Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1C-424-2015.pdf
PDF · 103.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/424/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: EOS Investment Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994, Praha, IČO:01 411 641, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: K. R., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/ X, XXX XX X., o zaplatenie 8.338,54 Kč s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.459,84 Kč s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 6.955,68 Kč od 03.09.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 8.338,54 Kč s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 6.955,68 Kč od 03.09.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy z 27.08.2013 Česká spořitelna, a.s. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“ alebo „postupca“) postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Postupca uzatvoril s odporcom Smlouvu o Osobním Účtu České spořitelny zo dňa 30.04.2010, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Ďalej tiež uzatvorili Postupca s odporcom dňa 14.12.2010 Smlouvu o poskytnutí úvěru na sporožírovém účtu, predmetom ktorej bol záväzok Postupcu poskytnúť odporcovi úver vo výške 5.000,- Kč vo forme možnosti povoleného prečerpania na bankovom účte, číslo účtu XXXXXXXXXX/ XXXX. Neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv sú Všeobecné obchodní podmínky České spořitelny, a.s.. Vzhľadom na skutočnosť, že na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX došlo k prečerpaniu prostriedkov do nepovoleného prečerpania, čím došlo k porušeniu podmienok Zmlúv, postupca listom zo dňa 02.10.2012 vypovedal Zmluvy a vyzval odporcu na úhradu pohľadávky z nepovoleného debetu. Výška pohľadávky z nepovoleného debetu predstavuje ku dňu postúpenia pohľadávky sumu vo výške 8.338,54 Kč pozostávajúca z istiny 6.955,68 Kč a úroku z omeškania vo výške 1.382,86 Kč. Odporca do dnešného dňa dlžnú pohľadávku neuhradil, a to ani len čiastočne. Právne odkázal na § 369 ods. 1, § 708 a nasl. Obchodního zákonníka a § 517 ods. 2 Občanského zákonníka, všetko právnych predpisov platných v Českej republike v čase uzavretia zmluvy.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená 09.11.2016 postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže sa po rozsiahlom šetrení pobytu žalovaného nepodarilo zistiť miesto jeho skutočného pobytu. K žalobe a jej prílohám sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril.
4. Súd vykonal vo veci pojednávanie 28.11.2017, na ktoré bol predvolaný právny zástupca žalobcu (doručenie vykázané 25.09.2017) a žalovaný (doručenie vykázané 28.09.2017 neprevzatím zásielky v úložnej lehote). Substitučne splnomocnený právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie dostavil a žiadal rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil. V zmysle § 180 C.s.p. súd konštatuje, že právnemu zástupcovi žalobcu a prostredníctvom neho aj samotnému žalobcovi (§ 110 C.s.p.) bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas (§ 178 ods. 2 C.s.p.) a rovnako tak aj žalovanému. Súd preto rozhodol, že sú splnené podmienky pre pojednávanie v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a neprítomnosti žalovaného. Na nariadenom pojednávaní preto vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu a listinných dôkazov: zmluva o postúpení pohľadávok č.l. 8-16, oznámenie o postúpení pohľadávky z 12.09.2013 č.l. 17, výpis z obchodného registra na právneho predchodcu žalobcu č.l. 18-19, výpis z obchodného registra na žalobcu č.l. 20, zmluva o osobnom účte v Českej sporiteľni z 30.04.2010 č.l. 21-22, zmluva o poskytnutí úveru na sporožírovom účte zo 14.12.2010 č.l. 23-24, žiadosť o vydanie debetnej karty z Českej sporiteľne 30.04.2010 25-26, všeobecné obchodné podmienky č.l. 27-54, úplné výpisy z účtu za obdobie od 01.01.2010 k č. účtu 2174760113 č.l. 55-169, výzva k zaplateniu a výpoveď zmluvy o účte a dohôd o službách súvisiacich s účtom z 02.10.2012 č.l. 170, s doručenkou č.l. 171, pokus o zmier č.l. 175, upomienka č.l. 176, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorým špecifikoval žalovanú sumu 1.337,86 Kč z 23.11.2017 č.l. 227-230, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
5. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli 30.04.2010 Smlouvu o Osobním účtu Českej spořitelny a Smlouvu o poskytnutí úveru na sporožirovém účtu, ktorou bol žalovanému poskytnutý kontokorentný úver v sume 5.000,- Kč, ktorý bol vedený na sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX. Podľa čl. III bodu 1 zmluvy o poskytnutí úveru majiteľ účtu sa zaväzuje splatiť banke celú výšku Kontokorentu podľa bodu 1 vrátane úrokov a cien za služby najneskôr do 1 roku od prvého čerpania Kontokorentu. Kontokorent musí byť vždy uhradený najneskôr do 1 roku od prvého opätovného čerpania nasledujúceho po úplnom splatení Kontokorentu. Podľa čl. IV bodu 5 tejto zmluvy, ak nie je dohodnuté inak, klient je povinný uhradiť Banke všetky pohľadávky zo zmluvy najneskôr ku dňu ukončenia zmluvy. V zmysle čl. IV bodu 7 zmluvy, písomnosti súvisiace so zmluvou majú byť zasielané klientovi na korešpodenčnú adresu uvedenú v zmluve.
6. Z predložených výpisov z účtu, predovšetkým za obdobie od 01.01.2012 do 30.09.2012 (č.l. 129 až 169) vyplýva, že žalovaný sa dostal do prečerpania kontokorentu 5000,- Kč, pričom ako konečný zostatok za jednotlivé mesiace bol vykazovaný záporný zostatok v sume od 5.311,47 až do 6.955,68 Kč. Posledná kreditná operácia na účet bola pripísaná 14.06.2012 v sume 10.854,- Kč. Od toho času nebol poskytnutý Kontokorent splácaný pravidelnými splátkami. Z listu právneho predchodcu žalobcu z 2.10.2012 vyplýva, že žalovanému bola právnym predchodcom žalobcu zaslaná výpoveď zmluvy o účte a dohodách o službách súvisiacich s účtom. Dlžná čiastka bola k uvedenému dňu právnym predchodcom žalobcu vykázaná v sume 6.974,47 Kč a pozostávala s čiastky nepovoleného prečerpania vo výške 6.955,68 Kč, a úrokov z omeškania v sume 18,79 Kč. Uvedená výpoveď bola doručovaná žalovanému, tento si ju však na adrese uvedenej v zmluve neprevzal.
7. Zo špecifikácie príslušenstva žalovanej pohľadávky predloženej žalobcom súd zistil, že toto v celkovej sume 1.328,86 Kč predstavuje riadny úrok v sume 878,70 Kč a úrok z omeškania v sume 504,16 Kč. Zároveň bolo z prehľadu na č.l. 234 zistené, že úrok vo výške 878,70 Kč je vyčíslený za obdobie od 01.10.2012 do 31.08.2013.
8. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.08.2013 súdu vyplynulo, že došlo k postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému na žalobcu, ktorý uplatnil svoj nárok v tomto konaní. Listom z 12.09.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie tejto pohľadávky.
9. Podľa bodu 39 všeobecných obchodných podmienok právne vzťahy medzi klientom a bankou upravené týmito všeobecnými obchodnými podmienkami sa spravujú právnym poriadkom Českej republiky. Klient podpisom zmluvy o bankovom obchode potvrdzuje, že obsahu zmluvy a všeobecným obchodným podmienkam porozumel.
10. V zmysle bodu 10.6 všeobecných obchodných podmienok je povinný klient mať na platobnom účte peňažné prostriedky v takej výške, aby postačovali na krytie platobných transakcií podľa jeho príkazov a záväzkov voči banke vyplývajúcich zo zmluvy o platobnom účte a súčasne, aby neklesli pod výšku minimálneho zostatku určeného pre daný platobný účet bankou.
11. Podľa bodu 14.6 písm. c) všeobecných obchodných podmienok, za porušenie zmluvy o kontokorente sa považuje skutočnosť, že došlo k vzniku nepovoleného debetného zostatku na platobnom účte, ku ktorému je Kontokorent dohodnutý.
12. Podľa kapitoly II ods. I článok 2 ods. 1 nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
13. Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
14. Podľa článku 3 ods. 1 dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 19.06.1980 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy, alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva, alebo len jej časť.
15. Vzhľadom na miesto uzatvorenia zmluvy a výslovnú dohodu zmluvných strán o voľbe práv a Českej republiky je aplikácia právneho poriadku Slovenskej republiky na záväzkový vzťah založený predmetnou zmluvou vylúčená.
16. Podľa § 524 ods. 1 Občanského zákonníka platného v ČR, věřitel může svou pohledávku i bez souhlasu dlužníka postoupit písemnou smlouvou jinému.
17. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodního zákonníka, smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce. Smlouva o běžném účtu vyžaduje písemnou formu.
18. Podľa § 710 ods. 1, 2 a 3 Obchodního zákonníka, banka je povinna přijímat na účet v měně, na kterou zní, vklady nebo platby uskutečněné ve prospěch majitele účtu a z peněžních prostředků na účtu uskutečnit podle příkazu majitele účtu nebo osob oprávněných podle odstavce 2 výplaty nebo platby majiteli účtu nebo jím určeným osobám. S peněžními prostředky na účtu jsou oprávněny nakládat jen osoby uvedené v podpisových vzorech předaných majitelem účtu bance, jiné osoby pouze za podmínek stanovených ve smlouvě o běžném účtu. Podpisové vzory musí mít náležitosti plné moci. Banka je oprávněna nakládat s peněžními prostředky na účtu, stanoví-li tak zákon nebo smlouva o běžném účtu. Banka je povinna provést platby řádně a včas, pokud majitel účtu splnil požadavky stanovené zákonem a smlouvou o běžném účtu. Nejsou-li výše úplaty ani způsob jejího stanovení sjednány ve smlouvě o běžném účtu, je majitel účtu povinen platit úplatu obvyklou v době provedení služby.
19. Podľa § 711 Obchodního zákonníka, smlouva o běžném účtu může stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám, i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou- li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.).
20. Podľa § 497 Obchodního zákonníka, smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
21. Podľa § 502 ods. 1 Obchodního zákonníka, od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované
za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné.
22. Podľa § 502 ods. 2 Obchodního zákonníka, v pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.
23. Podľa § 503 ods. 1 Obchodního zákonníka, závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delšínež rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.
24. Podľa § 503 ods. 2 Obchodního zákonníka, mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.
25. Podľa § 503 ods. 3 Obchodního zákonníka, dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.
26. V danom prípade ide súčasne o spotrebiteľský právny vzťah, keďže právny predchodca žalobcu v ňom vystupoval v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa.
27. Podľa § 52 ods. 1,2,3 zák. č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník Spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
28. Žalovaný má bydlisko v Slovenskej republike, žalobca má sídlo na území Českej republiky. Svoju právomoc považoval súd za danú podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
29. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 30.04.2010 zmluvu o osobnom účte Českej spořitelny, na základe ktorej bol pre žalovaného otvorený a vedený osobný účet a zmluvu o poskytnutí úveru na tomto účte v podobe Kontokorentu. Žalovaný podstatným spôsobom porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a všeobecných obchodných podmienok s tým, že na jeho účte došlo k prečerpaniu prostriedkov do nepovoleného debetu, čím došlo k porušeniu zmluvy a zo strany banky k jej výpovedi listom z 02.10.2012. Dlžná suma nepovoleného debetného zostatku ku dňu výpovede predstavovala sumu 6.974,47 Kč a ku dňu postúpenia aj s príslušenstvom sumu 8.338,54 Kč (č.l. 17). Žalovaný bol vyzvaný na dobrovoľné plnenie pred podaním žaloby, k úhrade dlžnej sumy však nedošlo. Zo strany žalovaného však nebol spochybnený nárok žalobcu, tak ako bol tento uplatnený. Preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 7.459,84 Kč, ktorá pozostáva zo sumy nezaplatenej časti istiny (6.955,68 Kč) a sumy vyčíslených úrokov z omeškania v sume 504,16 Kč, ktoré vznikli po ukončení zmluvného vzťahu až do postúpenia pohľadávky.
30. Vo zvyšnej časti - čo do uplatnenej sumy 878,70 Kč, súd aj na základe žalobcom predloženej špecifikácie zistil, že ide o sumu pozostávajúcu z úrokov po zosplatnení pohľadávky (resp. výpovedi zmluvy) a túto s poukazom na nižšie uvedené dôvody zamietol. Pokiaľ ide o úroky z úveru je potrebné súhlasiť s tým, že tieto predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, tak ako sa to konštatuje v súdnej praxi, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. V opačnom prípade, by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa - teda k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi konania (rozhodnutia súdov v podobných prípadoch: Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co 29/2014 z 19.03.2014, sp. zn. 6Co 190/2014 z 30.06.2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo143/1998 , Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp., zn. IV. ÚS 476/2012). Takýto postup je v súlade aj s § 497 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť. Za obdobie po zosplatnení úveru, prichádzajú do úvahy úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Na tomto závere nič nemenia ani ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, podľa ktorých sa aj po termíne splatnosti splátky istiny úveru úročia dohodnutým úrokom ako aj úrokom z omeškania. Úrok preto predstavuje cenu peňazí, v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou.
31. Podľa § 517 zák. č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník platný v ČR, dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění. Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis. Jde-li o prodlení s plněním věci, odpovídá dlužník za její ztrátu, poškození nebo zničení, ledaže by k této škodě došlo i jinak.
32. Podľa § 1 zák. č. 142/1994 Sb. Nařízení vlády ČR, výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.
33. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobe vyhovel aj v časti zákonného úroku z omeškania vo výške, ako si ju žalobca uplatnil - 7,05 %, pretože táto má oporu v zákonnom ustanovení § 517 ods. 2 OZ v spojení s vykonávacím predpisom Nariadením vlády ČR.
34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol úspešný v 89 % z ním uplatneného práva, po zarátaní úspechu žalovaného v rozsahu 11 % žalobcom uplatneného práva súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady trov konania v rozsahu rozdielu, t.j. 78 %.
35. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.