Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_3Co-175-2016.pdf
PDF · 109.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/175/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Evy Šofrankovej, v spore žalobcu: S.V. G., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXX/XX, I. X., právne zastúpenej JUDr. Danielou Urdovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Ul. 1. mája 10, proti odporkyni : Ľ. P. Š., J.. XX.XX.XXXX, G. Y. X. XXX, I. Y., právne zastúpenej Hudzík & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Poprade, Mnoheľova 830/15, IČO: 47 251 654, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9C/99/2015-98 zo dňa 13.5.2016, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku II.
II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobkyňa sa uplatnenou žalobou domáha ochrany osobnosti v súvislosti s uverejnením jej fotografií, ktoré žalovaná zverejnila na sociálnej sieti Facebook. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“ ) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že cit.: „ I. Odporkyňa je povinná odstrániť príspevok, ktorý uverejnila na svojom profile na sociálnej sieti facebook dňa 07.11.2014 v znení: "Viete prečo sa musia strážiť bilbordy? Pre takéto milé tetušky a ich veľké nožíky. Smutné ak sa niekto zníži k takému činu za bieleho dňa" a všetky textové komentáre S. I., S. U., odporkyne a S. G. I. prislúchajúce k tomuto príspevku, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Návrh v časti na odstránenie fotografií navrhovateľky uverejnených dňa 07.11.2014 na profile odporkyne na sociálnej sieti facebook zamieta. III. Odporkyňa je povinná v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku uverejniť v tej časti svojho profilu na sociálnej sieti facebook, na ktorej bol uverejnený príspevok a komentáre uvedené v prvom odseku výrokovej časti tohto rozsudku verejné ospravedlnenie v tomto znení : Ospravedlňujem sa S. G. za to, že som na svojom profile zverejnila jej fotografie bez jej súhlasu, a že som nepravdivo uviedla, že poškodila, resp. poškodzuje bilboardy nachádzajúce sa v Obci I. X.." IV. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 174,24 Eur a iných trov konania vo výške 66,- Eur, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľky, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“ 3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vytlačenej časti facebookového profilu odporkyne, vyplýva, že na týchto fotografiách je zobrazená navrhovateľka s rebríkom stojaca na chodníku pred bránkou umožňujúcou vstup na pozemok. Tieto fotografie boli na tomto facebookovom profile uverejnené dňa
07.11.2014, pričom pri týchto fotografiách sa nachádza text v znení: "VIETE PREČO SA MUSIA STRÁŽIŤ BILBORDY? pre takéto milé tetušky a ich veľké NOŽÍKY. 9 SMUTNÉ ak sa niekto zníži k takému činu za bieleho dňa". Z úradných záznamov spísaných dňa 17.03.2016 a dňa 13.05.2016 vyplýva, že fotografie na faceboookovom profile odporkyne sa už nenachádzajú, avšak naďalej na tomto profile zostali uverejnené textové komentáre, pričom tejto stav profilu bol aj ku dňu vyhlásenia rozsudku. Dcéra navrhovateľky S. G. dňa 09.11.2014 požiadala odporkyňu o odstránenie fotografií, na ktorých je navrhovateľka, nakoľko nemá jej písomný súhlas na zverejnenie. Trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci, ktoré sa v danej trestnej veci začalo voči neznámemu páchateľovi, nie je doposiaľ skončené a v jeho doterajšom priebehu nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe. 4. Prijal právny záver, podľa ktorého z odôvodenia návrhu ako aj z výpovede navrhovateľky vyplýva, že podobizeň navrhovateľky zachytená na fotografiách bola vyhotovená neznámou osobou bez jej súhlasu a napriek jej odporu, pričom následne bola táto podobizeň použitá bez jej súhlasu zverejnením na facebooku. Absencia súhlasu navrhovateľky s použitím fotografií vyplýva aj z upozornenia, ktoré na facebookovom profile odporkyne zverejnila dcéra navrhovateľky F.. S. G., z obsahu ktorého je zrejmé, že so zverejnením fotografií navrhovateľka nesúhlasí a žiada ich odstránenie z profilu odporkyne. Obsahom práva na podobizeň sa rozumie užívacie a dispozičné právo odporkyne vo vzťahu k fotografiou zachytenej podobizne jej osoby, ktoré bolo v tomto prípad navrhovateľke odňaté tým, že navrhovateľka od okamihu vyhotovenia fotografií až po ich uverejnenie na facebookovom profile odporkyňou, nemala možnosť toto konanie iných osôb ovplyvniť. Samotné uverejnenie fotografií navrhovateľky bez jej súhlasu na facebookovom profile odporkyne predstavuje zásah do jej chránenej osobnostnej sféry so všetkými atribútmi závažnosti. Z obsahu predmetných fotografií, vrátane fotografie zachytávajúcej pozemok, na ktorom bol umiestnený bilboard vyplýva, že navrhovateľka sa v čase ich vzniku nachádzala na chodníku pred pozemkom, ktorý bol ohradený plotom, čo nevyhnutne vedie k záveru, že tento priestor je verejným priestorom obce prístupným komukoľvek. Nielen v priebehu tohto konania ale doposiaľ ani v priebehu začatého trestného stíhania nebolo preukázané, že by sa navrhovateľka v čase vyhotovenia fotografií pokúsila spáchať priestupok alebo trestný čin, pripadne, že ho dokonala. Napokon, uverejnenie týchto fotografií inou fyzickou osobou v súkromnom postavení (v tomto prípade odporkyňou) bez súhlasu navrhovateľky je rozporné s ustanovením § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, aký bol skutočný alebo domnelý úmysel navrhovateľky stojacej pred ohradeným vstupom na súkromný pozemok s rebríkom a disponujúcej nožom. Teda už samotné vyhotovenie fotografií navrhovateľky stojacej na verejnom priestranstve bez jej súhlasu bolo rozpore s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka a predstavovalo zásah do jej osobnostných práv. Je nepochybné, že odporkyňa s takto nezákonne získanými fotografiami disponovala a vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti je v tomto prípade irelevantné, ako tieto fotografie získala a či o nezákonnosti spôsobu vyhotovenia týchto fotografií vedela. Dispozícia s týmito fotografiami navrhovateľky sa zo strany odporkyne prejavila ich uverejnením na jej facebookovom profile, za obsah ktorého nesie odporkyňa zodpovednosť, pretože výlučne ona je subjektom majúcim kontrolu nad obsahom jej profilu a všetky informácie sú na tomto profile uverejňované z vôle odporkyne. Príspevok na profile odporkyne týkajúci sa navrhovateľky bol prístupný každému registrovanému užívateľovi facebooku, teda veľkému počtu osôb. Aj z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že o uverejnení tohto príspevku ju nezávisle informovali tretie osoby, ktoré mali k nemu, podobne ako súd, prístup. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska posúdenia zásahu do osobnosti navrhovateľky je potrebné vziať do úvahy celý príspevok. Kontext fotografií a komentárov odporkyne uverejnených k tejto fotografií a neskôr ako reakcia na príspevky iných osôb má nepochybne znevažujúci charakter. Text napísaný odporkyňou ako reakcia na komentáre S. I. a S. U. v znení: "to je predvolebná kampaň a asi niekto nevie stráviť 9. pani má v taške nožík išla ho porezať a potrhať aby nebolo vidno čo na ňom je a to chcela ísť na súkromný pozemok aj rebrík si doniesla, no proste ľudská vynaliezavosť" má vzhľadom použité výrazy a formulácie jasne difamačný charakter spočívajúci v tvrdení o snahe navrhovateľky poškodiť súkromný majetok iného, ktorého pravdivosť nebola odporkyňou alebo príslušným štátnym alebo súdnym orgánom preukázaná. Tento príspevok určite nemožno zahrnúť po pojem vecnej, konkrétnej a primeranej kritiky správania sa navrhovateľky, čo predstavuje súčasť prípustnej kritiky, ktorá je zase súčasťou slobody prejavu. Naopak, tieto majú charakter ponižujúceho tvrdenia o mravnom profile navrhovateľky. Ak chce ktokoľvek zverejniť o inej osobe informáciu hanlivého charakteru, nemožno jeho konanie považovať za legitímne, ak nepreukáže, že mal rozumné dôvody spoliehať sa na pravdivosť informácie, ktorú šíril, čo odporkyňa v posudzovanom prípade nepreukázala. Všetky tieto okolnosti spôsobu vzniku a použitia fotografií navrhovateľky bez jej súhlasu, ako aj charakter ich použitia a kontext celého príspevku uverejneného na široko dostupnej sociálnej sieti vedú súd k záveru, že uverejnením príspevku na profile odporkyne na sociálnej sieti Facebook bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľky na občiansku česť a
ľudskú dôstojnosť. Z výpovede navrhovateľky a svedkyne F.. S. G. vyplynulo, že uverejnenie príspevku predstavovalo pre navrhovateľku zníženie jej cti a dôstojnosti najmä medzi obyvateľmi obce I. X. ale ako ujmu to pociťovala aj sama navrhovateľka. Za tohto stavu, pri teste proporcionality ústavného práva odporkyne na slobodu prejavu a vo vzťahu k právu navrhovateľky na ochranu svojej osobnej cti a ľudskej dôstojnosti je konanie odporkyne vyjadrujúce právo prejaviť svoj názor v nepomerne nižšom postavení vo vzťahu k spôsobu a následkom, ku ktorým vo sfére osobnosti navrhovateľky uverejnením tohto prejavu odporkyne došlo. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že odporkyňa uverejnením príspevku na sociálnej sieti facebook obsahujúceho fotografie zobrazujúce podobizeň navrhovateľky vyhotovené bez jej súhlasu neoprávneným spôsobom zasiahla do práva navrhovateľky na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, a tým jej v tejto sfére osobnostných práv privodila ujmu, ku ktorej mohlo dôjsť znížením jej cti a ľudskej dôstojnosti v očiach obyvateľov obce I. X., prípadne širšieho regiónu. Vzhľadom na objektívny charakter zodpovednosti nie je pre záver o zodpovednosti odporkyne potrebný aj záver o tom, že ku zníženiu cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľky aj skutočne došlo. Postačuje, že samotná navrhovateľka toto zníženie jej cti a dôstojnosti subjektívne pocítila a k tomu zníženiu mohlo vzhľadom na rozsah použitého informačného zdroja (facebook) dôjsť. V čase vyhlásenia rozsudku boli naďalej na profile odporkyne na sociálnej sieti facebook uverejnené pôvodné textové komentáre bez fotografií navrhovateľky, a teda neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľky naďalej trval. Preto súd uložil odporkyni povinnosť odstrániť príspevok. Navrhovateľka sa okrem odstránenia následkov zásahov do jej osobnostných práv domáhala aj primeraného zadosťučinenia v nepeňažnej forme (morálna satisfakcia). Samotné uverejnenie podobizne navrhovateľky a nepravdivých difamačných tvrdení týkajúcich sa osobnosti navrhovateľky zakladá neoprávnený zásah do ochrany jej osobnosti, ktorý odôvodňuje poskytnutie zadosťučinenia podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd pritom vychádza z celkovej povahy tohto zásahu ako aj konkrétnych okolností jeho vykonania, pričom prihliadol najmä na dĺžku trvania tohto zásahu od 07.11.2014 až doposiaľ, resp. v časti uverejnených fotografií najneskôr do 27.01.2016, kedy boli fotografie navrhovateľky ešte uverejnené, ako aj charakter fotografií získaných bez súhlasu navrhovateľky a difamačných tvrdení, to všetko v kontexte dostupnosti sociálnej siete facebook veľkému počtu iných osôb. Z týchto dôvodov sa navrhovateľkou požadovaná forma primeraného zadosťučinenia ospravedlnením v znení uvedenom v petite návrhu javí ako primeraný nástroj na reparáciu škodlivých následkov zásahu. 5. Poukázal na ust. § 11, § 12, ods. 1, 2,3, § 13, ods. 1 OZ. 6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. 142, ods. 3 O.s.p. tak, že priznal náhradu trov konania prevažne úspešnej žalobkyni. Obsah odvolania 7. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Omyl súdu, daný prostredníctvom v žalobe uvedenej nesprávnej pasívnej legitimácie, bol právnym a skutkovým podkladom toho, že v danej veci rozhodoval miestne nepríslušný súd a tým boli závažne porušené ustanovenia §84 a §85 ods.i Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako OSP), pričom z lustrácie obyvateľov jednoznačne vyplýva, že všeobecným súdom žalovanej je okrem prípadov, uvedených v § 88 OSP, Okresný súd v Poprade. Súd vo veci miestnej príslušnosti vedome, svojvôľou a závažným spôsobom porušil ustanovenie §84 OSP, napriek tomu, že sám konštatoval, že v prípade ochrany osobnosti patrí všeobecná miestna príslušnosť súdu pod právnu úpravni danú v §84 OSP. Okresný súd v Kežmarku si najmenej od identifikácie odporkyne, tak ako je uvedené v neskoršom rozsudku, bol vedomý toho, že sám nie je miestne príslušným súdom a miestne príslušný je Okresný súd v Poprade. Napriek tejto vedomosti o svojvoľnej príslušnosti resp. vlastnej nepríslušnosti súdu, Okresný súd v Kežmarku sám vo veci ďalej konal a na daný omyl v procese ďalšieho konania neprihliadol ani legitímne vznesenej námietke vzťahujúcej sa na miestnu príslušnosť súdu v danej veci. Postup súdu pri právnej úvahe skúmania všeobecnej miestnej príslušnosti súdu odporkyne neobstojí ani v tej časti, že „Súd by všeobecnú miestnu príslušnosť danú skutočným bydliskom odporkyne (nie jej trvalým evidenčným pobytom) skúmal iba vtedy, ak by námietku podala odporkyňa najneskôr pri prvom úkone ktorý jej patrí. Prvým úkonom, ktorý odporkyni objektívne v tomto konaní patril (nie kedy odporkyňa toto právo uplatnila) bolo vyjadrenie k návrhu v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia (08.06.2015), čo však odporkyňa nevyužila nielen na podanie námietky miestnej príslušnosti ale vyjadrenie k návrhu nepodala vôbec. Závažné pochybenia v postupe doručovania súdnych písomností podľa §45 OSP je možné zaregistrovať aj v prípade písomnosti doručenej dňa 08.11.2015, prostredníctvom OZ PZ SR obvodného oddelenia Vysoké Tatry, ktorého obsahom bolo iba predvolanie na pojednávanie na deň 28.10.2015 na Okresný súd v Kežmarku, pričom označenie žalovanej nie je označenie mojej osoby a za správnosť označenia zodpovedá súd, ktorý pravdepodobne nevychádzal z úradnej evidencie obyvateľstva a uvedený do
omylu žalobkyňou pokračoval vo veci s bližšie neidentifikovanou osobou. Upozornenie, o ktorom vypovedala dňa 29.01.2016 svedkyňa F.. G. a ktoré sa týka podniknutia právnych krokov voči mojej osobe považujem za irelevantné, nakoľko pri jeho podaní na facebook sa svedkyňa nepreukázala príslušným oprávnením konať v mene navrhovateľky, odporkyni nebola známa vôľa navrhovateľky v danej veci a absencia príslušnej technickej zručnosti navrhovateľky nemôže byť na ujmu odporkyne. Z konštatovania súdu tiež vyplýva, že „navrhovateľka súdu predložila aj ďalšie farebné fotografie zobrazujúce jej osobu z inkriminovaného miesta, ktoré neboli uverejnené na facebookovom profile odporkyne a ktoré boli po oboznámení spolu s výtlačkom novín založené do prílohovej obálky súdneho spisu“. Z tohto istého zistenia súdu vyplýva, že existovalo viacero fotografií daného konania navrhovateľky, a to aj také, ktoré nemala odporkyňa k dispozícii, z čoho je možno vyvodiť predpoklad, že viaceré fotografie navrhovateľky s jej podobizňou boli voľne prístupné resp. spôsobilé na voľné šírenie prostredníctvom spravodajstva a globálnej počítačovej siete. Z toho ďalej vyplýva, že nejedna podobizeň navrhovateľky bola voľne prístupná a bolo možné voľne sledovať prejavy konania navrhovateľky vrátane jej prejavom osobnej povahy a to bez toho, že by na tom mala akúkoľvek účasť odporkyňa. Vzhľadom na zistenia súdu, že existovalo viacero fotografií navrhovateľky a uvedené komentáre odporkyne boli všeobecné, bez priameho pomenovania dotknutých osôb, závery súdu vo veci zásahu do osobnostných práv navrhovateľky sú nesprávne, pričom nebolo pred súdom preukázané, že došlo ku akémukoľvek zásahu do osobnostných práv navrhovateľky. Je nesporné, že trestné stíhanie pre prečin poškodzovania cudzej veci bolo začaté, prečo však proti neznámemu páchateľovi, keď predložené fotografie na ktorých je zobrazené náčinie spôsobilé takúto vec poškodiť alebo zničiť bolo zdokumentované, mi nie sú známe. Z dokazovania v rámci konania taktiež nevyplynulo, že navrhovateľka uplatnila svoje právo podľa §13 ods.1 Občianskeho zákonníka a domáhala sa upustenia od akéhokoľvek zásahu do svojich práv. Vyjadrenie dcéry navrhovateľky so žiadosťou o odstránenie fotografií z profilu odporkyne nie je možné považovať za riadne preukázanú vôľu navrhovateľky. Právna úvaha súdu vo veci objektívnej zodpovednosti, uverejnenia fotografií a závažnosti zásahu do chránenej osobnostnej sféry žalobkyne nebola preukázaná, lebo iba zobrazenie výzoru osoby na verejnom priestranstve bez jej bližšej identifikácie nie je spôsobilé na naplnenie porušenia §11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Závery súdu týkajúce sa difamačného charakteru správania sa voči navrhovateľke sú nesprávne nakoľko z výpovede I. P. vyplýva, že navrhovateľka prejavila skorší úmysel bilbord odstrániť, na čo si priniesla sľúbený rebrík a nožík a iba primeraný zásah strážcu jej zabránil pomocou rebríka preliezť plot, oprieť rebrík o bilbord na pozemku a potom bilbord poškodiť alebo zničiť. V dôsledku porušenia iného práva nemôže vyplývať ochrana iného práva, čo je tento prípad. Konštatovanie súdu, že „V čase vyhlásenia tohto rozsudku boli naďalej na profile odporkyne na sociálnej sieti facebook uverejnené pôvodné textové komentáre bez fotografií navrhovateľky a teda neoprávnený zásah do osobnostných práv navrhovateľky naďalej trval.“ vychádza z nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo absencia identifikácie navrhovateľky v textovej časti komentárov spolu s absenciou fotografickej časti, nemôže preukazovať trvanie neoprávneného zásahu do práv navrhovateľky a zakladať porušenie práva odporkyňou. 8. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387, ods. 2 CSP). 11. Žalovaná v odvolaní namieta záver súdu, ktorý nepreskúmal a neprihliadol na ňou vznesenú námietku miestnej príslušnosti. Ako to vyplýva zo spisu, žalovaná dňa 28.1.2016 ( č.l. 61) vzniesla námietku miestnej príslušnosti. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 29.1.2015 ( č.l. 62) vyplýva konštatovanie súdu, že na námietku nebude prihliadať vzhľadom k tomu, že prvým úkonom žalobkyne vo veci, ktorý jej objektívne patril bolo vyjadrenie k žalobe, čo žalovaná nevyužila. Ako to vyplýva z
doručenky ( č.l. 31), žalovaná žalobu, doplnenie žaloby a poučenia prevzala dňa 8.6.2015, čo potvrdila svojim podpisom. Ďalšiu písomnosť - predvolanie na termín pojednávania na 29.1.2016 jej bola doručená dňa 24.11.2015 už na adresu Y. X. XXX. Podpisy na oboch doručenkách sú zhodné. Keďže žalovaná nevyužila zákonnú možnosť najneskôr pri prvom úkone, ktorý jej patril, došlo ku konvalidácii miestnej nepríslušnosti súdu. Je preto dôvodný záver súdu, že na námietku miestnej príslušnosti vznesenú dňa 28.1.2016 v súlade s vtom čase platným Občianskym súdnym poriadkom neprihliadal. 12. Žalovaná namieta, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že si žalobkyňa uplatnila svoje právo podľa § 13, ods. 1 OZ a domáhala sa upustenia od akéhokoľvek zásahu do svojich práv. Žiadosť dcéry žalobkyne o odstránenie fotografií z profilu na sociálnej sieti nie je možné považovať za preukázateľnú vôľu žalobkyne. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania
- tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Zložitejšia situácia nastáva, ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (porovnaj § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2012, sp. zn. 7 M Cdo 12/2011). Občiansky zákonník v § 35, ods. 1 OZ vychádza z neformálnosti konania ako prejavu vôle. V prípade postupu podľa § 13, ods. 1 OZ nie je zákonom predpísaný formálny spôsob prejavu vôle. Okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne, je v prípade pochybností potrebné podrobiť skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva vôľa žalobkyne, aby žalovaná odstránila jej fotografie, ktoré predtým uverejnila na sociálnej sieti. Dôvod, pre ktorý tak neurobila sama, ale prostredníctvom svojej dcéry, je zrejmý z jej výpovede na pojednávaní konanom dňa 29.1.2016 ( č.l. 36), kedy uviedla, že sama nemá profil na sociálnej sieti facebook, a nevie ho ani používať. O zverejnení fotografií sa dozvedela prostredníctvom dcéry, ktorá následne upozornila žalovanú, aby fotografie stiahla.)Z uvedeného je zrejmé, že dcéra žalobkyne tak konala na základe poverenia a v mene žalobkyne. 13. Nakoniec žalovaná spochybňuje záver súdu o difamačnom charaktere správania sa žalovanej voči žalobkyni. Má za to, že nebolo v konaní preukázané, akú ujmu mal zásah spôsobiť žalobkyni, keďže tá sa bez akýchkoľvek problémov aj naďalej pohybovala na verejnosti a jej vyjadrenia o zdravotných problémoch nie sú objektívne preukázané. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 OZ a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie neoprávnene smerujúce proti osobnej i mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť a ktoré ohrozuje jej postavenie, resp. uplatnenie v spoločnosti. Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie konkrétnych následkov zásahu proti tomuto chránenému záujmu, ale postačuje, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo aspoň ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 28 Cdo 662/2002). Neoprávneným zásahom je tak zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. O zníženie dôstojnosti postihnutej fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde vtedy, ak za konkrétnej situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako aj s prihliadnutím na dotknutú fyzickú osobu, je možné prijať spoľahlivý záver, že by hroziacu ujmu vzhľadom na intenzitu a trvanie nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení jej dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti, pociťovala ako závažnú spravidla každá fyzická osoba nachádzajúca sa na mieste a v postavení postihnutej fyzickej osoby. Žalovaná v konaní nepreukázala pravdivosť svojich tvrdení uvedených v príspevku ( ... žalobkyňa išla porezať a potrhať bilbord, aby nebolo vidno čo na ňom je...). Žalobkyňa v konaní uvádzala, že jej cieľom bola úprava hrobového miesta, preto mala so sebou rebrík na nôž. Nepreukázané tvrdenia žalovanej a rozporné kritické výroky nesporne majú difamačný charakter a boli objektívne spôsobilé znížiť česť a dôstojnosť žalobkyne. Okrem toho je potrebné zobrať do úvahy aj spôsob uverejnenia, kedy s týmito informáciami difamačného charakteru malo prostredníctvom sociálnej siete facebook možnosť oboznámiť sa veľké množstvo ľudí.
14. Odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 15. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).