Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/145/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 28. novembra 2017 prejednal sťažnosť odsúdeného C. V. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 8PP/32/2017 z 9.10.2017 a takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného C. V. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Ružomberok uznesením, sp. zn. 8PP/32/2017 z 9.10.2017 podľa § 415 ods. 1 Tr. por., a § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák., zamietol žiadosť odsúdeného C. V. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 8T/3/2005 z 21.6.2006, vo výmere 14 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený C. V. (č.l. 49, 54, 65-66, 68-69, 79-80).

V písomných dôvodoch sťažnosti, ktorú odôvodnil odsúdený C. V. sám, poukázal na to, že s rozhodnutím okresného súdu, ktorý zamietol jeho žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobodu, nesúhlasí. Je si plne vedomý závažnosti jeho zločinu, ktorým spôsobil mnohým ľuďom bolesť, no predovšetkým pozostalým. Zobral im človeka, ktorého nadovšetko milovali. Nemôže vrátiť späť, čo sa stalo. Aj keď to veľmi chce, nie je to v jeho moci. Neprejde jeden jediný deň, aby svoje konanie neoľutoval. Žije s tým 13 rokov medzi stenami väzenia a pýta sa sám seba, kto mu dal právo vziať to najcennejšie - ľudský život. Nesmierne ľutuje svoje konanie. Počas dlhých rokoch vo väzení mal dosť času rozmýšľať nad svojim životom, ako aj jeho hodnotami, či životnými prioritami. Verí, že človek sa môže zmeniť, ak to sám chce a vychádza to z jeho vnútra. Môže prehodnotiť svoj život od základov a byť riadnym občanom tohto štátu, ktorý bude ctiť a dodržiavať zákony. Chce byť iným človekom, ktorým bol kedysi. Má rodinu, ktorá pri ňom celý trest stojí. Rodina mu je oporou, aj morálnou a psychickou. Svojej onkologicky chorej mame chce dokázať, že neporodila a nevychovala kriminálnika. Chce dosiahnuť, aby jeho mama bola na neho hrdá. Navrhol, aby krajský súd vzal do úvahy pri svojom rozhodovaní, že aj tí odsúdení, ktorí spáchali tak závažný trestný čin, sa môžu zmeniť. Uviedol, že z výpovede pedagóga R. J. si okresný súd vyňal veci, ktoré sú v zjavnom rozpore s tým, čo je napísané v jeho hodnoteniach. V hodnoteniach na jeho osobu je jasne uvedené, že povinnosti si plní a poriadok taktiež a na pojednávaní už svedok uvádzal, že neplní. Okresný súd tak nezistil správne skutkový stav veci. Okresný súd mal pri svojom rozhodovaní prihliadnuť na výpovede jeho matky a strýka U. V. a U. U., ktorí sa zaručili za jeho ďalšie správanie. Ďalej uviedol, že osemnásť mesiacov bol vo väzbe, počas trvania ktorej nemohol dostať pochvalu. V maximálnom stupni stráženia bol vo výkone trestu takmer 9,5 roka, počas ktorej doby bol rovnako stále zavretý na cele, z ktorého dôvodu nemohol získať disciplinárne odmeny za oddielové aktivity. Bude súhlasiť s akýmikoľvek podmienkami, ktoré mu súd ustanoví. V uvedených súvislostiach poukázal na vyjadrenie prokurátorky, ktorá súhlasila s jeho prepustením na slobodu s probačným dohľadom a bola

ochotná mu dať šancu, aby dokázal, že povedie riadny život. Verí, že krajský súd mu dá za pravdu a dôjde k inému záveru, ako okresný súd.

V sťažnosti, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, odsúdený uviedol, že s napadnutým uznesením nesúhlasí. Odsúdený si je plne vedomý, že spáchal najhorší možný čin, keď inému človeku bezdôvodne vzal to najcennejšie - život. Odsúdený sa nestotožňuje s tým, že nepreukázal taký stupeň polepšenia, ako má na mysli ustanovenie § 66 Tr. zák. Celý výkon trestu podriadil tomu, aby preukázal, že si časom zaslúži dôveru, ktorá by mohla vyústiť v jeho prípadné podmienečné prepustenie. Sám nevedel, čo viac by ešte mohol urobiť preto, aby preukázal polepšenie dostatočné na podmienečné prepustenie. Z jeho strany totiž nešlo o žiadne vykalkulované chovanie. Z jeho výsluchu je zrejmé, že si bol vedomý možnosti získania ďalších pochvál, tzv. za nič. Práve to, že takúto možnosť účelovo nevyužil, svedčí o jeho úprimnej snahe o nápravu. Preto nemôže obstáť argument súdu, že mohol vyvinúť väčšiu snahu o získanie nielen dvanástich disciplinárnych odmien, ale aj ďalších prípadných disciplinárnych odmien, ktoré by preukazovali, že si riadne plní svoje povinnosti vo výkone trestu odňatia slobody a takýmto svojim správaním by sa ho snažil aj aktívne preukazovať. Vzhľadom na jeho postoj je zrejmé, že práve takejto formálnosti získavania disciplinárnych odmien sa chcel vyhnúť. Venoval sa tomu, čo ho bavilo a za to bol aj disciplinárne odmenený. To, o čo sa cieľavedome zaujímal, mu pochvaly prinieslo. Odsúdený je vo výkone trestu 12 rokov a 10 mesiacov. Osemnásť mesiacov bol vo väzbe, počas trvania ktorej bol iba na cele. V maximálnom stupni stráženia bol vo výkone trestu takmer 9,5 roka, počas ktorej doby bol rovnako stále zavretý na cele, z ktorého dôvodu nemohol získať disciplinárne odmeny za oddielové aktivity. Z rovnakého dôvodu nemohol byť zaradený ani na štúdium. Počas výkonu trestu v strednom stupni stráženia, v ktorom je 2,5 roka, môže získať disciplinárne odmeny raz za pol rok, pričom tieto aj získal. V osobe odsúdeného je dnes nepochybne iný človek, ako ten, ktorý nastúpil do výkonu trestu za spáchanú vraždu pred viac ako 12 rokmi. Je toho názoru, že odsúdený si dôveru zaslúži. V jeho hodnotení totiž nie je takmer nič negatívne, čo by svedčilo v prospech opaku. Jediné, čo reálne svedčí v neprospech odsúdeného, je konštatované stredné riziko zlyhania, ktoré však vychádza z determinantov existujúcich pred nástupom do výkonu trestu. Sedem bodov z deviatich, keď zvyšné dva sú za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, nemal a nemá možnosť počas výkonu trestu ovplyvniť. Práve tieto sa negatívne prejavili na bodovom hodnotení odsúdeného, ktoré je základom na vyhodnotenie rizika jeho sociálneho zlyhania. Naopak, všetky oblasti, ktoré odsúdený mohol ovplyvniť svojim správaním počas výkonu trestu (postoj k odsúdeného k výkonu trestu, emocionálna stabilita, mentálna úroveň, poruchy osobnosti) boli vyhodnotené ako bezproblémové. Ak by teda malo byť riziko zlyhania rozhodujúcim kritériom pre rozhodnutie súdu, vzhľadom na váhu, ktorú jednotlivým kritériám dáva hodnotenie rizika sociálneho zlyhania, je zrejmé, že odsúdený, akokoľvek by sa počas výkonu trestu správal, nemá šancu splniť podmienky na to, aby sa dostal do pásma s nízkym rizikom zlyhania a dosiahol z toho vyplývajúcu priaznivú resocializačnú prognózu. V prospech podmienečného prepustenia odsúdeného sa vyjadrili pedagóg i prokuratúra. Okresný súd taktiež nezohľadnil, že u odsúdeného je plne zachovaná sociálna interakcia, najmä osobný, resp. písomný kontakt s matkou a strýkom, ktorá je dôležitým predpokladom na zaradenie sa do bežného života po návrate z výkonu trestu. Obaja sa vyjadrili, že sú pripravení odsúdenému pomôcť. To je nezanedbateľné pozitívum, ktoré mu pomôže minimalizovať riziko jeho sociálneho zlyhania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neobstojí záver okresného súdu, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Navrhol, aby odvolací súd sťažnosti vyhovel a odsúdeného z výkonu trestu prepustil.

Príslušný prokurátor vo vyjadrení ku sťažnosti odsúdeného uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za správne a zákonné, pričom sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi sformulovanými v písomnom odôvodnení tohto uznesenia. Navrhol, aby krajský súd sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť odsúdeného C. V. nie je dôvodná.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 437 ods. 1 Tr. zák. ak je potrebné určiť, či trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov vykazuje znaky prečinu, zločinu alebo obzvlášť závažného zločinu podľa tohto zákona, použijú sa ustanovenia § 10 a § 11 tohto zákona v závislosti od formy zavinenia a trestnej sadzby uvedenej v zákone č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 437 ods. 2 Tr. zák. pri posudzovaní splnenia podmienok na rozhodovanie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo rozhodovaní o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu pri trestoch uložených po nadobudnutí účinnosti tohto zákona za trestný čin podľa zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, postupuje sa podľa tohto zákona.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zákonné a správne. Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 Tr. zák.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že u odsúdeného C. V. neboli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Nadriadený súd preskúmaním predloženého spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por. Okresný súd dospel k vyhlásenému uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Rozhodnutiu Okresného súdu Ružomberok o zamietnutí žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie uznesenia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom dostatočne a presvedčivo,

a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Okresný súd v napadnutom uznesení veľmi podrobne rozpísal skutkové i právne dôvody, ktoré odôvodňujú zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Dôvody napadnutého uznesenia sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Nadriadený súd znovu pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii vysoko kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na veľmi správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

V posudzovanej veci odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu.

Nadriadený súd ďalej poznamenáva, že podstatným pre rozhodnutie súdu pri rozhodovaní o tom, či súd odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody, je okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu posúdenie skutočnosti, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (§ 66 ods. 1 Tr. zák.). Zákon súdu neukladá povinnosť, ale dáva mu možnosť za splnenie stanovených podmienok odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť, pričom pre jeho rozhodnutie nie je jediným kritériom správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale pri posudzovaní osoby odsúdeného, ktorý má byť zárukou vedenia riadneho života, súd musí prihliadať aj na doterajší spôsob života odsúdeného a možnosť jeho resocializácie.

Aj krajský súd skúmal všetky kritériá pre podmienečne prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, podrobne sa zaoberal stavom jeho prevýchovy, či sa podmienkam výkonu trestu prispôsobil len formálne, či odstránil nejaké záporné vlastnosti, t.j. či u neho došlo k takému polepšeniu, ako to má na mysli ustanovenie Trestného zákona (§ 66), či možno očakávať zmenu po jeho prepustení na slobodu.

Dôležitým, nie však jediným, podkladom pre rozhodnutie súdu je v tomto ohľade vyjadrenie riaditeľa príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený uložený trest odňatia slobody vykonáva.

Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok okrem iného vyplýva, že odsúdený po výkon väzby nastúpil dňa 04.07.2006 v rámci maximálneho stupňa stráženia trest do ÚVV a ÚVTOS Ilava, kde adaptácia na výkon trestu vzhľadom na dĺžku trestu prebehla plynulo a bez maladaptívnych prejavov. Dňa 29.01.2010 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do ÚVV a ÚVTOS Leopoldov. V oboch ústavoch bol prevažne hodnotený kladne, základné povinnosti a ústavný poriadok mal snahu plniť, konfliktné situácie nevytváral. Nedostatky, na ktoré bol upozornený sa snažil odstrániť. Vzhľadom na to bol dňa 07.09.2010 preradený do diferenciačnej skupiny B. Následne bol dňa 10.02.2010 premiestnený do ÚVTOS Ružomberok. Správanie a vystupovanie odsúdeného k príslušníkom a zamestnancom zboru bolo na požadovanej úrovni, závažných priestupkov sa nedopúšťal. Vo vzťahu k iným odsúdeným bol zaznamenaný jeden významnejší konflikt. Odsúdený sa však odvtedy snažil predchádzať vzniku konfliktov a problémy riešil racionálne. K zvereným ústavným veciam sa správal šetrne, úmyselne ich nepoškodzoval. Na základe splnenia podmienok bol dňa 21.01.2015 Okresným súdom Ružomberok preradený z maximálneho stupňa stráženia do stredného stupňa stráženia a bol zaradený do diferenciačnej skupiny B. Odsúdený aj po preradení do stredného stupňa stráženia sa naďalej snažil základné povinnosti a ústavný poriadok plniť. Správanie a vystupovanie k personálu bolo na požadovanej úrovni. Sklony k agresívnemu a impulzívnemu správaniu neboli zaznamenané. Osobnú hygienu, poriadok v osobných veciach, upravenosť zovňajšku a ústavnú ustrojenosť dlhodobo dodržiava. Od začiatku výkonu trestu má odsúdený udelených 12 disciplinárnych odmien, prevažne za plnenie pracovných povinností a rozvoj osobnosti. Disciplinárne tresty nemá vykázané. Spoločných akcií kultúrno-osvetovej a vzdelávacej činnosti sa odsúdený zúčastňoval v rôznych obdobiach so striedavým záujmom. V maximálnom stupni stráženia sa zúčastňoval hlavne prednášok, kultúrno-zábavných činností, besied a ojedinele kvízov. Sporadicky sa zapájal do športových aktivít. Pravidelne navštevoval fitnes a stolnotenisový krúžok. Tiež bol zaradený do osvetovej aktivity s protidrogovou tematikou. Dvakrát sa zúčastnil kvízu. Do iných aktivít, ktoré boli organizované sa nezapojil. Odsúdený bol počas výkonu trestu zaradený na viacerých pracoviskách. Prvým pracoviskom bolo RŠO- ručné šitie obuvi, kde pridelenú prácu nezvládal, preto bol vyradený. Následne bol zaradený

na MKZ - montáž káblových zväzkov, kde prácu vykonával k spokojnosti, o čom svedčia záznamy v jeho osobnej karte. Po premiestnený do ÚVTOS Ružomberok bol zaradený na pracovisko SCAME- SK, kde pridelené úlohy plnil včas, kvalitne a hospodárne. Po preradení odsúdeného do stredného stupňa stráženia vypomáhal v rámci činností pre všeobecný rozvoj odsúdeného v ústavnom sklade a ústavnej práčovni. Osvedčil sa a bol zaradený na platenú pozíciu ako robotník v práčovni, kde je doposiaľ. Pracovnú morálku a bezpečnosť pri práci dodržiava. Taktiež sa zapája do čistiacich a upratovacích prác v rámci oddielu a cely. Kontakt udržuje formou korešpondencie, telefonovania a návštev s rodičmi a strýkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, riziko sociálneho zlyhania je stredné, resocializačná prognóza je menej priaznivá. Hlavným rizikovým faktorom je požívanie alkoholu a tým spojené spáchanie obzvlášť závažného zločinu, nedostatočná kvalifikácia, preto ho riaditeľ ÚVTOS Ružomberok odporučil prepustiť s dohľadom.

Krajský súd ďalej dodáva, že z chápania trestu ako účelového opatrenia vyplýva, že ak sa doposiaľ odpykanou časťou trestu už dosiahol účel sledovaný trestom, ďalší výkon trestu nie je potrebný. Zo správania odsúdeného počas výkonu trestu musí byť zrejmé, že sa do takej miery polepšil, že ďalší výkon trestu nie je potrebný a páchateľa možno prepustiť na slobodu. V tomto chápaní podmienečné prepustenie neznamená ukončenie prevýchovného a resocializačného procesu, ale jeho pokračovanie v iných podmienkach. Hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody, pokiaľ odsúdený v určenej skúšobnej dobe nebude viesť riadny život, môže byť postačujúca najmä u menej narušených páchateľov, aby sa zdržali páchania ďalšej trestnej činnosti.

Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné skúmať, či odsúdený počas tohto výkonu svojimi nadpriemernými aktivitami skutočne a reálne preukázal polepšenie a snahu o nápravu.

Nadriadený súd, rovnako ako okresný súd, komplexne posudzoval osobu odsúdeného, prihliadol na povahu, ako aj charakter spáchanej trestnej činnosti, ako aj správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a konštatuje, že odsúdený plnením si svojich povinností a svojim správaním čiastočne preukázal polepšenie, ale nie v takom rozsahu, ako má na mysli ustanovenie § 66 Trestného zákona. Aj podľa názoru nadriadeného súdu odsúdený počas 12 ročného výkonu trestu odňatia slobody mohol vyvinúť väčšiu snahu o získanie nielen 12-tich disciplinárnych odmien, ale aj ďalších prípadných disciplinárnych odmien, ktoré by preukázali, že si riadne plní svoje povinnosti vo výkone trestu odňatia slobody a takýmto svojim správaním by sa ho snažil aj aktívne preukazovať (nielen formálne). Z obsahu spisu vyplýva, že odsúdenému bolo udelených 11 disciplinárnych odmien za plnenie pracovných povinností a 1 odmena za rozvoj osobnosti, ktorá mu bola udelená 4.2.2009. Svedok PaeDr. R. J. uviedol, že takýto počet získaných odmien vzhľadom na dĺžku výkonu trestu je len bežný a iní odsúdení toľko odmien pravidelne dostanú za pracovnú oblasť, ak si všetko plnia. V okolnostiach danej veci aj podľa názoru nadriadeného súdu u odsúdeného nie je splnená materiálna podmienka, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie v takom rozsahu, ako má na mysli ustanovenie § 66 Trestného zákona.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu automaticky podmienečne prepustený po vykonaní stanovenej doby, bez zreteľa na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.

Čo sa týka možnosti očakávania, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život, toto nemôže byť v hypotetickej polohe, ale musí mať svoj reálny - materiálny podklad. Ustanovenie § 66 Tr. zák. vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne podmienky odsúdeného, s motívmi a

spôsobom vykonania činu, pretože len za takéhoto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa ani ďalšiu materiálnu podmienku v podobe očakávania, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život. Krajský súd je tiež toho názoru, ako súd prvého stupňa, že osoba odsúdeného nedáva súdu dostatočnú záruku, že po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by viedol riadny život a zaradil sa do spoločnosti. V tejto súvislosti bolo správne poukazované na spáchanie závažnej trestnej činnosti, za ktorú vykonáva trest (trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005). Riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného bolo vyhodnotené ako stredné a jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá z dôvodu nedostatočného vzdelania, odsúdený nemá ukončené ani základné vzdelanie, odsúdený nemal stále zamestnanie a pravidelný finančný príjem. Pred výkonom trestu často požíval alkohol. Svedkovia vypočutí na verejnom zasadnutí (matka odsúdeného a jeho strýko) nepresvedčili ani nadriadený súd, že odsúdenému, v prípade jeho podmienečného prepustenia, vytvorili také podmienky, aby minimalizovali riziko jeho recidívy.

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok, ktorý zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože u odsúdeného nie je vzhľadom na vyššie uvedené daná existencia predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude viesť riadny život.

K sťažnostným dôvodom nadriadený súd poznamenáva, že sú len iným právnym hodnotením existujúceho skutkového stavu a neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by okresnému súdu v čase jeho rozhodovania známe neboli. Na hodnotení odsúdených sa podieľajú erudovaní vychovávatelia, ktorých závery majú podklad v sledovaní správania sa odsúdených a jeho následným vyhodnocovaní podľa kritérií určených psychologickými pracovníkmi a súdy nemajú dôvod takto vypracované závery spochybňovať.

Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom boli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa, ktoré odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného C. V. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.