Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-27-2017.pdf
PDF · 129.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/27/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP č. 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: U.. D. F., narodený XX. E. XXXX, bytom O. I., Ľ.. Š. XXX/XX, o zaplatenie 68 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 30. septembra 2016 č.k. 15C/289/2015-108 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa 30. septembra 2016 č.k. 15C/289/2015-108 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 68 € s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 27. decembra 2013 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Trebišov súdny poplatok zo žaloby vo výške 16,50 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nárok žalobcu v časti uplatnenej ceny za odťah vozidla je dôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný dňa 10. decembra 2013 v čase od 10.30 hod. parkoval s osobným motorovým vozidlom zn. P. W. B.: S.-XXXCN na Festivalovom námestí v Košiciach na vyhradenom parkovisku pre iné vozidlo, ktoré bolo riadne označené dopravnou značkou IP-16. Táto skutočnosť vyplýva z predloženého CD. Týmto konaním žalovaný porušil § 25 ods. 1 písm. n/ Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 8/2009 Z.z.). Nebola sporná tá skutočnosť, že držiteľom a prevádzkovateľom uvedeného osobného motorového vozidla je žalovaný. Na základe poverenia Mesta Košice, majiteľa a správcu cesty bolo predmetné osobné motorové vozidlo žalovaného odtiahnuté podľa § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z..
3. Námietku žalovaného, že miesto na státie nebolo označené pruhmi na vozovke, nepovažoval súd za relevantnú, lebo predmetné parkovacie miesto bolo označené zvislou dopravnou značkou. Aj táto skutočnosť vyplýva z pripojeného CD (nosiča), ktoré bolo vyhotovené v čase odťahu vozidla.
3. Žalobca preukázal, že je vlastníkom, ako aj správcom komunikácie, na ktorej bolo vozidlo žalovaného zaparkované. O tom svedčí geometrický plán a výpis z listu vlastníctva č. XXXXX okres Košice I, mestská časť Staré mesto, katastrálne územie M.. Námietku žalovaného, že správca cesty nemá oprávnenie na odťah, považoval súd za neopodstatnenú, lebo oprávnenie správcu cesty vyplýva priamo z § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.. Citované ustanovenie nevylučuje, že o odstránení vozidla môže rozhodnúť podľa
§ 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. policajt a následne o odstránenie môže zrealizovať Policajný zbor alebo správca cesty, teda Mesto Košice.
4. Žalobca (Mesto Košice) poverilo mestskú políciu, ktorá je útvarom - odborným aparátom žalobcu výkonom tohto oprávnenia žalobcu. Zákon č. 8/2009 neurčuje, ktorá zložka obce alebo mesta (správca miestnej komunikácie) je oprávnená odstrániť vozidlo v prípade, na ktoré sa vzťahuje ust. § 43 zákona č. 8/2009 Z.z.. Pokiaľ sa správa komunikácie (Mesto Košice) rozhodol, že odstránenie vozidla bude realizovať sám, bol v rámci svojej organizačnej štruktúry bez akýchkoľvek obmedzení oprávnený určiť, ktorý z jeho vnútorných útvarov alebo zložiek uskutočni odtiahnutie osobného motorového vozidla v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 43 zákona č. 8/2009 Z.z.. V čase, kedy došlo ku skutočnosti samotného odťahu vozidla správca mestskej komunikácie v Košiciach rozhodol, že úkony spojené s odťahovaním vozidla bude realizovať svojim organizačným útvarom - mestskou políciou (bez právnej subjektivity). Správca pozemných komunikácií (Mesto Košice) nepreniesol výkon správy ďalej, len vymedzil (bez toho, aby fakticky výkon správy komunikácie preniesol na iného), ktorý jeho vnútroorganizačný útvar bez právnej subjektivity bude vykonávať úkony správcu miestnej komunikácie spojené s odtiahnutím vozidla. Pretože žalobca ako správca cesty mal oprávnenie odstrániť vozidlo stojace na mieste vyhradenom pre osoby ťažko zdravotne postihnuté (ZŤP), a toto svoje oprávnenie dňa 10. decembra 2013 aj uskutočnil, a vozidlo žalovaného odstránil, na tomto základe vzniklo mu právo žiadať od žalovaného úhradu vynaložených nákladov, lebo zákon striktne špecifikuje, kto má tieto náklady znášať. Zákon č. 8/2009 Z.z. dáva žalobcovi (ako správcovi cesty) možnosť stojace motorové vozidlo na zakázanom mieste odstrániť na náklady jeho prevádzkovateľa, čo žalobca zrealizoval cez svoju vlastnú na to vytvorenú a poverenú zložku Mestskej polície, čím mu vznikli náklady vo výške 68 € podľa Cenníka odťahovej služby Mestskej polície Košice platného od 1. júla 2012 (mzda pracovníkov vykonávajúcich odťah, zdokumentovanie priestupku, naloženie vozidla, jeho uloženie, pohonné hmoty). Žalovaný jednotlivé položky nespochybnil a na pojednávaní dňa 30. septembra 2016 uviedol, že nežiada vykonať znalecké dokazovanie v tomto smere ohľadom sumy 68 €. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 68 €.
5. Pokiaľ sa žalovaný odvolával na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/70/2013 súd prvej inštancie uviedol, že v uvedenom rozhodnutí odťah motorového vozidla vykonala právnická osoba (obchodná spoločnosť, ktorá nie je obcou a ani nebola obcou založená ani zriadená za účelom správy pozemných komunikácii). Označené rozhodnutie riešilo spor, ktorý je rozdielny z dôvodu právneho posúdenia, a tak ho súd nemohol aplikovať na daný (súdený) prípad.
6. Súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, lebo žalovaný sa so splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania. Začiatok omeškania sa spájal so splatnosťou dlhu. V prejednávanom prípade mal žalovaný plniť do 15 dní od prevzatia vozidla. Žalovaný vozidlo prevzal dňa 10. decembra 2013 a lehota na plnenie mu uplynula 26. decembra 2013. Počnúc dňom 27. decembra 2013 sa dostal do omeškania s plnením dlhu, a preto ho súd zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy 68 € od 27. decembra 2013 do zaplatenia.
7. Výšku úrokov súd určil podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to vo výške 5,25 % (0,25 % + zvýšenie o 5 % bodov) v čase prvého dňa omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,25 %, a preto súd v prevyšujúcej časti nad priznanú výšku 5,25 % návrh v prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania zamietol.
8. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.. Výrok o nároku na náhradu trov prvostupňového konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1 CSP.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, okrem výroku, v ktorej bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a konanie zastaviť. Ako odvolacie dôvody označil dôvody v § 365 ods. 1 písm. a/, d/,e/,f/, h/ CSP.
10. Uviedol, že žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca sa nezúčastnili ani na jednom súdnom pojednávaní a nepredložili súdu relevantné dôkazy, najmä organizačný poriadok Mesta Košice a oprávnenie na cestnú nákladnú dopravu - odvoz vozidla na ložnej ploche nákladného auta, aj keď bol
na to žalobca súdom vyzvaný. Vyslovil názor, že súd bol povinný vysporiadať sa s dvomi, prípadne tromi podstatnými otázkami, a to :
- či G.. U. F. (poverený náčelník Mestskej polície Košice) mohol podpísať návrh na vydanie platobného rozkazu z 1. októbra 2014 v mene Mesta Košice, a či dodatočné predložené „poverenie“ obsahuje aj právo podpisovať žaloby,
- či Mestská polícia Košice zriadená všeobecne záväzným nariadením mesta (v zmysle zákona o obecnej polícii a zákona o cestnej premávke) bola oprávnená si plniť štvorjedinú úlohu, a kto je oprávneným orgánom v rámci miestnej samosprávy na prenesenie právomoci alebo delegovanie právomoci, a či je rozdiel medzi rozhodovaním o odťahu a vykonaním odťahu v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z..
11. Odvolateľ poukázal na to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol spísaný na „hlavičkovom papieri mestskej polície“. Ako navrhovateľ je označené Mesto Košice s identifikačnými údajmi a žaloba nebola podpísaná v mene Mesta Košice, ale podpísal ju G.. U. F. poverený zastupovaním náčelníka Mestskej polície Košice. Odvolateľ konštatoval, že skutočnosť, že žalobca je právnickou osobou, nie je medzi účastníkmi sporná; ale povaha subjektu ako samosprávy je iná ako u obchodných spoločností. Primátor mesta ako výkonný orgán a zároveň štatutár nie je „všemohúci“. Iné je postavenie jednotlivých orgánov samosprávy, ako aj funkčných útvarov a zamestnancov mestskej samosprávy. Nie je sporné ani to, že Mesto Košice má spôsobilosť byť účastníkom konania, ale za Mesto Košice žalobu nepodpisovala na to oprávnená a spôsobilá osoba. Nevyplýva to ani z poverenia, ktoré bolo dodatočne predložené, žeby takéto poverenie mal náčelník mestskej polície, ktorý sa podpisoval nie v mene mesta, ale v mene Mestskej polície Košice.
12. Žalovaný trval na tom, čo uviedol v odpore (a v ďalších písomných podaniach), že napriek „priloženému“ povereniu, nemal poverený náčelník oprávnenie na podpísanie návrhu na súd, lebo nemal podpisové právo, t.j. právo podpisovať návrh (žalobu) na súd v mene Mesta Košice. Priložené poverenie je viac ako všeobecné a strohé. Zastupovanie pred súdmi neoprávňuje priamo na podpisovanie návrhu na súd. Splnomocnenie podľa Občianskeho súdneho poriadku oprávňuje na procesné zastupovanie. Splnomocnenie je vyjadrením súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho konať, v jeho mene v rámci uvedenej záležitosti. Dodatočné predložené „poverenie“ poveruje zamestnanca Mesta Košice na zastupovanie Mesta Košice v konaniach pred súdmi v Slovenskej republike. Z tohto poverenia nevyplýva, či a v akých veciach a v akom rozsahu splnomocňuje zamestnanca na zastupovanie pred súdmi. Z organizačného poriadku Mesta Košice (a nie Mestskej polície Košice) vyplýva, že ktorý organizačný útvar akú pôsobnosť má v rámci samosprávy. Podľa organizačného poriadku zamestnancov Mesta Košice schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 979 z 23. februára 2006 vyplýva, že referát právny zastupuje mesto v konaniach pred súdmi, inými štátnymi orgánmi a ďalšími inštitúciami ... Kompetencie mestskej polície ani jej zamestnancov nie sú upravené v tomto organizačnom poriadku Mesta Košice. Mestská polícia má vlastný organizačný poriadok Mestskej polície Košice, ale ani z tohto nevyplýva jej priama právomoc zastupovať Mesto Košice pred súdmi. Návrh na vydanie platobného rozkazu podľa odvolateľa podpísala na to neoprávnená osoba, ani nie v mene mesta, resp. v zastúpení primátora mesta, ale priamo poverený náčelník Mestskej polície Košice. Uvedený nedostatok nebol odstránený a neodstránilo ho ani dodatočne predložené poverenie zo dňa 19. júna 2012 č.j. MsP 2012/144-4, na základe ktorého, ak by bolo platné, mohol by splnomocnený zastupovať mesto alebo primátora v začatom konaní.
13. V ďalšej časti odvolania odvolateľ konštatoval, že zrejme došlo k nedorozumeniu alebo nepochopeniu argumentov na obranu žalovaného. Za nesporné považoval to, že správcom cestnej (miestnej) komunikácie je Mesto Košice a nie Mestská polícia Košice. Žalovaný nikdy nenamietal, že správca cesty nemá oprávnenie na odťah, len namietal, že mestská polícia nemá právo rozhodovať o odťahu vozidiel. Právo rozhodovať o odťahu môže správca komunikácie alebo štátny policajt. Ak úradujúci mestský policajt zistil priestupok, mohol uložiť pokutu za dopravný priestupok, ale nemal oprávnenie rozhodnúť o odťahu (v protokole o odstránení vozidla zo dňa 10. decembra 2013 je uvedený orgán oprávnený rozhodnúť o odstránení : príslušník MsP 044). Poznamenal, že je podstatný rozdiel medzi rozhodovaním o odťahu vozidla a vykonaním odťahu vozidla. Časť odvolania je venovaná citáciám bodov 34 až 36 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a základným úlohám polície a postaveniu Mesta Košice. Dodatočné predloženie ďalšieho, tzv. splnomocnenia zo dňa 19. júna 2012 č.j. MsP 2012/144-3 odvolateľ označil za splnomocnenie, ktoré nemá zákonnú oporu, a obchádza príslušný orgán rozhodovať o tejto otázke, ktorým je Mestské zastupiteľstvo a nie výkonný orgán (primátor Mesta
Košice), ktorý tým prekročil svoju právomoc. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/2/2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/70/2003, v ktorých bolo judikované, že ak starosta poverením zo dňa 20. októbra 2009 poveril príslušníka Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy rozhodovaním o odstránení vozidiel podľa zákona č. 8/2009 Z.z., mohol tak urobiť len za predpokladu, že mu to zákon výslovne umožňoval. Vydaniu takéhoto poverenie bránila úprava vyplývajúca z § 3, § 8 až § 12 zákona o obecnej polície. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uvedené právne stanovisko súdov vyššie uvedených neakceptoval argumentujúc tým, že uvedené rozhodnutia sa zaoberali len otázkou poverenia príslušníkov mestskej polície primátorom, a nie tým, že týmto subjektom môže byť sama obec. Značnú časť odvolania venoval odvolateľ všeobecne záväznému nariadeniu Mesta Košice č. 3 o mestskej polícii, ďalej Štatútu Mesta Košice prijatému uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 504/2000 a definícii pojmov a úloh plynúcich pre Mestské zastupiteľstvo, primátora a mestskú políciu.
14. Uviedol, že trvá na tom, že Mestská polícia Košice sama v jednej osobe má právo ukladať pokuty; ale nemôže vykonávať právo rozhodovania o odstránení vozidla (na to právo nemá), nemôže vykonávať odtiahnutie vozidla (na to oprávnenie rozhodnutím príslušného orgánu nemala) a vyrubiť poplatok za odtiahnutie. Výkon štvorjedinej úlohy je v rozpore so zákonom č. 564/1991 Zb., zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a vyhl. č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva tento zákon. V zákone o obecnej polícii sú presne vymedzené priestupky, za ktoré porušenia dopravných značiek môže mestská polícia v blokovom konaní ukladať pokuty. Zákon o obecnej polícii nespomína odťahovanie aut, ale priznáva obci a nie starostovi, či primátorovi právo vymedziť polícii ďalšie úlohy, ale odťahová služba nepatrí do úloh obecnej polície. Odťahová služba môže vykonať odťah vozidiel, ak o tom rozhodol na to príslušný orgán, t.j. príslušník štátnej polície alebo správca cestnej komunikácie, ale mestská polícia nemá oprávnenie správcu komunikácie. Mestská polícia vykonáva úlohy, ktoré jej plynú zo zákona o obecnej polícii, štatútu a rozhodnutia mesta.
15. Odvolateľ vyslovil názor, že delegovať právomoc alebo rozhodnúť o zmene úloh a úkonov aj v súvislosti s § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. môže iba orgán, ktorému prislúcha právo rozhodovať a tým je v rámci samosprávy zastupiteľstvo mesta a nie primátor. Mal za to, že súd mal konanie začaté na základe žaloby žalobcu podľa § 104 ods. 1 O.s.p. (alebo neskôr podľa § 161 ods. 2 CSP) zastaviť a ak dospel k inému právnemu názoru po vykonanom dokazovaní, mal žalobu zamietnuť.
16. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol odvolanie žalovaného „zamietnuť“ v celom rozsahu. Stotožnil sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom je podrobne popísaný skutkový stav veci. Rozsudok považoval za správny.
17. Z vyjadrenia žalovaného k vyjadreniu žalobcu vyplýva, že žalobca nekonkretizoval, v čom je jeho odvolanie irelevantné a zavádzajúce, a tak nie je možné k nemu sa relevantne vyjadriť. Žalovaný trval na tom, čo uviedol vo svojom odvolaní, že G.. U. F., poverený náčelník Mestskej polície Košice nemohol podpísať návrh Mesta Košice na vydanie platobného rozkazu zo dňa 1.10.2014 v mene Mestskej polície Košice, ktorý bol doručený súdu dňa 7.10.2014, prílohou ktorého nebola dohoda o plnej moci, resp. udelené splnomocnenie. Takto podpísaná žaloba nebola žalobou v mene Mesta Košice. Opätovne poukázal na to, že Mestská polícia Košice bola zriadená všeobecne záväzným nariadením mesta v zmysle zákona o obecnej polícii a zákona o cestnej premávke, nebola oprávnená si plniť „štvorjedinú“ úlohu vychádzajúc zo zákona o cestnej premávke a zákona o pozemných komunikáciách. Oprávneným orgánom v rámci miestnej samosprávy na prenesenie právomoci alebo delegovanie právomoci je Mestské zastupiteľstvo Mesta Košice a nie primátor mesta. Opätovne poukázal na to, že je podstatný rozdiel medzi rozhodovaním o odťahu vozidla a vykonaním odťahu v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z.
18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
19. Rozsudok súdu prvej inštancie, okrem výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.11.2017 o 14.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.11.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.
21. Žalovaný v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky, písm. d/, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. e/, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f/, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP je naplnený vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej príslušnosti.
23. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
24. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
27. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Nebolo zistené porušenie procesných predpisov ani iná právna vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, potvrdil.
29. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, zákonné a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
30. Žalovaný v odvolaní opätovne argumentuje skutočnosťami, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danom spore, a preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné právne závery.
31. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalovaného považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné :
32. Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona.
33. Povaha právneho vzťahu, v rámci ktorého má dôjsť k odtiahnutiu vozidla, opodstatňuje záver, že odstránenie vozidla je ako správca komunikácie oprávnená vykonať buď samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (viď § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb.).
34. Iný subjekt nie je v týchto prípadoch oprávnený vozidlo odtiahnuť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.2.2004, sp.zn. 3Cdo 70/2003).
35. Žalovaný v konaní netvrdil, že Mesto Košice nemalo oprávnenie odtiahnuť ním zaparkované vozidlo, namietal však, že ho nebola oprávnená odtiahnuť Mestská polícia v Košiciach. Podľa jeho názoru nemohlo Mesto Košice bez zákonného zmocnenia preniesť na Mestskú políciu v Košiciach kompetencie, ktoré tvoria prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb.).
36. Mestská polícia v Košiciach podľa odvolateľa nemohla byť poverená odťahovaním vozidiel ani podľa § 3 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb., lebo toto ustanovenie umožňuje poveriť ju „inými úlohami“ iba, ak to ustanovujú osobitné predpisy, a zákon č. 135/1961 Zb. a zákon č. 8/2009 Zb. neobsahujú žiadne ustanovenie, podľa ktorých by správu komunikácie mohli vykonávať aj iné subjekty (než tam uvedené). Mesto Košice podľa odvolateľa nebolo oprávnené „splnomocniť“ Mestskú políciu v Košiciach výkonom odťahovania vozidiel.
37. Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 135/1961 Zb.). Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.). Pod správou komunikácie treba rozumieť aj vzťahy upravené ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z.z., ktoré ukladajú správcovi komunikácie konkrétne práva a povinnosti.
38. Zo spisu sa podáva, že žalovaný dňa 10.12.2013 zaparkoval svoje osobné motorové vozidlo typu P. W., B.: S. XXX I. čiernej farby pred budovou Sociálnej poisťovne na Festivalovom námestí v Košiciach, na mieste označenom zvislou dopravnou značkou IP-16 pre ZŤP (3. miesto), a porušil tak § 25 ods. 1 písm.
n/ zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého, vodič nesmie zastaviť a stáť pred vjazdom na cestu z miesta mimo cesty alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené.
39. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou v cestnej premávke súvisia.
40. Podľa § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené.
41. Podľa § 43 ods. 5 veta prvá zákona č. 8/2009 Z.z., ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta.
42. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že Mesto Košice bolo správcom miestnej komunikácie, (presnejšie parkoviska), na ktorej žalovaný zaparkoval motorové vozidlo. Mesto Košice ako správca tejto komunikácie bolo za splnenia podmienok uvedených v § 43 ods. 1, resp. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z. oprávnené odstrániť toto vozidlo. Správca komunikácie sa rozhodol odstrániť - odtiahnuť vozidlo žalovaného sám na náklady jeho prevádzkovateľa.
43. Odvolací súd poznamenáva, že zákon č. 8/2009 Z.z. neurčuje, ktorá zložka obce alebo mesta (správca miestnej komunikácie) je oprávnená odstrániť motorové vozidlo, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 43 ods. 1, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., ako aj § 25 zákona č. 8/2009 Z.z. Pokiaľ sa správca komunikácie (Mesto Košice) rozhodol, že „odstránenie vozidiel“ bude realizovať sám, bol v rámci svojej organizačnej štruktúry bez akýchkoľvek obmedzení oprávnený určiť, ktorý z jeho vnútorných útvarov alebo zložiek (ktorí z jeho zamestnancov) uskutoční úkony odtiahnutia motorového vozidla v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z.z.
44. Zo spisu vyplýva, že v rozhodnom čase správca miestnej komunikácie v Košiciach, (teda Mesto Košice) rozhodol, že úkony spojené s odťahovaním vozidla bude realizovať svojím organizačným útvarom - mestskou políciou (a svojimi zamestnancami-mestskými policajtmi).
45. Podľa § 1 zákona č. 564/1991 Zb. účelom tohto zákona je vymedziť základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu, práva a povinnosti príslušníkov obecnej polície. Obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce (§ 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb.). Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením (§ 2 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb.). Úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia (viď § 2 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb.). Obecná (mestská) polícia vykonáva všeobecne záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu (§ 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 564/1991 Zb.). Obec môže vymedziť obecnej polícii aj ďalšie úlohy, ak to ustanovujú osobitné zákony (§ 3 ods. 2 zákona č. 564/91 Zb.).
46. Obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce (§ 5 ods. 1 veta prvá zákona č. 564/1991 Zb.).
47. Odvolací súd nepovažuje za správny názor žalovaného, že „ďalšími úlohami“, ktoré môže obec vymedziť obecnej polícii podľa § 3 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb. len ak to ustanovujú osobitné zákony, nemôžu byť úlohy spojené s plnením niektorých úloh správcu miestnej komunikácie, konkrétne s odťahovaním vozidiel, lebo (ako to uvádza v odvolaní) zákon č. 8/2009 Z.z., ani zákon č. 564/1991 Zb. a ďalšie právne predpisy neobsahujú žiadne ustanovenia, podľa ktorých by správu miestnych komunikácií mohli vykonávať iné subjekty, než tam uvedené.
48. K uvedenej argumentácii považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ úlohy spojené s odťahovaním vozidla plní na základe rozhodnutia obce, jej vnútroorganizačný útvar (bez právnej subjektivity, zamestnanci, ktorého sú zamestnancami obce), treba mať za to, že ide o plnenie týchto úloh samotnou obcou (mestom), správcom miestnej komunikácie.
49. Žalovaný správne uvádza, že správu pozemných komunikácií vykonáva výlučne obec a že obec nemôže kompetencie, ktoré tvoria výkon správy komunikácií prenášať „ďalej“ bez zákonného zmocnenia.
50. V danom prípade ale nešlo o prenesenie správy na iný subjekt. Mesto Košice zverilo odťahovanie motorových vozidiel svojmu útvaru (vnútroorganizačnej zložke) bez právnej subjektivity. Správca pozemných komunikácii nepreniesol výkon správy „ďalej“, len vymedzil, ktorý jeho vnútroorganizačný útvar bez právnej subjektivity bude vykonávať úkony správcu miestnej komunikácie spojené s odťahovaním vozidiel.
51. Nedôvodná je preto námietka žalovaného, že tu došlo k neprípustnému preneseniu výkonu správy miestnych komunikácií na iný subjekt.
52. Skutočnosť, že ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. medzi „základnými“ úlohami obecnej (mestskej) polície neuvádza výkon správy pozemných komunikácií sama osebe neznamená, že obec (mesto) nemôže odťahovanie vozidiel tvoriace súčasť jej oprávnení ako správcu miestnej komunikácie (§ 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 135/61 Zb. a § 43 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.z.) zveriť svojmu vnútornému útvaru - obecnej (mestskej) polícii zriadenej všeobecne záväzným nariadením obce (mesta).
53. Pokiaľ je obec (mesto) oprávnená „odstrániť“ motorové vozidlo (§ 43 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.z.), jeho odtiahnutím z miestnej komunikácie, je tento prostriedok oprávnený použiť aj tento organizačný útvar obce (mesta), ktorý odtiahnutie vozidla na základe rozhodnutia obce (mesta) v týchto prípadoch realizuje.
54. Ak by mal byť správny názor uvedený v odvolaní žalovaného, bola by obec oprávnená zveriť odťahovanie vozidiel v prípadoch zákonom stanovených ktorémukoľvek zo svojich vnútroorganizačných útvarov (napr. finančnému a podobne) okrem jediného útvaru - obecnej polície.
55. Takýto výklad by sa priečil účelu zákona (nielen zákona č. 564/1991 Zb., ale aj zákona č. 8/2009 Z.z.).
56. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že odťahovanie vozidiel Mestskou políciou v Košiciach v danom prípade prekročilo rámec úloh obecnej polície a oprávnení príslušníkov obecnej polície vymedzených v § 3 a § 7 a § 14 zákona č. 564/1991 Zb.
57. Z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že Mestská polícia v Košiciach bola ako vnútroorganizačný útvar správcu pozemnej komunikácie (za splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovení § 43 ods. 1, 4 zákona č. 8/2009 Z.z.) oprávnená odtiahnuť predmetné motorové vozidlo.
58. K výhradám žalovaného ohľadom plnomocenstva udelenému primátorom Mesta Košice pre zamestnanca Mesta Košice, k tomu odvolací súd poznamenáva, že plnomocenstvom udeleným pre konanie pred súdom môže byť každá listina vlastnoručne podpísaná účastníkom (toho času stranou sporu), ak je z nej vidieť vôľu účastníka, aby bol určitou osobou zastúpený. Ak nejde o plnomocenstvo vzťahujúce sa len na určitý úkon, výslovne v plmocenstve uvedený, treba vychádzať z toho, že ide o plnomocenstvo dané pre celé konanie (viď R 56/1969).
59. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že ak ten, kto vystupoval v občianskom súdnom konaní ako zástupca účastníka bez toho, aby sa preukázal plnomocenstvom, plnomocenstvo predloží dodatočne v lehote určenej súdom, uvedený nedostatok je tým odstránený, a tak boli schválené aj tie úkony urobené v konaní zástupcom účastníka, ku ktorým došlo pred podpísaním plnomocenstva.
60. Nepatričné sú aj námietky žalovaného o tom, že žalobu za žalobcu nepodpísala oprávnená osoba.
61. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
62. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.
63. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalovanému, vo výške o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.
64. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).