Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-37-2016.pdf
PDF · 102.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-19Csp/37/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X, B., o zaplatenie 143,35 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.08.2016, doručenou súdu dňa 27.09.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 143,35 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,5 % zo sumy 63,35 Eur od 24.09.2013 do zaplatenia, vo výške 5,5 % zo sumy 6 Eur od 24.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % zo sumy 68 Eur od 24.11.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % zo sumy 6 Eur od 24.12.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.09.2015 Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil postupca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný a spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. uzavreli dňa 23.03.2013 Zmluvu o pripojení XXXXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky a Cenník. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a Cenníku. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúre č. XXXXXXXXXX na sumu 63,35 Eur so splatnosťou dňa 23.09.2013, na faktúre č. XXXXXXXXXX na sumu 6 Eur so splatnosťou dňa 23.10.2013, na faktúre č. XXXXXXXXXX na sumu 68 Eur so splatnosťou dňa 23.11.2013 a na faktúre č. XXXXXXXXXX na sumu 6 Eur so splatnosťou dňa 23.12.2013. Žalovaný do podania žaloby neuhradil žiadnu čiastku.
2. Podaním zo dňa 26.04.2017, doručeným súdu dňa 04.05.2017, vzal žalobca žalobu v časti istiny vo výške 63,35 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 63,35 Eur od 24.09.2013 do zaplatenia späť. Späťvzatie bližšie neodôvodnil. Žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 6 Eur od 24.10.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 68 Eur od 24.11.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6 Eur od 24.12.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
5. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 63,35 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 63,35 Eur od 24.09.2013 do zaplatenia späť skôr, než bola žaloba doručená žalovanému, súd o čiastočnom zastavení konania nerozhodoval a ďalej konal o zvyšku nároku žalobcu.
6. Žalovaný sa k podanej žalobe ani na výzvu súdu nevyjadril.
7. Podľa § 297 druhá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.
8. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
9. Keďže súd mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy vo výške 143,35 Eur, s poukazom na vyššie citované ustanovenia rozhodol bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 30.08.2016, zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.03.2013, zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.03.2013, cenníkom O2 Fér, všeobecnými podmienkami, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou do 23.12.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou do 23.11.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou do 23.10.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou do 23.09.2013, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3015 zo dňa 22.09.2015, výzvou k úhrade zo dňa 12.10.2015, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2015, odpoveďou na výzvu zo dňa 28.09.2017, upomienkou za telefonické služby zo dňa 30.11.2013, upomienkou za telefonické služby zo dňa 30.09.2013, O2 Fér s platbou na faktúru, pokusom o zmier zo dňa 30.10.2013, odstúpením od zmluvy zo dňa 07.11.2013, poštovou zásielkou, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
11. Zmluvami o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.03.2013 a 23.03.2013 s referenčným číslom XXXXXXXX sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby a žalovaný sa zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu za dohodnuté služby včas a riadne ich cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli všeobecné podmienky a cenník.
12. Žalovaný využíval telekomunikačné služby právneho predchodcu žalobcu, na základe čoho mu právny predchodca žalobcu vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 73,35 Eur so splatnosťou do 23.09.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 6 Eur so splatnosťou do 23.10.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 68 Eur so splatnosťou do 23.11.2013 a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 6 Eur so splatnosťou do 23.12.2013.
13. Pokusom o zmier zo dňa 30.10.2013 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného k okamžitej úhrade dlžnej čiastky vo výške 79,35 Eur.
14. Listom - Odstúpenie od zmluvy zo dňa 07.11.2013 právny predchodca žalobcu odstúpil od zmlúv o poskytovaní verejných služieb s referenčným číslom XXXXXXXXXX podľa čl. 6.7 písm. a) všeobecných podmienok, a to ku dňu 07.12.2013 v prípade, ak predmetnú dlžnú čiastku 79,35 Eur žalovaný neuhradí najneskôr do 30.11.2013. Zásielka s odstúpením od zmlúv sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 03.12.2013.
15. Podľa všeobecných podmienok, čl. 6. Platnosť Zmluvy a ukončenia Zmluvy bod 6.2, písm. c) platnosť zmluvy zaniká odstúpením od zmluvy v súlade so všeobecnými podmienkami.
16. Podľa všeobecných podmienok, čl. 6. Platnosť Zmluvy a ukončenia Zmluvy bod 6.7, písm. a) poskytovateľ môže odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
17. Podľa všeobecných podmienok, čl. 6. Platnosť Zmluvy a ukončenia Zmluvy bod 6.8, v prípade odstúpenia od zmluvy sa končí jej platnosť dňom doručenia oznámenia o odstúpení druhej strane, pokiaľ nie je v oznámení o odstúpení uvedený neskorší deň.
18. Podľa všeobecných podmienok, čl. 6. Platnosť Zmluvy a ukončenia Zmluvy bod 6.10, posledná veta, ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči poskytovateľovi, a súčasne splniť všetky svoje ostatné záväzky voči poskytovateľovi.
19. Právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 3015 zo dňa 22.09.2015.
20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
24. Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
25. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
28. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
29. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
30. Posudzovaný právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluvy, ktoré boli medzi nimi uzatvorené, sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripravených návrhov na uzatvorenie zmlúv, keďže tieto boli vyhotovené ako formulár a ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky, ktoré boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmlúv v postavení dodávateľa s poukazom na predmet jeho podnikania a žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (táto okolnosť z pripojených zmlúv nevyplýva a žalobca opak tohto postavenia žalovaného nepreukázal žiadnymi dôkazmi, resp. ani netvrdil). Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).
31. Zákon č. 634/1992 Zb. bol s účinnosťou od 01.07.2007 zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý neobsahuje prechodné ustanovenia vo vzťahu k zákonu č. 634/1992 Zb. Na základe zákona č. 102/2014 Z.z. (čl. VIII.) došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z., na základe ktorej bolo doplnené nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa článku XIV. zákona č. 102/2014 Z.z., predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosť 01.05.2014. V § 29b zákona č. 102/2014 Z.z. boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, nie však k novoprijatému § 5b citovaného zákona. Pokiaľ zákon neobsahuje osobitnú právnu úpravu, je potrebné vychádzať z právnej teórie. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej úpravy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita, ktorá je vo všeobecnosti neprípustná). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. U nepravej retroaktivity platí zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú výnimky neprípustnosti. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ súd rozhoduje o nároku žalobcu ako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., je súd oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli podľa predchádzajúcej právnej normy. Z uvedeného je zrejmé, že súd prihliada na premlčanie práva z úradnej povinnosti, nie je povinný prihliadať na podmienky uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na premlčanie len na námietku dlžníka (porovnaj rozsudok KS v Trnave sp. zn. 24Co/772/2014, rozsudok NS SR 3MCdo14/2014 ).
32. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 14.03.2013 a dňa 23.03.2013 zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorými sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby a žalovaný sa zaviazal uhradiť za dohodnuté služby včas a riadne ich cenu. Ku dňu 07.12.2013 právny predchodca žalobcu odstúpil od predmetných zmlúv podľa bodu 6.7 písm. a) všeobecných podmienok pre porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného, ktorý nezaplatil cenu poskytnutých služieb ani do 45 dní po dni splatnosti.
33. Podľa Občianskeho zákonníka sa odstúpením od zmluvy zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2), a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka).
34. Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, sa dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď).
35. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.
36. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Premlčacia doba v danom prípade teda začala plynúť dňa 08.12.2013, t.j. dňom nasledujúcim po dni, ktorým právny predchodca žalobcu odstúpil od zmlúv a pri subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka táto doba uplynula dňom 08.12.2015. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo žalobcom uplatnené na súde žalobou zo dňa 30.08.2016, doručenou súdu dňa 27.09.2016, teda po uplynutí premlčacej doby.
37. Hoci námietku premlčania žalovaný v konaní nevzniesol, súd na premlčanie prihliadol z úradnej povinnosti v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého súd pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. V dôsledku premlčania uplatneného nároku bolo potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko premlčanie sa stalo skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd žalobcovi jeho právo priznal. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú z dôvodu premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.
38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatnil právo zo zrušených zmlúv, súd v zmysle zásady hospodárnosti občianskeho súdneho konania nepristúpil k súdnej kontrole zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
39. Aj napriek uvedenému súd konštatuje, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy alebo všeobecných podmienok, ktoré zachovávajú právo na plnenie príslušenstva pohľadávky (napríklad článok 6., bod 6.10 všeobecných podmienok) aj napriek zrušeniu zmluvy s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy nemôžu byť nevýhodnejšie, ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva), a ktorý sa dobrovoľne rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Uvedené závery platia aj vo vzťahu k účinkom odstúpenia od zmluvy, ktoré podľa názoru súdu nastali ku dňu vzniku zmluvy (ex tunc). Hoci ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka je fakultatívne a pripúšťa dojednanie odlišných účinkov odstúpenia od zmluvy, ak má odklon od zásady účinkov ex tunc vo svetle ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka obstáť, musí ísť o dohodu, ktorá znamená priaznivejšie účinky pre spotrebiteľa a nemôže stavať spotrebiteľa objektívne do nepriaznivejšieho postavenia.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Keďže súd žalobu zamietol, mal žalovaný v konaní plný úspech a vzniklo mu právo na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovanému však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, z uvedeného dôvodu súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).