Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_45Ek-892-2021.pdf
PDF · 91.93 KB
Case nature
Subarea
45Ek/892/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 36 432 105, právne zastúpený KOVAL & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Komenského 3, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX C. D., právne zastúpený Advokátska kancelária Mgr. Matúš Macko, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, o vymoženie pohľadávky vo výške 958,02 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Štefan Šviderský, so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského, 09345 Vranov nad Topľou, pod. sp. zn. 178EX 467/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.03.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 958,02 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX zo dňa 24.07.2020, právoplatný a vykonateľný dňa 18.08.2020 ( ďalej len „exekučný titul“)
2. Dňa 04.05.2021 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Štefan Šviderský, so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského, 09345 Vranov nad Topľou, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXXX XXX/XX (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Dňa 12.05.2021 súdny exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 17.05.2021. 4. Súdny exekútor dňa 24.05.2023 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po lehote ustanovenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
5. Povinný prostredníctvom podaného návrhu na zastavenie exekúcie žiada súd, aby zastavil exekúciu nakoľko má za to, že exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, pričom istina priznaná exekučným titulom bola súdom priznaná bez toho, aby súd skúmal to, či predmetom istiny nie je aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. či na výšku istiny nemali vplyv neprijateľné zmluvné podmienky. Povinný ďalej uvádza, že ak by tomu aj tak nebolo, teda neprijateľná zmluvná podmienka by nemala vplyv na súdom priznané plnenie v upomínacom konaní, exekučný titul, na základe ktorého je vedená predmetná exekúcia nemal byť nikdy vydaný. Súdy sú ex offo povinné skúmať existenciu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách. Keďže spotrebiteľská zmluva a dokumenty s ňou súvisiace, obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, v zmysle § 299 CSP súd v upomínacom konaní nemal vydať platobný rozkaz. V tejto súvislosti dával povinný do pozornosti rozhodnutie SD EÚ z 26.11.2020 vo veci C-807/19. Taktiež poukazujem na to, že je v rozpore s únijným právom, ak platobný rozkaz vydá vyšší súdny úradník, ktorý nemá postavenie sudcu a zároveň spotrebiteľ má krátku lehotu na podanie odporu. Tento záver vyplýva z2. bodu petitu rozhodnutia ESD z20.09.2018 vo veci C-448/17. Taktiež poukazuje na to, že je v rozpore s únijným právom, ak platobný rozkaz vydá vyšší súdny úradník, ktorý nemá postavenie sudcu. Som toho názoru, že veriteľ hrubo zanedbal povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 1 ZoSÚ, teda posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ veta prvá) a predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov (§11 ods. 2 ZoSÚ veta druhá). Tieto skutočnosti neboli v upomínacom konaní skúmané a zohľadnené pri vydávaní platobného rozkazu, ktorý predstavuje exekučný titul. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastaviť a priznať mi právo na náhradu trov konania vo výške 90,73 Eur.
6. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podaním zo dňa 23.05.2023. K tvrdeniam povinného uvádza, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučné konanie sa spravuje niektorými procesnými princípmi. Jedným z vedúcich princípov zakladajúcich exekučné konanie je princíp ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. Oprávnený poukazuje na § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, a síce v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Exekučnému súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul – rozhodnutie súdu č. XXXX/ XXXX/XXXX zo dňa 24.7.2020 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica. Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.08.2020. Povinný nijako neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie celej neuhradenej sumy. Exekúcia je vedená na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý bol vydaný v súdnom konaní. Exekučný súd v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, nezistil dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a vydal poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomil o tom oprávneného. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom predmetného rozhodnutia je súd viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd posúdil podanie povinného ako nedôvodné, pretože tu nie je žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Navrhujeme preto, aby súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e. je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a. ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, b. ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť, c. prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo podľa doručenky doručené povinnému dňa 17.05.2021. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 10.05.2023, čiže povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môže povinný uplatniť len právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Právna skutočnosť (dôvod zastavenia exekúcie) je uplatnená včas, ak ju povinný bez vlastnej ujmy nemohol uplatniť skôr. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, Exekučný súd na ňu neprihliadne, ide o vyjadrenie koncentračnej zásady. Súd práve z dôvodu koncentračnej zásady neprihliadol na túto právnu skutočnosť, nakoľko povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.
14. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
15. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné, aby návrh na zastavenie obsahoval návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd je v exekučnom konaní viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučného konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
16. Súd sa aj napriek neskorému podanému návrhu povinného na zastavenie exekúcie oboznámil s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrením oprávneného a konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
17. Súd ohľadne vydania exekučného titulu vyšším súdnym úradníkom uvádza, že vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní je plne v kompetencií vyššieho súdneho úradníka, ktorému toto oprávnenie vyplýva priamo z ustanovenia § 15 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoUK“). Pokiaľ povinný v súvislosti s vydaným platobným rozkazom namieta rozpor so zákonom, neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky, či charakter spotrebiteľskej zmluvy, súd zdôrazňuje, že povinný sa v princípe mohol brániť v základnom konaní (právo podať odpor proti platobnému rozkazu), čo však povinný neurobil. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú a ani v zásade nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému platobnému rozkazu. Povinný navyše bližšie nekonkretizoval akú konkrétnu neprijateľnú zmluvnú podmienku namieta, len vo všeobecnej rovine namietal, že spotrebiteľská zmluva a dokumenty s ňou súvisiace obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.
18. Súd pre úplnosť dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS166/2021-14 zo dňa 20.04.2021 v obdobnej veci „K uvedenému ústavný súd dodáva, že zákonodarca reflektoval vývoj judikatúry domácich súdov aj Súdneho dvora, pokiaľ ide o možnosti obrany spotrebiteľa aj na úrovni prebiehajúceho exekučného konania, čo sa premietlo do znenia Exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017. Aj po týchto zmenách však exekučný súd je povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou [§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku]. V prípade sťažovateľov však možnosť namietať existenciu neprijateľnej podmienky existovala, a to práve prostredníctvom odporu proti platobnému rozkazu, ktorú nevyužili, pričom v rámci sťažnosti (ale ani v rámci ústavnej sťažnosti) neuviedli žiaden dôvod, pre ktorý tak neurobili. Sťažovatelia mali tiež možnosť (s ohľadom na ich argumentáciu) využiť proti platobnému rozkazu mimoriadny opravný prostriedok v podobe žaloby na obnovu konania [§ 397 písm. e) v spojení s § 398 Civilného sporového poriadku]. Nedostatok procesnej aktivity sťažovateľov v základnom konaní (ktorú sa snažia prekryť námietkou o nezákonnosti vydania platobného rozkazu v ich veci a tým i nezákonnosťou vedenia exekúcie) nemožno nahrádzať. V konaní vykonávacom, pretože to vzhľadom na jeho účel, ktorý zdôraznil v napadnutom uznesení i okresný súd, nie je prípustné.“
19. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, mohol v ňom namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd má za dostatočne preukázané, že sa exekúcia vedie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a povinný nepreukázal žiadny dôvod na
jej zastavenie, ktorý by nastal po uplynutí 15-dňovej lehoty, ba ani dôvod, ktorý by mal za následok zastavenie exekúcie keby bol tento návrh podaný v zákonnom stanovenej lehote.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol (I. výrok).
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
25. Povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia za podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko povinný v tomto konaní nebol úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči oprávnenému mu tak nevznikol nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). Aj samotné ustanovenie § 199d ods. 2 Exekučného poriadku hovorí o tom, že povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, avšak v danom prípade súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, preto súd rozhodol tak, že povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.