Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoZm-11-2017.pdf
PDF · 108.97 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoZm/11/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. O. 1, XXX XX S. S., zast. advokátkou JUDr. Idou Cabanovou, Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XX, XXX XX S. S. o zaplatenie 10.953,99 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60CbZm/6/2015-44 zo dňa 21. apríla 2017 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60CbZm/6/2015-44 zo dňa 21. apríla 2017 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím ponechal súd prvej inštancie v platnosti zmenkový platobný rozkaz, ktorý vydal pod č.k. 60CbZm/6/2015-12 dňa 11.05.2015 a proti ktorému podal žalovaný v lehote 3 dní námietky.
2. S poukazom na § 471 ods.2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) účinného od 01.07.2016 sa konania o zmenkovom platobnom a šekovom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, a teda § 175 ods.4 zák.č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP) v znení účinnom do 22.12.2015.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sa žalovaný vystavením vlastnej zmenky zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 10.953,99 Eur (330.000,- Sk). Zmenku vystavil dňa 12.01.2004 v Banskej Bystrici so zročnosťou dňa 12.01.2013, a to bez protestu, s dohodnutým miestom plnenia Banská Bystrica. Žalovaný na výzvu žalobcu zmenkovú sumu nezaplatil, preto okrem zmenkovej istiny žiadal žalobca zaplatiť aj 6% ročný úrok zo sumy 10.953,99 Eur od 13.01.2013 do zaplatenia vrátane trov konania zodpovedajúcich súdnemu poplatku vo výške 657,- Eur.
4. Súd prvej inštancie aj po vykonanom svedeckom výsluchu brata žalovaného - W.. W. Q., ktorý potvrdil tvrdenia žalovaného, že žalobcom uplatnenú sumu za žalovaného zaplatil žalobcovi v hotovosti ešte v roku 2004 osobne ich otec W. Q., ktorý v roku 2009 zomrel, dospel k záveru, že na preukázanie neopodstatnenosti žalobcom uplatnenej sumy tvrdenia žalovaného a ani jeho brata, nestačili. Sám žalovaný pri odovzdávaní finančných prostriedkov žalobcovi jeho otcom prítomný nebol, prítomný bol len brat W.. W. Q., ktorý si podľa jeho výpovede presne nepamätal dátum vrátenia peňazí, ani presný rok, pričom pripustil, že tak mohlo byť v roku 2004 a že stál asi tri metre od otca a od žalobcu.
5. Žalovaný tiež v konaní tvrdil, že otec dal žalobcovi ako záloh auto AUDI A6, ktoré by mu žalobca nebol bez vyplatenia sumy vrátil, preto by okolnosti splatenia dlhu žalovaného mohol ozrejmiť aj pán H. X., ktorý má o zaplatení dlhu vedomosť, na základe čoho navrhol aj jeho výsluch, ktorý návrh súd zamietol preto, že nielen žalovaný, ale aj svedok W.. W. Q. potvrdili, že pán X. pri odovzdávaní finančnej hotovosti žalobcovi nebol, preto by žalovaným tvrdenú skutočnosť, že už svoj dlh žalobcovi zaplatil, aj keď prostredníctvom svojho otca, nemohol potvrdiť.
6. Vzhľadom k tomu, že podľa posúdenia súdu prvej inštancie zmenka obsahovala všetky formálne aj materiálne požiadavky stanovené v § 75 zák.č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, čo nebolo medzi stranami sporné a žalovaný hodnoverne svoju námietku o zaplatení zmenkovej sumy nepreukázal, čomu nasvedčuje aj to, že ani žalovaný a ani svedok o tom, že otec podpísal zmenku v čase odovzdávania finančnej hotovosti žalobcovi nevedeli, pričom žalobca v konaní tvrdil, že peniaze požičiaval nielen žalovanému, ale aj svedkovi a ich otcovi, z čoho nie je možné jednoznačne uzavrieť, že finančná hotovosť, ktorá bola žalobcovi v presne nešpecifikovanom období vyplatená, sa vzťahovala práve na sumu uplatnenú žalobcom v prejednávanej veci, ponechal súd zmenkový platobný rozkaz v platnosti. O nároku na náhradu trov námietkového konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP tak, že ho priznal žalobcovi voči žalovanému.
7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie. Uviedol v ňom, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedka H. X., ktorého žalovaný navrhol vypočuť na okolnosti splnenia dlhu, pričom jeho výpoveď ako svedka nemusí byť založená len na tom, čo osobne videl, ale aj na tom, o ktorých skutočnostiach osobne počul alebo nadobudol poznanie iným hodnoverným spôsobom. Navrhovaný svedok je policajtom Mestskej polície Banská Bystrica a osobne dlhé roky pozná žalobcu. Vo dvore jeho rodinného domu sa nachádzalo osobné motorové vozidlo zn. AUDI, ktoré žalobca požadoval ako záloh za poskytnutie pôžičky a z tohto miesta si žalobca v prítomnosti navrhovaného svedka aj osobné motorové vozidlo ako záloh prevzal, pričom svedok bol prítomný aj pri vrátení zálohu po splnení dlhu, preto má o splnení dlhu vedomosť. Počul o tom od samotného žalobcu, ktorý mu pri vrátení zálohu túto skutočnosť potvrdil. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti vôbec neskúmal, ani sa nimi nezaoberal a pri rozhodovaní odmietol brať jeho výpoveď na zreteľ. Dokazovanie obmedzil len na vykonanie dôkazu svedeckou výpoveďou brata W.. W. Q., ktorú následne vyhodnotil ako nedostatočne hodnovernú s poukazom na ich príbuzenský vzťah. Súd prvej inštancie neskúmal okolnosti a dôvody prevzatia a vrátenia zálohu, a to osobného motorového vozidla zn. AUDI, pričom žalobca túto skutočnosť nepoprel a je teda nesporná. Automobil mal hodnotu viac ako 700.000,- Sk, pričom dôvod, pre ktorý motorové vozidlo vrátil, súd nezisťoval.
9. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že nie je možné jednoznačne uzavrieť, že finančnú hotovosť, ktorá bola žalobcovi v presne nešpecifikovanom období vyplatená sa vzťahovala práve na žalobcom uplatnenú sumu, pretože svedok W.. W. Q. jednoznačne uviedol, že si od žalobcu požičal sumu 100.000,- Sk, ktorú mu aj riadne vrátil, pričom táto jeho pôžička s predmetom sporu nesúvisela a uskutočnila sa až neskôr, čo žalobca nepoprel. Svedok W.. W. Q. zároveň uviedol, že je nelogické myslieť si, že by žalobca bol poskytol jemu alebo otcovi akúkoľvek pôžičku bez toho, že by mu predtým riadne nevyplatil celý dlh, pričom v súdnom konaní nebol predmetom sporu dlh otca žalovaného a žalovaný ani o existencii žiadneho dlhu otca voči žalobcovi nemal vedomosť. Pôžička poskytnutá žalovanému žalobcom a poskytnutá svedkovi W.. W. Q. sú dve rozličné právne skutočnosti, ktoré navzájom nemajú žiaden vecný, osobný ani časový súvis.
10. Poukázal tiež na ďalšiu logickú nezrovnalosť, a teda nesprávnosť v záveroch súdu prvej inštancie v tom, že súd konštatoval v bode 25 odôvodnenia svojho rozsudku, že žalobcovi bola v presne nezistenom čase vyplatená finančná hotovosť, pričom predmetom dokazovania bola čiastka 100.000,- Sk, o ktorej svedok W.. W. Q. vo výpovedi jednoznačne vyhlásil, že sa netýkala žiadnym spôsobom žalobou uplatneného nároku, pričom zaplatenie žiadnych iných finančných prostriedkov žalobcovi s výnimkou splnenia žalobou uplatnenej pohľadávky nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie predmetom
dokazovania. O vyplatení akej finančnej hotovosti s výnimkou splnenia dlhu súd prvej inštancie hovorí a o čo opiera svoje skutkové závery, z rozhodnutia nie je zrejmé.
11. Súd prvej inštancie tak neúplne a nesprávne zistil skutkový stav, pretože žalobou uplatnená pohľadávka splnením v celom rozsahu zanikla, v dôsledku čoho žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci.
12. K odvolaniu zaslanému právnemu zástupcovi žalobcu súdom prvej inštancie na vyjadrenie sa vyjadril podaním doručeným okresnému súdu dňa 04.09.2017.
13. Zotrval na svojich tvrdeniach, že si nárok voči žalovanému uplatnil dôvodne a súd po výsluchu žalovaným navrhovaného svedka, a to jeho brata W.. W. Q., ktorý bol údajne osobne prítomný pri vracaní pôžičky zo strany otca žalovaného nevedel potvrdiť, či finančné prostriedky, ktoré prevzal žalobca údajne od otca žalovaného boli za splatenie pôžičky, ktorú žalobca poskytol žalovanému správne rozhodol, keď zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. O. len prezentoval svoje domnienky, že ide o pôžičku, ktorú žalobca poskytol žalovanému, čo žalobca považuje za účelové tvrdenie. Iným spôsobom žalovaný splatenie svojho dlhu voči žalobcovi z predloženej zmenky nepreukázal. Záväzok zo zmenky sa považuje za nesporný a dôkaznú povinnosť preukázať splatenie dlhu má výlučne žalovaný, čo neurobil.
14. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania správne zamietol návrh na výsluch svedka H. X., ktorý nebol podľa tvrdenia žalovaného, ale aj svedka W.. W. Q. prítomný pri údajnom odovzdávaní finančných prostriedkov žalobcu. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Vyjadrenie k odvolaniu bolo zaslané aj žalobcovi, ktorý ho prevzal dňa 13.10.2017, avšak sa k nemu nevyjadril.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 12.01.2004 vystavil v Banskej Bystrici žalovaný, ktorý sa na zmenke vlastnoručne podpísal s uvedením mena, priezviska, adresy a rodného čísla zmenku na 330.000,- Sk, v ktorej sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 330.000,- Sk do 12.01.2013, pričom miesto platenia bolo dohodnuté v Banskej Bystrici. Zmenka bola vystavená bez protestu, preto žalobca vyzval v deň splatnosti zmenky žalovaného na splnenie povinnosti, na čo žalovaný nereagoval a zmenkovú sumu nezaplatil. Dňa 30.01.2015 zaslal právny zástupca žalobcu žalovanému výzvu na zaplatenie, ako aj pokus o zmier na zaplatenie sumy 10.953,99 Eur so 6% úrokom ročne od 13.01.2013 do zaplatenia, na čo žalovaný nereagoval, preto dňa 13.03.2015 podal žalobca na súd návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Tento vydal okresný súd dňa 11.05.2015, pričom žalovaný ho prevzal dňa 26.05.2015 a 29.05.2015 doručil okresnému súdu námietky proti nemu.
18. V námietkach uviedol, že nárok navrhovateľa nie je dôvodný, pretože žalobcom požadovanú sumu ešte v roku 2004 osobne v hotovosti zaplatil žalobcovi jeho otec W. Q. spoločne s bratom W.. W. Q.. Otec žalovaného W. Q. v roku 2009 zomrel, preto okolnosti splatenia dlhu žalovaným mohol ozrejmiť brat W. Q. mladší a p. H. X., ktorý má o zaplatení dlhu vedomosť a ktorých navrhol vo veci vypočuť ako svedkov.
19. Žalobca tvrdenie žalovaného o splatení zmenky poprel a tvrdil, že mu ich žalovaný nevrátil. Uviedol tiež, že peniaze požičiaval celej rodine.
20. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.04.2017 pred súdom prvej inštancie uviedol, že otec vyplatil žalobcovi sumu 550.000,- Sk a že žalobca zobral do zálohu AUDI A6, ktorú žalovanému vrátil, k čomu by nebolo došlo, keby sa nebola vyplatila suma 330.000,- Sk. Uviedol tiež, že pri vyplatení zmenky osobne prítomný nebol, pretože ho otec s bratom, keďže bol na neho nahnevaný, nevzali so sebou.
21. Z výsluchu svedka W.. W. Q. na tom istom pojednávaní vyplýva, že žalobcu poznal len z toho dôvodu, že si od neho raz požičal peniaze na podnikanie, ktoré mu aj vrátil a že žalovaný je jeho brat.
22. Uviedol tiež, že na požičanie peňazí bratovi si relatívne dobre pamätá, aj keď si presne nepamätá časové zaradenie, kedy to bolo, vie však, že v ten deň bolo veľmi teplo a že na telefonát otca o tom, či mu môže požičať 100.000,- Sk hneď reagoval, že áno. S otcom sa stretol v Kultúrnom dome v Radvani, ktorý prevádzkoval v tom čase jeho brat ako podnikateľ na živnosť. Žalovanému požičal žalobca 330.000,- Sk a za požičanie peňazí založil auto v hodnote 700.000,- Sk, ktoré mu predal práve svedok W.. W. Q., ktorý v tom čase obchodoval s autami. Svedok uviedol, že sa od otca dozvedel, že ak peniaze žalobcovi nevrátia, tak brat príde aj o auto, aj o peniaze. Keďže bol otec v tom čase už vážne chorý a veľmi nazlostený, tak s ním šiel k pánovi I., pričom sa s ním stretli na námestí v Banskej Bystrici. Svedok potvrdil, že zostal v aute, otec zavolal žalobcovi a žalovaný z auta vystúpil, pričom otec následne prešiel cez cestu a podal žalobcovi peniaze v hotovosti, pričom otec svedkovi povedal, že tam bolo aj 10% mesačného úroku navyše. Následne pán I. AUDI v ten deň vrátil. Uviedol tiež, že nevedel o tom, že bola nejaká zmenka bratom podpísaná, že to ani netušili, že sa to dozvedeli až teraz, že podpísal zmenku, pritom otec zomrel ešte v roku 2009. Pri odovzdaní peňazí tak bol len žalobca, otec žalovaného a svedok, ktorý bol vzdialený asi tri metre od nich.
23. Zo svedeckej výpovede W.. W. Q. tiež vyplýva, že suma, ktorú za jeho prítomnosti otec vracal žalobcovi súvisí s autom, ktoré dal brat ako záloh žalobcovi a ktoré bolo v Skubíne u pána X. na dvore a z tohto dvora bolo vrátené po vyplatení tejto sumy. Predpokladal, že pán I. by nepožičal dvakrát bratovi takúto sumu, že to mohlo byť len raz a po jej vrátení vrátil auto bratovi.
24. Na otázku žalobcu, ktorú mu adresoval o tom, či vie, že jeho otec vrátane neho mali viaceré pôžičky od neho, svedok odpovedal, že pokiaľ ide o jeho pôžičku, tak tú vrátil vo výške 100.000,- Sk, tiež to bolo bez dokladu z ruky do ruky a pokiaľ ide o predchádzajúce pôžičky jeho otca, nevie o tom, že by bol mal nejaké pôžičky, pretože sa mu otec o tom nezveroval. V sume pol milióna korún alebo 550.000,- Sk, čo svedok presne nevedel, lebo tomu nevenoval pozornosť, bolo aj jeho 100.000,- Sk, ktoré otcovi dal.
25. Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že celá rodina si od neho požičiavala peniaze, preto sa žalobca pýtal svedka, ako môže tvrdiť presne na sto percent, že sa jednalo o pôžičku pre brata, ktorú otec podľa tvrdenia svedka vrátil za jeho prítomnosti, keď otec žalovaného aj svedok mali od neho viac pôžičiek, nie jednu.
26. Na ďalšiu otázku žalobcu adresovanú svedkovi, či si myslí, že požičiavanie peňazí môže byť bez dokladov a že by dal 300.000,- Sk tak, ako je uvedené na zmenke len tak bez dokladu, svedok W.. W. Q. uviedol, že mu žalobca dal nejakú zmluvu, avšak neboli v nej uvedené pravdivé údaje, pretože žalobca si bral 10% mesačný úrok, čo bola typická úžera, o ktorej sa vedelo, ale to rešpektoval, lebo potreboval peniaze. Nevedel však, či bola uzatvorená zmluva aj medzi bratom a žalobcom, ale o zmenke nevedel ani otec, ani svedok, pričom keby bol o zmenke vedel, tak by si ju pýtal. Ani otec o nej nevedel, pretože s bratom o tom nekomunikoval a zobral mu aj krčmu.
27. Žalovaný trval na výsluchu pána H. X., s ktorým dôkazom žalobca nesúhlasil, pretože platí koncentračná zásada a výsluch by bol zbytočný, keď samotný žalovaný potvrdil, že táto osoba pri údajnom odovzdávaní peňazí nebola. Súd preto uznesením návrh žalovaného na výsluch svedka H. X. zamietol.
28. Podľa § 471 ods.2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) účinného od 01.07.2016 konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
29. Podľa § 175 ods.4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP) v znení účinnom do 22.12.2015 ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
30. Podľa § 75 zák.č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového v znení účinnom do 22.12.2015 vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. 31. Podľa § 78 ods.1 cit. zák. vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
32. Podľa § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
33. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav a vec právne správne posúdil, keď zmenkový platobný rozkaz, ktorý vydal ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do dňa 22.12.2015 ponechal v platnosti a na námietky žalovaného o tom, že dlžnú sumu zo zmenky zaplatil, neprihliadol.
34. V konaní o zaplatenie zmenkovej istiny a úroku preukazoval žalovaný ako priamy dlžník a vystaviteľ zmenky úhradu zmenkovej sumy svedeckou výpoveďou, pretože žiadnym iným relevantným písomným listinným dôkazom o tom, že na zmenku dlžnú sumu veriteľovi - žalobcovi zaplatil, nedisponuje. Tvrdenie žalovaného o tom, že zmenkovú sumu zaplatil ešte v roku 2004 bez toho, že by bol využil svoje právo žiadať od žalobcu predloženie zmenky, prípadne iného relevantného listinného dôkazu o prevzatí žalovaným tvrdenej sumy 550.000,- Sk žalobcom, sa žalovanému v konaní preukázať nepodarilo. Zmenkový záväzok je pritom záväzkom z listinného cenného papiera, z ktorého vyplýva, kto a akým spôsobom je zo zmenky zaviazaný, pričom osoba zmenkového dlžníka je definovaná práve jeho podpisom na zmenke. Tak, ako správne zistil súd prvej inštancie, zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky vyplýva, že ako jej vystaviteľ je podpísaný práve len žalovaný ako fyzická osoba, ktorá sa zaviazala na zmenke uvedenú sumu poskytnutú jej v roku 2004 zaplatiť do roku 2013.
35. Žalobca predložil v spore platnú zmenku, o pravosti ktorej nie je dôvod pochybovať, a teda svoj nárok preukázal dostatočne. Súd prvej inštancie preto správne vydal zmenkový platobný rozkaz, a to aj z toho dôvodu, že pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť a nespornosť sa vždy prejaví v tom, že je to žalovaný, ktorý musí vzniesť prípadné námietky a ich oprávnenosť musí jednoznačne preukázať, pretože len samotné tvrdenie, že zmenkovú sumu zaplatil, nestačí. Jedinú skutočnosť, ktorú žalovaný v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uvádzal bola tá, že dlžnú sumu zo zmenky zaplatil za neho otec ešte v roku 2004 priamo žalobcovi za účasti jeho brata, ktorého výsluch ako svedka navrhol. Zároveň navrhol aj výsluch ďalšieho svedka p. X., ktorý mal mať o splatení dlhu vedomosť.
36. Napriek výsluchu svedka - brata žalovaného sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať, že by bol otec žalovaného zaplatil žalobcovi sumu uplatnenú v tomto konaní ako zmenkovú istinu vo výške 330.000,- Sk, keďže brat žalovaného priamo pri odovzdávaní peňazí ich otcom nebol, ale sa zdržiaval v aute a pri odovzdávaní peňazí nebol ani ďalší žalovaným navrhovaný svedok p. X.. Na tejto skutočnosti nič nemení výpoveď svedka - brata žalovaného o tom, že o vystavení zmenky žalobcom pri vracaní peňazí on a ani ich otec nemali žiadnu vedomosť, pretože je minimálne obvyklé vyžiadať si od príjemcu peňazí akékoľvek potvrdenie o ich prevzatí, a to o to skôr, že sa nejednalo o malú finančnú hotovosť. Tvrdenie žalovaného o odovzdaní finančných prostriedky vo výške 550.000,- Sk žalobcovi, ktorý prevzatie peňazí nepotvrdil a ktorý v konaní uviedol, že finančné prostriedky požičiaval všetkým členom rodiny, nielen žalovanému tak bez predloženia potvrdenia o ich prevzatí žalobcom nepreukazuje, že žalovaný prostredníctvom svojho otca dlh práve na zmenku, zaplatenie ktorej je predmetom sporu, splnil.
37. Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku pritom vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení na platenie a ani pri jej vymáhaní, pokiaľ nedošlo k dobrovoľnému zaplateniu dlžníkom preukazovať, že mu povinný zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Pokiaľ totiž žalovaný ako povinný zo zmenky dôkazné bremeno o zaplatení zmenky v celom jej rozsahu, prípadne čiastočne neunesie, je nútený podľa zmenky plniť.
38. V prejednávanej veci boli podané námietky, pri ktorých súd už neposudzuje uplatnený nárok, ale posudzuje len dôvodnosť námietok, ktorými sa dlžník bráni plateniu zmenky. Ak je jeho obrana posúdená ako nedôvodná a v dôsledku toho je platobný rozkaz ponechaný v platnosti, zostáva v platnosti aj ďalší výrok o náhrade trov konania, ktorý je v zmenkovom platobnom rozkaze obsiahnutý. Je to zmenečník, ktorý nesie dôkazné bremeno v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktorý je povinný preukázať odôvodnenosť svojich námietok a ich vplyv na zmenkový záväzok.
39. Z ust. § 78 ods.1 v spojení s § 28 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. vyplýva, že majiteľ zmenky má v prípade, že zmenka nebola zaplatená, priamy nárok zo zmenky voči vystaviteľovi na zaplatenie zmenkovej sumy a 6% úroku odo dňa splatnosti zmenky do jej zaplatenia, ako aj zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy.
40. Z ust. § 40 cit. zák. vyplýva, že majiteľ zmenky má právo na úhradu peňažnej čiastky vyplývajúcej zo zmenkovej listiny podľa zmenky prijať aj inú hodnotu, než je peňažná suma, avšak vždy to závisí len na jeho ochote. Citovaný zmenkový a šekový zákon v ust. § 33 upravuje povinnosť žalovaného splatiť zmenku v lehote splatnosti uvedenej na zmenke, pričom jej splatenie pred dobou splatnosti bolo možné len v prípade, že s tým žalobca súhlasil. Desaťročná lehota splatnosti uvedená na zmenke preto vyvoláva pre prípad, že by nedošlo k skoršiemu splateniu zmenky pochybnosti o tom, či skutočne bolo auto AUDI dané žalovaným ako záloh žalobcovi práve na zabezpečenie splatenia zmenkovej istiny z tejto, a nie z inej zmenky.
41. V ust. § 39 Zákona zmenkového a šekového je obsiahnutá právna úprava, z ktorej vyplýva pre zmenečníka, ktorým žalovaný nesporne je, právo pri zaplatení zmenky žiadať, aby mu táto bola vydaná s potvrdením majiteľa o zaplatení zmenkovej sumy, čo majiteľ odmietnuť nesmie. Doložkoa o zaplatení zmenky by mala najmä ten význam, že by bola dôkazom o úhrade dlhu žalovaným. Ak by bol žalobca ako majiteľ zmenky odmietol oproti ponúkanému plateniu z akýchkoľvek dôvodov zmenku žalovanému, resp. jeho otcovi vydať, bolo by možné považovať zmenku za nepredloženú a dlžník by nemohol byť s jej úhradou v omeškaní.
42. Faktom je, že v rozsahu, v akom by bola zmenka preukázateľne zaplatená, teda buď ako celá alebo ako aj len časť zmenkového záväzku, by práva zo zmenky zanikli. Zanikli by tak voči dlžníkom priamym, ako aj nepriamym, a teda záväzok žalovaného z nej by bol zanikol aj za situácie, že by bolo bývalo v konaní preukázané, že úhradu zmenkovej istiny zaplatila za žalovaného tretia osoba. Povinnosť vrátiť zmenku s kvitanciou alebo vyznačiť čiastočné platenie na zmenke sa vzťahuje aj na zmenku vlastnú podľa čl. I § 77 ods.1 Zákona zmenkového a šekového. Ak aj otec žalovaného a jeho brat o tom, že žalovaný podpísal ako vystaviteľ zmenku nevedeli, nezbavovalo ich to ich práva žiadať od žalobcu priamo pri vyplácaní dlhu zo zmenky potvrdenie o tom, že sumu 550.000,-Sk od otca žalovaného prevzal.
43. Záverom odvolací súd uvádza, že aj keď k zániku zmenkového dlhu jeho zaplatením nie je potrebné, aby bola platiteľovi zmenky vystavená zmenka s kvitanciou, je v jeho záujme, aby tak pre prípadné preukázanie splatenia záväzku zo zmenky urobil, čím by nesporne ním tvrdenú skutočnosť o vyplatení celej zmenkovej sumy mohol kedykoľvek preukázať. Aj keď aj bez takéhoto dokladu je možné napr. výpoveďami svedkov preukázať splatenie dlhu, avšak títo by museli pri splatení dlhu byť a takéto ich tvrdenia preukázať jednoznačne.
44. Keďže brat žalovaného W.. W. Q. nebol pri odovzdávaní finančných prostriedkov prítomný a ani nevedel, že žalovaný vystavil zmenku, nie je možné z jeho výpovede dospieť k záveru, že v bližšie neurčený deň roku 2004 bol zmenkový dlh brata vyplatený ich otcom. Rovnako túto skutočnosť nemôže potvrdiť ani ďalší žalovaným navrhovaný svedok, ktorý mal mať umiestnený záloh - auto AUDI vo svojich súkromných priestoroch, keďže vznik záložného práva k hnuteľnej veci, ktoré by zabezpečovalo práve záväzok zo zmenky zaplatenie ktorej je predmetom sporu, nebol predmetom sporu, a preto ani
dokazovania. Záloh vo forme úschovy auta na dvore tretej osoby mohol totiž byť zálohom pre akúkoľvek inú finančnú čiastku, ktorá mohla byť eventuálne ktorémukoľvek z členov rodiny žalovaného žalobcom požičaná tak, ako to v konaní žalobca tvrdil.
45. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedka pána X., postupoval súd prvej inštancie správne, pretože výsluch tretej osoby, ktorá mohla potvrdiť len to, že sa u nej v súkromných priestoroch mohlo nachádzať auto zn. AUDI, avšak pri odovzdávaní peňažnej sumy určenej podľa tvrdenia samotného žalovaného navrhovaný svedok nebol, na preukázanie tvrdenia o predčasnom vyplatení zmenky, zaplatenia ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha, nemôže mať žiadnu vypovedaciu hodnotu.
46. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 CSP v celom rozsahu potvrdil.
47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v nadväznosti na § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP tak, že ho priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie zákonom stanoveným postupom.
48. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).