Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/18/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX D. 5, zastúpený P. kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C/199/2016-50 zo dňa 02.11.2016, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Nepriznáva sa stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Predmet konania

1) Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.06.2014 je bezúročný a bez poplatkov, určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.06.2014 uvedená v bode 2 v znení: „Celkové náklady spotrebiteľa spojení so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 23,22% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 81,27 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 264,73 Eur“ v časti týkajúcej sa administratívneho poplatku je neprijateľná a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2) Súd prvej inštancie aplikoval ust. § 39a, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 až 3, 4 písm t), 5 a 6, § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ust. § 1 ods. 1 a § 10d ods. 2 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ust. § 137 a § 298 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 29/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3) Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 06.06.2014 uzavreli strany zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 350 eur s úrokovou sadzbou 23,22% ročne, čo je 81,27 Eur a administratívnym poplatkom vo výške 264,73 Eur, ktorý predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Mal za nepochybné, že zmluva uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou

podľa § 52 OZ. Uviedol, že v danom prípade dohodnutá odplata za poskytnutý úver vo forme úroku a administratívneho poplatku bola 98,86%. Podľa internetovej stránky NBS v januári 2014 pri spotrebiteľskom úvere pre domácnosti v trvaní od 1 do 5 rokov bola priemerná úroková sadzba v bankách 14,70% p.a., dvojnásobok je 29,14%. Tento číselný údaj predstavuje limit maximálnej odplaty za spotrebiteľský úver podľa vyššie citovaného nariadenia, avšak v tomto konkrétnom prípade odplata podľa úverovej zmluvy viac ako trojnásobne prevýšila spomínaný limit. Vo vzťahu k administratívnemu poplatku konštatoval, že zo zmluvy o úvere ani z Všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho určitosti. Spotrebiteľ platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 53 ods. 4 písm. t) účinného od 13.06.2014. Prijal názor, že poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Splatnosť úveru bola dohodnutá na jeden rok, čo znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala 98,85 % p.a., čo by viac ako 8 - násobne prevýšilo priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, keďže podľa internetovej stránky NBS v júni 2014 pri spotrebiteľskom úvere do 1 roka činila priemerná úroková sadzba 11,13 % p.a. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobilo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 OZ. Vo vzťahu ku bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa súd prvej inštancie nestotožnil s názorom žalobcu o chýbajúcich náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v podobe termínu konečnej splatnosti a rozlíšenia splátky na istinu, úrok a iné náklady v zmysle ust. zákona č. 129/2010 Z.z. dospel však záveru, že s poukazom na § 11 ods. 1 písm. e) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže mál preukázané, že žalovaný poskytol spotrebiteľský úver žalobcovi v hotovosti. Na záver uviedol, že sa stotožnil s odôvodnením žalobcu o právnom záujme na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru potrebou vedomosti o výške svojho dlhu.

4) O trovách konania rozhodol podľa ust. 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Obsah odvolania

5) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekritický prevzal argumentáciu žalobcu, čim žalovanému odňal možnosť konať pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Keďže nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Rovnako nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C- 42/15 a v zmysle jeho záveru nesúhlasil, že skutočnosť poskytnutia peňazí v hotovosti má za následok ustanovenia úveru za bezúročný a bez poplatkov, keďže to v nijakom smere neovplyvňuje spotrebiteľa pri určení rozsahu svojho záväzku. Uviedol, že úver nebol poskytnutý v hotovosti, ale prostredníctvom zmenky, ktorej prevzatie potvrdil klient svojím podpisom. Žalovaný pre úplnosť dodal, že pokiaľ sa súd prvej inštancie dovolával údajov bánk, konal tak v priamom rozpore s ust. §53 ods. 6 , podľa ktorého je ako merítko požadovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu t.j. nielen bankami, ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Súd mal správne prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú pre nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6) Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas

vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodne.

7) V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere pod č. 808800939 zo dňa 06.06.2014 je vzťahom spotrebiteľským v zmysle príslušných zákonných ustanovení (§ 52 OZ, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) Nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., keďže ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.

8) Žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške 350 Eur a žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalovanému celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 346 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 23,22 % ročne, čo predstavuje sumu 81,27 eur a z ničím nešpecifikovanými nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 264,73 eur.

9) Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané skutočné plnenie. Preto musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú podmienku v zmluve v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami sporu, ani zo všeobecných obchodných podmienok nevyplýva za čo vlastne žalobca ako spotrebiteľ platí poplatok, čím absentuje požiadavka jeho určitosti. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ bol s jeho podstatou oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Pri spotrebiteľských úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Poplatok je taktiež neúmerne vysoký, a to vzhľadom k nákladom na vypracovanie, uzavretie zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť (výška poplatku 264,73 eur predstavuje 75 % zo sumy poskytnutého úveru). Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Súd prvej inštancie tak mohol takúto zmluvnú podmienku posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka v spojení s § 298 ods. 1 C.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu.

10) Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové, používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

11) Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že žalobca bol pri podpise zmluvy upovedomený o rozdielnej, nie však nesprávne uvedenej RPMN, RPMN neabsentuje v zmluve o úvere a je uvedená správne. Takáto argumentácia žalovaného sa odvolaciemu súdu javí ako zmätočná, keďže absencia RPMN nebola dôvodom určenia, že poskytnutý úver zo zmluvy č. 808800939 je bezúročný a bez poplatkov.

12) Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného, že úver nebol poskytnutý v hotovosti, ale prostredníctvom zmenky odvolací súd uvádza, že ide o novoty uvedené až v odvolacom konaní. Ust. § 366 C.s.p. upravuje tzv. novoty v odvolacom konaní, v ktorom platí, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná

výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Žalobca uviedol vo svojej žalobe a na pojednávaní dňa 02.11.2016, že mu bol poskytnutý úver v hotovosti, pričom žalovaný sa pred súdom prvej inštancie k týmto tvrdeniam žalobcu vôbec nevyjadril a nenamietal, že úver bol žalobcovi poskytnutý formou zmenky.

13) Aplikáciu ustanovenia § 3 v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ustanovenie § 53 ods. 6 účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanoveniam, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

14) Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primeranú odplatu riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 OZ.

15) Pri dojednávaní odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o odplate často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimeranú až úžernícku odplatu. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne presahuje odplatu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k odplatám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie odplaty, rozhodne nie odplaty neprimerané.

16) Čo sa týka odvolacej námietky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základne právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 C.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07.

17) Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré posúdil zmluvný vzťah zo zmluvy o úvere za spotrebiteľský a prečo žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal určenia poskytnutého úveru za bezúročný bez poplatkov a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel. Náležite sa vysporiadal so súdnou judikatúrou týkajúcou sa preskúmavanej veci a rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

18) Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

19) O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá by mala mať s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

20) Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).