS o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - W. systém dane z pridanej hodnoty (Šiesta smernica) a Smernica Rady XXXX/XXX/ES zavádzajú spoločný systém DPH založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľných plnení. V tomto ohľade vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EU, že pojem „dodanie tovaru“ stanovený v čl. 5 odst.1 Šiestej smernice a v čl. 14 odst. 1 Smernice Rady XXXX/XXX/ES neodkazuje na prevod vlastníctva spôsobmi, ktoré upravuje použiteľné vnútroštátne právo, ale zahŕňa akékoľvek prevody hmotného majetku jednou stranou, ktoré druhú stranu oprávňujú k faktickému nakladaniu s uvedeným majetkom, ako keby bola jej vlastníkom.

13. V zmysle rozhodnutia C - XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX W. and E. A. W. BV je dodanie tovaru jedným z konceptov, ktoré musia mať univerzálny obsah platný vo všetkých členských štátoch, pretože je ním prakticky vymedzený predmet dane. Tento cieľ, t.j. jednotná definícia predmetu dane, by bol ohrozený, ak by sa obsah pojmu, ktorý je jednou z troch transakcii, ktoré tvoria predmet dane, v jednotlivých členských štátoch líšil na základe rôznych podmienok pre prevod vlastníckeho práva daných súkromným právom.

14. Vo veci C - XXX/XX W. dvor riešil otázku, či musí byť čl. 5 odst. 1 Šiestej smernice interpretovaný tak, že dodanie tovaru sa uskutoční iba tam, kde prejde aj vlastnícke právo k majetku. Súdny dvor konštatoval, že termín dodanie tovaru sa nevzťahuje na prevod vlastníckeho práva, tak ako ho upravuje národná legislatíva, ale zahŕňa akýkoľvek prevod majetku jednou stranou, ktorý oprávni druhú stranu fakticky s ním nakladať, akoby bola vlastníkom tohto majetku, a to i keby k prevodu právneho vlastníctva nedošlo.

15. Obdobne v rozsudku zo dňa 18.07.2012, vo veci C - XX/XX, A.-K A., posudzoval Súdny dvor otázku, či môžu byť ustanovenia Smernice Rady XXXX/XXX/ES vyložené v tom zmysle, že v súvislosti s uplatňovaním nároku na odpočet DPH vyžaduje pojem „dodanie tovaru“ a preukázanie uskutočnenia takého dodania, aby bolo formálne preukázané vlastnícke právo dodávateľa k predmetnému tovaru alebo v tomto ohľade postačí nadobudnutie vlastníckeho práva k tomuto tovaru držbou v dobrej viere.

Súdny dvor v tomto rozhodnutí konštatoval, že Smernica Y. XXXX/XXX/ES z XX.XX.XXXX o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že v kontexte uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pojem „dodanie tovaru“ v zmysle tejto smernice a dôkaz o tom, že sa toto dodanie skutočne uskutočnilo, nezávisia od spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k dotknutým tovarom. Okrem toho plnenie je možné kvalifikovať ako dodanie tovaru v zmysle čl. 14 odst. 1 Smernice XXXX/XXX, ak týmto plnením osoba povinná k dani prevedie hmotný majetok oprávňujúci druhú stranu k faktickému nakladaniu s uvedeným majetkom, ako by bola jeho vlastníkom, pričom v tomto smere nehrá žiadnu rolu spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru. Samozrejme z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora vyplýva, že plnenia predstavujúce dodanie tovaru podľa čl. 5 ods.1 Šiestej smernice a čl. 14 ods.1 smernice Y. XXXX/XXX/ES nemôžu byť zaťažené podvodom s DPH (v tomto zmysle je možné odkázať na rozsudkM. body 51, 52, Z. body 58, 59). Takýto podvod však žalovaný a ani správca dane v odôvodnení svojich rozhodnutí nekonštatovali.

16. Z vyššie uvedeného teda vyplynulo, že pojem nakladať s tovarom ako vlastník v zmysle zákona o DPH teda nie je identický s právnym pojatím vlastníctva v zmysle Občianskeho zákonníka. Tento termín zahŕňa akýkoľvek prevod hmotného majetku, pokiaľ je jednej strane umožnené s ním nakladať ako vlastník, a to aj keď k prevodu vlastníckeho práva podľa zmluvy nedošlo. Ak teda žalovaný vyložil pojem „dodanie tovaru“ v rozpore s vyššie uvedeným výkladom podaným Súdnym dvorom, tak zaťažil svoje rozhodovanie vadou nesprávneho právneho posúdenia.

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ zák. č. 162/2015 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

18. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Zároveň však správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného i pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, keď žalovaný v napadnutom rozhodnutí okrem stotožnenia sa s názorom správcu dane o nenadobudnutí práva nakladať s tovarom ako vlastník uviedol, že žalobca nepreukázal vierohodnými dokladmi uskutočnenie dodania tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúrach - spoločnosti Peter B., s.r.o. G. na základe výsledkov vykonaného dokazovania správcu dane nespochybnil dodanie tovaru žalobcom jeho odberateľom do Y. a Q., pričom tovar bol žalobcom prevzatý priamo v sklade dodávateľa a následne dodávateľom prepravený do iného členského štátu, dodanie tovaru bolo potvrdené i Q.. Pokiaľ teda žalovaný nespochybnil toto intrakomunitárne dodanie je nezrozumiteľné, akými ďalšími dokladmi a dôkazmi mal žalobca preukázať, že tovar mu bol reálne dodaný spoločnosťou V. B., s.r.o. G. v konaní predložil faktúry, jak od svojho dodávateľa, tak i pre odberateľov v inom členskom štáte, preukázal prepravu tovaru, dodávateľ žalobcu potvrdil dodanie tovaru a tiež i jeho odberatelia potvrdili dodanie tovaru.

19. Pokiaľ ide o žalobné body žalobcu, ktoré smerovali k procesným pochybeniam správcu dane, tak tieto správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. V prvom rade správny súd konštatuje, že správca dane riadne zdôvodnil, prečo nevypočuje svedkov navrhnutých žalobcom. Konkrétne uviedol, že títo by mali byť podľa jeho názoru vypočutý k okolnostiam, ktoré nie sú sporné, naopak sú preukázané. Danú skutočnosť v podanej žalobe nespochybnil ani samotný žalobca, ktorý však uviedol, že považoval za potrebné potvrdiť tieto preukázané skutočnosti vykonaním ďalších dôkazov. Je na správcovi dane, aby rozhodol, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V danom prípade správca dane riadne odôvodnil svoj postup a to tým, že navrhované svedecké výpovede majú preukázať už preukázané skutočnosti a teda takéto dokazovanie sa javí ako nadbytočné. Ako bolo uvedené vyššie, správnosť týchto záverov vo svojej podstate nespochybnil ani samotný žalobca, ktorý uviedol, že preukázané skutočnosti chcel ďalším dokazovaním potvrdiť. Za takejto situácie sa postup správcu dane nejaví ako poškodzujúci práva žalobcu, naopak navrhované vykonávanie dokazovania na preukázanie už dokázaných skutočností sa javí procesne neekonomické a zbytočne predlžujúce konanie. Ďalej pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný sa nevyporiadal s jeho námietkou, týkajúcou sa registračnej povinnosti žalobcu v inom členskom štáte, z rozhodnutia žalovaného je nepochybné, že intrakomunitárne dodanie žalovaný nespochybnil a nespochybnil ani uplatnené oslobodenie od dane pri tomto dodaní.

20. Žalobca mal v konaní úspech a preto o trovách konania správy súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP.

21. Senát krajského súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.