Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-4Csp/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd S V I D N Í K, sudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci žalobkyne J. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ. I. XXX/X, XXX XX N., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,00 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 500,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 30,00 eur na účet Okresného súdu Svidník platobným predpisom, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1) Žalobkyňa sa podaným žalobným návrhom domáhala voči žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia sume 500,00 eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 3C/165/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľa úspešná a rozsudkom Okresného súdu Svidník z 25.11.2016 sp. zn. 3C/165/2015-46 (právoplatný 18.1.2017) v odôvodnení súd prvej inštancie uviedol: vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca voči žalovanému sa domáhal určenia, že poplatok vo výške 215,75 eura uvedený v zmluve č. 8300047694 zo dňa 30.4.2012, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tak ako je zakotvený v bode 8.1 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie súd udáva, že pokiaľ sa týka predmetného poplatku, súd je toho názoru, že žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou ma dopad na platnosť administratívneho poplatku. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán -2- 4Csp/71/2017

v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojím okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú ma spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako technickú podporu závisel na výške poskytnutého úveru. Žalovaný vôbec nevysvetľuje prečo žiada vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej. To je dôvod na určenie neplatnosti tejto časti dojednaného poplatku. Taktiež súd konštatuje, že takto

zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký. Naviac je potrebné konštatovať, že nejde o cenu za poskytnutie úveru, pretože túto by mal odrážať úrok za úver. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký. Dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak sa za tento poplatok neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v tejto veci, a to práve so zreteľom na neurčitosť a nešpecifikovanosť predmetných dvoch tretín poplatku. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd určil, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň bolo vo veci preukázané, že žalobca so žalovaným dňa 30.4.2012 uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300047694 na základe ktorej žalovaný žalobcovi schválil úver vo výške 1 500,00 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,01 %. Celkové náklady žalobcu spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali sumu 1 928,88 eura. Priemerná RPMN za úver bola vo výške 45,88 %. Žalobca sa zaviazal splácať predmetný úver mesačnou splátkou vo výške 80,37 eura. Celková čiastka ktorú žalobca mal zaplatiť za úver plus úrok za celú dobu čerpania je uvedená vo výške 3 375,54 eura. Pričom súd zistil, že žalobcovi zo strany žalovaného bol poskytnutý úver vo výške 1 284,25 eura, pričom schválená výška úveru bola vo výške 1 500,00 eur, avšak žalovaný si hneď pri poskytnutí úveru započítal poplatok vo výške 215,75 eura podľa bodu 8.1 zmluvy čo je rozdiel medzi schválenou sumou 1 500,00 eur a poskytnutou sumou úveru 1 284,25 eura. Zo spisu bolo preukázané, že žalobca uhradil žalovanému na predmetný úver sumu 1 313,39 eura (12 splátok x 80,37 eura, 1splátka x 80,95 eura, 8 splátok x 28,25 eura, 1 splátka x 17 eur, 1 splátka x 25 eur). V predmetnom konaní bolo nesporne zistené, že medzi účastníkmi bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, pričom zmluva o úvere tak mala mať náležitosti v súlade so zákonom účinným v čase uzatvárania zmluvy, teda v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. Predmetná revolvingová zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 os. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto sa uvedený úver v zmysle ustanovení § 10 zákona č. 129/2010 považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom nato, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi bola poskytnutá suma 1 284,25 eura a žalovanému zaplatil žalobca sumu 1 313,39 eura, pričom z uvedeného je zrejme, že suma 29,14 eura (1313,39 - 1284,75) predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Žalobkyňa žalobný návrh odôvodnila ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, ma právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - predávajúci nesmie upierať práva podľa § 3. Žalobkyňa ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv nakoľko svoje práva musela brániť v súdnom konaní podaním žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie ma mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň ma mať aj funkciu relutárnu. Žalobný návrh doplnila nakoľko je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy finančné zadosťučinenie požaduje v rozsahu 500,00 eur. Žalobnému návrhu navrhla vyhovieť.

2) Žalovaná strana nepripojila sa k žalobnému návrhu.

3) Podľa § 180 boli splnené podmienky, aby súd otvoril pojednávanie, pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, žalobkyňa v konaní bola zastúpená advokátom. Žalovaná strana neúčasť ospravedlnila. -3- 4Csp/71/2017

4) Súd vo veci prihliadol na obsah spisu, listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav :

5) Rozsudkom Okresného súdu Svidník z 25.11.2016 sp. zn. 3C/165/2015-46 (právoplatný 18.1.2017) v právnej veci žalobkyne S. J., nar. XX.X.XXXX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, určil, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: predmetnom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eura, b) za poskytnutie

služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eura v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 29,14 eura a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca voči žalovanému sa domáhal určenia, že poplatok vo výške 215,75 eura uvedený v zmluve č. 8300047694 zo dňa 30.4.2012, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tak ako je zakotvený v bode 8.1 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie súd udáva, že pokiaľ sa týka predmetného poplatku, súd je toho názoru, že žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou ma dopad na platnosť administratívneho poplatku. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojím okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú ma spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako technickú podporu závisel na výške poskytnutého úveru. Žalovaný vôbec nevysvetľuje prečo žiada vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej. To je dôvod na určenie neplatnosti tejto časti dojednaného poplatku. Taktiež súd konštatuje, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký. Naviac je potrebné konštatovať, že nejde o cenu za poskytnutie úveru, pretože túto by mal odrážať úrok za úver. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký. Dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak sa za tento poplatok neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v tejto veci, a to práve so zreteľom na neurčitosť a nešpecifikovanosť predmetných dvoch tretín poplatku. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd určil, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň bolo vo veci preukázané, že žalobca so žalovaným dňa 30.4.2012 uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300047694 na základe ktorej žalovaný žalobcovi schválil úver vo výške 1 500,00 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,01 %. Celkové náklady žalobcu spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali sumu 1 928,88 eura. Priemerná RPMN za úver bola vo výške 45,88 %. Žalobca sa zaviazal splácať predmetný úver mesačnou splátkou vo výške 80,37 eura. Celková čiastka ktorú žalobca mal zaplatiť za úver plus úrok za celú dobu čerpania je uvedená vo výške 3 375,54 eura. Pričom súd zistil, že žalobcovi zo strany žalovaného bol poskytnutý úver vo výške 1 284,25 eura, pričom schválená výška úveru bola vo výške 1 500,00 eur, avšak žalovaný si hneď pri poskytnutí úveru započítal poplatok vo výške 215,75 eura podľa bodu 8.1 zmluvy čo je rozdiel medzi schválenou sumou 1 500,00 eur a poskytnutou sumou úveru 1 284,25 eura. Zo spisu bolo preukázané, že žalobca uhradil žalovanému na predmetný úver sumu 1 313,39 eura (12 splátok x 80,37 eura, 1splátka x 80,95 eura, 8 splátok x 28,25 eura, 1 splátka x 17 eur, 1 splátka x 25 eur). V predmetnom konaní bolo nesporne zistené, že medzi účastníkmi bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, pričom -4- 4Csp/71/2017

zmluva o úvere tak mala mať náležitosti v súlade so zákonom účinným v čase uzatvárania zmluvy, teda v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. Predmetná revolvingová zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 os. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto sa uvedený úver v zmysle ustanovení § 10 zákona č. 129/2010 považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom nato, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi bola poskytnutá suma 1 284,25 eura a žalovanému zaplatil žalobca sumu 1 313,39 eura, pričom z uvedeného je zrejme, že suma 29,14 eura (1313,39 - 1284,75) predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.

6) Žalovaná strana podala vyjadrenie v ktorom okrem iného poukázala, že žalobkyňa v podanej žalobe tvrdení, že ňou uplatňovaná žalobná požiadavka je satisfakciou za porušenie jej spotrebiteľských práv, ktorá ma mať sankčnú a odradzujúcu funkciu a tiež funkciu relutárnu. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym dôkazom a ani nekonkretizovala také okolnosti v ktorých by bolo možné určiť splnenie ňou tvrdených funkcií požadovaného finančného zadosťučinenia. Inak povedané žalobkyňa neuviedla nič z čoho by sa

dalo usudzovať, že ňou požadovaný nárok splní funkciu relutárnu, satisfakčnú a sankčnú či odradzujúcu. Tvrdenie o relutárnej povahe požadovaného finančného zadosťučinenia je nejednoznačnú a mätúce. Pojem relutárny sa spája vždy s náhradou za niečo, čo nie je možné poskytnúť (nahradiť) inak. Žalobkyňa v súvislosti so svojím tvrdením o relutárnej funkcií primeraného finančného zadosťučinenia neoznačila a ani neuviedla nič čo by sa ňou malo nahrádzať a z akého dôvodu práve v peniazoch tak, aby bola splnená relutárna funkcia. Rovnako aj tvrdenie o satisfakčnej funkcií uplatňovaného finančného zadosťučinenia nemá podľa žalovaného oporu v tvrdeniach žalobkyne. Žalobkyňa neoznačila nič s čím by sa satisfakčná funkcia mala spájať. Uvedené tvrdenia žalovaný považuje za aktuálne aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o sankčnej a odradzujúcej funkcií finančného zadosťučinenia. Z tvrdení žalobkyne nie je opätovne zrejme s akými skutkovými tvrdeniami a s akými skutočnosťami vyplývajúcimi z pomeru sporových strán by malo byť spojené tvrdenie o takejto funkcií žalovaného nároku. Žalovaný popiera aj výšku požadovaného nároku. Z podanej žalobe nie je zistiteľná žiadna skutočnosť na základe ktorej bola uvedená požiadavka určená. Žalobný návrh žalovaný navrhol zamietnuť.

7) V konaní pred súdom žalobkyňa zotrvala na podanom žalobnom návrhu. K výške žalovaného primeraného finančného zadosťučinenia doplnila, že neexistujú žiadne zákonné usmernenia akým spôsobom dospieť k výške primeraného finančného zadosťučinenia. S poukazom na činnosť žalovanej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia rozsah v akom poskytuje spotrebiteľské úvery na trhu v rámci Slovenskej republiky, sumu 500,00 eur považuje za primeranú, aby primerané finančné zadosťučinenie splnilo jednu zo svojich základných úloh a to je funkcia odradzujúca. Žalovaná strana zotrvala na svojom vyjadrení, žalobný návrh navrhla zamietnuť.

8) Zistený stav súd právne uzatvára:

9) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá (3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

10) Súd prvej inštancie s prihliadnutím na obsah spisu, listinné dôkazy, rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Žalobnému návrhu vyhovel nakoľko bolo preukázané, že medzi -5- 4Csp/71/2017

žalobkyňou a žalovanou bola dňa 30.4. 2012 uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8300047694 na základe žiadosti bola schválená výška úveru 1 500,00 eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 % pričom žalovaná si okamžite započítala poplatok 215,75 eura pričom tento vyplýva zo služby ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1 písm. a), teda ako spotrebiteľ ešte ani nevyužil takúto službu a už ju zaplatil, ďalej žalobkyňa vo veci podala žalobný návrh vedený na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 3C/165/2015, kde vo veci bol vydaný rozsudok dňa 25.11.2016 sp. zn. 3C/165/2015-46 (právoplatný 18.1.2017), a súd prvej inštancie určil, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: predmetnom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eura, b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eura v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 29,14 eura a to do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, že poplatok vo výške 215,75 eura uvedený v zmluve č. 8300047694 zo dňa 30.4.2012, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, tak ako je zakotvený v bode 8.1 predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie súd udáva, že pokiaľ sa týka predmetného poplatku, súd je toho názoru, že žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nie je možné zistiť o aké administratívne plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou ma dopad na platnosť administratívneho poplatku. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojím okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu, ktorú ma spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za niečo ako technickú podporu závisel na výške poskytnutého úveru. Žalovaný vôbec nevysvetľuje prečo žiada vyšší poplatok od spotrebiteľa, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej. To je dôvod na určenie neplatnosti tejto časti dojednaného poplatku. Taktiež súd konštatuje, že takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký. Naviac je potrebné konštatovať, že nejde o cenu za poskytnutie úveru, pretože túto by mal odrážať úrok za úver. Podstatou tohto poplatku je pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký. Dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytovaním úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak sa za tento poplatok neposkytuje spotrebiteľovi skutočné protiplnenie, čo je preukázané aj v tejto veci, a to práve so zreteľom na neurčitosť a nešpecifikovanosť predmetných dvoch tretín poplatku. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd určil, že poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zároveň bolo vo veci preukázané, že žalobca so žalovaným dňa 30.4.2012 uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300047694 na základe ktorej žalovaný žalobcovi schválil úver vo výške 1 500,00 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 70,01 %. Celkové náklady žalobcu spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali sumu 1 928,88 eura. Priemerná RPMN za úver bola vo výške 45,88 %. Žalobca sa zaviazal splácať predmetný úver mesačnou splátkou vo výške 80,37 eura. Celková čiastka ktorú žalobca mal zaplatiť za úver plus úrok za celú dobu čerpania je uvedená vo výške 3 375,54 eura. Pričom súd zistil, že žalobcovi zo strany žalovaného bol poskytnutý úver vo výške 1 284,25 eura, pričom schválená výška úveru bola vo výške 1 500,00 eur, avšak žalovaný si hneď pri poskytnutí úveru započítal poplatok vo výške 215,75 eura podľa bodu 8.1 zmluvy čo je rozdiel medzi schválenou sumou 1 500,00 eur a poskytnutou sumou úveru 1 284,25 eura. Zo spisu bolo preukázané, že žalobca uhradil žalovanému na predmetný úver sumu 1 313,39 eura (12 splátok x 80,37 eura,

-6- 4Csp/71/2017

1 splátka x 80,95 eura, 8 splátok x 28,25 eura, 1 splátka x 17 eur, 1 splátka x 25 eur). V predmetnom konaní bolo nesporne zistené, že medzi účastníkmi bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, pričom zmluva o úvere tak mala mať náležitosti v súlade so zákonom účinným v čase uzatvárania zmluvy, teda v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. Predmetná revolvingová zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 os. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Preto sa uvedený úver v zmysle ustanovení § 10 zákona č. 129/2010 považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom nato, že v konaní bolo preukázané, že žalobcovi bola poskytnutá suma 1 284,25 eura a žalovanému zaplatil žalobca sumu 1 313,39 eura, pričom z uvedeného je zrejme, že suma 29,14 eura (1313,39 - 1284,75) predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaného a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel. Teda žalobkyňa na základe toho podala predmetnú žalobu o primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko vo veci existuje rozhodnutie, ktoré vyslovilo porušenie práva v súvislosti s zmluvou č. 8300047694 zo dňa 30.4. 2012. Predmetný právny vzťah súd považuje sa spotrebiteľský, pričom podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov: proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predmet sporu má spotrebiteľský charakter, preto pri uplatnenom nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle citovaného ustanovenia postačuje samotná hrozba ujmy. Nárok žalobkyne považoval za dôvodný a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vrátane vydania bezdôvodného obohatenia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/165/2015-46, predstavuje nárok primeraného finančného zadosťučinenia titulom uplatňovaného práva z už citovaného rozhodnutia tunajšieho súdu, pretože bolo porušené právo žalobkyne ako spotrebiteľa (určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky) a toto bolo spôsobilé privodiť jej ujmu, pričom tento stav bol v konaní riadne preukázaný konaním 3C/165/2015, žalobkyňa bola v konaní úspešná, pričom toto postačuje na uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, nakoľko ide spotrebiteľský vzťah a žalovaná strana bola povinná konať v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prinajmenšom v súlade s dobrými mravmi, aby takýto stav nenastal, pričom je evidentne, že žalobkyňa nie je jediným spotrebiteľom, ktorému žalovaná strana poskytla úver a z toho vyplývajúcu neprijateľnú zmluvnú podmienku (spočívajúcu v záväzku dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu sumy 215,75 eura a následne z toho plynúce bezdôvodné obohatenie), nakoľko toto zadosťučinenie sa odvíja o zmluvného vzťahu z 30.4.2012 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300047694 a citovaným rozhodnutím tunajšieho súdu je daný nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie v súlade s citovanou právnou kvalifikáciou. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej strany ohľadom jej argumentácie, pretože titulom uplatňovaného primeraného finančného zadosťučinenia je rozhodnutie tunajšieho súdu (3C/165/2015), ktorým bolo určené porušenie spotrebiteľského práva žalobkyne zo strany obchodníka (žalovaného). Žalobkyňa ako spotrebiteľ uplatnila satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľského práva, nakoľko táto sa musela brániť v pôvodnom konaní (3C/165/2015). Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, tak aby sa dodávateľ (obchodník) v danom prípade žalovaná strana nedopúšťala recidívy, zároveň aj funkciu relutárnu. Súd prvej inštancie odmietol dôvody žalovanej strany o nepreukázaní, nekonkretizovaní okolnosti, nejednoznačnosti relutárnej povahy primeraného finančného zadosťučinenia podľa ktorých základnou procesnou povinnosťou žalobkyne je predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenie významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby, preto súd prvej inštancie tvrdenia žalovanej strany odmietol, nakoľko pre konanie je daný základ žalobkyňou uplatňovaného žalobného nároku titulom rozsudku 3C/165/2012- -7- 4Csp/71/2017

46 (neprijateľnej zmluvnej podmienky v záväzku dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu sumy 215,75 eura a následne z toho plynúce bezdôvodné obohatenie). Žalovaná strana ako dodávateľ zneužila svoje postavenie, nepostupovala voči žalobkyni ako spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou, nedodržala ustanovenia zákonného ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, ak zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300047694 z 30.4. 2012 uzavrela na škodu žalobkyne ako spotrebiteľa a chcela sa na jej úkor obohatiť, čo bolo vyslovené vo vydaní bezdôvodného obohatenia, pričom prinajmenšom toto bolo spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu, tento stav bol v konaní riadne preukázaný konaním 3C/165/2012, preto súd prvej inštancie prihliadol na argumentáciu oboch strán sporu, avšak poskytol ochranu žalobkyni ako spotrebiteľovi na primerané finančné zadosťučinenie v rozsahu 500,00 euro ohrozeného práva 3C/165/2012, teda ak primerané finančné zadosťučinenie má mať dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci pre dodávateľa možno prijať argumentáciu, že toto sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu napr. až do vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom bola spôsobená. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ (žalovaný) nedopúšťal recidívy. Jeho výška je primeraná v sume 500,00 eura, zodpovedá miere porušenia povinnosti žalovaného ako veriteľa voči žalobkyni ako dlžníkovi titulom zmluvy o revolvingovo úvere č. 8300047694 spôsobom a z dôvodov ako je vyššie uvedené (bod 5 odôvodnenia). Pri posudzovaní primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadal na všetky okolnosti veci, najmä nato, že žalobkyňa znášala stav právnej neistoty ( v plnení z neprijateľnej zmluvnej podmienky v sume 215,75 eura 3C/165/2012). Ako spotrebiteľ - žalobkyňa obrátila sa so žalobou na súd a uplatnila primerané finančné zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľských práv obchodníkom (žalovanou stranou) čomu súd vyhovel z dôvodov a spôsobom ako je vyššie uvedené. Taktiež bez povšimnutia nemôže zostať skutočnosť, že porušenie práva žalobkyne ako spotrebiteľa aj napriek tomu, že v konaní bola úspešná bolo spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi ujmu, jednak v plnení 215,75 eura a bezdôvodnom obohatení, teda žalovaná strana vždy, v každej spotrebiteľskej veci musí konať v súlade s dobrými mravmi, nesmie zneužívať svoje postavenie ( v danom prípade v súlade s citovanou právnou kvalifikáciou o spotrebiteľských úveroch), nakoľko vo vzťahu k žalobkyni

toto malo právny následok v podaní žaloby (bod 1 odôvodnenia). V merite veci súd prihliadol na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/26/2013 z 23.5. 2013 ... hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie dvoch predpokladov, ktorými súd úspešné uplatnenie porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť ujmu spotrebiteľovi. Bez právneho významu je to či ujma spotrebiteľovi vznikla nakoľko postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

11) Preto na základe toho v súlade s citovanou právnou kvalifikáciou bolo potrebne rozhodnúť ako je vyššie uvedené. Samotná výška finančného zadosťučinenia je primeraná a vo vzťahu k žalovanej strane má mať satisfakčnú funkciu, aby opakované nedochádzalo k takýmto prejavom zo strany žalovanej, že spotrebiteľ sa musí titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere domáhať ďalej ochrany na súde proti neprimeraným podmienkam a z toho plynúcim právnym následkom spočívajúcim v bezdôvodnom obohatení a takto poskytnutý spotrebiteľský úver vytvára pre priemerného spotrebiteľa aj stav právnej neistoty, nakoľko takto zaplatí (preplatí) aj položky súm uvedených v zmluve čo odporuje zákonu o spotrebiteľských úveroch iba neprijateľným (nepoctivým) postupom veriteľa poskytujúceho úver v danom prípade žalovaného, preto finančné zadosťučinenie je primerané a má mať ako už bolo uvedené odradzujúcu funkciu na takýto postup do budúcna, čo v prípade žalobkyne bolo preukázané porušenie práva spotrebiteľa v neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydaní bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaná strana si zrejme nedostatočne uvedomuje relevanciu ochrany spotrebiteľa, ktorá je daná, avšak aj napriek tomu jednostranne cestou formulárových zmlúv takto postupuje.

12) Predmet sporu má spotrebiteľský charakter, preto miestna príslušnosť súdu na konania je daná ustanovením § 19 písm. d/zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, podľa ktorého: Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode , má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie sporoch -8- 4Csp/71/2017

týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. V merite veci žalobkyňa je spotrebiteľom, tento stav bol riadne preukázaný, preto prípadná námietka miestnej nepríslušnosti nemá opodstatnenie, súd na túto neprihliada z pohľadu už citovanej právnej kvalifikácie, preto vo veci konal ako miestne príslušný súd.

13) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, preto priznal žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobcu, o ktorých súd rozhodne osobitným/ samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

14) Súd prvej inštancie zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z uplatneného nároku - primeraného finančného zadosťučinenia na účet Okresného súdu Svidník vo výške 30,00 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Poplatkovú povinnosť uložil žalovanému nakoľko žalobkyňa ako spotrebiteľ podľa § 4 ods. 2 písm. u/ je od poplatku osobne oslobodená a poplatková povinnosť postupom podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona prechádza na žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 356 Civilného sporového poriadku, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku: a)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b)pre zmeškania okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli slnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 360 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvom podľa § 77.

Podľa § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dni od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 226 Civilného sporového poriadku právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Podľa § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.