Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/69/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Bytové družstvo Humenné, Laborecká 1896/58, Humenné, IČO: 00223051, zast. JUDr. Tatianou Andrejcovou, Laborecká 1896/58, Humenné proti žalovanému H.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, Z., zast. JUDr. Bernardom Medárom, Dubová 4, Humenné, v konaní o zaplatenie 5 006,79 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5006,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne zo sumy 247,05 eur od 01.02.2013 do 28.02.2013, 5,75% ročne zo sumy 494,10 eur od 01.03.2013 do 31.03.2013, 5,75% ročne zo sumy 741,15 eur od 01.04.2013 do 30.04.2013, 5,50% ročne zo sumy 378,93 eur od 01.05.2013 do 31.05.2013, 5,50% ročne zo sumy 625,38 eur od 01.06.2013 do 30.06.2013, 5,50% ročne zo sumy 872,43 od 01.07.2013 do 31.07.2013, 5,50% ročne zo sumy 1080,71 eur od 01.08.2013 do 31.08.2013, 5,50% ročne zo sumy 1288,99 eur od 01.09.2013 do 30.09.2013, 5,50% ročne zo sumy 1497,27 eur od 01.10.2013 do 31.10.2013, 5,25% ročne zo sumy 1705,55 eur od 01.11.2013 do 30.11.2013, 5,25% ročne zo sumy 1913,83 eur od 01.12.2013 do 31.12.2013, 5,25% ročne zo sumy 2122,11 eur od 01.01.2014 do 31.01.2014, 5,25% ročne zo sumy 2350,34 eur od 01.02.2014 do 28.02.2014, 5,25% ročne zo sumy 2578,57 eur od 01.03.2014 do 31.03.2014, 5,25% ročne zo sumy 2806,80 eur od 01.04.2014 do 30.04.2014, 5,25% ročne zo sumy 2940,16 eur od 01.05.2014 do 31.05.2014, 5,15% ročne zo sumy 3168,39 eur od 01.06.2014 do 31.06.2014, 5,15% ročne zo sumy 3398,19 eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, 5,15% ročne zo sumy 3627,99 eur od 01.08.2014 do 31.08.2014, 5,05% ročne zo sumy 3857,79 eur od 01.09.2014 do 30.09.2014, 5,05% ročne zo sumy 4087,59 eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, 5,05% ročne zo sumy 4317,39 eur od 01.11.2014 do 30.11.2014, 5,05% ročne zo sumy 4547,19 eur od 01.12.2014 do 31.12.2014, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva súd vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Konanie o vzájomnej žalobe zastavuje.

Žalovanému v konaní o vzájomnej žalobe priznáva vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

Návrh na prerušenie konania zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou dňa 13.02.2015 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 5006,79 eur s prísl. z titulu bezdôvodného obohatenia a zároveň žiadal priznať náhradu trov tohto konania.

2. Poukázal na to, že žalobca vypovedal žalovanému nájom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa v Z. na ul. R. X, ktorého je žalobca vlastníkom. Výpovedná lehota uplynula žalovanému dňa 30.09.2008 a od 01.10.2008 žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, pričom neplatí žiadnu úhradu za užívanie tohto bytu.

3. Predmetom konania je zaplatenie sumy 5006,79 eur za obdobie od 01.01.2013 do 31.01.2015, pričom nárok právne odôvodnil žalobca s poukazom na ustanovenie § 853 ods. 1 O. z., podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, ktoré nie sú upravené týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom k týmto vzťahom najbližšie. Ale tiež aj s poukazom na ustanovenie §685 ods. 2 O. z. a stanovy Bytového družstva platné pre obdobie vzniku bezdôvodného obohatenia.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nepopieral, že mu bola zo strany žalobcu daná výpoveď k predmetnému bytu, ktorého vlastníkom je žalobca. Nepopieral ani to, že byt užíva dlhodobo a za užívanie neplatí žiadne úhrady, avšak odôvodňoval to tým, že mu nikdy nevznikla nájomná zmluva k predmetnému bytu v roku 1984, ani jeho manželke, pretože rozhodnutie o pridelení družstevného bytu a dohoda o užívaní tohto bytu neznamenajú uzavretie nájomnej zmluvy, keďže súčasťou tejto dohody nikdy nebola dohoda o výške nájomného, či úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Z tohto dôvodu neuznáva ani konania, ktoré boli vedené o neplatnosť výpovede. Žalovaný nepovažuje mesačný predpis úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu za takúto dohodu, a už vôbec nie jednostranné zvyšovanie zálohového predpisu bez súhlasu žalovaného. Vzniesol tiež námietku premlčania uplatneného nároku a uviedol, že keďže neuznáva základ tohto konania a tohto nároku zo strany žalobcu, k výške tohto nároku sa nevyjadruje.

5. Dňa 07.09.2017 doručil žalovaný súdu vzájomnú žalobu podľa § 147 a to o určenie, že medzi žalobcom a žalovaným doposiaľ platne nevznikla nájomná zmluva na byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí v bytovom dome na ul. R. č. XXXX/X v Z. a to z dôvodu, že zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX neobsahuje mesačnú výšku nájomného a výšku úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu, alebo spôsob ich výpočtu, čo tvorí podstatnú náležitosť takejto zmluvy. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov tohto konania.

6. Žalovaný žiadal písomnými podaniami a na pojednávaní aj o prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania, prebiehajúceho pred Okresným súdom Z., vedeného pod sp. zn. 18C/124/2012 a 18C/235/2013, pretože v týchto konaniach sa rieši otázka, ktorá má význam pre konanie v tejto veci.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení č.l. 121 sa vyjadril vo veci samej, ale aj k vzájomnej žalobe, ktorú žiadal v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Poukázal na to, že pred Okresným súdom Humenné prebiehalo konanie o určenie neplatnosti z nájmu bytu pod sp. zn. 12C/134/2009, kde sa táto otázka vzniku nájmu bytu preukazovala, preto pripojením rozsudkov Okresného súdu Humenné a Krajského súdu v Prešove v danej veci preukazoval žalobca, že vzájomná žaloba je zjavne neopodstatnená, a žiadal ju z týchto dôvodov v celom rozsahu zamietnuť.

8. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX žalovaný zobral vzájomnú žalobu späť a žiadal konanie o nej zastaviť, s čím žalobca súhlasil.

9. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, z listinných dôkazov zistil súd tento skutkový stav: z listu vlastníctva č. XXXX kat. územia Z. vyplýva, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa na ul. R. X v Z.. Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí tohto bytu súd mal za to, že žalovaný na základe rozhodnutia o pridelení bytu a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu sa stal užívateľom družstevného bytu v Z. na ul. R. X, v bloku B., na X. poschodí, pričom tento vzťah sa v zmysle neskorších predpisov v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka považuje za nájomný vzťah. Nájomný vzťah vznikol žalovanému spolu s manželkou H., čo v konaní bolo zo strany žalovaného spochybňované v tom, že takáto dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu nemá náležitosti nájomnej zmluvy.

10. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/134/2009 zo dňa 15.02.2010 bolo zistené, že žalovaný podal žalobu o určenie, že došlo k zániku dôvodu výpovede z nájmu bytu,

ktorý dal žalovaný žalobcovi podaním zo dňa 05.08.2008. Alternatívne sa domáhal určenia, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 05.06.2008 je neplatná. O tomto žalobnom nároku rozhodol súd citovaným rozsudkom tak, že žalobu zamietol. Proti rozsudku bolo podané zo strany žalobcu odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove v konaní pod sp. zn. 3Co/54/2010, kedy rozsudkom zo dňa 24.11.2010 potvrdil rozsudok Okresného súdu Humenné. Z oboch týchto rozhodnutí bolo nesporne preukázané, že žalovaný získal od žalobcu do nájmu za trvania manželstva s H.. H. S. na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu a zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX predmetný byt. Žalovaný po rozvode manželstva nezrušil spoločný nájom družstevného bytu dohodou, ani sa nedomáhal zrušenia spoločného nájmu družstevného bytu návrhom, a preto súd zamietol žalobu o neplatnosť výpovede na súde z dôvodu, že len žalovaný sám podal žalobu, pričom aktívne legitimovanými osobami na podanie žaloby o neplatnosť výpovede boli obaja nájomcovia. Nepochybne z týchto rozhodnutí vyplýva, že tak, ako v tomto konaní, aj v konaniach o neplatnosť výpovede boli predkladané súdu listinné dôkazy, a to rozhodnutie o pridelení bytu a dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu, ktoré boli vyhodnotené ako základ vzniku nájomného vzťahu, a teda aj spoločného nájmu k tomuto bytu zo strany žalovaného aj jeho vtedy manželky H.. H. S.. Medzi stranami nebolo v konaní sporné to, že žalovaný byt od tej doby užíva a neplatí žiadne úhrady za užívanie tohto bytu žalobcovi, ktorý je jeho vlastníkom. Predmetom tohto konania preto bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 5006,79 eur s prísl., čo predstavuje dlh na platbách za obdobie od 01.01.2013 do 31.01.2015, pričom pri výške tohto bezdôvodného obohatenia vychádzal žalobca z platobných výmerov, ktoré predstavovali plnenia poskytované s užívaním bytu a služieb s tým spojených mesačne v období od 01.01.2013 do 30.06.2013 vo výške 247,05 eur, od 01.07.2013 do 31.12.2013 vo výške 208,28 eur, v období od 01.01.2014 do 31.05.2014 vo výške 220,23 eur, v období od 01.06.2014 do 31.01.2015 vo výške 229,80 eur. Vyúčtovaním zálohových platieb za rok 2012 bol zistený preplatok vo výške 609,87 eur. Vyúčtovaním zálohových platieb za rok 2013 bol zistený preplatok vo výške 94,879 eur. V konaní nebolo sporné ani zistenie, že žalovaný od 01.09.2008 užíva tento byt bez právneho dôvodu. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k zmene nájomnej zmluvy, a teda ak vypočítava žalobca výšku bezdôvodného obohatenia podľa mesačného predpisu, ktoré jednostranne vydáva predstavenstvo Bytového družstva, tak ide o jednostranné zvýšenie nájomného, s ktorým žalovaný nesúhlasí. Na túto výhradu žalobcu uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiadna nájomná zmluva. V období od roku 2013 do roku 2015 je žalovaný iba užívateľom bytu, pričom mesačné predpisy jednotlivých zálohových platieb neboli v tomto období oproti predchádzajúcemu obdobiu zvýšené, ale naopak znížené. Žalobca sa domáhal plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného, pretože najbližšie k tomuto právnemu vzťahu založenému na užívaní bytu sú ustanovenia upravujúce zmluvu o nájme bytu, a to §685 a násl. O. z.

11. Podľa § 685 ods. 2 O. z. nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.

Podľa ustanovenia § 696 ods. 1 O. z. spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. V zmysle komentára k tomuto ustanoveniu v prípade nájmu družstevných bytov platí naďalej princíp nákladového typu nájomného. Jeho výška sa určuje tak, aby nájomné krylo všetky náklady spojené s prevádzkou a správou družstevného bytového fondu. Pravidlá a spôsob stanovenia výšky nájomného sú upravené v stanovách.

12. Podľa predložených stanov zo strany žalobcu podľa článku 10 ods. 2 písm. c) Stanov je člen družstva povinný platiť nájomné za užívanie družstevného bytu a úhrady za plnenia poskytovaného s užívaním bytu, alebo zálohy dané v termíne do 25.-tého dňa predchádzajúceho mesiaca. Pre družstevné byty platí zásada nákladového typu nájomného, aby vo všetkých družstevných bytoch nájomné pokrývalo výdavky, spojené s prevádzkou a správou bytového fondu a umorenie poskytnutého úveru. Výšku nájomného ustanovuje predstavenstvo.

Podľa článku 45 ods. 7 písm. d) Stanov žalobcu predstavenstvo určuje výšku úhrad za užívanie bytu a za poskytované služby.

Podľa článku 60 ods. 1 Stanov žalobcu rezerva na údržbu a opravy bytového fondu sa tvorí pravidelnými príspevkami nájomcov a vlastníkov bytov vo výške určenej predstavenstvom družstva.

Podľa článku 60 ods. 3 Stanov žalobcu prostriedky rezervy na údržbu a opravy bytového fondu sa používajú na financovanie opráv, údržby a modernizácie, rekonštrukcie, prípadne aj financovanie investícií v bytových domoch. Žalobca uplatnil voči žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške určenej podľa mesačných predpisov úhrad v súlade s citovanými ustanoveniami.

13. Žalobca ako listinný dôkaz predložil súdu mesačné predpisy, ale aj vyúčtovania za rok 2012 a doklad o tom, že žalovaný zásielku neprevzal, vyúčtovanie za rok 2013, doklad o neprevzatí zásielky a vyúčtovanie za rok 2014 dokladom o neprevzatí zásielky. Za obdobie od 01.02.2013 do 28.02.2015 neuhradil žalovaný žalobcovi žiadnu platbu, čo tak isto nebolo v konaní sporné. Žalobca vyúčtoval žalovanému a doručil mu ročné vyúčtovanie tepla, teplej a studenej vody, a to vyúčtovanie spotrieb oproti stanoveným zálohám za rok 2012 vo výške 609,87 eur, za rok 2013 vo výške 94,87 eur a za rok 2014 vo výške plus 255,37 eur a 14,37 eur. Ani v jednom z týchto prípadov neprevzal žalovaný zásielky. K námietke premlčania vznesenej zo strany žalovaného žalobca poukázal na to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. Pritom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa týka obdobia od 01.01.2013 do 31.01.2015, pričom bol prvý krát splatný od 25.02.2013 na základe vyúčtovania, preto nárok žalobcu bol uplatnený v tomto konaní v dvojročnej subjektívnej lehote a včas.

14. Podľa § 853 ods. 1 O. z. občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

15. Bezdôvodné obohatenie podľa žalobcu spočívalo vo výkone práva v užívaní bytu, za ktoré žalovaný neposkytol žalobcovi žiadnu peňažnú náhradu. Z tohto dôvodu sa žalobca domáhal plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške nájomného preukazujúc a poukazujúc na to, že najbližšie k tomuto právnemu vzťahu žalovanému na užívaní bytu sú ustanovenia upravujúce zmluvu o nájme bytu, a to §685 a násl. a 685 ods. 2 O. z.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O. z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. V danom prípade bolo nepochybne zistené, že žalovaný v období od 01.01.2013 do 31.01.2015 užíval predmetný byt v plnom rozsahu bez právneho dôvodu, keďže došlo ku skončeniu nájomného vzťahu výpoveďou, preto súd považuje nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za opodstatnený, a to aj pokiaľ ide o spôsob výpočtu výšky bezdôvodného obohatenia s poukazom na citované právne ustanovenia.

18. Žalovaný namietal premlčanie predmetného nároku.

19. Podľa § 107 ods. 1 O. z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

20. V otázke premlčania sa súd stotožňuje s názorom žalobcu, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúci nákladom za služby poskytnuté žalovanému s užívaním bytu mohol žalobca uplatniť na súde až po zistení výšky skutočných nákladov, pripadajúcich na jednotlivých užívateľov bytov, teda po uplynutí zúčtovacieho obdobia a vykonaním vyúčtovania. Žalobca ako správca bytového domu bol analogicky podľa ustanovení § 8 a) Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov povinný predložiť žalovanému vyúčtovanie do 31. mája. Ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní bol prvý krát splatný od

25.02.2013. Žaloba bola podaná dňa 13.02.2015, teda v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote. Súd preto vyhodnotil vznesenú námietku premlčania ako neopodstatnenú.

21. Po začatí konania podal žalovaný proti žalobcovi vzájomnú žalobu o určenie, že medzi stranami sporu doposiaľ platne nevznikla nájomná zmluva k predmetnému bytu. Následne žalovaný zobral túto žalobu späť na pojednávaní konanom dňa 28.11.2017 po začatí konania, a preto súd so súhlasom žalobcu konanie o vzájomnej žalobe zastavil podľa § 144 CSP, § 145 ods. 1, 2, 3 a § 146 ods. 1, 2 CSP.

22. Žalovaný žiadal aj o prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18C/235/2013 a 18C/124/2012. Súd z pripojeného a predloženého rozsudku Okresného súdu Humenné, vydaného vo veci vedenej pod sp. zn. 18C/235/2013 zistil, že pod touto sp. značkou sa vedie konanie vo veci žalobcu Bytové družstvo Humenné proti žalovanému H.. X. S., o zaplatenie 6148,57 eur na tom istom základe, že žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu a neplatí žiadne úhrady za užívanie tohto bytu vlastníkovi, t.j. žalobcovi. Súd zistil, že rozsudok bol vydaný dňa 02.06.2017. Bolo voči nemu podané odvolanie a v súčasnej dobe sa nachádza vec na Krajskom súde v Prešove za účelom rozhodnutia o tomto odvolaní. Z tohto rozhodnutia ďalej bolo zistené aj to, že už v tomto konaní podal žalovaný vzájomnú žalobu rovnakého obsahu, akú podal aj v konaní 11C/69/2015, o ktorej súd rozhodol tak, že konanie o tejto vzájomnej žalobe zastavil. Posúdil toto konanie o vzájomnej žalobe ako konanie, ktoré je treba zastaviť pre nedostatok podmienky konania podľa § 161 ods. 1, 2 CSP. Po oboznámení sa s rozsudkom vydaným Okresným súdom Humenné vo veci 18C/235/2013 bolo teda zistené, že predmetom tohto konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.10.2010 do 31.12.2012, a teda iné obdobie, ako je v tejto veci, avšak na tom istom právnom základe. Súd teda ustálil, že v danom konaní sa nerieši žiadna významná otázka, ktorá by mala mať význam pre rozhodnutie vo veci 11C/69/2015 zvlášť po tom, čo žalovaný zobral vzájomnú žalobu v tomto konaní späť. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2017 sa súd pripojením spisu 18C/124/2012 oboznámil aj s predmetom tohto konania a zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 18C/124/2012 je žalobcom H.. X. S., žalovaným Bytové družstvo Humenné, žaloba bola podaná pôvodne o určenie, že nájomná zmluva je platná k predmetnému bytu č. XX na X. poschodí v bytovom dome na ul. R. X v Z.. Vec nie je doposiaľ právoplatne skončená, pričom zástupca žalovaného podal v konaní vysvetlenie, že v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 18C/124/2012 sa domáha určenia platnosti nájomnej zmluvy medzi stranami sporu ku dátumu, keď žalovaný odsúhlasil úpravu mesačného predpisu nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu. A aj v tomto konaní zastáva stále názor, že ku dňu podpisu dohody o odovzdaní a prevzatí bytu k XX.XX.XXXX tým, že neodsúhlasil výšku nájomného, nestal sa platným nájomcom bytu. Po oboznámení sa s obsahom tohto spisu mal súd za to, že ani toto konanie nebráni skončeniu konania vedeného pod sp. zn. 11C/69/2015, a tak návrh žalovaného na prerušenie tohto konania do skončenia obidvoch konaní zamietol ako neopodstatnený.

23. Vykonaným dokazovaním súd ustál, že žalobca preukázal nárok, oprávnenosť a opodstatnenosť nároku uplatneného v tomto konaní. Žalovaný napriek poskytnutej lehote na vyjadrenie k žalobnému návrhu nerozporoval jednotlivé predpisy o výške úhrad, ale tvrdil, že ich neuznáva čo do základu. Tak isto sa bránil tým, že by nemal prispievať do fondu úprav a opráv, s čím však súd nesúhlasí, pretože v konaní bolo nesporne preukázané užívanie bytu v plnom rozsahu zo strany žalovaného bez právneho dôvodu a aj v súlade s princípmi spravodlivého rozhodnutia má súd za to, že nárok tak, ako bol uplatnený zo strany žalobcu voči žalovanému je uplatnený v súlade so zákonom.

24. Žalobca požadoval voči žalovanému priznať aj úrok z omeškania z dlžnej sumy.

25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 O. z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Žalobca si za obdobie po zániku nájomného vzťahu uplatnil bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak ide o dlh peňažný, s jeho riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 O. z. nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane

dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca po splatnosti nájomného.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 tak, že priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože v konaní o zaplatenie bezdôvodného obohatenia bol žalobca plne úspešný.

28. Keďže žalovaný podal po začatí konania voči žalovanému vzájomnú žalobu, ktorú následne zobral späť a v súvislosti s vyjadrením k tejto vzájomnej žalobe vznikli žalobcovi trovy konania, súd v konaní o vzájomnej žalobe priznal v konaní o vzájomnej žalobe žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.