Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1S-235-2021.pdf
PDF · 79.2 KB
Case nature
Subarea
1S/235/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HASTA, s.r.o., so sídlom Bytčianska 814/131, 010 03 Žilina, IČO: 31 646 751, právne zastúpený: Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, IČO: 47 254 483, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia stavebnej správy a verejných prác, so sídlom Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34431/2021/ SSSVP/93679 zo dňa 11.08.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 07.09.2021 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 07.09.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 34431/2021/ SSSVP/93679 zo dňa 11.08.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2021/16477/GRJ zo dňa 12.05.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že dočasne obmedzil vlastnícke právo k pozemkom tak ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, v prospech vyvlastniteľa vo verejnom záujme podľa zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“), pre stavbu „Sanácia environmentálnej záťaže U. - T. - T. O.
- skládka CHZJD“, katastrálne územie N. (ďalej len „stavba“). Zároveň okresný úrad určil podľa § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní na základe znaleckého posudku č. 46/2019 zo dňa 30.05.2019 vypracovaného podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov Znaleckým ústavom - Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebná fakulta STU, Ústav súdneho znalectva, Radlinského 11, 810 05 Bratislava finančnú náhradu za dočasné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku uvedeného v rozhodnutí okresného úradu o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva a účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že zrealizovaním stavby dôjde k trvalému obmedzeniu vlastníckych práv žalobcu k predmetu vyvlastnenia, aj keď napadnuté rozhodnutie hovorí len o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva žalobcu. Uviedol, že zo samotného znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom Slovenskej technickej univerzity č. 46/2019 vyplýva, že: ,,zakladanie nových objektov v území po realizácii sanácie nebude možné a územie bude
možné využívať, napr. na skladovanie na spevnených plochách, parkovanie vozidiel, prejazd vozidiel a podobne“, v dôsledku čoho po zrealizovaní stavby žalobca už nebude môcť realizovať svoju podnikateľskú činnosť. Vzhľadom k tomu, že na predmetných pozemkoch žalobcu má dôjsť zo strany vyvlastniteľa k vybudovaniu trvalej stavby, je podľa žalobcu zrejmé, že tieto pozemky mu nebudú vrátené v pôvodnom stave, následkom čoho by došlo k ich markantnému znehodnoteniu a zo stavebného hľadiska k znemožneniu ich využívania na účel, na ktorý ich žalobca kúpil, teda na podnikateľskú činnosť.
4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 16.03.2022 a toho istého dňa predložil správnemu súdu administratívne spisy. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že tento návrh pokladá za nedôvodný, nakoľko vzhľadom na naliehavosť uskutočnenia predmetnej stavby, pre účel ktorej bolo dočasne obmedzené vlastnícke právo, je právoplatné rozhodnutie okresného úradu o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva s najvyššou pravdepodobnosťou už vykonané.
5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť osvedčiť existenciu hrozby možnej ujmy, či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a/ SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody. Zrealizovaním stavby podľa žalobcu príde k trvalému obmedzeniu jeho vlastníckych práv, pričom predmetné pozemky vo vlastníctve žalobcu mu už nebudú vrátené v pôvodnom stave, následkom čoho dôjde k ich markantnému znehodnoteniu a zo stavebného hľadiska k znemožneniu ich využívania na účel, na ktorý ich žalobca kúpil. Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu, v ktorých absentovala reálna príčinná súvislosť s výkonom napadnutého rozhodnutia, nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobcom uvádzané hrozby závažnej ujmy, či škody priamo nesúvisia s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného o vyvlastnení pozemkov, ale súvisia s realizáciou stavby, ktorej realizácia môže byť začatá na základe právoplatného stavebného povolenia. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, hodnoverne neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorý musí byť súčasne splnený, a je ním osvedčenie, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku vôbec neuviedol a nijakým spôsobom neosvedčil. Žalobca vo svojom návrhu nevysvetlil, prečo podľa neho nie je priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rozpore s týmto verejným záujmom a prečo jeho podnikateľské plány prevyšujú nad verejným záujmom.
14. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
15. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.
16. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).