Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-966-2014.pdf
PDF · 69.36 KB
No categories available
13Er/966/2014
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, proti povinným: X. X.E.: U. C., O.. XX.XX.XXXX, V. N., Č..Y..XXX, X. X.E.: W. C., O.. XX.XX.XXXX, V. N.R., Č..Y..XXX, o vymoženie 2.159,30 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, a trov exekúcie takto
rozhodol:
Súd návrh povinných v 1. a 2. rade zo dňa 10.05.2017 na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinným v 1. a 2.rade vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 2.159,30 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, a trov exekúcie.
Poverením tunajšieho súdu 13Er/966/2014-19 zo dňa 08.09.2014 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor Mgr. Ján Makita, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Bosáková ul. č.7 (ďalej len exekútor).
Dňa 11.07.2017 bol tunajšiemu súdu exekútorom doručený návrh povinných v 1. a 2.rade na zastavenie exekúcie, v ktorom povinní okrem iného dôvodili svoj návrh tým, že rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria v Žiline sp.zn. RK-PC-774/14-EK dňa 28.04.2014, ktorý je v predmetnej exekúcii exekučným titulom, bol vydaný v spotrebiteľskej veci v rozpore zo zákonom a úniovým právom. Povinní uvádzajú, že im bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, že sa nikdy nezúčastnili žiadneho pojednávania. Z uvedených dôvodov, že exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom, je neúčinný, žiadajú povinný v 1. a 2.rade exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. a) b) l) Exekučného poriadku.
Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 57 ods. 1 písm. a) b) l) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s
cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila.
Exekučný poriadok v § 57 ods. 1 ukladá exekučnému súdu povinnosť zastaviť exekúciu (či už na návrh alebo aj bez návrhu), ak sú dané dôvody uvedené pod písmenami a/ až m/ tohto ustanovenia. V § 58 ods. 4 zároveň výslovne ustanovuje, že proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/, f/ až h/, k/ až m/ je prípustné odvolanie. Odvolanie teda pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie a to z dôvodov uvedených pod označenými písmenami. Pod rozhodnutiami podľa § 57 ods. 1 písm. a/, b/,f/ až h/, k/ až m/ Exekučného poriadku možno totiž rozumieť len uznesenia o zastavení exekúcie, ak je daný niektorý z výslovne označených dôvodov. Uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie takýmto rozhodnutím nie je. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania exekučného súdu výslovne nezakladalo (a ani v súčasnej dobe nezakladá) prípustnosť odvolania aj proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Najvyšší súd SR takýto výklad považuje za ústavne konformný, nakoľko rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, ako je v danom prípade dlžné výživné. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatných rozhodnutí potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júla 2012, sp. zn. 6Cdo/171/2012).
Súd v tomto prípade dospel k záveru, že pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie povinných v 1. a 2.rade nevzhliadol žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.1 exekučného poriadku. Exekučný titul, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu Victoria v Žiline, sp.zn. RK-PC-774/14-EK zo dňa 28.04.2014, bol vydaný na základe Rozhodcovskej zmluvy č.8500011214 zo dňa 13.04.2012, v ktorej si zmluvné strany dojednali, že akékoľvek spory vyplývajúce zo zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi nimi dňa 13.04.2012 budú riešené pred príslušným súdom v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Predmetnú rozhodcovskú zmluvu povinní v 1. a 2.rade podpísali individuálne a nezávisle od zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Uvedená rozhodcovská zmluva mala písomnú formu a zároveň mala aj formu osobitnej zmluvy. V tomto prípade nebola rozhodcovská doložka súčasťou Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ale zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva boli dva osobitne podpísané dokumenty nezávisle od seba, preto mal súd za to, že rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom na základe, ktorého mohlo byť vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Okrem toho v článku 1 rozhodcovskej zmluvy povinní vyhlásili a svojím podpisom potvrdili, že súhlasia s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. V článku 2 vyššie spomenutej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Zároveň dlžník nebol povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlásil, že bol o tejto skutočnosti zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Z uvedeného vyplýva, že povinní nemuseli prijať návrh rozhodcovskej zmluvy a prijatie návrhu rozhodcovskej zmluvy nebolo podmienkou pre poskytnutie peňažných prostriedkov zo zmluvy o úvere. Oprávnený by teda poskytol povinnému peňažné prostriedky aj bez prijatia návrhu rozhodcovskej zmluvy. Navyše podľa článku 7 rozhodcovskej zmluvy boli povinní oprávnení od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Povinní mali teda možnosť jednostranným právnym úkonom od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, avšak v uvedenej lehote od rozhodcovskej zmluvy neodstúpili. Povinní teda vyjadrili súhlas a to svojím podpisom na osobitne dojednanej rozhodcovskej zmluve, že spory medzi zmluvnými stranami budú riešené v rozhodcovskom konaní. Okrem toho po vydaní a doručení rozhodcovského rozsudku mali povinní právo brániť sa voči rozhodcovskému rozsudku a domáhať sa žalobou jeho zrušenia v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Povinní však v uvedenej lehote žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepodali a svoje právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku teda nevyužili. Z uvedeného má súd za to, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom a nie je dôvod na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.