Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/39/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova 21, 851 01 Bratislava

- mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 300,11 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 300,11 eur od 30.06.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 17.04.2024 Okresným súdom Banská Bystrica sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 300,11 eur s príslušenstvom. Žalobca v odôvodnení podanej žaloby uviedol, že na základe škodovej udalosti došlo ku škode na vozidle poškodeného, škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230346, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Žalovaný nevybavil poistnú udalosť v zákonnej lehote, preto sa dostal do omeškania. Potom bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 22.02.2024, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uznal opodstatnenosť nároku na náhradu nájomného vo výške 84,80 eur s DPH (t.j. za 4 dni používania náhradného motorového vozidla pri akceptovaní denného nájomného vo výške 23,20 eur/deň, ponížené o 8,- eur/náklady, ktoré by vznikli poškodenému používaním vlastného vozidla), ktoré poškodenému aj uhradil. Zvyšok vo výške 300,11 eur s DPH (domnelá pohľadávka uplatnená v tomto konaní) žalovaný neakceptoval. Ďalej uviedol, že nájomné za náhradné motorové vozidlo za dni od 02.06.2023 do 08.06.2023 nemožno považovať za skutočnú škodu, ktorá by vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou špecifikovanou v žalobe. Účelom prenájmu

náhradného vozidla po škodovej udalosti je zabezpečiť poškodenému náhradné vozidlo v období, keď nemôže užívať vlastné vozidlo. Pri poškodení, ktoré si vyžaduje opravu, je týmto obdobím čas nevyhnutný na realizovanie opravy vozidla v autoservise. V tomto prípade žalovaný likvidoval poistnú udalosť ako totálnu škodu, o čom informoval poškodeného pri obhliadke motorového vozidla, kedy aj zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 01.06.2023 vyplýva, že oprava sa neodporúča. V čase prenájmu náhradného vozidla (od 02.06.2023 do 08.06.2023) tak poškodený vedel, že oprava jeho vozidla nebude vykonaná, v dôsledku čoho si musí trvalo zabezpečiť iné motorové vozidlo. Za daných okolností nepovažuje prenájom náhradného vozidla za účelný a nevyhnutný. Žalovaný mal za to, že postupoval správne, keď žalobcovi poskytol poistné plnenie pri stanovení dennej sadzby nájomného vo výške 23,20 eur s DPH, a to na základe náhodne vybraných cenníkov autopožičovní v danej lokalite a v rozhodnom čase. Žalovaným určená priemerná sadzba denného nájomného bola stanovená s prihliadnutím na denné sadzby nájomného za požičanie vozidla rovnakej resp. podobnej kategórie: DELTA RENT CAR 20,- eur s DPH, Rent car Martin 26,40 eur s DPH, Priemer: 23,20 eur s DPH. Žalobcom uplatnená cena denného nájmu náhradného vozidla (34,99 eur) prevyšuje priemerné ceny iných požičovní za nájom vozidla rovnakej kategórie. Takúto cenu nájmu nemožno považovať za účelnú a nevyhnutnú. Zdôraznil, že dôkazné bremeno pri preukazovaní účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na prenájom motorového vozidla je na žalobcovi. Ak žalobca tvrdí, že potreboval náhradné vozidlo až do okamihu poskytnutia poistného plnenie, pretože bez jeho inkasovania si nemohol zabezpečiť iné vozidlo (napr. z dôvodu insolvencie), je povinný túto skutočnosť preukázať. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (uverejneného pod č. Rc 7/92) nemožno priznať náklady, ktoré by poškodenému vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla. Žalovaný preto legitímne krátil z poistného plnenia náklady vo výške 8,- EUR, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že dňa 26.05.2023 došlo v Martine ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Fabia, ev. č.: A., spôsobenej poškodenému prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, v dôsledku čoho bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla FORD FOCUS ev. č.: A. na základe Zmluvy o nájme č. 333/210 zo dňa 29.05.2023. Po skončení nájmu vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 230346 zo dňa 07.06.2023 s dátumom dodania služby 08.06.2023 a s dátumom splatnosti 22.06.2023 na sumu 384,91 €. Žalovaný dňa 14.06.2023 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 84,80 €. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 08.06.2023 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej zmluvy zo dňa 26.05.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla poskytnutého žalobcom. Následne došlo medzi poškodeným a žalobcom k postúpeniu pohľadávky. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy vo výške 300,11 eur titulom zvyšnej časti účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. Podľa žalobcu má poškodený nárok na náhradu vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo, t. j. do reparácie škody. Nutnosť a účelnosť nájmu vyplýva zo skutočnosti, že nájom by nevznikol, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Príčinná súvislosť vznikla v súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej poškodený nedisponoval svojim vozidlom a na toto obdobie si zapožičal náhradné vozidlo. Počas obdobia, kedy si poškodený zapožičal náhradné vozidlo v dôsledku škodovej udalosti nedisponoval svojim vozidlom ani oznámením o poistnom plnení (totálna škoda) s vyčíslením, poškodený bol tak nútený si riešiť túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní žalobca riadne preukázal. K dĺžke nájmu žalobca uviedol, že nárok poškodeného na náhradné vozidlo je daný až do momentu, kým mu poisťovateľ neoznámi, že ide o totálnu škodu a v akej výške mu poistné plnenie poskytne. V tomto prípade bol nárok poškodeného daný až do dňa 12.06.2023, kedy mu bolo zaslané oznámenie o poistnom plnení s vyčíslením totálnej škody. K výške denného nájmu uviedol, že krátenie zo strany žalovaného na sumu 23,20 eur nijako nepreukázal. Nepreukázal, že by žalobcom stanovená výška denného nájmu bola v danom mieste a čase neobvyklá. Žalovaný predložil na podporu svojich tvrdení cenník spoločnosti Delta rental car, z ktorého vyplýva, že poškodený by bol povinný vopred zaplatiť zálohu vo výške 400,- eur, ďalej predložil cenník Rent car Martin, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pristavenie a odstavenie v meste Žilina je zadarmo, avšak cena za pristavenie a odstavenie mimo mesta Žilina– pásmo do 35 km predstavuje sumu 40,- eur za pristavenie a 40,- eur za odstavenie, poškodený je z mesta Martin, a preto by bola účtovaná navyše aj suma 80,- eur za pristavenie a odstavenie vozidla – konečná cena by bola takmer rovnaká ako za nájom náhradného vozidla u žalobcu. Okrem iného z podmienok prenájmu, ktoré sú zverejnené na webovej stránke vyplýva, že za prenájom vozidla sa platí vopred pri preberaní. Zákazník hradí čiastku za prenájom vozidla a vratnú zálohu (depozit) od 165,- do 300,- eur v závislosti

od vozidla, ktorý je pri odovzdaní nepoškodeného vozidla vrátený. Poškodený však vopred nemôže vedieť, na aký dlhý čas je potrebné, aby si vozidlo prenajal, nakoľko nikdy vopred nevie, ako dlho bude trvať zlikvidovanie poistnej udalosti, resp. oprava vozidla. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje ani s argumentáciou žalovaného a s odpočtom prevádzkových nákladov vozidla, s odpočtom technickej hodnoty vozidla, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné vozidlo.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril a zotrval v celom rozsahu na svojej argumentácii uvedenej v podanom odpore. Podľa jeho názoru poisťovateľ je povinný titulom nájmu náhradného vozidla uhradiť z povinného zmluvného poistenia iba škodu, ktorej zodpovedá nájomné vynaložené účelne a v primeranej dĺžke trvania. Je povinnosťou poškodeného preukázať, že si náhradné vozidlo požičal účelne a preukázať, z akého dôvodu bol nútený prenajať si náhradné vozidlo. Žalobcom uplatnená cena prevyšuje priemerné ceny iných požičovní, v časti oprávnenej dĺžky nájmu náhradného vozidla žalovaný opakovane poukazuje na neúčelnosť nájmu náhradného vozidla nad rozsah 4 dní, nakoľko dňa 01.06.2023 likvidátor žalovaného uviedol v zápise o poškodení, že opravu vozidla neodporúča, teda ide o totálnu škodu vozidla. Poškodený bol na obhliadke vozidla osobne prítomný, o čom svedčí jeho podpis na zápise o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 01.06.2023, čiže si bol vedomý, že nedôjde k oprave poškodeného vozidla. Žalovaný priznal nárok poškodeného na prenájom náhradného vozidla iba do dňa rozhodnutia o totálnej škode, t.j. do momentu, kedy sa poškodený preukázateľne dozvedel o neúčelnosti a nehospodárnosti vykonania opráv na poškodenom vozidle (01.06.2023). Zároveň sa vyjadril k úroku z omeškania a okrem iného uviedol, že ak voči poisťovateľovi nenastanú podmienky vymedzené v ust. § 11 ods. 7 alebo 8 PZP, nemožno konštatovať jeho omeškania s plnením a tým ani vznik nároku na zákonné úroky z omeškania.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a okrem iného uviedol, že poškodenému bola na vozidle v dôsledku dopravnej nehody, ktorú nezavinil, spôsobená totálna škoda. Nájom náhradného vozidla je teda nutný a účelný až do času, kedy poisťovňa nezašle poškodenému oznámenie o totálnej škode spolu s vyčíslením.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 05.06.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a substitučne splnomocnený právny zástupca žalovaného. Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili. Súd tak pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Okrem iného uviedol, že aj napriek skutočnosti, že dňa 08.06.2023 kedy poškodený už ukončil nájom náhradného vozidla, ešte stále nedisponoval oznámením o totálnej škode spolu s vyčíslením. Toto oznámenie o totálnej škode spolu s vyčíslením mu bolo zaslané až 12.06.2023. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023, kde Ústavný súd konštatoval, že pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že poškodený mal nárok na náhradné vozidlo len do dňa, kedy sa objektívne oboznámil s tým, že na jeho vozidle bola vyhlásená neekonomická oprava bez toho, aby mu bolo vyčíslené hodnota zvyškov jeho vozidla, tak takýto záver je ústavne neudržateľný. Rovnako tak sa nestotožnil ani s námietkami ohľadom dennej sadby nájomného a ani s amortizáciou, nakoľko každou dopravnou nehodou sa hodnota tohto motorového vozidla znižuje a uplatnenie amortizácie by bolo v rozpore s princípom nikoho nepoškodzovať a v ostatnom sa odvolávam na naše písomné vyjadrenia. Substitučne splnomocnený právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republike, ktoré bolo uverejnené pod č. Rc/7/92, v zmysle ktorého nemožno priznať náklady, ktoré by poškodenému vznikli prevádzkou vlastného motorového vozidla. Preto z uvedeného dôvodu legitímne krátil z poistného plnenia náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla. Žalovaný likvidoval poistnú udalosť, ako totálnu škodu, o čom zároveň informoval aj poškodeného pri ohliadke. V rámci ohliadky poškodeného motorového vozidla, kedy zo samotného zápisu o poškodení vozidla škodovej udalosti zo dňa 01.06.2023 vyplýva, že oprava sa teda neodporúča. V čase prenájmu náhradného vozidla, tak poškodený vedel, že oprava jeho vozidla nebude vykonaná, preto za daných okolností teda nepovažuje prenájom náhradného v uvedenom období za účelný a nevyhnutný. Ďalej uviedol, že žalovaný postupoval správne, keď žalobcovi poskytol poistné plnenie pri stanovení dennej sadzby nájomného vo výške 23,20 eur, a to na základe náhodne vybraných cenníkov auto požičovní v danej lokalite, v rozhodnom čase. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to záznam o nehode, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 12.06.2023, protokol o technickom stave vozidla – emisná kontrola, technická kontrola, zmluva o prenájme vozidla č. 333/210 zo dňa 29.05.2023, faktúra č. 230344 zo dňa 07.06.2023, všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov

žalobcu, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 08.06.2023, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.06.2023, upomienka, doklad č. 20230052 s podacím lístkom, zápis o poškodení vozidla ku škodovej udalosti zo dňa 01.06.2023, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 14.06.2023, Autopožičovňa Martin RENT CARS s cenníkom, faktúra č. 230346 zo dňa 07.06.2023, podanie vo veci Wűstenrot poisťovňa, a.s. – ukončenie podania 20.02.2023 od Národnej banky Slovenska a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 26.05.2023 došlo k dopravnej nehode, škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou osobného motorového vozidla, ktoré je poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti poškodený svoje osobné motorové vozidlo nemohol užívať. Dňa 29.05.2023 uzatvoril poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č. 333/210, v zmysle ktorej bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla FORD FOCUS ev.č.: A., s dobou nájmu od 29.05.2023 do 08.06.2023, s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 29,16 eur bez DPH (35,- eur s DPH)/1 deň prenájmu. Dňa 07.06.2023 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230346 na sumu celkom vo výške 384,91 eur za prenájom motorového vozidla prenajatého poškodenému na základe vyššie uvedenej zmluvy, v trvaní prenájmu 11 dní, čo pri výške nájmu uvedeného vo faktúre, t.j. sumy 29,16 eur bez DPH/1 deň predstavuje sumu vo výške 384,91 eur. Dňa 08.06.2023 bola medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky, z obsahu ktorej súd zistil, že poškodený má pohľadávku voči žalovanému vo výške 384,91 eur. Postupca touto zmluvou postúpil postupníkovi teda žalobcovi túto pohľadávku a žalobca sa zaviazal poškodenému uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 384,91 eur, pričom táto suma zodpovedala faktúre č. 230346 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi za náhradné motorové vozidlo. V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom postupník, čiže žalobca, si bude pohľadávku podľa bodu 1 (nárok na poistné plnenie vo vzťahu k poisťovni) vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účel. Poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 08.06.2023. V zmysle oznámenia o poistnom plnení predloženého žalovaným zo dňa 12.06.2023 žalovaný oznámil poškodenému, že škodovú udalosť vybavil a skutočnú škodu vo výške 1.136,24 eur poukazuje na ním uvedený účet. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.06.2023 súd zistil, že žalovaný oznámil poškodenému, že škodovú udalosť vybavil a priznal skutočnú škodu vo výške 84,80 eur, pričom nájomné priznal len do dňa o oznámení o totálnej škode 01.06.2023 a priznal cenu za prenájom vo výške 23,20 eur s DPH/14 deň. Rovnako odpočítal aj náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla vo výške 8,- eur. Ďalej súd zistil, že dňa 01.06.2023 bol spísaný zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti, podpísaný likvidátorom a poškodeným. Z čestného prehlásenia zo dňa 04.04.2024 súd zistil, že poškodený v čase kedy mal prenajaté náhradné motorové vozidlo nedisponoval finančnými prostriedkami na zakúpenie nového motorového vozidla, toto si mohol zakúpiť až potom, čo mu poisťovňa zaslala poistné plnenie.

8. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako “”), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

9. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

10. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

11. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

12. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

13. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

14. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

15. Podľa veriteľ, môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 26.05.2023 došlo ku škodovej udalosti, pričom v dôsledku škodovej udalosti poškodený svoje osobné motorové vozidlo nemohol užívať. Dňa 29.05.2023 uzatvoril poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č. 333/210, v zmysle ktorej bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla s dobou nájmu od 29.05.2023 do 08.06.2023, teda ešte skôr než došlo k oznámeniu žalovaného, o ukončení šetrenia poistnej udalosti, v dôsledku ktorej bolo motorové vozidlo poškodeného poškodené a v dôsledku ktorej nemohol svoje osobné motorové vozidlo užívať. Dňa 07.06.2023 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230246 za prenájom motorového vozidla prenajatého poškodenému na základe vyššie uvedenej zmluvy v trvaní prenájmu 11 dní, v celkovej výške 384,91 eur. Z čestného prehlásenia poškodeného mal súd preukázané, že poškodený počas doby opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné motorové vozidlo. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu súd mal preukázané, že dňa 08.06.2023 bola medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky, z obsahu ktorej vyplynulo, že poškodený má pohľadávku voči žalovanému vo výške 384,91 eur. Postupca touto zmluvou postúpil postupníkovi teda žalobcovi túto pohľadávku a žalobca sa zaviazal poškodenému uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 384,91 eur, pričom táto suma zodpovedala faktúre č. 230246 vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi za náhradné motorové vozidlo. Poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 08.06.2023. Súd mal tak preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.06.2023 mal súd preukázané, že žalovaný oznámil poškodenému, že škodovú udalosť vybavil a skutočnú škodu vo výške 1.136,24 eur poukazuje na ním uvedený účet. V danom smere išlo o poistné plnenie v prípade totálnej škody na poškodenom motorovom vozidle. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 14.06.2023 mal súd preukázané, že žalovaný oznámil poškodenému, že škodovú udalosť vybavil a priznal skutočnú škodu vo výške 84,80 eur, teda nájomné priznal len do dňa oznámenia o totálnej škode, t.j. do dňa 01.06.2023 a denné nájomné krátil na sumu vo výške 23,20 eur s DPH/1 deň. Rovnako odpočítal aj náklady, ktoré by vznikli používaním vlastného vozidla vo výške 8,- eur. V konaní tak ostala sporná dĺžka nájomného v období od 02.06.2023 do 08.06.2023, výška nájomného za 1 deň prenájmu a náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním vlastného motorového vozidla.

17. Pokiaľ ide o dĺžku nájomného od 02.06.2023 do 08.06.2023 a posúdenie účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska ich časového rozsahu, súd poukazuje na závery vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.02 2023, ktoré sú použiteľné aj na prejednávanú vec, a v zmysle ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že “Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku určil moment zániku účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla poškodeným v závislosti od toho, či ide o škodu čiastočnú alebo totálnu. V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa ústavný súd s názorom krajského súdu stotožňuje. V prípade totálnej škody ale krajský súd dospel

k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď je objektívne zistiteľné, že oprava poškodeného vozidla je neúčelná, a v prípade sťažovateľky tento moment nastal, keď jej žalovaná oznámila spôsob likvidácie škodovej udalosti (neúčelnosť opravy vozidla). Tento záver však ústavný súd považuje za ústavne neudržateľný. Poškodený, ktorému na motorovom vozidle vznikla čiastočná škoda, a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna, sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešenie im ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho postavenia a naďalej 6 je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného vozidla“. S poukazom na vyššie uvedené závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, súd považoval dobu od zapožičania náhradného vozidla, t. j. od 29.05.2023 do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti, t.j. do dňa 12.06.2023 za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Za oznámenie o ukončení šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu poškodenia vozidla, t. j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti postupovať, t. j. v tomto prípade zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 01.06.2023, v ktorom mal likvidátor uviesť, že opravu vozidla neodporúča, čo podpísal aj poškodený, takéto predbežné posúdenie škody ako totálnej škody nemôže zakladať relevantný záver o tom, že náklady za prenájom vozidla, ktoré vznikli po oznámení uvedenej skutočnosti sú neúčelné a vynaložené nedôvodne, nakoľko k relevantnému oznámeniu a úhrade poistného plnenia došlo až listom zo dňa 12.06.2023. Preto poškodený síce od 01.06.2023 mohol mať vedomosť, že žalovaný je toho názoru, že vznikla na poškodenom motorovom vozidle totálna škoda, avšak v tento moment zároveň poškodenému neuhradil sumu poistného plnenia, ktorú sumu by mohol využiť na obstaranie iné vozidla. Do doby poskytnutia poistného plnenia bolo jedinou možnosťou poškodeného oprávnene zotrvať v nájomnom vzťahu až do poskytnutia poistného plnenia žalovaným. Preto s poukazom na uvedené súd konštatuje, že nájom v období od 29.05.2023 do 08.06.2023 je potrebné považovať za účelný, nakoľko poškodený náhradné motorové vozidlo používal v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného.

18. Pokiaľ ide o samotné nájomné vo výške 29,16 eur bez DPH (35,- eur s DPH)/1 deň súd uvádza, že žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by cena nájmu náhradného motorového vozidla bola vzhľadom na ceny prenájmu obdobných vozidiel neobvyklá. Pokiaľ ide o predložené cenníky zo strany žalovaného z iných autopožičovní, tieto nie je možné považovať za prieskum trhu, nakoľko z predložených výpisov z internetových portálov autopožičovní nie je zrejmé, či uvedený „prieskum“ bol vyhotovený v rozhodnom čase, či ide o ceny konečné alebo sa k cenám doučtovávajú ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla, prípadne iné náklady alebo poplatky, ktoré by bol poškodený nútený v prípade zapožičania náhradného vozidla uhradiť a rovnako, či bolo náhradné vozidlo v rozhodnom čase k dispozícii na zapožičanie. Pre úplnosť je nutné uviesť, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu a preukázateľne vykonával výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Jednalo by sa totiž o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou, je pre neho výrazne obmedzujúci stavom. S poukazom na uvedené súd považoval zmluvne stanovené nájomné vo výške 29,16 eur bez DPH za 1 deň nájmu za primerané. Žalovaný v zmysle oznámenia o poistnom plnení krátil poistné plnenie aj o sumu 8,- eur titulom nákladov, ktoré by vznikli používaním vlastného motorového vozidla, pričom žalovaný v konaní nijakým spôsobom neuviedol akým

spôsobom zistil tieto náklady, ktoré by poškodenému vznikli používaním svojho vozidla v rozhodnom období, neodôvodnil ním konkrétne určenú výšku, preto je súd toho názoru, že v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko uvedené nedostatočne odôvodnil. Potom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti úhrada za nájom náhradného vozidla je dôvodná za dobu, počas ktorej nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou do času oznámenia žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti bol nútený požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu preukázateľne vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu považoval za dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

19. Podľa a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Žalobca si v žalobe okrem uplatnenej istiny uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 300,11 eur od 30.06.2023 do zaplatenia. Súd uvádza, že úrok z omeškania upravený v ust. je striktne viazaný na nesplnenie povinnosti poisťovne v ust. . Žalobca odvodzoval uplatnený úrok z omeškania z dôvodu, že žalovaný mu neposkytol poistné plnenie v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25.02.2021, ktorý vo svojom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „odvolací súd má za to, že ukončenie prešetrovania žalovaného, aj keď so záverom, že neposkytne poistné plnenie v plnej uplatnenej výške, ktoré vykonal v lehote stanovenej v citovaného zákona, ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade, keď si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa z. č. proti poisťovni nie je namieste aplikovať ust. po spojke alebo, pretože v tomto prípade je poisťovňa stranou konania a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, kedy poisťovňa stranou sporu nebola a povinnosť plniť by jej vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu“, a zároveň uviedol, že „ustanovenie citovaného zákona zakladá špeciálnu úpravu platenia úrokov z omeškania vo vzťahu k . Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v citovaného zákona. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v . Ustanovenie citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa ods. 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa “. Potom s poukazom na uvedené právne závery vyššie uvedeného rozhodnutia, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 300,11 eur od 30.06.2023 do zaplatenia, nakoľko žalovaný nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas, t. j. neposkytol poistné plnenie, tak ako bolo toto uplatnené žalobcom v lehote splatnosti určenej zákonom, a teda sa dostal do omeškania uplynutím 15 dní od skončenia prešetrenia poistnej udalosti dňa 14.06.2023.

21. Podľa ust. a v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s ust. a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle citovaného ust. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.