Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci žalobcu: JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o., IČO: 292 16 842, so sídlom U vlečky 1749/4, 143 00 Praha 4, Česká republika, zastúpený: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: A. I., rod. C., nar. XX.XX.S., bytom G. U. XX, XXX XX T., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 1.309,29 CZK s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 309,29 CZK, ročný úrok z omeškania vo výške 8,05% zo sumy 1 225,43 CZK od 2.10.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.01.2016 domáhal zaplatenia sumy 1.309,29 CZK a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že medzi spoločnosťou Česká spořitelna, a.s. a žalovaným bola dňa 12.08.2013 uzatvorená Smlouva o účtu (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený sporožírový účet č. 2656703103/0800. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky ČS ( ďalej len VOP). Žalovaný bol podľa Zmluvy a VOP povinný platiť ČS ceny za služby a produkty poskytované ČS v súlade s platným sadzobníkom ČS. Na sporožírovom účte žalovaného vznikol v mesiaci august 2013 nepovolený debetný zostatok vo výške 215,93 CZK. Nepovolený debetný zostatok postupne vzrastal vzhľadom k tomu, že žalobca aj napriek výzvam nepovolený debetný zostatok nevyrovnal, a preto previedla ČS pohľadávku dňa 02.12.2013 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. K tomuto dňu činil nepovolený debetný zostatok sumu 1.225,43 CZK a úrok z nepovoleného debetného zostatku sumu 11,33 CZK. Žalovaný bol o prevedení pohľadávky na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov informovaný výzvou/výpoveďou zo dňa 02.12.2013. Vzhľadom k skutočnosti, že žalovaný dlžnú čiastku neuhradil, ČS ako postupca postúpila pohľadávku ku dňu 01.10.2014 na základe Smlouvy o postúpení pohľadávok na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému písomne oznámené listom zo dńa 11.11.2014. Ku dňu postúpenia pohľadávky činila celková dlžná čiastka 1.309,29 CZK, čo predstavuje istinu vo výške 1.225,43 CZK a úrok z nepovoleného debetného zostatku vo výške 83,86 CZK. K tomuto dňu žalobca úrok kapitalizoval. Odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia, t.j. od 02.10.2014 úročí žalobca nepovolený debetný zostatok zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne.. žalovaný bol žalobcom písomne predžalobnou upomienkou zo dňa 05.12.2014 vyzvaný k úhrade dlžnej čiastky,ani na túto výzvu však žalovaný nereagoval.

2. Právomoc tunajšieho súdu na konanie je daná nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II, oddiel 4, čl. 16, bod 2, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Nakoľko Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, keď bola

uzatvorená medzi bankou (veriteľom) ako dodávateľom služby konajúcou v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a fyzickou osobou (dlžníkom), ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, t.j. spotrebiteľom, je daná právomoc tunajšieho súdu, keďže žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, na pojednávanie v danej veci sa nedostavil, pričom bol predvolaný v zmysle § 106 ods. 3 C.s.p.. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, zo svojej neúčasti sa písomne ospravedlnil. Súd v zmysle § 180 C.s.p. rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti strán sporu.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, Zmluvou o účte (Smlouva o účtu), výzvou k zaplateniu a výpoveďou zmluvy o účte, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom z účtu žalovaného, Sadzobníkom Českej sporiteľne, a.s. pre bankové obchody, Oznámením Českej sporiteľne, a.s. o úrokových sadzbách, Cenníkom Českej sporiteľne, a.s., Všeobecnými obchodnými podmienkami Českej sporiteľne, a.s., špecifikáciou žalovanej sumy a zistil tento skutkový stav: 5. Dňa 12.08.2013 bola medzi právnym predchodcom žalobcu, Českou sporiteľňou, a.s. a žalovaným uzavretá Zmluva o účte ( Smlouva o účtu), na základe ktorej sa právny predchodca žalobca zaviazal, že žalovanému ku dňu 12.08.2013 otvorí a povedie účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v korunách Českých. V Zmluve bolo dojednané, že ceny, ktoré bude žalovanému účtovať za vedenie účtu a ďalšie služby poskytované podľa tejto zmluvy nájde v Sadzobníku Českej sporiteľne a.s.

6. Výzvou k zaplateniu pred podaním žaloby zo dňa 2.12.2013 bol žalovaný informovaný, že banka previedla dňa 2.12.2013 svoju pohľadávku zo sporožírového účtu na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. Dlžná čiastka ku dňu prevodu vo výške 1.236,76 Kč pozostávala z nepovoleného debetného zostatku 1.225,43,- Kč a úrokov z omeškania 11,33 Kč. Žalovanému bolo oznámené, že debetný zostatok je úročený zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,05 %. Z listu ďalej vyplýva, že táto výzva je súčasne výpoveďou Zmluvy o sporožírovom účte a všetkých ďalších dohôd o službách súvisiacich s účtom. Účinnosť zmluvy o účte bude ukončená k poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol výzva žalovanému doručená.

7. Podľa výpisu z Osobného účtu ku dňu 2.12.2013 bol nepovolený debetný zostatok v sume 1.225,43 Kč.

8. Z Oznámenia České spořitelny, a.s. o úrokových sadzbách mal súd preukázané, že nepovolený debetný zostatok na sporožírovom účte Osobní účet České spořitelny je úročený úrokovou sadbou 7 % p.a..

9. Podľa bodu 1.2 VOP, VOP tvoria neoddeliteľnú súčasť ktorejkoľvek zmluvy či iných dojednaní medzi bankou a klientom uzavretých v súvislosti s príslušným bankovým obchodom za predpokladu, že na ne takáto zmluva či dojednanie odkazuje a VOP sú k zmluve priložené, resp. sú klientovi známe.

10. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 24.9.2014 medzi postupcom Česká spořitelna, a.s. a žalobcom ako postupníkom mal súd preukázané postúpenie pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 1.309,29 Kč.

11. Podľa písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.03.2016 na účte žalovaného vznikol nepovolený debetný zostatok, pričom medzi ČS a a žalovaným nebolo dohodnuté povolené prečerpanie finančných prostriedkov. Žalovaná suma 1.309,29 CZK pozostáva z nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.225,43 CZK a úroku z nepovoleného debetného zostatku vo výške 83,86 CZK.

12. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa jedná o spor s medzinárodným prvkom, pretože žalobcom je obchodná spoločnosť so sídlom v ČR a žalovaný je občan SR s bydliskom na území SR, v prvom rade bolo potrebné rozhodnúť, aké právo sa na riešenie tohto sporu použije. Zmluva bola uzavretá dňa 12.08.2013, preto pri určovaní rozhodného práva súd aplikoval ustanovenia Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z r. 1980 (pozn.: Naradenie o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky Rím I. sa uplatňuje na zmluvy uzavreté po 17.12.2008). Podľa čl. 1 ods.1 Dohovoru o rozhodnom

práve pre zmluvné záväzky, ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorí si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

13. Podľa bodu 39. VOP, právne vzťahy medzi klientom a bankou na základe týchto VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky. Pokiaľ budú VOP, špeciálne obchodné podmienky alebo zmluva vyhotovené popri českej verzii aj v inej jazykovej mutácii alebo budú vyhotovené dvojjazyčne, je vždy rozhodujúca verzia v českom jazyku. Klient podpisom zmluvy o bankovom obchode potvrdzuje, že obsahu zmluvy a VOP porozumel.

14. Podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru, tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel. Podľa odseku 2 tohto článku, bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu: ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si tovar kúpil.

15. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru, rozhodným právom pre zmluvu podľa článkov 3 až 6 a 12 tohto dohovoru sa spravujú najmä: a) jej výklad, b) plnenie zmluvných záväzkov, c) v rozsahu právomoci udelenej súdu procesnými normami dôsledky porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výšky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych predpisov, d) rôzne spôsoby zániku záväzkov, preklúzia a premlčanie, e) dôsledky neplatnosti zmluvy.

16. Podľa článku 7 ods. 2 Dohovoru, žiadne ustanovenie tohto dohovoru neobmedzuje uplatnenie noriem právneho poriadku štátu konajúceho súdu v situácii, v ktorej je ich použitie imperatívne bez ohľadu na to, ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu.

17. Vzhľadom na k tomu, že medzi zmluvnými stranami došlo k voľbe rozhodného práva v rámci Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, súd na zistený skutkový stav aplikoval právne predpisy platné v Českej republike v rozsahu stanovenom článkom 10 ods. 1 Dohovoru.

18. Podľa § 711 Obchodného zákonníka ČR, smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou- li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.).

19. Podľa § 715 ods. 3 Obchodného zákonníka ČR, jestliže banka vypoví smlouvu o běžném účtu proto, že majitel účtu porušil podstatným způsobem povinnosti ze smlouvy o běžném účtu, zaniká smlouva o běžném účtu dnem doručení výpovědi majiteli účtu. Výpověď musí být v tomto případě podána jako doporučená zásilka na adresu uvedenou ve smlouvě o běžném účtu. Odmítne-li adresát výpověď převzít nebo výpověď nebylo možné doručit, účinky doručení nastávají v den, v němž držitel poštovní licence vrátil výpověď bance.

20. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníka ČR, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

21. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.

22. Podľa § 504 Obchodného zákonníka ČR, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

23. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, část obsahu smlouvy lze určit také odkazem na všeobecné obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi nebo odkazem na jiné obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu přiložené.

24. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka ČR, spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti.

25. Podľa § 55 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka ČR, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. (2) Ujednání ve spotřebitelských smlouvách ve smyslu § 56 se považují za platná, pokud se spotřebitel nedovolá jejich neplatnosti ( § 40a). Ovlivňuje-li však takové ujednání přímo i další ujednání smlouvy, může se spotřebitel dovolat neplatnosti celé smlouvy. (3) V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.

Podľa § 56 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ČR, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran. (2) Ustanovení odstavce 1 se nevztahuje na smluvní ujednání, která vymezují předmět plnění smlouvy nebo cenu plnění.

26. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o účte podľa § 708 Obch. zákonníka ČR. Na účte žalovaného vznikol nepovolený debetný zostatok. Z výpisu z účtu vyplýva, že celá žalovaná suma pozostáva len z bankových poplatkov.

27. V súlade s dohodnutými podmienkami právny predchodca žalobcu zmluvy vypovedal a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.236,76 CZK prevedeného na svoj účet nepovolených zostatkov. Žalovaný svoj dlh nevyrovnal, resp. súd v prejednávanom spore nezistil, žeby tak bol urobil. Právny predchodca žalobcu v súlade s dohodnutými podmienkami úročil dlh úrokmi z omeškania 7,05% ročne, čo je nižšia ako zákonná sadzba úrokov z omeškania v ČR ( 8,05%).

28. Aktívnu legitimáciu žalobcu v spore súd považoval za preukázanú zmluvou o postúpení pohľadávok.

29. Nezaplatením postúpenej pohľadávky spolu vo výške 1.309,29 CZK sa žalovaný odo dňa 2.10.2014 (1.10.2014 deň postúpenia pohľadávky na žalobcu)dostal voči žalobcovi do omeškania so splnením peňažného záväzku, a tak mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania dohodnutá nebola, žalobca ich uplatnil vo výške podľa § 1 nar. vl. 142/1994 Sb. ČR v aktuálnom znení, a to vo výške 8,05 % ročne (REPO sadzbaČNB 0,05 % + 8 %). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba o zaplatenie 1.309,29 CZK s úrokmi z omeškania 8,05 % ročne uplatnenými od 2.10.2014 zo sumy 1.225,43 CZK bola podaná dôvodne, preto jej súd v tejto časti vyhovel a rozhodol tak, ako je vo výroku č. I rozsudku uvedené.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.