Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4Co-83-2017.pdf
PDF · 101.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/83/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4, Zábrzdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: W. W., nar. XX.XX.XXXX, O. K. XXX, XXX XX O. K., o zaplatenie 942,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 11C/88/2013 - 92 zo dňa 16.03.2017, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému.
Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 942,- eur od 03.10.2009 zastavil. Náhradu trov konania žalovanej, ani Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 466 a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 35 510 722 nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenia č. 861/2007) domáhal, aby súd na základe zmenky zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 942,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 942,- eur od 03.10.2009 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 942,- eur od 17.12.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. v sume 3,14 eura, ako aj nahradiť trovy konania. Vykonaným dokazovaním, a to najmä oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn.: 10Er/849/2010, súd zistil, že žalovaný vystavil dňa 24.04.2009 zmenku s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, Bratislava sumu 408 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 03.10.2009. Splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava. Bez protestu na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Vystaviteľom je žalovaný. Na opačnej strane, na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o. - žalobca. Zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava (predchádzajúci veriteľ)a žalovaným, č. zmluvy XXXXXXX zo dňa 24.04.2009 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 350,- eur a žalovaný sa zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 322,- eur t.j. celkovo zaplatiť sumu 672,- eur v 12-tich mesačných splátkach po 56,- eur počnúc od 28.05.2009 na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN). K predmetnej zmluve boli pripojené všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahujú dohodu o vyplnení zmenky s nasledovným textom: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky /ďalej vystaviteľ/ vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi /ďalej remitent/ vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh. Následne súd citoval § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1, 2 písm. a), 4 ods. 1 až 3, § 4 ods. 6, § 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 4 ods. 4 Nariadenia č. 861/2007, § 186 Civilného sporového poriadku a uviedol, že zo zmluvy o úvere a všeobecných podmienok, v ktorých je obsiahnutá aj dohoda o vyplnení zmenky vyplýva, že neboli individuálne dojednané, sú na formulárových tlačivách a spotrebiteľ nemal možnosť ich zmeniť, ovplyvniť ich obsah a boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu. Zmenkovú sumu si mohol veriteľ vyplniť v ľubovoľnej výške, vrátane istiny, poplatkov, úrokov a rôznych sankcií, bez ohľadu na vôľu dlžníka. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ je dojednanie o vypĺňacom práve neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktoré umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 1 OZ je dojednanie v príslušnom článku všeobecných podmienok o vypĺňacom práve zmenky neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že spôsobuje značnú nerovnováhu práv a povinností, teda značne zhoršuje postavenie spotrebiteľa v tomto úverovom vzťahu vystavením a následným indosovaním zmenky zo spotrebiteľského vzťahu. Taktiež bolo zrejmé, že dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej vystavená zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 OZ, a to pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor so zákonom, respektíve snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského práva. Podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. s) Smernice 93/13/EHS, je dohoda o vyplnení zmenky neprijateľná zmluvná podmienka, pretože sa jedná o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne. Zmluvná podmienka je z už uvedených dôvodov neplatná aj pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákona a pre obchádzanie zákona podľa § 39 OZ, § 265 Obchodného zákonníka. Pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní bola v rozpore so spotrebiteľským právom a zjavne neopodstatnená a neprípustná. Súd preto bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu podľa článku 5 nariadenia nasledujúceho s poukazom na bod 13 preambuly nariadenia a čl. 4 ods. 4 Nariadenia č. 861/2007, žalobu žalobcu zamietol.
Keďže žaloba bola vzatá v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 942,- eur od 03.10.2009 do zaplatenia, nevyžadoval sa súhlas žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím, preto súd v zmysle ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku. Neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí a úspešnému žalovanému v priebehu konania žiadne trovy nevznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778 doručilo súdu dňa 08.07.2013 oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, dňa 08.01.2014 doručilo oznámenie o vystúpení z konania. Súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože sa vo veci nevyjadrilo a žiadne trovy mu nevznikli. Dňa 11.11.2014 doručilo Združenie spotrebiteľov Slovenska , o.z., IČO: 42309166 oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania. Keďže Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z, Banská Bystrica sa vo veci nevyjadrilo, nemalo žiaden vplyv na výsledok konania a trovy konania si neuplatnilo, súd mu náhradu trov nepriznal.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca proti zamietavom výroku o vo výroku o trovách konania. Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Žalobca predložil zmenku, ktorá spĺňala všetky zákonné formálne a materiálne náležitosti. V danej veci súd mohol a mal preto rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto nariadením. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá bola predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzavrel zmluvu ako spotrebiteľ. Žalovaný ani žalobca sa však k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto ich nemožno považovať za nesporné. K rozhodnutiu súd dospel na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami, než aké sú uvedené v zmenke. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňoval bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd prvej inštancie však vec posudzoval ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemohol činiť žalovaný, tým menej tak mohol činiť sám súd. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Žalobcom uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. Vo vzťahu k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku uviedol, že zákon č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
3. Žalovaný, ani Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Banská Bystrica sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ust. Civilného sporového poriadku aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti so zachovaním princípu justifikácie účinkov vykonaných úkonov za účinnosti a platnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorých následky sa uznávajú aj vtedy, ak novšia právna úprava s nimi nepočíta.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného sporového poriadku) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§§ 359,362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli, ako aj internetovej stránke dňa 02.11.2017 ( § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania bol zamietavý výrok a súvisiaci výrok o trovách konania.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávnom právnom posúdení veci bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
6. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného nároku sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohody o vyplnení zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, na základe ktorej bola zmenka žalovanou vystavená. Uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
7. Odvolací súd nesúhlasí ani s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie, resp., že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom a tým porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci štandardne v zmysle vnútroštátneho práva, Civilného sporového poriadku, ako aj v súlade s čl. 19 Nariadenia č. 861/2007. Iné posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno považovať za porušenie práva strany sporu na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky, ani porušenie práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci samej, ak žalobu zamietol vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru zmluvy, posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu žalobcu vyhovieť. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietanie procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie, podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohodu o vyplnení zmenky. Bez náležitého neoboznámenia sa s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom porušil ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná.
Uvedený záver podporuje aj spoločné stanovisko Občianskoprávneho kolégia a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.93/2015 zo dňa 20.10.2015, v ktorom uvádza, že: „vo vzťahu k aplikácii nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu u jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia č. 861/2007 nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4 Nariadenia č. 861/2007. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné.“ Ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju strana sporu výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
8. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase vystavenia zmenky), platí, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Podľa odseku 7 veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.
Zo spoločného stanoviska Občianskoprávneho a Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2015 vyplýva, že „ak súd dospel k záveru, že žalobca vedome konal na škodu žalovaného ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 Zákona o zmenkách a šekoch a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu, vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 01.01.2008 do 31.12.2010.“
Odvolací súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že predložená zmenka bola vystavená žalovaným, pričom zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný. V čase vystavenie zmenky však zmenková suma nebola určená, preto veriteľ nesmel prijať takto vystavenú zmenku v zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase vystavenia zmenky)
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, avšak v dôsledku toho, že žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.