Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-209-2016.pdf
PDF · 103.93 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/209/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu M. M., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom S. XXX/X, T. B., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 22, Zvolen proti žalovanému Mestský Hokejový klub 32 Liptovský Mikuláš a.s., so sídlom Partizánov 14, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 413 941, zastúpeným JUDr. Jaroslavom Kokavcom, advokátom, so sídlom Ul. 1. mája 12, Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 6.789,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 2.11.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 6.789,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6. 789,50 eur od 21.5.2015 do zaplatenia, a žalobcu zaviazal vydať žalovanému hokejovú výstroj v rozsahu podľa faktúry č. 128/2014 z 2.7.2014. Uvedený žalobný návrh žalobca odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Dňa 7.1.2014 uzavrel žalobca so žalovaným hráčsku zmluvu č. 073-J-01430-2013/2014 podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Podľa čl. II ods. 10 tejto zmluvy: „klub je povinný poskytnúť (zapožičať na protipodpis) základnú hokejovú výstroj, výzbroj, a hokejky v bežnej kvalite a potrieb hráča „A“ mužstva s prihliadnutím na výber športovej značky, ktorú si hráč vyžiada. Uvedené platí v prípade jeho pôsobenia na súpiske vo vekovej kategórii seniorov.“ Nakoľko mal žalobca podpísanú hráčsku zmluvu a prísľub „pôsobenia“ na súpiske mužstva „A“ 1. ligy seniorov, zakúpil si u predajcu Gyromitra company, s.r.o., so sídlom Tyršova 1834/11, Praha 2
- Nové Město potrebnú brankársku výstroj v základnom a nevyhnutnom rozsahu, ktorá bola svojou kvalitou primeraná bežnej kvalite brankárskej výstroje určenej pre brankárov na úrovni juniorskej hokejovej ligy ako aj 1. ligy seniorov v podmienkach súťaží riadených Slovenským zväzom ľadového hokeja. Zakúpenie novej brankárskej výstroje v celkovej výške 6.789,50 eur predstavovalo nevyhnutnú podmienku na kvalitné podávanie brankárskych výkonov. Žalobca ďalej uviedol, že je bežnou praxou medzi hokejovými klubmi a hráčmi, že pokiaľ klub nezabezpečí svojmu hráčovi potrebnú výstroj, hráč si ju zabezpečí v rozsahu a kvalite podľa zmluvne dohodnutých podmienok v hráčskych zmluvách, na vlastné náklady sám, a následne mu tieto náklady preplatí hokejový klub. Žalobca súčasne predložil potvrdenie nezávislého predajcu športových a hokejových potrieb MK SPORTS, s.r.o., so sídlom Budyšínska 20, Bratislava, o tom, že zakúpená brankárska výstroj predstavuje brankársku výstroj v základnom rozsahu, pričom vzhľadom k jej charakteru a kvalite je ju možné klasifikovať ako brankársku výstroj v primeranej a bežnej kvalite. Po zakúpení si novej brankárskej výstroje, žalobca opakovane ústnou formou žiadal žalovaného o preplatenie kúpnej ceny na uvedenej faktúre za brankársku výstroj.
Nakoľko žalovaný na tieto opakované ústne výzvy nereagoval, žalobca mu 20.5.2015 zaslal výzvu na plnenie si povinností vyplývajúcich z hráčskej zmluvy, ktorú žalovaný prevzal toho istého dňa. Nakoľko na žalobcove opakované ústne výzvy, a ani na písomnú výzvu z 20.5.2015 nedostal žalobca žiadnu odpoveď od žalovaného, a žalovaný si naďalej odmietal plniť svoju povinnosť zakotvenú v čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy, žalobca 8.6.2015 od hráčskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 7.1.2014 písomne odstúpil. Vzhľadom na uvedené, žalobca požiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.789,50 eur, t.j. nákladov vynaložených na obstaranie hráčskej výstroje. Súčasne žalobca uvedomujúc si svoju povinnosť vrátiť žalovanému hokejovú výstroj, ktorá mu mala byť poskytnutá podľa čl. II bod 10 hráčskej zmluvy, navrhol, aby mu súd uložil povinnosť vydať žalovanému hokejovú výstroj v rozsahu podľa faktúry č. 128/2014 z 2.7.2014. Keďže sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, uplatnil si žalobca voči žalovanému v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške, a to za obdobie od 21.5.2015 do zaplatenia. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení, žalobca navrhol ako dôkazy vykonať hráčsku zmluvu č. 073-J-01430-2013/2014 zo 7.1.2014, faktúru č. 128/2014 na sumu 6.789,50 eur z 2.7.2014, potvrdenie nezávislého predajcu MK SPORTS, s.r.o., výzvu žalobcu na plnenie si povinností z hráčskej zmluvy z 20.5.2015, a odstúpenie žalobcu od zmluvy z 8.6.2015.
2. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 5.12.2016, žalovaný uviedol, že nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu neuznáva z dôvodu, že klub je povinný poskytnúť (zapožičať na protipodpis) základnú hokejovú výstroj a hokejky v bežnej kvalite a potrieb hráča „A“ mužstva s prihliadnutím na výber športovej značky, ktorú si hráč sám vyžiada, iba za splnenia podmienky jeho pôsobenia na súpiske vekovej kategórie seniorov, tak ako to vyplýva z čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy zo 7.1.2014. Podľa žalovaného však žalobca bol v sezóne 2014/2015 hráčom juniorského mužstva žalovaného. Hráči juniorského mužstva aj s poukazom na obsah čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy nemali zmluvný nárok, aby im žalovaný zabezpečil základnú hokejovú výstroj, výzbroj a hokejky v zmysle tohto článku. Pre sezónu 2014/2015 bola stanovená súpiska hráčov „A“ mužstva, ktorá obsahovala konkrétne mená hráčov „A“ mužstva a doručovala sa pred začiatkom sezóny na Slovenský zväz ľadového hokeja, pričom žalobca na tejto súpiske zaradený nebol. Žalovaný ďalej poukázal na to, že 2.7.2014, kedy si žalobca zakúpil u predajcu potrebnú brankársku výstroj, si ju (podľa jeho vlastných slov) zakúpil ešte pred pôsobením na súpiske žalovaného, teda nie je zrejmé aká relevantná skutočnosť mu založila legitimitu na takýto postup. Dňa 2.7.2014 žalovaný nemal založenú žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť postupovať v zmysle čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe nekonkretizuje právny titul, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok na peňažné plnenie, ale len poukazuje na hráčsku zmluvu, mal žalovaný za to, že žaloba nie je dôvodná, a navrhol ju zamietnuť.
3. V replike doručenej na tunajší súd 28.2.2017 žalobca uviedol, že nie je pravdivé skutkové tvrdenie, že žalobca nebol na súpiske „A“ mužstva hokejového klubu MHK 32 Liptovský Mikuláš v sezóne 2014/2015. Naopak, žalobca v uvedenej sezóne 2014/2015 bol zaradený na súpiske „A“ mužstva MHK 32 Liptovský Mikuláš, a dokonca bol zapísaný na súpiske hráčov „A“ mužstva MHK 32 Liptovský Mikuláš aj pre sezónu 2013/2014. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca navrhol ako dôkazy vykonať súpisku družstva pre štatistiku Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorú obdržal zo sekretariátu MHK 32 Liptovský Mikuláš (bez pečiatky a podpisu klubu - pozn. súdu), výtlačky z oficiálnej stránky Slovenského zväzu ľadového hokeja o súpiske hráčov MHK 32 Liptovský Mikuláš a oficiálne štatistiky Slovenského zväzu ľadového hokeja za sezónu roku 2014 a 2015 a za sezónu rokov 2013 a 2014 (oficiálne štatistiky hráča žalobcu a súťažný poriadok Slovenského zväzu ľadového hokeja.)
4. V duplike doručenej na tunajší súd 24.7.2017 žalovaný uviedol, že plnom rozsahu poukazuje na svoje vyjadrenie k žalobe doručené na tunajší súd 5.12.2016.
5. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 28.11.2017 žalobca poukázal na svoje doterajšie písomné podania obsiahnuté v spise a doplnil, že 5.11.2014 stál žalobca v bránke na zápase za žalovaného, napriek tomu, že mu tento nedodal brankársku výstroj, ktorú si žalobca musel zaobstarať sám. Išlo o zápas za seniorov. Menovaný nikdy neprejavil záujem poskytnúť žalobcovi uvedenú brankársku výstroj, a rovnako ako iní hráči, si ju mal zaobstarať sám, pričom na tieto okolnosti žalobca na pojednávaní navrhol vypočuť ako svedka otca žalobcu. Následne žalobca predložil na pojednávaní návrhy dôkazov smerujúce k tomu, že v sezóne 2014/2015 odohral v mužstve seniorov za žalovaného 2 až 3 zápasy. Minimálne počas týchto zápasov teda musel byť na súpiske seniorov. Žalobca ďalej zdôraznil, že brankárska výstroj je jedinečný úbor, ktorý je zhotovený na mieru každého hráča. Klub ju
preto musí kúpiť pre tohto jediného hráča, a neskôr mu ju poskytnúť (zapožičať) a nechať používať. Táto výstroj je vzhľadom na opotrebenie v zásade použiteľná len na jednu sezónu, preto si žalobca nemohol zapožičať túto výstroj nikde inde. Žalovaný tým, že si nesplnil povinnosť zaobstarať výstroj žalobcovi, ušetril v rozsahu sumy, ktorú neskôr vynaložil žalobca, aby si túto výstroj kúpil. Žalobca sa rozhodol kúpiť si túto výstroj ešte pred začiatkom sezóny 2014/2015, v júli 2014. Mohol sa dôvodne domnievať, že na tejto súpiske pre sezónu 2014/2015 bude, keďže bol na súpiske seniorov už za predchádzajúce obdobie (za sezónu 2013/2014.) V záverečnej reči žalobca poukázal na to, že hráčska zmluva nemohla zaniknúť odstúpením od zmluvy od počiatku, pretože na danú zmluvu nie je možné aplikovať ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka, ale ide o obchodnoprávny vzťah a teda aplikuje sa Obchodný zákonník, v zmysle ktorého až momentom odstúpenia od zmluvy dochádza k zániku zmluvy a zmluvných práv a povinností. Obchodný zákonník treba aplikovať preto, že žalobca uzatváral zmluvu síce ako fyzická osoba, ale keďže išlo o jeho sústavnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, vystupoval ako podnikateľ. Podľa žalobcu najneskôr 5.11.2014 mal právo, aby mu žalovaný poskytol výstroj, pretože vtedy bol prvýkrát na zápase v rámci sezóny 2014/2015, kedy hral za žalovaného v mužstve seniorov.
6. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že 7.1.2014 síce bola uzavretá hráčska zmluva medzi žalovaným a žalobcom, ale žalobca ju uzavrel ako junior, teda nie ako hráč senior. Aj preto sú v tejto zmluve obsiahnuté ustanovenia, ktoré reagujú na to, že pokiaľ sa žalobca stane členom seniorského mužstva, potom mu patria určité náležitosti v zmysle zmluvy, avšak ako už bolo uvedené. Žalobca bol však vtedy juniorským hráčom a juniori (okrem hokejok) si zabezpečovali hráčske potreby za vlastné peňažné prostriedky, teda žalobca nemal nárok na žiadne z výhod seniorov, vrátane poskytnutia brankárskej výstroje. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si nárok na preplatenie brankárskej výstroje zakúpenej 2.7.2014 uplatnil až 20.5.2015, teda po skončení sezóny 2014/2015, na ktorú bola hráčska zmluva uzavretá, pretože až vtedy zaslal výzvu na plnenie povinností žalovanému (požiadal o preplatenie výstroje.) Žalovaný ďalej upozornil, že klub bol v zmysle zmluvy povinný len zapožičať brankársku výstroj žalobcovi, napriek tomu si ju žalobca 2.7.2014 sám kúpil. Žalobca nastúpil ako hráč za za seniorov len v 3 zápasoch, pretože pre potreby klubu bolo možné, aby v niektorých prípadoch juniori vystupovali aj v zápasoch seniorov, avšak nebol z toho dôvodu zaradený na súpisku seniorov. Žalovaný zdôraznil, že klub nebol povinný žiadnemu hráčovi (teda ani hráčovi zapísanému na súpiske seniorov) kúpiť výstroj, ale len výstroj zapožičať. Výber hráča bol pritom len v rámci možností klubu, pokiaľ ide o výstroj, ktorú mohol zapožičať. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca žiada preplatiť výstroj, ktorú po sezóne 2014/2015 používal (dve sezóny) pri vystupovaní a iné kluby. Ďalšie námietky žalovaného sa týkali primeranosti ceny výstroja, kedy poukázal na to, že žalobcom zabezpečená výstroj v rozsahu 6.789,50 eur bola podľa jeho posúdenia príliš drahá, nakoľko klub mu bol schopný zapožičať výstroj, ktorej hodnota by sa pohybovala okolo 3.000 eur. Tiež poukázal na to, že na základe rozhodnutia bývalého predstavenstva žalovaného, mu bolo na vykompenzovanie zakúpenej brankárskej výstroje, poskytnutá suma 2.700 eur, čo však už žalobca opomenul v svojej žalobe spomenúť. V rámci svojho ústneho prednesu žalovaný predložil ako návrh dôkazu - súpisku družstva seniorov žalovaného pre sezónu 2014/2015 z 3.9.2014 (s podpisom a pečiatkou klubu - pozn. súdu.)
7. Uplatňujúc sudcovskú koncentráciu podľa § 167 Civilného sporového poriadku, súd neprihliadal na iné skutkové tvrdenia, než tie, ktoré boli prednesené stranami do uplynutia lehôt určených vo výzvach súdu na vyjadrenia v zmysle § 167 CSP (repliky/dupliky.) Pokiaľ išlo o neskoršie skutkové tvrdenia prednesené stranami na pojednávaní, ktoré bolo možné uviesť v rámci repliky resp. dupliky, súd na ne v zmysle § 167 CSP neprihliadal. Rovnako súd postupoval vo vzťahu k návrhom na vykonanie dôkazov, a preto odmietol vykonať dôkazy prednesené stranami na pojednávaní, ktoré bolo možné navrhnúť v rámci repliky resp. dupliky. Súd poukazuje na to, že nový procesný poriadok (Civilný sporový poriadok) účinný od 1.7.2016 už (na rozdiel od predchádzajúceho) neukladá súdu zisťovať skutočný stav veci (objektívnu pravdu), ale len tzv. skutkový stav, teda stav, ktorý vyplýva zo skutkových tvrdení a dôkazov, uvedených stranami k určitému prípustnému okamihu, o čom boli strany sporu vo výzvach súdu na vyjadrenie podľa § 167 CSP riadne poučení.
8. Keďže duplika žalovaného bola len odkazom na vyjadrenie žalovaného k žalobe, kde bolo popreté zo skutkových tvrdení žalobcu len to, že žalobca nebol zaradený a určený na súpisku seniorov pre rok 2014/2015, a že na tejto súpiske nebol ani v čase zakúpenia brankárskej výstroje 2.7.2014, súd mal vo zvyšnom rozsahu skutkové tvrdenia žalobcu zo žaloby a repliky (v zmysle § 151 ods. 1 CSP) za nepopreté, a tým za nesporné, a preto ich nebolo potrebné dokazovať (súd si ich osvojil ako zistený skutkový stav.) Dokazovať by teda bolo potrebné len vyššie uvedené sporné skutkové tvrdenia strán o
tom, či bol žalobca pre sezónu 2014/2015, ako aj dňa 2.7.2014 na súpiske družstva seniorov. Vzhľadom na ďalej uvedené právne posúdenie súdu, však dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné, a preto (z dôvodu hospodárnosti) ho súd ani nevykonával. Súd tiež nevykonal dôkazy, ktoré navrhli strany v priebehu pojednávania, keďže išlo o návrhy dôkazov, ktoré bolo možné navrhnúť v čase písomných vyjadrení strán (repliky resp. dupliky.)
9. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
10. Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 2 ods. 1 OBZ podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
13. Podľa § 2 ods. 2 OBZ podnikateľom podľa tohto zákona je :
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, a
d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
14. Hráčska zmluva č. 073-J-01430-2013/2014 uzavretá 7.1.2014 medzi žalobcom a žalovaným napĺňa charakteristiku nepomenovanej zmluvy v zmysle § 51 OZ. Žalobca v žalobe a ani v replike netvrdil, že uzatvoril zmluvu ako podnikateľ. Naopak, tvrdil, že zmluva bola uzavretá v zmysle § 51 OZ, ktoré skutočnosti nepoprel ani žalovaný, preto ich možno mať za nesporné, a tým preukázané, a na uvedenú zmluvu aplikovať režim OZ, a nie OBZ (v zmysle § 261 ods. 1 OBZ), ako sa neskôr na pojednávaní dožadoval žalobca, kde tvrdil, že uzatváral zmluvu ako osoba, ktorá vykonáva podnikanie. Keďže nebolo sporné, že 8.6.2015 žalobca (z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným) odstúpil od zmluvy, došlo v dôsledku odstúpenia od zmluvy (podľa § 48 ods. 2 OZ) k zrušeniu zmluvy od počiatku, teda k zániku zmluvných práv a povinností zo zmluvy (vrátane povinnosti žalovaného uvedenej v čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy.) Zánikom zmluvy od počiatku však nezanikli všetky právne vzťahy medzi účastníkmi tejto zmluvy. Zostali zachované najmä zodpovednostné vzťahy (nároky zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie a nároky zo zodpovednosti za škodu.) Súd nebol viazaný právnym posúdením žalobcu, a preto mohol právne prekvalifikovať právne posúdenie skutkových tvrdení uvedených žalobcom (v žalobe a replike), a posúdiť ho ako nárok žalobcu z titulu zodpovednosti žalovaného za škodu v zmysle § 420 a nasl. OZ. Predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú : 1.) vznik škody, 2.) porušenie právnej povinnosti (protiprávne konanie škodcu), 3.) príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti, a 4.) zavinenie škodcu (ktoré sa zo zákona predpokladá.) V danom prípade však súd nemal preukázaný (ani tvrdený) predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného spočívajúci v porušení právnej povinnosti. Žalovaný bol síce v čase vzniku škody, teda v čase kúpy brankárskeho výstroja žalobcom (2.7.2014) povinný v zmysle čl. II ods. 10 hráčskej zmluvy poskytnúť (zapožičať na protipodpis) základnú hokejovú výstroj v bežnej kvalite a potrieb hráča a mužstva s prihliadnutím na výber športovej značky, ktorú si hráč vyžiadal, avšak tým, že žalobcovi nepreplatil ním zakúpenú brankársku výstroj, nedošlo k porušeniu tejto zmluvnej povinnosti, nakoľko čl. II. ods. 10 hovorí o povinnosti žalovaného poskytnúť (zapožičať) hokejovú výstroj, a nie preplatiť hokejovú výstroj kúpenú hráčom za vlastné finančné prostriedky podľa vlastného výberu. Žalobca poukazoval na obvyklú prax, ktorú žalovaný nepoprel, a preto súd považuje za nesporné, že existovala prax medzi hokejovými klubmi a hráčmi v zmysle ktorej, pokiaľ klub nezabezpečí hráčovi potrebnú výstroj, hráč si ju zabezpečí v rozsahu a kvalite podľa zmluvne dohodnutých podmienok v
hráčskych zmluvách na vlastné náklady sám, a následne mu tieto náklady preplatí jeho hokejový klub. Táto prax, ktorej existenciu súd nespochybňuje (a ani žalovaný), však nie je prameňom práva (obyčajové právo sa už neuplatňuje.) Právna povinnosť žalovaného, preplatiť žalobcom zakúpenú výstroj podľa vlastného výberu, v prípade ak nezabezpečí túto výstroj vo forme vypožičania hokejový klub hráčovi, teda nevyplýva z uzavretej hráčskej zmluvy, a nemôže prameniť ani z obvyklej praxe ako prameňa práva. Keďže v lehotách vyplývajúcich z výziev súdu na vyjadrenia podľa § 167 CSP (sudcovská koncentrácia) žalobca nielenže nepreukázal, ale ani len netvrdil, že by uzatvoril nejakú formu ústnej dohody so žalovaným, ktorá by zakladala pre žalovaného povinnosť, že ak nezapožičia žalobcovi hokejovú výstroj, že žalobca je oprávnený kúpiť si za vlastné prostriedky takúto výstroj podľa vlastného výberu, a žalovaný je mu povinný túto výstroj preplatiť v plnej výške, tak možno konštatovať, že vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu (povinnosti žalovaného) žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, a v takom prípade nemožno hovoriť o nejakom právnom základe pre žalobou uplatnený nárok. Uvedené by platilo aj pre prípad preukázania (spornej) skutočnosti, že žalobca bol zapísaný na súpiske družstva seniorov. Pokiaľ by aj bol správny názor žalobcu o tom, že daný vzťah treba posudzovať ako obchodnoprávny vzťah, a odstúpenie od zmluvy by sa riadilo Obchodným zákonníkom, v zmysle ktorého účinky odstúpenia od zmluvy (zrušenie zmluvy) by nastalo nie od počiatku, ale od okamihu odstúpenia od zmluvy, čím by všetky zmluvné povinnosti žalovaného zostali zachované, aj tak by žaloba musela byť zamietnutá, nakoľko z obsahu zmluvy nie je možné vyvodiť povinnosť žalovaného, aby preplatil žalobcovi ním zakúpenú výstroj vybranú podľa vlastného výberu, a iný právny titul pre uplatnenie tohto nároku nebol tvrdený (ústna dohoda) alebo neprichádza do úvahy (obvyklá prax ako obyčajové právo.) Či už by teda bola predmetná zmluva posúdená podľa OZ alebo OBZ výsledok by bol rovnaký, žaloba by bola zamietnutá. Žalobca síce na pojednávaní naznačil určité nové skutkové tvrdenia, ktoré akoby smerovali k tvrdeniu, že tu mohla byť uzavretá ústna dohoda o tom, že v prípade, keď žalovaný nedokáže žalobcovi zapožičať potrebnú hokejovú výstroj, žalobca si môže zabezpečiť formou zakúpenia takúto výstroj, a následne mu ju žalovaný preplatí (k čomu navrhol na pojednávaní žalobca ako dôkaz vykonať dokazovanie výsluchom svedka - otca žalobcu), na tieto nové skutkové tvrdenia (ako aj nový návrh na vykonanie dôkazu) uskutočnené až na pojednávaní, súd však uplatňujúc sudcovskú koncentráciu vyplývajúcu z ust. § 167 CSP neprihliadal, keďže nič nebránilo žalobcovi takéto tvrdenie a návrh dôkazu predniesť už skôr (v rámci žaloby a repliky.) Nerešpektovanie sudcovskej koncentrácie by na druhej strane zase (v súlade so zásadou rovnosti strán) umožňovalo súdu prihliadať na vyjadrenia a dôkazy žalovaného (z pojednávania) o tom, že klub pod bývalým vedením preplatil žalobcovi z nákladov na zakúpenie výstroja sumu 2.700 eur a iné vyjadrenie prednesené až na pojednávaní. V každom prípade by to však bolo v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania, ku ktorému zmena procesného kódexu smerovala. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na skutočnosť, že samotný žalobca (v žalobe) pri odkaze na bežnú hokejovú prax medzi hokejovými klubmi a hráčmi, v zmysle ktorej, pokiaľ klub nezabezpečí hráčovi potrebnú výstroj, hráč si ju zabezpečí v rozsahu a kvalite podľa zmluvne dohodnutých podmienok v hráčskych zmluvách na vlastné náklady sám, a následne tieto náklady preplatí jeho hokejový klub, uvedené podmieňuje tým, že to má platiť za zmluvne dohodnutých podmienok v hráčskych zmluvách. Takéto zmluvne dohodnuté podmienky hráčska zmluva neobsahuje. Keďže nebol preukázaný právny základ nároku uplatneného v žalobe, súd zamietol žalobu v celom rozsahu.
15. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, vzhľadom na to, že plne úspešným v konaní bol žalovaný, keďže žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, má v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, pričom podľa § 262 ods. 2 CSP, dodal, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.