Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-114-2017.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/114/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za kostolom XXX, F. Y., 2/ J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za kostolom XXX, F. Y., o zaplatenie 1.023,04 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. októbra 2016, č. k. 16C/276/2015-79, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaným 1/, 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu proti žalovaným zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.023,04 eur a špecifikovaného úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne dôvodiac, že na základe zmluvy č. 272766608, ktorú uzavreli dňa 03.06.2003 žalovaní so Slovenskou sporiteľňou, a.s., poskytla Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovaným úver, ktorý úver sa títo zaviazali uhrádzať za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach v mesačných splátkach, pričom žalovaní v stanovených termínoch splátky neplnili. Pôvodný veriteľ pohľadávku zo zmluvy voči žalovaným postúpil žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu vo výške 3.161,64 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.528,81 eur, riadneho úroku 290,63 eur, úroku z omeškania vo výške 297,35 eur a poplatkov 44,85 eur.
3. Žalovaní nevyužili svoje právo vyjadriť sa k podanej žalobe.
4. Pred vyhodnotením oprávnenosti uplatneného práva sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovaným na základe predmetnej zmluvy o úvere.
5. Bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom SLSP, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 27.09.2012 uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, z prílohy ktorej vyplýva, že predmetom postúpenia mala byť aj pohľadávka voči žalovaným v celkovej výške 3.161,64 eur na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 03.06.2003. Ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznáva veriteľovi právo postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému subjektu. Obligatórna písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávok bola v danom prípade dodržaná.
Keďže pôvodný veriteľ SLSP, a.s. je bankou, zákonodarcom sú v osobitnom zákone stanovené ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky bankou na inú osobu. Zákonodarca v ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách stanovil predpoklady, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V prípade, že tieto podmienky splnené nie sú, nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Písomná výzva banky dlžníkovi na splnenie dlhu, je nevyhnutnou podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu. Žalobca nepredložil súdu výzvu banky ako pôvodného veriteľa na zaplatenie omeškaného dlhu z úveru adresovanú žalovaným, nepreukázal, že by takúto výzvu žalovaným doručil, resp. aspoň doručoval. Žalobca teda nepreukázal, že jeho právny predchodca postupoval podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Z dokazovania vyplynulo, že SLSP, a.s. listom zo dňa 18.07.2012 oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu.
6. V konaní bolo žalobcom tvrdené, že dňa 27.09.2012 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a.s., IČO: 00 151 653 a žalobcom ako postupníkom, ktorej predmetom malo byť aj postúpenie pohľadávky voči žalovaným zo zmluvy o tzv. bankovom úvere zo dňa 03.06.2003. Súd z listín predložených žalobcom do vyhlásenia rozhodnutia nemal za preukázané, že žalovaní mali byť písomne vyzvaní Slovenskou sporiteľňou a.s., výzvou na úhradu dlžnej sumy, žalobca v konaní nepreukázal, že takáto výzva bola žalovaným skutočne vôbec zaslaná a doručená, resp. doručovaná. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovaným.
7. Z uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu proti žalovaným zamietol.
8. O trovách konania aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal, keďže im trovy v konaní nevznikli.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h) CSP) a uviedol, že ust. § 92 ods. 8 zák. o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu. Uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu adresované žalovaným o postúpení pohľadávky, čo zakladá aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení a toto spájal s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu a platné postúpenie pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaní súhlasili s postúpením pohľadávky. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovaným zasielané spolu s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a výzvou na dobrovoľnú úhradu dlhu o čom svedčia súdu predložené podacie poštové hárky. Nie je pravdou, že tieto neboli žalovaným doručované. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 144,99 eur, prípadne rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Žalovaní 1/, 2/ nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.
11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
13. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
14. Vychádzajúc z obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatnú odvolaciu námietku žalobcu, ktorou namietal nesprávny právny záver súdu prvej inštancie v otázke posudzovania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom závere (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.
16. Vyššie uvedenú odvolaciu námietku žalobcu, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu (§ 92 ods. 8 zákona o bankách) s následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu (§ 39 OZ), v dôsledku čoho žalobu zamietol a žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal, keďže im vznik trov zo spisu nevyplynul (§ 255 ods. 1 CSP). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu, uvádza odvolací súd nasledovné skutočnosti:
18. Súd prvej inštancie žalobu na zaplatenie žalovanej sumy zamietol z dôvodu, že dospel k záveru o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu (§ 92 ods. 8 zákona o bankách).
19. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaných, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009.
20. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.
21. Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.
22. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase cesie (postúpenia) pohľadávky.
23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.) omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
24. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.
25. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525, alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39). Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.
26. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.
27. Je bez významu odvolacia námietka žalobcu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise, ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je súkromnoprávnou zmluvou, ktorú upravuje Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone v zásade verejnoprávnej povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú triedu právnej normy ide (normu verejného, alebo súkromného práva).
28. Písomná výzva banky klientovi (dlžníkovi alebo ručiteľovi; klientom v zmysle § 5 písm. h/ zákona o bankách je osoba, s ktorou má banka alebo pobočka zahraničnej banky v rámci výkonu bankových činností uzavretý obchod, ktorým je vznik, zmena alebo zánik záväzkových vzťahov medzi bankou a klientom), je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Žalobca v konaní nepredložil (uviedol, že s ňu nedisponuje) ani text výzvy na úhradu dlžnej sumy (výzva Slovenskej sporiteľne), ani nepreukázal jej zaslanie, doručenie, či vôbec jej doručovanie žalovaným. Preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z.. Písomné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky, na ktoré poukazuje v odvolaní, aj v prípade, ak by bolo preukázané jeho doručenie žalovaným (o ktorý prípad však v posudzovanej veci ani nejde) nie je výzvou, ako má na mysli citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Z uvedeného dôvodu nie je významnou námietka žalobcu smerujúca proti skutkovému záveru súdu o nezaslaní, či nedoručení oznámenia postúpenia pohľadávky pôvodným veriteľom žalovaným, naviac odvolací súd skutkový záver súdu prvej inštancie v tomto smere považuje za správny, keďže tak oznámenie o postúpení pohľadávky, ako aj oznámenie o zosplatnení úveru je vychádzajúc z obsahu týchto listín vyhotovené pôvodným veriteľom (SLSP), avšak podací hárok predložený žalobcom preukazuje podanie zásielok na poštovú prepravu samotným žalobcom (nie postupcom), pričom tento hárok nie je dôkazom o tom, že listiny, ktoré mali byť obsahom zásielky podľa tvrdení žalobcu, boli žalovaným aj doručené.
29. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky, zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy ( § 39 OZ) neprešla.
30. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania tak nebolo možné považovať za opodstatnené.
31. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.
32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nepriznal nárok na ich náhradu žalovaným, keďže im zo spisu vznik odvolacích trov nevyplynul.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).