Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cpr/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. V. XXX, v konaní právne zastúpená KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému: Základná umelecká škola, so sídlom Námestie sv. Trojice 4, Banská Štiavnica, IČO: 37 831 119, v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie 19.04.2013 do 31.03.2016 v sume 13.779,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 141,68 Eur od 01.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.07.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.09.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.01.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.04.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.01.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.02.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.03.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.04.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.05.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.07.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.09.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.10.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.11.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.01.2016 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.02.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.03.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.04.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.05.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa pôvodne žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré jej dal žalovaný listom zo dňa 08.04.2013 a súčasne žiadala od žalovaného zaplatenie náhrady mzdy v sume jej PMZ vo výške 389,64 Eur od 19.04.2013 až do umožnenia pokračovania v práci alebo do rozhodnutia o skončení pracovného pomeru.

2. Tunajší súd v poradí druhým rozsudkom zo dňa 06.10.2015 č. k. 6Cpr/1/2013 - 118 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.04.2013, ktorým ukončil žalovaný so žalobkyňou pracovný pomer je neplatné, pričom tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 15.08.2017 č. k. 14CoPr/4/2016 - 139. Tým bolo právoplatne skonštatované neplatné skončenie pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobkyni formou okamžitého skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 08.04.2013.

3. V konaní potom bolo preukázané, že žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu listom zo dňa 12.04.2013 žiadala žalovaného o umožnenie pokračovania v práci, týmto listom trvala na ďalšom zamestnávaní ako to vyplýva i z jeho názvu a žiadala žalovaného umožniť pokračovať vo výkone práce najneskôr do 19.04.2013.

4. Nebolo v konaní sporné, že žalovaný jej po tomto termíne neumožnil pokračovať v práci, pričom až po vyššie uvedenom rozhodnutí krajského súdu žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do práce, táto však s poukazom na svoje zdravotné problémy do práce nenastúpila.

5. V danom prípade je teda nesporné, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy s poukazom na § 79 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

6. Na pojednávaní dňa 28.11.2017 žalobkyňa rozšírila a špecifikovala svoju žalobu čo sa týka zaplatenia náhrady mzdy, keď túto požadovala za obdobie od 19.04.2013 do 31.03.2016 v celkovej sume 13.779,08 Eur s úrokmi z omeškania ako boli tieto špecifikované na pojednávaní (a ako sú uvedené aj vo výroku rozsudku).

7. Súd túto zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení pripustil vzhľadom na splnenie podmienok podľa § 143 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Urobil tak uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.11.2017 za prítomnosti oboch strán sporu a preto uznesenie písomne nevyhotovoval s poukazom na ust. § 142 ods. 2 a § 235 ods. 2 CSP.

8. Žalovaný potom cestou svojej riaditeľky na pojednávaní žiadal znížiť, resp. nepriznať žalobkyni náhradu mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov s poukazom na to, že konanie trvalo nie jeho zavinením pomerne dlhý čas a takisto poukazoval na to, že je financovaný z rozpočtu obce, resp. mesta a nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu takejto náhrady mzdy, lebo peniaze sú mu poukazované mesačne. Tiež žiadal umožniť splátky dlžnej sumy, a to po 1.000,- Eur až 1.500,- Eur mesačne.

9. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce (v znení účinnom od 01.01.2013), ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

10. Súd žalovaným uvádzané dôvody nepovažoval za právne relevantné pre nepriznanie, či zníženie náhrady mzdy žalobkyni za obdobie presahujúce 12 mesiacov, pretože tieto nemajú žiadnu právnu relevanciu (význam) vo vzťahu k subjektívnym dôvodom, pre ktoré by na strane žalobkyne bol prípadne daný dôvod na zníženie, či nepriznanie náhrady mzdy v rozsahu presahujúcom 12 mesiacov. Inými slovami, nárok na náhradu mzdy za dobu presahujúcu uvedený čas možno znížiť alebo nepriznať len z dôvodov týkajúcich sa zamestnanca (či pracoval inde atď.), tieto však uvádzané neboli.

11. Súd preto priznal žalobkyni náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce za maximálne zákonom určené obdobie 36 mesiacov, pretože žalovaný jej mohol po okamžitom skončení pracovného pomeru umožniť pokračovať v práci aj počas tohto sporu. Náhradu si žalobkyňa uplatnila správne za toto maximálne obdobie odkedy trvala na ďalšom zamestnávaní, čo oznámila písomne žalovanému ako svojmu zamestnávateľovi, teda od 19.04.2013 až do 31.03.2016, čo je obdobie takmer 36 mesiacov.

12. Žalovaný nenamietal žalobkyňou vyčíslený priemerný mesačný zárobok za I. štvrťrok roku 2013 na sumu 389,64 Eur (tento podľa súdu žalobkyňa vzhľadom na predložené výplatné pásky za mesiace január, február a marec roku 2013 určila správne v súlade s ust. § 134 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Zákonníka práce na hodnotu 2,2393 Eur ako priemerný hodinový zárobok). Keďže tento bol vypočítaný žalobkyňou za správne rozhodujúce obdobie štvrťroku predchádzajúceho daniu okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda za mesiace január až marec 2013, uvedenú sumu ako náhradu mzdy súd priznal žalobkyni za ten-ktorý mesiac, pričom čo sa týka mesiaca apríl 2013 priznal alikvótnu časť v rozsahu 141,68 Eur.

13. Splatnosť náhrady mzdy za daný mesiac nastala v súlade s § 129 ods. 1 a § 132 Zákonníka práce posledný deň nasledujúceho mesiaca. Deň po tom sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením náhrady mzdy za daný mesiac (t.j. za apríl 2013 sa žalovaný dostal do omeškania dňom 01.06.2013, za máj 2013 sa dostal do omeškania dňom 01.07.2013, atď.) a od toho dňa má žalobkyňa ohľadne náhrady mzdy za príslušný mesiac právo na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré ustanovenia sú aplikovateľné aj v pracovnoprávnej rovine v zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce zakotvujúceho subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka na individuálne pracovnoprávne vzťahy.

14. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania o 5 % vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania v súlade s uvedenou právnou úpravou (zohľadniac hodnotu základnej sadzby ECB v príslušnom období a jej zmeny) a preto súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.

15. I keď súd neznížil nárok žalobkyne na náhradu mzdy (na čo nemal žiaden podklad a potom dôvod), resp. neakceptoval ani žalovaným požadované splátky, prihliadol na to, že je základnou školou a jeho financovanie je závislé od financovania zriaďovateľa Mesta Banská Štiavnica. Preto poskytol žalovanému dlhšiu než štandardnú zákonnú trojdňovú lehotu (§ 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku) na zaplatenie dlhu, a to lehotu 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a v celom rozsahu úspešnej žalobkyni súd priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.