Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-112-2017.pdf
PDF · 115.88 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/112/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenovej PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: N.. N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. D. XXX/XX, Z. H., t.č. bytom H. 5, Z. H., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, sídlom Pribinova 25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.782,- eur a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 1C/97/2016-50 zo dňa 16.03.2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 1C/97/2016-58 zo dňa 15.05.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Odmieta odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „I. Žalovaná je p o v i n n á z titulu vydania bezdôvodného obohatenia zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.782,- eur a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.782,- eur za obdobie od 2.12.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a. III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v bode 10. všeobecných podmienok poskytnutia úveru v zmluve o úvere uzavretej medzi žalovanou ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom dňa 4.1.2013, číslo zmluvy 706100386, v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v splátkach/e tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Časť poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť zahŕňa náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Stará Ľubovňa súdny poplatok vo výške 106,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Rozhodnutie právne odôvodnil podĺa § 1 ods. 1, 2 a 3 písm. l), § 2 písm. a), b) a d), § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. a), f), j) a k), § 11 ods. 1 písm. b), § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 7, § 54 ods. 1 a 2, § 3, § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457, § 100 ods.1 , § 101, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.6.2016 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 1.782,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.782,- eur od druhého dňa po doručení žaloby žalovanej do zaplatenia, ďalej určenia, že zmluvná podmienka v stranami uzavretej zmluve o úvere č. 706100386 zo 4.1.2013 uvedená v bode 10. všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neprijateľná, ako aj náhrady trov konania. Zmluva je s ohľadom na jej obsah nepochybne zmluvou spotrebiteľskou jednak podľa príslušnej všeobecnej úpravy v zmysle OZ, pričom zároveň v tomto prípade ide i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Úver, ktorý bol žalobkyni podľa Zmluvy poskytnutý, je bezúročný a bez poplatkov, a to preto, lebo v Zmluve absentuje riadne uvedenie týchto náležitostí:
- podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. - druh spotrebiteľského úveru - táto náležitosť nie je v žiadnom zmluvnom dokumente uvedená;
- podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. - a to samotnej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere - tu nemôže (už ani v zmysle § 54 ods. 2 OZ) obstáť poukaz iba na záväzok žalobkyne zaplatiť celkovú čiastku do 8.7.2013; ako aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - „termín konečnej splatnosti“ nezodpovedá sám o sebe v Zmluve uvedenému záväzok žalobkyne zaplatiť celkovú čiastku do 8.7.2013;
- podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. - v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov - nie je v Zmluve uvedený ani jeden predpoklad použitý na výpočet tam uvedenej RPMN, čo nijako nemožno zhojiť všeobecným konštatovaním, že výška RPMN „sa vypočítala v zmysle zákona“;
- podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia - v Zmluve je uvedené, že úver zvýšený o príslušný poplatok má žalobkyňa zaplatiť v 1 splátke po 4.482,- eur, nie je však uvedený konkrétny termín splátky (od toho sa odvodzuje i výška samotného úroku z úveru - teda za aké obdobie má byť platený, nemôže byť v rovnakej vyčíslenej sume či by bol úver vrátený o mesiac, dva alebo naozaj až 8.7.2013 ako je uvedené v Zmluve); navyše v tomto smere predložila žalobkyňa splátkový kalendár (a žalovaná jeho pravosť nenapadla ani nespochybnila), kde bolo jej plnenie rozvrhnuté do 6- tich splátok po 747,- eur, čo úplne spochybňuje relevantnosť údaja v samotnej Zmluve o jednej splátke. V danom prípade je však hlavným dôvodom, pre ktorý sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, tá skutočnosť, že žalovaná nepochybne hrubo porušila povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovaná nepredložila súdu, napriek predmetu konania a v žalobe namietanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, žiadne dôkazy preukazujúce riadne splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. z jej strany, teda že by posúdila s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Čo sa týka priznania práva žalobkyni na zaplatenie sumy 1.782,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, Zmluva je v časti záväzku žalobkyne zaplatiť úver zvýšený o uvedenú sumu ako „príslušný poplatok“, neplatná v zmysle § 39 OZ, pretože sa prieči dobrým mravom. Podľa Zmluvy sa žalobkyňa zaviazala vrátiť sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1.782,- eur. Úver spolu s týmto poplatkom mala vrátiť v zásade do 8.7.2013. Za takú dobu dispozície so žalovanou jej poskytnutými peňažnými prostriedkami tak mala zaplatiť (v zmysle rozdelenia uvedeného poplatku podľa ďalšieho textu Zmluvy na úrok a administratívne náklady) len čo sa týka samotných úrokov odplatu vo výške zodpovedajúcej 38,62 % ročne (//365 dní : 185 dní od poskytnutia do splatnosti úveru uvedenej Zmluve/ x 528,53 eur ako suma pripadajúca na úrok podľa Zmluvy// : 27,- eur ako 1% sumy poskytnutého úveru = 38,62 % úrok ročne). Uvedená sadzba úroku je viac 4,84-krát vyššia ako úrokové sadzby uplatňované bankami v rozhodnom období. Rovnako tak v rozpore s dobrými mravmi je jednoznačne i časť „príslušného poplatku“ vo výške 1.253,47 eur pripadajúca na administratívne náklady na vypracovania a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Tento je sám osebe jednak neúmerne vysoký oproti výške poskytnutého úveru a navyše dojednanie o poplatku v tomto smere je absolútne vágnym a neurčitým, nešpecifikuje konkrétne náklady na vyhotovenie a uzatvorenie Zmluvy ani čo do dôvodu, ani čo do výšky jednotlivých zložiek, vôbec nešpecifikuje administratívne činnosti. keďže bolo preukázané, že žalobkyňa nielen vrátila v plnej výške sumu poskytnutého úveru, ale aj zaplatila žalovanej uvedenú sumu 1.782,- eur, ktorú teda nebola pre absolútnu neplatnosť jej dojednania i pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vôbec povinná platiť, je zrejmé, že týmto došlo na strane žalovanej prijatím sumy 1.782,- eur k vzniku bezdôvodného obohatenia. K vzniku uvedeného bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na úkor žalobkyne došlo podľa súdu z jej strany úmyselným konaním proti dobrým mravom. Žalovaná si musela byť minimálne vedomá a
čo sa týka následku uzrozumená s tým, že ak dojedná so spotrebiteľom Zmluvu za podmienok kedy úrok bude reálne predstavovať najmenej 38,62 % ročne, resp. kedy na ťarchu spotrebiteľa dojedná navýšenie jeho záväzku o riadne nešpecifikovaný poplatok údajne zahŕňajúci náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy a všetku administratívu s tým spojenú tak, ako v tomto prípade, tak prijatím takýchto plnení od dlžníka vznikne na jej strane bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby na strane žalobkyne, v ktorej mohla úspešne uplatniť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak ako uvádzala žalobkyňa (a žalovaná to nijako nespochybnila ani nepreukázala opak), o tom, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila sa dozvedela od spotrebiteľského združenia - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré uvedené potvrdilo prehlásením z 2.5.2016, v zmysle ktorého žalobkyňu v apríli 2016 informovali o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, neprimeraných odplatách a úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, atď.. Preukázateľne až vtedy žalobkyňa náležite zistila, že došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor. Žalobu pritom podala 30.6.2016, teda preukázateľne včas i v rámci subjektívnej premlčacej doby dvoch rokov v zmysle § 107 ods. 2 vety prvej OZ odkedy sa dozvedela, že tu došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Keďže záväzok žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie ako taký vznikol v zásade už 17.7.2013 (deň po zaplatení dotknutej sumy), teda pred 1.2.2013, čo sa týka sadzby úrokov z omeškania je v tomto prípade potrebné túto uplatňovať ako súčet základnej úrokovej sadzby ECB platnej v prvý deň omeškania žalovanej (t.j. k 2.12.2016, čo bolo 0 %, a túto zvýšiť o 8 percentuálnych bodov. Žalovaná v tomto konaní nijako nepreukázala, že by zmluvnú podmienku v bode 10. Všeobecných obchodných podmienok dohodla so žalobkyňou ako spotrebiteľom individuálne. Čo sa týka samotného „uznania dlhu“ (veta prvá bodu10. VPPÚ) zmluvná podmienka z pohľadu súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - tu žalobkyne, pretože už vopred má táto uznať dlh, ktorý však reálne v čase samotného jeho uznávania ešte ani neexistuje. Osobitne, s poukazom na náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, takáto zmluvná podmienka navodzuje dojem neskutočnej nákladovej náročnosti uzavretia zmluvy ale tiež bez toho, aby boli príslušné náklady a administratíva vyjadrené relevantne, určite a zrozumiteľne i čo do dôvodu a výšky, a tak odkontrolovateľné spotrebiteľom. Ide o podmienku obsahovo plytkú, vágnu, ktorá z pohľadu súdu má iba zastrieť neúmerne vysoké protiplnenie vyžadované Zmluvou od žalobkyne a i týmto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ťarchu spotrebiteľa - teda tu žalobkyne. Preto uvedenú zmluvnú podmienku v bode 10. VPPÚ súd určil ako neprijateľnú. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, ako spotrebiteľ je zo zákona oslobodená od súdnych poplatkov (v čase podania žaloby § 4 ods. 2 písm. za/, v súčasnosti § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb.), preto súd taktiež uložil žalovanej podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. povinnosť zaplatiť súdu súdny poplatok vo výške 106,50 eur (§ 18f zákona č. 71/1992 Zb., položka 1 prílohy zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom a účinnom do 30.6.2016 - t.j. 6 % zo sumy 480,- eur po zaokrúhlení podľa § 7a písm. c/ cit. zákona).
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že razantne odmieta postavenie žalobcu ako spotrebiteľa. Zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V čase uzavretia zmluvy nebol účinným žiaden všeobecne záväzný predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ak žalobca namieta výšku odplaty, musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Aj Obchodný zákonník umožňuje vyberanie iných platieb ako len splátok úveru a úroku. Slovenské právo poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok za poskytnutie úveru nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom., ktorého riziko podnikania je vyššie ako u bánk. U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Podstatou spotrebiteľského práva nie je a nemôže byť regulácia cien. Predmetom prieskumu tak nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa cien. V danom prípade nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, zmluva nikdy nebola právoplatne vyhlásená za neplatnú, právny dôvod na plnenie neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Nárok žalobcu je premlčaný v subjektívnej lehote v celom rozsahu dňa 16.07.2015. Zmluva bola uhradená
dňa 16.07.2013. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 30.06.2016.Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení vzniká v zásade v okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Deň vystavenia potvrdenia občianskeho združenia je určený fiktívnym spôsobom. Súd nesprávne aplikoval aj objektívnu premlčaciu lehotu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že absencia zákonných náležitostí zmluvy a z toho vyplývajúce určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov je relevantné. Súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu, čo má za následok 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedela od združenia na ochranu občana spotrebiteľa v mesiaci 04/2016. Námietka premlčania je preto nedôvodná. Navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
4. Žalovaný v podaní, ktorým reagoval na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, preto úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti zamietavému výroku je potrebné odmietnuť a v prevyšujúcej časti nie je dôvodné.
6. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 04.01.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobkyne. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného stavu je dôvodné žalobkyni priznať postavenie spotrebiteľa. Obchodný zákonník v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je Občiansky zákonník, má postavenie predpisu špeciálneho. Ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo ukladá riešiť otázky Obchodným zákonníkom neupravené podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o úvere, ktoré síce boli uzatvorené podľa prísl. ustanovení Obchodného zákonníka, avšak majú spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z ust. § 53 Občianskeho zákonníka upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Navyše Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 266 ods. 5 ustanovuje, že pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 3, § 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. V zmluve uvedený úrok vo výške 39,15 %, RPMN vo výške 175,56 % sú úplne drastické a nemajú žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ich označiť inak ako úžerné a odporujúce dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Súdy sa
značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%)). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, kde sa uvádza: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej Finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byt v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/). Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 39,15 % ročne viac ako 4-násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 7,98 % uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k administratívnym nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú viac ako 70 % z celkového poplatku 1782 Eur, t.j. 1253,47 Eur, odvolací súd uvádza, že poplatok je v tejto časti neúmerne vysoký. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom výška poplatku predstavuje takmer polovicu poskytnutého úveru, a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). V konaní absentuje dôkaz, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola s jeho podstatou oboznámená, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške takmer polovice sumy poskytnutého úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou. Dojednanie administratívneho poplatku nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná, a ako taká neplatná. Z neplatného dojednania o úroku a administratívnom poplatku žalovanému nevzniklo právo na plnenie. Keďže žalobkyňa žalovanému okrem istiny úveru uhradila aj predmetný poplatok v celkovej výške 1782 Eur (tvorený úrokom a administratívnym poplatkom), vo vzťahu k tomuto poplatku ide o plnenie žalobkyne bez právneho dôvodu. Prijatím predmetného plnenia žalovaným na jeho strane došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 1782 Eur (§ 451 OZ).
7. Občiansky zákonník v ust. § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 ods. 1) a objektívnou premlčacou dobou (§ 107 ods. 2). Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.
Pre začiatok plynutia 3 ročnej príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba (rozhodnutie NS ČR z 14.08.2007, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006). Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa nad rámec istiny uhradila aj poplatok, a to dňa 16.07.2013. Uvedený dátum je momentom vzniku bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom a odôvodnením súdu prvej inštancie o opodstatnenosti aplikácie 10 ročnej objektívnej premlčacej doby, považuje však za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v predmetnom prípade by nebolo možné dospieť k záveru o oneskorenom uplatnení práva žalobkyne ani za stavu aplikácie trojročnej objektívnej premlčacej doby (vznik bezdôvodného obohatenia 16.07.2013
- podanie žaloby na súde 30.06.2016, t.j. pred uplynutím troch rokov od vzniku bezdôvodného obohatenia). Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986). Žalobkyňa v žalobe uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 11C/42/2012 z 13.09.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/219/2013 z 21.08.2014 bolo určené, že zmluvná podmienka o poplatku zahŕňajúcom náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Obdobná podmienka sa nachádza aj v predmetnej zmluve. S ohľadom na informáciu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, a teda neexistencii práva veriteľa na plnenie z takejto podmienky, týkajúcej sa administratívneho poplatku, vyplývajúcej z vyššie uvedeného rozhodnutia vyhláseného 21.08.2014 je potrebné konštatovať, že žalobu žalobkyňa podala aj v rámci plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Subjektívna lehota začala plynúť v auguste 2014 a skončila uplynutím objektívnej premlčacej lehoty dňa 16.7.2016. Podanie žaloby dňa 30.6.2016 bolo preto včas. Keďže právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané nie je, bezdôvodné obohatenie vo výške 1782 eur je žalovaný v zmysle § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka povinný žalobkyni vydať tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie. Žalobkyni tiež prináleží za dobu omeškania žalovaného s plnením dlhu zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne. Správnemu výroku o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie a výroku o určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú zodpovedá aj správny výrok o trovách konania a súdnom poplatku. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
8. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá odvolací súd uvádza, že toto bolo vydané v prospech žalovaného. Žalovaný preto nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti predmetnému výroku rozsudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.
9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.