Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/243/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. D., T. E. XXX/X, štátny občan SR, v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky 627,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Csp/99/2017-85 zo dňa 22.08.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Nárok žalobcu posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovení § 708 ods. 1, § 710, § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobcom a žalovanou bola dňa 21.10.2011 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou sa banka zaviazala zriadiť pre žalovanú účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Charakter zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou posúdil súd prvej inštancie tak, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, keďže ju uzatvárala žalovaná ako spotrebiteľka, ktorá nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ďalej dôvodil, že žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky, ktoré jej boli zúčtované na ťarchu osobného účtu a ich výšku, žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov sporu o výške poplatku, pričom nestačí odkaz na Sadzobník poplatkov veriteľa. Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov sporu o povinnosti žalovanej platiť poplatok za upomienku - prečerpanie účtu, poplatok za výzvu - debet, ktoré jej boli účtované na ťarchu účtu. Žalobca si taktiež podľa súdu prvej inštancie nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k úrokom, ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovanej, keďže neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe boli účtované. Tiež uviedol, že podľa ustanovenia § 132 ods. 2 C. s. p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úroky, keď navyše, úrok predstavuje odplatu (cenu) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca žalovanej peňažné prostriedky neposkytol, len zúčtoval na ťarchu účtu poplatky. Za platné zmluvné dojednanie taktiež podľa súdu prvej inštancie nemožno považovať Všeobecné obchodné podmienky veriteľa, ktoré majú slúžiť na to, aby nebolo

nutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Za platné zmluvné dojednanie nemožno považovať ani Sadzobník poplatkov veriteľa. Súd prvej inštancie preto žalobcovi ako veriteľovi nepriznal účtované úroky a poplatky, pretože nie sú uvedené a individuálne dojednané v Zmluve a pri zisťovaní dôvodnosti žalobcom účtovaných úrokov a poplatkov na ne neprihliadol. Zároveň dospel k záveru, že žalobcovi taktiež neprináleží poplatok za vedenie účtu, keďže v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov len za vykonané transakcie. Podľa súdu prvej inštancie žalobca spolu so žalobou predložil súdu len výpis z účtu žalovanej za obdobie december 2016 až máj 2017, ktorými bolo preukázané, že žalobca naúčtoval žalovanej poplatok za výzvu - prečerpanie účtu 30 eur, mesačné poplatky za vedenie účtu 3,90 eur, úroky, poplatky za hotovostný výber, výber hotovosti z bankomatu, na zaplatenie ktorých podľa názoru súdu prvej inštancie nemá nárok. Žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť predložením výpisu z účtu žalovanej od vzniku prvého nepovoleného debetného zostatku, preto nebolo možné posúdiť oprávnenosť ním uplatneného nároku na zaplatenie sumy 627,78 eur. Preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, keď žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, ani jej žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú. 4. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Namietal názor súdu, že žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovanej platiť poplatky a ich výške s tým, že sadzobník poplatkov nepredstavuje zmluvné dojednanie. Poukázal pritom na ustanovenie § 31 ods. 2, 4 a 5 písm. d) Zákona o platobných službách, ktorý výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Tiež uviedol, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. K názoru súdu, že žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k úrokom uviedol, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, tak mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie, resp. opravu, čo však súd neurobil. Ďalej poznamenal, že žalobca poskytol žalovanej úver formou povoleného prečerpania a dňa 18.12.2015 žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte s úrokovou sadzbou 19,9 % ročne. Žalovaný bol povinný sumu povoleného prečerpania vrátiť, pričom dlh sa v zmysle bodu 3.12 VOP úročí úrokom 28 % ročne. Ďalej dôvodil, že tvrdenie súdu o tom, že žalobcovi neprináleží poplatok za balík služieb, je v rozpore s ustanovením § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko podľa tohto tvrdenia by žalobca nemal nárok za poskytované služby. Z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci navrhol, aby odvolací súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaná sa k odvolaniu písomne vyjadrila tak, že banka jej povolila na účte debet do výšky 500,- eur. V pobočke Prima banky jej bolo oznámené, že nie je možné vkladať splátky na účet, keďže tento bol zablokovaný. Bolo jej oznámené, že debetné prečerpanie sa musí vyplatiť len na účet, v ktorom bol povolený. Z dôvodu zablokovania účtu, vklad už nebol možný.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. Rovnako aj vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C. s. p..

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre

rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil žalobný návrh ako neúplný vo vzťahu k povinnosti tvrdenia ohľadne úrokov z omeškania, bolo jeho povinnosťou odstrániť vady konania v zmysle § 129 C. s. p. samostatnou výzvou. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobný návrh žalobcu spĺňa náležitosti v zmysle § 131 a nasl. C. s. p., pričom z hľadiska naplnenia predpokladov, na ktoré sa žalobca odvoláva, nemožno dospieť k záveru, že by podanie žalobcu v časti úrokov z omeškania bolo nesprávne alebo neúplné. Medzi základné povinnosti strán sporu patrí v konaní povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkazná povinnosť. Dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je vynesenie nepriaznivého rozsudku. Z okruhu tvrdených skutočností žalobca vyvodzuje svoj nárok, pričom samotným tvrdením určuje aj predmet dokazovania, ktorého pravdivosť zisťuje súd z označených dôkazov. Súd teda iba usmerňuje konanie v tom smere, že skúma pravdivosť tvrdených skutočností k uplatňovanému nároku, hodnovernosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a na záver vyhodnotí, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti aj preukázali.

10. K námietke žalobcu o nesprávnom závere súdu, ktorý konštatoval, že žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti žalovaného platiť poplatky a ich výške, nakoľko zákon č. 492/2009 Z. z. nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je nedôvodná. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa žalobcom citovaného ustanovenia § 31 ods. 2 citovaného zákona poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi platobných služieb na základe podľa písm. a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo b) rámcovej zmluvy. V danom prípade žalobca nepreukázal existenciu rámcovej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou mali byť obchodné podmienky. Závery okresného súdu o zamietnutí žaloby pre nepreukázanie zmluvného dojednania strán o povinnosti žalovaného platiť poplatky sú plne dôvodné. Okrem toho obsahom samotnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nie je odkaz na všeobecné obchodné podmienky, resp. sadzobník poplatkov, a to napriek tomu, že zo všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že samotná zmluva sa má odvolávať na všeobecné obchodné podmienky formou odkazu.

11. Námietku žalobcu ohľadne nepriznania požadovaných úrokov vo výške 28 % ročne vyplývajúcich z vývesky úrokových sadzieb vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko ani samotná zmluva neobsahuje odkaz na vývesku úrokových sadzieb.

12. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje vecnú správnosť.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznáva žalovanej v plnom rozsahu, keďže bola v odvolacom konaní proti žalobcovi úspešná.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)