Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5C-29-2014.pdf
PDF · 83.85 KB
No categories available
5C/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: N.. L. P., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XXX, U. O., proti žalovanému: P. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX, XXX XX U. O., zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o vydanie hnuteľných vecí takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsah 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.9.2013 domáhal voči štyrom žalovaným vydania hnuteľných vecí, a to voči každému žalovanému osobitne vydania inej veci na základe inej kúpnej zmluvy. Žaloba bola na Okresnom súde Stará Ľubovňa zapísaná pod sp. zn. 5C/164/2013. Vzhľadom na to, že išlo o samostatné kúpne zmluvy s rozdielnymi predmetmi, súd uznesením č.k. 5C/164/2013-18 zo dňa 25.11.2013 vylúčil vec voči každému zo žalovaných na samostatné konanie. Konanie voči žalovanému P. S. bolo zapísané pod sp. zn. 5C/29/2014. Voči tomuto žalovanému sa žalobca domáha vydania motorových vozidiel IVECO 59 E2, ŠPZ: U. a G. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o predaji a kúpe ojazdených motorových vozidiel zo dňa 19.6.2013 sa stal vlastníkom uvedených hnuteľných vecí. Dohodnutú kúpnu cenu vo výške 700,- eur uhradil dňa 19.6.2013 v hotovosti k rukám žalovaného. Žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval na vydanie uvedených vecí s tým, že patria jemu. Ku dňu podania žaloby k vydaniu vecí nedošlo. Na podporu svojich tvrdení predložil kúpnu zmluvu zo dňa 19.6.2013, v ktorej je ako predávajúci uvedený žalovaný a príjmový a výdavkový pokladničný doklad zo dňa 19.6.2013 bez uvedenia čísla.
2. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobe uviedol, že nárok žalobcu čo do dôvodu ani právneho základu neuznáva. Poprel aby žalovaný so žalobcom dňa 19.6.2013 uzavrel kúpnu zmluvu, podpis na predloženej kúpnej zmluve, ani na príjmovom a výdavkovom pokladničnom doklade nie je jeho. Dňa 19.6.2013 sa pritom vôbec so žalobcom nestretol a žiadnu kúpnu cenu v sume 700 eur od neho neprevzal. Navrhol preto žalobu zamietnuť.
3. K vyjadreniu doložil listinné dôkazy Zmluvu o predaji a kúpe ojazdených motorových vozidiel z 29.12.2011, faktúru 49/2011, príjmový a výdavkový pokladničný doklad z 29.12.2011, Zmluvu o predaji a kúpe ojazdeného motorového vozidla z 30.12.2011, pokladničný doklad z 30.12.2011, zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia spol. DOPS s.r.o. zo dňa 22.2.2013, Zmluvou o predaji a kúpe ojazdeného motorového vozidla z 8.2.2013 a rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 5C/30/2014 z 23.9.2017, Zápisnicu z valného zhromaždenia spoločnosti DOPS s.r.o. z 20.6.2013, odvolanie z funkcie konateľa
spoločnosti DOPS s.r.o., zápisnica z odovzdávania dokladov bývalého konateľa spoločnosti novému konateľovi spoločnosti.
4. Žalobca na vyjadrenie žalovaného nereagoval.
5. Súd vyzval žalobcu aby mu predložil originál kúpnej zmluvy z 19.6.2013 a originál príjmového a výdavkového pokladničného dokladu z 19.6.2013, uvedená výzva bola žalobcovi doručená dňa 25.9.2017, originály listín však súdu doložené neboli.
6. Pojednávania vytýčeného na deň 28.11.2017 sa žalobca nezúčastnil napriek tomu, že predvolanie mu bolo riadne a včas doručené, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, preto súd pojednával v jeho neprítomností.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, trval na dôvodoch uvedených vo vyjadreniach k žalobe, opakovane poprel nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky. Netrval na výsluchu navrhovaných svedkov.
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že hnuteľné vecí, ktoré sú predmetom súdneho sporu nie sú v jeho držbe od roku 2014, motorové vozidla boli nepojazdné, odpredal ich za šrotovú cenu. Opakovane zdôrazňoval, že podpis na kúpnej zmluve, ktorú predložil žalobca, nie je jeho, rovnako nepodpísal ani výdavkový ani príjmový pokladničný doklad, podpisy na týchto listinách nie sú jeho.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
10. Dňa 19.6.2013 bola vyhotovená zmluva o predaji a kúpe ojazdených motorových vozidiel, predmetom ktorej mal byť prevod motorového vozidla N. XX Q P.: U. XXX H. a G. T. X,XD P.: U. XXX H. za kúpnu cenu XXX eur. Ako predávajúci v tejto zmluva bol označený žalovaný a ako kupujúci žalobca. K tejto zmluve bol vyhotovený 1 výdavkový pokladničný doklad a 1 príjmový pokladničný doklad, ktoré mali preukazovať zaplatenie sumy 700 eur zo strany žalobcu, resp. prevzatie tejto sumy žalovaným. Podpis predávajúceho v zmluve, ktorá bola predložená súdu nie je vôbec viditeľný, je tam len kvačka, podpis príjemcu na príjmovom pokladničnom doklade nie je. Podpis príjemcu na výdavkovom pokladničnom doklade síce je avšak porovnaním tohto podpisu s podpisom žalovaného napríklad na doručenke čl. 22 spisu voľným okom, bez odborných grafologických znalosti vidieť, že podpisy nie sú totožné, sú diametrálne odlišné.
11. Žalobca na výzvu súdu aby predložil originály kúpne zmluvy z 19.6.2013 a príjmový a výdavkový pokladničný doklad z 19.6.2013 nereagoval.
12. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
13. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
14. Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
15. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Právne posúdenie vecí:
16. Vlastnícke právo je základným vecným právom. Obsahom tohto práva je neobmedzená moc nad vecou. Vlastnícke právo ako absolútne právo pôsobí voči všetkým subjektom. V prípade, že do tohto práva je neoprávnene zasiahnuté, môže sa vlastník domáhať ochrany. Jednou z foriem ochrany vlastníka veci je aj možnosť žiadať vydanie veci voči tomu, kto ju neoprávnene zadržuje. Predpokladom úspechu takejto žaloby je však preukázanie, že žalobca je skutočne vlastníkom veci. Ak osoba, domáhajúca sa ochrany vlastníckeho práva, odvodzuje svoje vlastnícke právo od zmluvy, ktorej platnosť druhá strana
spochybňuje, je pre posúdenie oprávnenosti nároku potrebné skúmať platnosť zmluvy, v danom prípade kúpnej.
17. Kúpna zmluva, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k veci za odplatu, je dvojstranným právnym úkonom. Právnym úkonom v zmysle § 34 Obč. zák. sa rozumie prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon je najdôležitejšia právna skutočnosť, ktorá spočíva vo vedomom ľudskom konaní. Na to, aby išlo o platný právny úkon, vyžaduje Občiansky zákonník splnenie určitých predpokladov. V § 37 kladie Obč. zák. osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Právny úkon musí byť z tohto hľadiska urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nebol urobený platne (právny úkon, ktorý nespĺňa vyššie uvedené predpoklady), je jeho neplatnosť. Takýto právny úkon sa považuje za absolútne neplatný. Samozrejme skôr, ako súd skúma náležitosti vôle, musí preskúmať, či je vôbec daná vôľa; ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. Občiansky zákonník právny úkon, pri ktorom nie je daná vôľa, považuje za absolútne neplatný.
18. V súdenom spore žalovaný od začiatku tvrdil, že žiadnu kúpnu zmluvu dňa 19.6.2013 nepodpísal, že v uvedený deň sa so žalobcom nestretol, sumu 700 eur od neho neprevzal. Aj laickým porovnaním podpisu na kúpnej zmluve predloženej žalobcom, na ktorej je len nešpecifikovaná kvačka a podpisom žalovaného na iných listinách nachádzajúcich sa v spise (napr. súdne doručenky, čl. 22, plná moc čl. 25) je zrejmé, že podpis na kúpnej zmluve nie je podpisom žalovaného. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že žalovaný reálne nepodpísal kúpnu zmluvu dňa 19.6.2013. Ak nebola daná vôľa žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, takáto zmluva je absolútne neplatná a nevznikli z nej žiadne práva a povinnosti.
19. Súd ďalej poznamenáva, že napriek výzve, žalobca nepredložil súdu originály listín - kúpnu zmluvu, výdavkový a príjmový pokladničný doklad, na ktorých by bol zrejmý podpis žalovaného. V tom smere má súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na skutočností ktoré tvrdí, t.j., že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.6.2013 stranami sporu nadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam motorovým vozidlám IVECO 59 E2 a G. T. X,XD, ktorých vydanie od žalovaného žiada. Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti, ktorá znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, má tieto skutočnosti tvrdiť, ak tvrdeným skutočnostiam má predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. Keďže súd žalobu zamietol, pretože nemal preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa domáhal, neskúmal už ďalej tvrdenie žalovaného, že od roku 2014 nie je držiteľom predmetných hnuteľných vecí. Ak skutočne žalovaný nie je ich držiteľom, je to ďalší dôvod na zamietnutie žaloby o vydanie veci z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Ak žalovaný nie je vlastníkom a držiteľom hnuteľných vecí - motorových vozidiel, nemá žalobcovi čo vydať.
Trovy konania
21. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Keďže žalovaný mal plný úspech vo vecí patrí mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od neúspešného žalobcu. Výšku trov konania určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.