Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/248/2015

Potvrdené rozhodnutím 21Cob/71/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza, v právnej veci žalobcu: DSV, s.r.o., Vámbéryho nám. 55, Dunajská Streda, IČO: 36 250 848 a žalovaného zo vzájomnej žaloby, proti žalovanému a vzájomnému žalobcovi: ArCanoss, s.r.o., Senecká cesta 2, Šamorín, IČO: 50 688 391, zastúpený advokátkou: Mgr. Emese Suba, Trnovec nad Váhom, o zaplatenie 2.212,04 eur s prísl. a vzájomnej žalobe o zaplatenie 710,82 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16Cb/248/2015-438 zo dňa 28.11.2017 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výroku I. a IV. p o t v r d z u j e. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu a vzájomného žalovaného: DSV, s.r.o., IČO: 36 250 848, Vámbéryho nám. 55, Dunajská Streda, proti žalovanému a vzájomnému žalobcovi: ArCanoss, s.r.o., IČO: 50 688 391, Senecká cesta 2, Šamorín, zastúpenému splnomocnenkyňou: Mgr. Emese Suba, advokátka, Trnovec nad Váhom, o 2.212,04 € s prísl. (žaloba) a 710,82 € (vzájomná žaloba), takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní zaplatiť žalobcovi 2.053,77 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

- 213,90 € od 12. marca 2014,

- 1.839,87 € od 2. mája 2014. II. V časti o zaplatenie 158,27 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12. marca 2014 sa žaloba zamieta. III. Vzájomná žaloba o zaplatenie 710,82 € sa zamieta. IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 86 % trov konania o žalobe a 100 % trov konania o vzájomnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 7. júla 2014 domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného - spoločnosti ADRIA AL s. r. o. zaplatenia 2.212,04 € s úrokmi z omeškania. V žalobe predniesol, že Z.T. B. si v mene tejto spoločnosti objednal opravu motorového vozidla, ktoré boli aj vykonané a riadne vyúčtované. Táto spoločnosť však ich cenu nezaplatila. Neskôr doplnil, že p. B. vozidlo 24. apríla 2014 prevzal pod zámienkou krátkej skúšobnej jazdy a zo servisu „ušiel“. Žalobca ho vyzval na pristavenie vozidla a preskúmanie reklamácie, čo však neurobil. Žalobca poprel, že by objednané opravy nevykonal a náhradné diely nedodal.

2. Spoločnosť ADRIAL AL s.r.o. ako právny predchodca žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na žalobu vydal, žiadala žalobu zamietnuť. Vytkla žalobcovi, že vo svojej žalobe nespomína položkovitú reklamáciu, ktorou reklamovala väčšinu obsahu faktúr. Neskôr doplnila, že už v decembri 2013 žiadala od žalobcu diagnostiku a opravu problémov s vibráciami a nestabilitou vozidla a vadami bŕzd. Žalobca určité opravy vykonal, vyúčtoval ich a spoločnosť ADRIA AL s.r.o. ich cenu zaplatila. Neskôr zistila, že vady opravené neboli, a žiadala ich odstránenie, ktoré žalobca navrhol realizovať postupnou výmenou viacerých súčiastok. Na ten účel ADRIA AL s.r.o. znova pristavila vozidlo k žalobcovi, ktorý však vytýkané vady znova neodstránil a prevádzka vozidla bola nebezpečná. Navyše kontrola v servise rakúskeho ÖAMTC preukázala, že súčiastky, ktorých výmenu žalobca vyúčtoval, vymenené neboli. Preto ADRIA-AL s.r.o. znova žiadala odstránenie týchto vád, žalobca však svoje práce vyúčtoval ďalšou faktúrou, kde boli opätovne uvedené ďalšie položky. Žalobcom vykonané opravy v konečnom dôsledku neslúžili odstráneniu deklarovaných vád.

3. Na pojednávaní 18. decembra 2015 spoločnosť ADRIA-AL s.r.o. ústne podanou vzájomnou žalobou žiadala od žalobcu zaplatiť 710,82 €. V nej predniesla, že vady, ktoré žiadala odstrániť od žalobcu, boli nakoniec odstránené opravou v servise Z. G. v M. a jej cena predstavuje škodu vzniknutú uvedenej spoločnosti v dôsledku vadnej opravy vozidla.

4. Žalobca s touto vzájomnou žalobou nesúhlasil. Z faktúry vystavenej servisom Z. G. podľa neho vyplýva len výmena olejovej vane prevodovky a motora, čo sa nijako neprekrýva s opravami vykonanými žalobcom. Žalobca vykonal rozsiahle opravy podvozkových prvkov, preto trvá na zaplatení jej ceny.

5. Pôvodný žalovaný sa k 16. februáru 2017 rozdelil na dve spoločnosti, pričom podľa projektu rozdelenia záväzok voči žalobcovi prešiel na spoločnosť ArCanoss, s.r.o. Na základe toho súd rozhodol o pokračovaní s touto spoločnosťou na strane žalovaného podľa § 64 C. s. p. (uzn. č. k. 16 Cb 248/2015-301).

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p., § 177 ods.1 C. s. p.) na ktorom za prítomnosti oboch strán resp. ich splnomocnencov vykonal dokazovanie

- výsluchom strán - konateľa žalobcu J. G. (zápisnica o pojednávaní 4. marca 2016, č. l. 175 až 179) a splnomocneného riaditeľa spoločnosti ADRIA-AL s.r.o. (zápisnica o pojednávaní 4. marca 2016),

- výsluchom svedka M. T. (zápisnica o pojednávaní z 2. februára 2016, č. l. 139 až 142),

- listinnými dôkazmi: faktúra č. XXXXXXX (č. l. 57 a 58), faktúra č. XXXXXXX (č. l. 2 a 3), faktúra č. XXXXXXX (č. l. 4 a 5), upomienka z 23. apríla 2014 (č. l. 6), reklamácia zo 6. mája 2014 (č. l. 21), faktúra Z.-G. Č.. XXXXXX-XX (č. l. 55 a 56), výzva z 19. mája 2014 (č. l. 7), výzva zo 16. júna 2014 (č. l. 8), odpoveď na výzvy z 24. júna 2014 (č. l. 20), e-mailová komunikácia medzi J.. G. a Z.. B. medzi 11. novembrom 2013 a 28. aprílom 2014 (č. l. 65 až 118), notárska zápisnica Mgr. Petra Dancziho, notára v Nových Zámkoch, zn. N XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX s projektom rozdelenia spoločnosti ADRIA-AL, s.r.o. (č. l. 204 až 275),

- odborným vyjadrením znalca Ing. Petra Kováča č. 28/2017 (č. l. 276 až 296) a výsluchom tohto znalca (zápisnica o pojednávaní 17. októbra 2017, č. l. 325 až 327), a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2, § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

7. a) Žalobca je právnickou osobou - spoločnosťou s ručením obmedzeným podnikajúcou okrem iného v predmete oprava motorových vozidiel. Spoločnosť ADRIA-AL, s.r.o., bola do roku 2017 spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorej riaditeľom a generálnym splnomocnencom bol Z. B.. Táto spoločnosť bola v roku 2013 a 2014 vlastníkom a držiteľom motorového vozidla W. M. S. X EČV: S.-XXXBT, ktoré používal Z.. B. pri svojej činnosti v prospech týchto spoločností. (nesporné skutočnosti)

b) Začiatkom novembra 2013 riaditeľ spoločnosti ADRIA-AL s.r.o. Z. B. telefonicky oslovil žalobcu s požiadavkou na diagnostiku a opravu osobného motorového vozidla. Sťažoval sa na to, že na vozidle cítiť vibrácie, nestabilitu a brzdy majú nedostatočný účinok. Žalobca v reakcii na to, no bez prehliadky vozidla, predložil Z.. B. cenovú ponuku, v ktorej predpokladal výmenu predných poloosí, simeringov, zadnej tyčky stabilizátora, zadných silentblokov a čelustí ručnej brzdy. Okrem toho navrhol aj ďalšie preskúmanie vozidla s cieľom zistiť príčinu vibrácií, ako aj nastavenie ručnej brzdy a preskúmanie diferenciálu. V nadväznosti na to Z.. B. doviezol vozidlo 2. decembra 2012 do servisu žalobcu, kde bolo prehliadnuté a bola vykonaná skúšobná jazda. Na základe toho žalobca oznámil potrebu vymeniť: silentblok spodného ramena (2 ks), kardanový kríž (ten nebol dostupný), tyčku stabilizátora (2 ks), simering poloosi (2 ks), olej do prevodovky; na brzdách oznámil použitie opravného setu zadného brzdového valca, ručnej brzdy, zadného brzdového kotúča a z brzdových segmentov vždy po 2ks. Prácu predbežne odhadol na 18 hodín. Na pripomienku Z.. B., že brzdové obloženie je nové, žalobca súhlasil, že jeho výmena nebude potrebná. (emaily č. l. 65 až 67, výpovede strán)

c) Po vykonaní opravy žalobca faktúrou č. XXXXXXX splatnou 20. decembra 2013 (č. l. 57 a 58) vyúčtoval spoločnosti ADRIA-AL, s.r.o. - puzdro 2 ks, stabilizátor 2 ks, puzdro 2 ks, puzdro 2 ks, brzdový kotúč 1 ks, skrutka 1 ks, podložka 2 ks, vazelína 1 ks a prácu 18 hodín, teda celkovo sumu 732,30 €. K vykonanej oprave brzdy informoval žalobca Z.. B., že ľavý zadný kotúč bol spálený, preto bol vymenený, pracovný valec bol opravený, preto „brzdí dokonale“ (email č. l. 68). Okrem toho opravil a vyčistil ručnú

brzdu (email č. l. 70 a 72). Zároveň žalobca informoval, že kardanový kríž je mierne amortizovaný, avšak ten nie je zdrojom trhania ani hluku, čo bolo zistené skúšobnou jazdou (email č. l. 74). Z.. B. motorové vozidlo po oprave prevzal a vyúčtovanú cenu ADRIA-AL s.r.o. zaplatila (nesporné skutočnosti).

d) Z.. B. aj po prevzatí vozidla trval na tom, že vibrácie neboli odstránené a vozidlo je naďalej nestabilné, presná miera a rozsah vibrácií a pocitu hučania vo vozidle však neboli dokázané. Okrem toho namietol, že sa zahrievajú brzdy. (výpoveď Z.. B.) Žalobca ho informoval, že objednal kardanový kríž, a po jeho dodaní ho 17. februára 2014 informoval o možnosti znova pristaviť vozidlo (emaily č. l. 76 a 77). Po vykonaní opravy žalobca faktúrou č. XXXXXXX splatnou 11. marca 2014 (č. l. 2 a 3) vyúčtoval spoločnosti ADRIA-AL, s.r.o. - stierač 1 ks, iný stierač 1 ks, brzdový kotúč 2 ks, brzdový segment 1 ks, žiarovka 12 V 5W 1 ks, silikón 0,5 ks, sprej 0,5 ks, kardanové súčiastky 1 ks a prácu 5,9 hodín, teda celkovo sumu 372,17 €. Z.. B. motorové vozidlo po oprave prevzal, vyúčtovanú cenu však ADRIA-AL s.r.o. nezaplatila (nesporné skutočnosti).

e) Výmena brzdového segmentu a brzdových kotúčov od poslednej prehliadky v decembri 2013 nebola opodstatnená, ich životnosť by mala byť približne 60.000 km. Príčinou ich opotrebenia nemôže byť ani spôsob jazdy, ale najpravdepodobnejšie ním mohlo byť zlé nastavenie skrutky ručnej brzdy, čo potom viedlo k nadmernému opotrebeniu („zhoreniu“) brzdového kotúča a brzdové doštičky. Na druhej strane chybný kardanový hriadeľ mohol byť príčinou vibrácií vozidla a výmena kardanového kríža (resp. hriadeľa) je objektívne spôsobilá vibrácie a hluk vozidla odstrániť (odborné vyjadrenie č. l. 276 až 296, výpoveď znalca, výpoveď svedka T.).

f) Nebolo dokázané, že by vozidlo aj naďalej vibrovalo, prípadne bolo nestabilné takým spôsobom, že by to bránilo bežnému užívaniu alebo by sa to vymykalo bežným charakteristikám pre takýto druh vozidla (výpoveď svedka T.). Napriek tomu Z.. B. namietal žalobcovi, že na vozidle počuť hučanie, ktoré tam predtým nebolo, výmenou kardanového kríža sa auto stalo horším. Nechcel vymieňať súčiastky bez toho, aby to viedlo k oprave. Žalobca poprel prítomnosť hučania, no považoval postupnú výmenu súčiastok za jediný spôsob riešenia situácie. (emaily č. l. 78 a 79) Ďalej upozornil Z.. B. na to, že opravu zadného zavesenia možno vykonať len deštrukčným spôsobom, čiže niektoré skôr vymenené súčiastky môžu byť zničené (email č. l. 80 a 96). Nebolo zistené, že by niektorá z predošlých montáží bola vykonaná neodborne alebo nesprávne. Po prehliadke kardanového hriadeľa žalobca navrhol Z.. B. jeho výmenu (email č. l. 102 a 103), s čím tento súhlasil za predpokladu, že „tým sa zrušia obidve hučania“ (email č. l. 104). O oprave ho priebežne informoval (emaily č. l. 105 až 111, 113 až 118). Po vykonaní opravy žalobca faktúrou č. 2014093 splatnou 1. mája 2014 (č. l. 4 a 5) vyúčtoval spoločnosti ADRIA-AL, s.r.o. - senzor op. brzdy 1 ks, skrutka sp. ramena 2 ks, puzdro Z ramena 2 ks, čap hor. ramena 2 ks, čap hor. ramena 2 ks, puzdro h. ramena 2 ks, podložka sp. ramena 1 ks, skrutka horn. ramena 2 ks, púzdro h. tehlice 2 ks, príchytka brzd. segmentu 1 ks, lanko ručnej brzdy 1 ks, klip čel. skla 8 ks, klip čel. skla 2 ks, čap ruč. brzdy 1 ks, kardanová os 1 ks, guma 2 ks, senzor op. brzdy 1 ks, brzd. segment 1 ks, sústruženie 1 ks, brz. kvapalina 0,5 ks, matica 3 ks, podložka 1 ks a prácu 34 hod. Vozidlo Z.. B.Č. po oprave vyzdvihol v servise žalobcu bez prítomnosti jeho konateľa, s ktorým sa stretol len cestou z S. G. v K. (výsluch strán).

g) Nebolo dokázané, že by vozidlo aj naďalej vibrovalo, prípadne bolo nestabilné takým spôsobom, že by to bránilo bežnému užívaniu alebo by sa to vymykalo bežným charakteristikám pre takýto druh vozidla (výpoveď svedka T.). Spoločnosť ADRIA-AL, s.r.o., nechala 12. až 14. mája 2014 vozidlo opraviť v servise spoločnosti Z.-G. K. vo D., v ktorom došlo k výmene prevodovkového oleja, diferenciálového oleja a konfigurácii, za čo táto spoločnosť vyúčtovala spoločnosti ADRIA-AL, s.r.o., celkovo 852,98 € (faktúra č. l. 55 a 56), ktoré žalobca zaplatil. Nebolo však dokázané, že by sa týmito opravami odstraňovali nedostatky, chyby alebo poškodenia vozidla, ktoré boli spôsobené niektorou z predošlých opráv vozidla u žalobcu.

h) Už listom zo 6. mája 2014 označeným ako „Reklamácia“ (č. l. 21 s doplnením č. l. 31) ADRIA-AL, s.r.o., vytkla žalobcovi, že niektoré opravy vyúčtované faktúrami č. XXXXXXX a XXXXXXX neboli vykonané kvalifikovane a nezodpovedajú skutkovému stavu, preto ich neuznáva. Konkrétne namietla, že z faktúry č. XXXXXXX uznáva len položky 1, 2, 5 a položku 9 v zodpovedajúcom rozsahu. Položku 3 a 4 neuznáva, lebo súčiastky boli vymenené pri predošlej oprave, ktorá bola vykonaná neodborne, keďže brzdy sa zahrievali. Položky 6, 7 a 8 neuznáva, lebo diagnostika bola nesprávna a neodstránili sa vibrácie. Z faktúry č. XXXXXXX uznala len položky 12, 13, 17 a 18 (s výhradou) a položku 23 v zodpovedajúcom

rozsahu. Položky 2, 7, 9, 10 11, 16, 19, 20, 21 a 22 neuznala, lebo neboli objednané. Položku 3, 4, 5, 6 a 8 neuznala, lebo výmena mala byť v záruke, pričom podľa prehliadky ÖAMTC táto súčiastka nebola vymenená vôbec. Položky 10, 11 a 14 neuznala, lebo v decembri 2013 bola vykonaná generálna oprava zadných bŕzd. Položku 15 neuznáva, lebo diagnostika bola nesprávna a neodstránili sa vibrácie. Žalobca listom z 19. mája 2014 (č. l. 7) vyzval ADRIA-AL, s.r.o., aby pristavila motorové vozidlo na prehliadku a prerokovanie reklamácie. Vozidlo však pristavené nebolo (nesporná skutočnosť) a spoločnosť ADRIA- AL, s.r.o., nezaplatila vyúčtovanú sumu ani napriek ďalšej výzve žalobcu zo 16. júna 2014 (č. l. 8).

i) Dňa X. Q. XXXX bol do notárskej zápisnice Mgr. Petra Dancziho, notára v Nových Zámkoch, pod zn. T. XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX spísaný projekt rozdelenia spoločnosti ADRIA-AL, s.r.o. (č. l. 204 až 275). Podľa jeho čl. I táto spoločnosť zaniká a jej imanie prechádza na dve nástupnícke spoločnosti, medzi ktorými je aj žalovaný. Podľa čl. II tohto projektu na žalovaného prechádzajú práva a povinnosti z prebiehajúcich súdnych sporov v prílohe č. 7, medzi nimi aj tu prerokúvanej veci. Rozdelenie bolo zapísané do obchodného registra 16. februáru 2017.

8. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).

a) Skutkové zistenia v bode 7 písm. a), h) a i) vyplývajú z listinných dôkazov, medzi ktorými v podstate nebol rozpor.

b) Skutkové zistenia ohľadom komunikácie strán pred jednotlivými opravami vyplývajú z výsluchov strán (vykonaných ešte podľa § 131 O. s. p., takže plne použiteľných pre ďalšie konanie), ako aj výsluchu svedka T.. Ich výpovede sa v podstatných častiach zhodovali a rozdiely medzi nimi nesúviseli ani tak s rozdielnym predmetom toho, čo vnímali, ako s rozdielnym vnímaním tej istej skutočnosti. Riaditeľ žalovaného Z.. B. v podstate zdôrazňoval svoje požiadavky voči žalobcovi, žalobca a svedok T. zdôrazňovali viac svoje reakcie na ne, pričom každá strana zdôrazňovala opodstatnenosť svojho postupu. Ich výpovede spolu s emailami, ktorých správnosť a pravdivosť (neúradného) prekladu strany nenamietali, vo vzájomnej súvislosti vytvárajú ucelený obraz komunikácie strán v prerokúvanej veci.

c) Pokiaľ ide o existenciu vád na vozidle po vykonaných opravách, súd považuje za dokázanú len existenciu nesprávnej, resp. nedostatočnej opravy bŕzd pri prvej oprave v decembri 2013. Predovšetkým sám svedok T., ktorého výpoveď je v tomto smere dôveryhodná, priznal, že brzdy sa museli meniť aj pri druhej oprave z dôvodu, že kotúče boli spálené kvôli chybe brzdovej hadičky. Takisto vysvetlenie znalca v jeho odbornom vyjadrení považuje súd za logické a dostatočne odôvodnené. Toto vyjadrenie pritom vyhovuje požiadavke § 209 C. s. p., v dôsledku čoho súd k nemu pristupuje ako k znaleckému posudku znalca ustanoveného súdom. Žalobca napriek svojmu dôkaznému bremenu podľa čl. 8 základných princípov C. s. p. nedokázal svoje tvrdenie, že by pri prvej oprave v decembri 2013 došlo k dohode na tom, že sa opravia len najväčšie problémy. Naopak, aj z emailu č. l. 66 podľa názoru súdu vyplýva, že brzdy sa mali rozobrať a opravovať celé. Netýkala sa ich prvá časť emailu, ktorá hovorí o náhradných dieloch, ktoré sa musia bezpodmienečne vymeniť. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že pri odovzdaní vozidla do opravy nedošlo k dohode o tom, že by sa na brzdách opravili len nevyhnutné a životu nebezpečné vady a ostatné by sa opravovali následne.

d) Naopak, žalovaný počas konania neuniesol dôkazné bremeno na ním tvrdenú existenciu ďalších vád. Z čl. 8 základných princípov C. s. p. vyplýva, že strana je povinná predniesť rozhodné skutkové tvrdenia a podoprieť ich dôkazmi. To isté platilo aj v čase začatia konania podľa § 120 ods. 1 O. s. p. Hoci C. s. p. ani O. s. p. pojem dôkazného bremena nevymedzujú, možno vo všeobecnosti vychádzať z toho, že dôkazné bremeno na preukázanie určitej skutočnosti zaťažuje tú stranu, v ktorej prospech táto skutočnosť má byť. Strana je teda povinná dokázať také skutočnosti, ktoré zakladajú ňou uplatnený nárok. Pokiaľ strana vznáša námietku proti uplatnenému nároku spočívajúcu v existencii protinároku alebo skutočností brániacich jeho vymáhaniu, potom je povinná dokázať skutočnosti rozhodné pre tento svoj protinárok resp. pre dôvody, ktoré by bránili vymáhaniu nároku žalobcu. Ak teda žalovaný (objednávateľ) namieta, že dielo vykonané žalobcom malo vady, zaťažuje ho dôkazná povinnosť na ich preukázanie. Žalobca (zhotoviteľ) totiž ani nie je schopný dokázať, že dielo vady nemalo (negatívnu skutočnosť dokázať nemožno). V prerokúvanej veci bolo teda povinnosťou žalovaného dokázať existenciu vád, ktoré tvrdil (nevymenené silentbloky, neodstránené hučanie a vibrácie). Žalovaný sa počas konania dovolával

správy z rakúskej organizácie ÖAMTC, v písomnej podobe ju však nepredložil a na výsluch pracovníka tejto organizácie prostredníctvom dožiadaného súdu v M. žalobca nezložil preddavok, hoci bol na to podľa § 253 ods. 1 C. s. p. zaviazaný uznesením č. k. 16 Cb 248/2015-302. Vzhľadom na to súd podľa § 253 ods. 3 C. s. p. tento dôkaz nevykonal, takže celý obsah tvrdenej prehliadky v tejto organizácii zostal nedokázaný. Podobne zostal nedokázaný aj dôvod a priebeh servisných prác v spoločnosti Z.- G. K., z ktorej žalovaný takisto predložil len faktúru o vykonaní určitého (obmedzeného) okruhu prác. Aj v tomto smere súd nariadil doplnenie dokazovania výsluchom pracovníka tejto spoločnosti, žalovaný však uznesením č. k. 16 Cb 248/2015-302 uložený preddavok nezložil a súd od výsluchu upustil. Zo samotnej faktúry pritom dôvody vykonávaných opráv zistiť nemožno.

e) Dôkaz tvrdení žalovaného nevyplýva ani z odborného vyjadrenia znalca Ing. Kováča. Podľa ustálenej judikatúry znalecký posudok (§ 207 a 208 C. s. p.) podlieha princípom voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 C. s. p. (porovnaj judikát R 21/1981). To znamená, že súd môže preskúmať správnosť znaleckého posudku (napr. správnosť skutkových predpokladov, z ktorých vychádza logickosť a presvedčivosť jeho záverov a pod.). Tieto závery potom musia platiť o to viac, ak ide o súkromný znalecký posudok, hoci aj vyhovujúci ustanoveniu § 209 C. s. p.. Na rozdiel od znaleckého posudku ustanoveného znalca totiž súkromný znalec pri vyhotovovaní súkromného znaleckého posudku nemusí nevyhnutne vychádzať z obsahu súdneho spisu a z tých skutočností, ktoré sú zistené v súdnom konaní. Znamená to, že súd v tomto prípade „nemá pod kontrolou“ skutkový základ z ktorého znalec vychádza pri vypracovaní takéhoto súkromného znaleckého posudku a na ktorom stavia svoje odborné závery. V prerokúvanej veci pritom súd nemá výhrady k odborným záverom znalca, keďže tieto sú riadne odôvodnené, vysvetlené, takže znalecký posudok ako celok spĺňa požiadavku preskúmateľnosti (porov. § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.). Znalec sám však vo svojom výsluchu priznal, že informácie o tom, že na vozidle pretrvávali určité vady, mal len od Z.. B., keďže pri svojej skúšobnej jazde ich nezistil. Potom ale znalecký posudok nemôže byť dôkazom o existencii týchto vád, ak je zrejmé, že znalec sám pri ich existencii vychádzal z údajov poskytnutých mu žalovaným. Žalobca pritom poprel existenciu tvrdených vád, žalovaný ju nedokázal, hoci bol na to povinný. Preto súd musel uzavrieť, že tieto vady neexistovali. Naopak, znalec výslovne uviedol, že opravy, ktoré žalobca na vozidle vykonával, boli vo všeobecnosti spôsobilé odstrániť vady toho typu, aké popisoval Z.. B.. V dôsledku toho nemožno považovať za preukázané, že by žalobca vykonával opravy, ktoré by vôbec nezodpovedali vytýkaným nedostatkom.

Právne vec súd posúdil takto:

9. Žalobca sa v prerokúvanej veci domáha nárokov na zaplatenie ceny prác, ktoré pre spoločnosť ADRIA-AL, s.r.o., vykonala vo februári a apríli 2014 na motorovom vozidle W. S. EČV: S.-XXXBT. Žalobca aj ADRIA-AL, s.r.o., boli obchodnými spoločnosťami zapísanými v obchodnom registri, teda podnikateľmi z titulu svojej právnej formy podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák. V prerokúvanej veci obaja konali v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, keďže žalobca vykonával pri oprave daného motorového vozidla v podstate predmet svojej činnosti a dané vozidlo využíval riaditeľ spoločnosti ADRIA-AL, s.r.o., v súvislosti s plnením svojej funkcie v spoločnosti, teda s výkonom jej podnikateľskej činnosti. Obe strany

- podnikatelia teda v súvislosti s týmito opravami konali pri výkone podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho sa právne vzťahy medzi nimi spravujú treťou časťou Obchodného zákonníka podľa jeho § 261 ods. 1 účinného od 1. februára 2013. V tejto súvislosti treba len doplniť, že ustanovenie § 261 ods. 1 Obch. zák. neznamená, že predmet zmluvy musí u oboch podnikateľov tvoriť predmet podnikania ako je zapísaný v obchodnom registri. Postačí, ak je daná súvislosť s podnikaním napr. tým spôsobom, že služby užívané jedným z nich sú určené na podporu jeho podnikateľskej činnosti.

10. Opravy a servisné práce sú z právneho hľadiska hmotne zachyteným výsledkom činnosti, teda dielom v zmysle § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, a zmluva, ktorou sa jedna strana zaväzuje pre druhú vykonať takúto opravu, je zmluvou o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák. Na vznik zmluvy o dielo sa tak ako na vznik každej zmluvy vyžaduje návrh (§ 43a Občianskeho zákonníka) a jeho bezvýhradná akceptácia (§ 43c a 44 Obč. zák.), ktorá podľa § 275 ods. 4 Obch. zák. môže spočívať aj v reálnych úkonoch, a to s prihliadnutím na obsah návrhu alebo rozhodné zvyklosti. V prerokúvanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca vykonával opravy motorového vozidla čiastočne na základe e-mailových zadaní, čiastočne na základe ústnych zadaní (objednávok) Z. B. ako riaditeľa spoločnosti ADRIA-AL, s.r.o. Podľa názoru súdu opísaný ústny spôsob uzatvárania zmlúv o bežných opravách strojov zodpovedá zvyklostiam bežného života. Je totiž bežné, že vozidlo sa pristaví do opravy,

popíšu sa problémy, ktoré s vozidlom sú, eventuálne špeciálne požiadavky na výkony. Servis ďalej vykonáva diagnostiku a opravu opísaných problémov. V týchto prípadoch teda návrh na uzavretie zmluvy o dielo o oprave resp. servise treba vidieť v (ústnej, telefonickej) objednávke a jeho prijatie v reálnych faktických výkonoch servisnej služby. V prerokúvanej veci nebolo medzi stranami vôbec sporné, že Z.. B. bol oprávnený konať v mene spoločnosti ADRIA-AL, s.r.o., a na strane žalobcu sa jednotlivé úkony vykonávali prostredníctvom konateľa J. G. (§ 13 ods. 1 Obch. zák.) alebo v prevádzkarni žalobcu (§ 16 Obch. zák.).

11. Žalovaný počas konania namietal, že si časť vyúčtovaných prác neobjednal. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že objednávky v prerokúvanej veci prebiehali prevažne ústne a len čiastočne písomne (emailovo). Ich predmetom bolo v podstate to, aby žalobca odstránil problémy s vibráciami vozidla, nestabilitou a problémovými brzdami. Treba sa teda zaoberať výkladom týchto právnych úkonov na posúdenie toho, čo konkrétne nimi mohlo a malo byť objednané. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák. treba prejav vôle vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol známy strane, ktorej je prejav vôle určený, alebo jej musel byť známy. Pri takomto výklade sa vezme zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle (§ 266 ods. 3 Obch. zák.). Podľa § 264 ods. 1 Obch. zák. treba pri určení práv a povinností prihliadnuť aj na obchodné zvyklosti zachovávané v príslušnom obchodnom odvetví. Podľa názoru súdu treba teda pri posudzovaní procesu uzatvárania zmluvy o dielo spočívajúce v oprave veci (vozidla) vychádzať z obchodných zvyklostí, ale aj zvyklostí bežného života, a z tohto hľadiska interpretovať aj právne úkony objednávateľa. Z týchto zvyklostí a skúseností vyplýva, že pri zadávaní vecí do opravy (vrátane strojov a vozidiel) laikmi - neodborníkmi si títo laici neobjednávajú konkrétne práce ani dodávku a použitie konkrétnych súčiastok (náhradných dielov). Naopak, pri týchto objednávkach je obvyklé, že objednávateľ - laik popíše zhotoviteľovi - odborníkovi problém, jeho prejavy, zmeny pozorované na veci, prípadne všetky zvláštnosti, ktoré laikovi pripadajú zvláštne. Zistenie, aká je technická podstata a dôvod takto sa prejavujúceho problému, je vecou odborníka, ktorý zároveň sám rozhoduje aj o spôsobe riešenia. Nemožno považovať za bežné, aby odborník prenechával rozhodnutie o spôsobe odstránenia vád na laika. Naopak, toto rozhodnutie spravidla robí zhotoviteľ a laik

- objednávateľ posudzuje správnosť tohto postupu podľa dosiahnutého výsledku. Ak teda dosiahnutý výsledok odstránil prejavujúci sa problém, je dosiahnutý hmotný výsledok - bezproblémová (opravená) vec (napr. vozidlo). Ak nie, znamená to, že oprava - dielo výsledok nedosiahla, kedy je potrebné zisťovať príčiny.

12. Osobitný problém nastáva v prípade, ak laik popíše a žiada odstrániť problém, ktorý odborník nevie identifikovať, pretože mu ako problém nepripadá, resp. sa mu na veci neukazuje žiadna anomália. V takom prípade treba pri zohľadnení bežných zvyklostí a životných skúseností vychádzať z toho, že úlohou odborníka - zhotoviteľa je upozorniť objednávateľa, že problém nezistil, ale navrhnúť riešenia, ktoré sú objektívne spôsobilé takto popisovaný problém odstrániť, a vyskúšať ho. Nemožno totiž vylúčiť, že príčinou problému je len subjektívny pocit objednávateľa; potom je úlohou odborníka pokúsiť sa vhodnými zásahmi tento subjektívny pocit odstrániť. V záujme plastického priblíženia tohto problému možno povedať, že ide o podobnú situáciu, aká vzniká v prípade, ak sa pacient sťažuje lekárovi na určité bolesti alebo ťažkosti, ktoré však lekár objektívne nevidí, resp. podľa jeho odborného záveru je nepravdepodobné, že by nimi pacient trpel. Lekár v takom prípade nemôže ignorovať subjektívny pocit pacienta a je jeho úlohou nasadiť terapiu, ktorá je s ohľadom na okolnosti spôsobilá pacientovi od týchto ťažkostí pomôcť.

12. Uvedené úvahy z právneho hľadiska znamenajú, že určenie konkrétnych výkonov a náhradných dielov (materiálu), ktoré má zhotoviteľ použiť pri oprave vozidla (ale aj inej veci), nie je otázkou vzniku zmluvy o dielo (dohody na jej obsahu). Obsahom zmluvy o dielo je totiž záväzok zhotoviteľa opraviť popísané nedostatky (problémy). Určenie rozsahu konkrétnych výkonov a použitých dielov (materiálu) je teda súčasťou spôsobu vykonávania diela zhotoviteľom v zmysle § 537, § 550 až 553 Obchodného zákonníka. Sama okolnosť, že objednávateľ si určitý konkrétny výkon alebo materiál výslovne neobjednal, neznamená, že o tomto výkone nevznikla zmluva o dielo (t. j. že tento výkon nebol predmetom takejto zmluvy, teda že nebol objednaný). Zmluva o dielo totiž vznikla ohľadom opravy požadovaného nedostatku (problému) a použitie konkrétneho výkonu alebo materiálu potom vyplýva z toho, ako sa táto oprava (teda dojednané dielo) má vykonávať. Ak zhotoviteľ potom vykoná a vyúčtuje určité výkony a materiály, o ktorých má objednávateľ pochybnosť, či si ich dohodnutá oprava vyžadovala, ide o prípad vady diela, pretože spôsob vykonania dielo nezodpovedá predmetu zmluvy (§ 560 ods. 1

Obch. zák.). Potom je povinnosťou objednávateľa preukázať, že dielo malo vady, teda že jeho vykonanie nezodpovedá výsledku v zmluve, a nie povinnosťou zhotoviteľa dokazovať, že dielo takéto vady nemá.

13. Vzhľadom na to nemožno akceptovať výhrady žalovaného proti tomu, že si časť vyúčtovaných výkonov a materiálov neobjednal. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, žalobca v prerokúvanej veci dostatočne preukázal, že predmetom diela objednaného zo strany ADRIA-AL s.r.o. a dohodnutého so žalobcom bola oprava vymedzených problémov na vozidle W. M. S. X vo vlastníctve spoločnosti ADRIA-AL s.r.o. Žalobca takéto opravy vykonával, na základe svojej diagnostiky dospel k záveru, že vozidlo má určité vady a na ich odstránenie bude potrebné vykonať tie práce a tie použiť ten materiál, ktorý bol vyúčtovanými faktúrami. Žalovaný nedokázal, že by jeho použitie nezodpovedalo dohodnutému dielu, teda že by žalobca týmito výkonmi a materiálmi opravoval niečo iné než to, čo bolo predmetom zmluvy o dielo. (Ako bude uvedené ďalej, jediná vada sa týka opravy bŕzd.) O tom, že na veci sa používajú aj súčiastky (materiál), ktorý žalovaný výslovne neodsúhlasil, mal žalovaný vedomosť, čo vyplýva napr. z jeho emailu z 26. marca 2014 kde žiada obrazovú dokumentáciu určitej opravy a zabudovať výhradne originálne diely (bez toho, aby jasne bolo uvedené, aké konkrétne to majú byť). Pokiaľ ide o objednávku kardanového hriadeľa (kardanu), na tú dal Z.. B. výslovný súhlas v emaile z 1. apríla 2014 za predpokladu, že sa tým zrušia obidve hučania. Zo zisteného skutkového stavu potom vyplýva, že nebolo dokázané, že by tieto vady boli na vozidle prítomné aj po ukončení opravy žalobcu a že výmena kardanového hriadeľa nebola z technického hľadiska spôsobilá odstrániť prípadné (subjektívne vnímané) vibrácie. Vzhľadom na to nemožno uzavrieť, že by dodaním a montážou kardanového hriadeľa došlo k dodávke a montáži neobjednanej súčiastky, ani súčiastky nespôsobilej odstrániť identifikovaný problém.

14. Na základe zmlúv o dielo tak žalobcovi ako zhotoviteľovi vznikla povinnosť motorové vozidlo prezrieť, vady diagnostikovať a odstrániť ich, a tieto činnosti tvorili predmet zmluvy (dielo). Podľa § 554 ods. 1 Obch. zák. zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi v dohodnutom mieste (podobne aj § 556 Obch. zák.). Podľa § 555 ods. 1 Obch. zák. je dokonca v prípadoch, že zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa dielo odoslať, povinnosť zhotoviteľa splniť dielo splnená už tým, že s riadne vykonaným dielom umožní nakladať objednávateľovi v dohodnutom mieste. V prerokúvanej veci z povahy opravovanej veci (motorové vozidlo) a z obchodných, ale aj bežných zvyklostí (§ 254 ods. 1 Obch. zák.) vyplýva, že vozidlo si zo servisu vyzdvihne ten, kto ho do servisu odovzdal. Preto žalobca splnil svoju povinnosť vykonať dielo v zmysle § 555 ods. 1 Obch. zák tým, že umožnil Z.. B. po oprave odviezť si vozidlo zo servisu. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že ten motorové vozidlo zo servisu žalobcu prevzal. Pokiaľ objednávateľ výslovne neprejaví niečo iné (napr. ihneď jasne neprejaví, že dielo preberá len na skúšku alebo s výhradou), treba prevzatie vozidla po vykonaní opráv a prác považovať v každom prípade za prevzatie diela v zmysle § 554 ods. 1 aj § 555 ods. 1 Obch. zák. Žalobca teda vo vzťahu k všetkým sporným opravám splnil svoju povinnosť vykonať dielo v súlade s citovanými ustanoveniami. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka potom vzniká nárok na zaplatenie ceny diela okamihom vykonania. Pokiaľ ide o cenu, podľa názoru súdu opäť zo skúsenosti a potrieb praktického života vyplýva, že servisy, akým je žalobca, vykonávajú svoju činnosť za odplatu zverejnenú v cenníkoch, s ktorými sa každý záujemca môže oboznámiť. Ak teda s nimi ktokoľvek kontrahuje, kontrahuje s vedomím, že ceny sú určené podľa cenníkov. To napokon v prerokúvanej veci zodpovedá aj zistenému skutkovému stavu a rozhodným zvyklostiam v danom odvetví (§ 275 ods. 4 Obch. zák.). Žalovaný inak ani nenamietal, že by jednotkové ceny vyúčtované v jednotlivých faktúrach nepoznal alebo že by nezodpovedali cenníku. I v tomto prípade teda zmluva obsahuje spôsob určenia ceny diela (§ 536 ods. 3 Obch. zák.). Tieto cenníkové ceny žalobca riadne vyúčtoval žalovanému.

15. Žalovaný sa bránil zaplateniu časti ceny diela s poukazom na to, že žalobca dielo vykonal vadne, čím si v podstate uplatňoval právo zo zodpovednosti za vady. Podľa § 560 ods. 1 Obch. zák. má dielo vady, ak jeho vykonanie nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ pritom zodpovedá za vady, ktoré dielo malo v čase odovzdania. Predmetom diela v prerokúvanej veci je podľa už uvedeného prehliadka motorového vozidla, diagnostika vady a jej oprava. Pokiaľ nie je dohodnuté niečo iné, povinnosťou zhotoviteľa pri oprave je zabezpečiť, aby vozidlo bolo uvedené do stavu, keď je plne použiteľné po technickej a právnej stránke (spĺňa tak technické, ako aj právne parametre jeho správnej prevádzky

- pozri napr. zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách), a to spôsobom, ktorý je pre danú opravu dohodnutý alebo je všeobecne akceptovaný v danom odvetví. Ak teda zhotoviteľ takýmto spôsobom nepostupuje a ním vykonaná oprava týmto

náležitostiam nevyhovuje (neuviedla vozidlo do prevádzkyschopného stavu, prípadne nebola vykonaná dohodnutým alebo všeobecne akceptovaným spôsobom pre dané odvetvie), má táto oprava vady. Zhotoviteľ potom zodpovedá za tieto vady, ak existovali v čase odovzdania diela (prevzatia vozidla) v zmysle § 560 ods. 2 Obch. zák. alebo ak vznikli neskôr ako dôsledok porušenia povinnosti zhotoviteľa v súlade s § 560 ods. 3 Obch. zák. Žalobca by v prerokúvanej veci zodpovedal za vady diela, ak by v čase odovzdania vozidla Z.. B. toto nebolo navrátené do prevádzkyschopného stavu riadnym spôsobom alebo ak by síce navrátené bolo, ale oprava by bola vykonaná v rozpore s dohodnutým alebo všeobecne akceptovaným štandardom, takže by postupne viedla k tomu, že by sa znovu stalo prevádzky neschopným. Keďže osobitná záruka žalobcu ako zhotoviteľa za akosť diela (§ 563 Obch. zák.) nebola vôbec tvrdená ani dokazovaná, platí len všeobecná úprava nárokov z vád diela. Ustanovenia § 562 ods. 1 a 2 Obch. zák. v spojení s § 428 Obch. zák. potom ukladajú objednávateľovi povinnosti prezrieť predmet diela po odovzdaní pod následkom straty jeho nárokov.

16. Citované ustanovenia teda normujú ako jeden z predpokladov nároku objednávateľa z vád diela ich včasné uplatnenie. To sa v prerokúvanej veci v podstate stalo listom zo 6. mája 2014, teda v podstate po dvoch týždňoch od prevzatia vozidla od žalobcu. Včasné uplatnenie vád diela však samo osebe nie je dostatočným dôvodom na uplatňovanie nárokov vyplývajúcich z vád diela, teda napríklad nároku na zľavu z ceny diela (§ 436 ods. 2 alebo § 437 ods. 5 v spojení s § 564 Obch. zák.). Prvotnou a základnou podmienkou uplatnenia tohto nároku je samotná existencia vady v tom zmysle, ako ju definuje § 560 ods. 1 až 3 Obch. zák. Zhotoviteľ totiž zodpovedá len za takto definované vady a len takto definované vady môžu zakladať nárok objednávateľa z vád diela. Z toho vyplýva, že ak aj objednávateľ včas uplatní nároky z vád diela, tieto nároky mu nepatria, ak ním uplatnené vady diela vôbec neexistujú, alebo síce (ako objektívne nedostatky) existujú, ale nejde o vadu diela v zmysle § 560 ods. 1 až 3 Obch. zák. Ako už bolo uvedené, v súdnom konaní potom objednávateľa zaťažuje nielen povinnosť tvrdiť a dokázať včasné uplatnenie nárokov z vád, ale aj existenciu samotných vád diela v zmysle cit. ustanovení. Podľa názoru súdu však v prerokúvanej veci práve to žalovaný ako objednávateľ dokázal len čiastočne.

17. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že jedinou dokázanou vadou je nesprávna oprava bŕzd v decembri 2013. Ako už bolo uvedené, opravou treba rozumieť uvedenie veci do takého stavu, v akom bola pred vyskytnutím sa problému (poruchy), aby bola plne použiteľná po technickej aj právnej stránke. Žalobcovi sa pritom nepodarilo dokázať, že by predmetom diela mala byť len akútna oprava, teda oprava len akútnych problémov, ktoré spôsobujú bezprostrednú nepoužiteľnosť alebo nebezpečnosť bŕzd. Pri oprave bŕzd teda mal žalobca ako zhotoviteľ postupovať tak, aby bola obnovená plná funkčnosť brzdového mechanizmu tak, aby boli brzdy účinné na požadovanej úrovni, aby sa nadmerne neopotrebúvali, teda aby jednotlivé ich súčasti vydržali v riadnom prevádzkyschopnom stavu po určitú očakávanú dobu životnosti. V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu zrejmé, že takáto oprava bŕzd sa v decembri 2013 nepodarila. Zo zisteného skutkového stavu totiž vyplýva, že pri oprave zadných bŕzd došlo zrejme k chybnému prečisteniu mechanizmu, prípadne k chybnému nastaveniu lanka ručnej brzdy. To viedlo k tomu, že sa jednak opotrebovali brzdové kotúče (zhoreli a zošúchali sa), ale že sa poškodili aj samotné brzdové segmenty. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by takýto výsledok bol dôsledok prirodzeného opotrebenia bŕzd za normálnych podmienok. Treba preto uzavrieť, že táto chyba vznikla v dôsledku nesprávnej opravy brzdového mechanizmu v decembri 2013, v dôsledku čoho sú zničené brzdové kotúče a segmenty v príčinnej súvislosti (následkom) s touto chybou. Žalobca bol teda podľa § 436 ods. 1 písm. a), ako aj § 437 ods. 1 v spojení s § 564 Obch. zák. povinný na žiadosť objednávateľa ADRIA-AL s.r.o. odstrániť tieto vady bezplatne, v dôsledku čoho si ich nebol oprávnený vyúčtovať v ďalšej faktúre. Z týchto dôvodov súd považoval sumu 2 x 45,31 + 67,65 = 158,27 € za vyúčtovanú neoprávnene.

18. Vo zvyšku však námietkam žalovaného nemožno prisvedčiť. Zo zisteného skutkového stavu totiž nevyplýva, že by okrem už uvedeného nedostatku žalobca nebol na vozidle opravil tie poruchy, kvôli ktorým ADRIA-AL s.r.o. túto opravu objednala, a že by vozidlo v čase jeho odovzdania po každej oprave (§ 555 ods. 1 Obch. zák.) nebolo prevádzkyschopné. To znamená, že dielo vykonávané žalobcom (prehliadka, diagnostika, odstránenie poruchy) v čase odovzdania zodpovedalo výsledku určenému v zmluve (teda boli odstránené vibrácie, nestabilita), v dôsledku čoho nemohlo ísť o vady podľa § 560 ods. 2 v spojení s ods. 1 Obch. zák. V tejto súvislosti treba poukázať aj na to, že právny pojem „vady diela“ je presne vymedzený v § 560 ods. 1 až 3 Obch. zák. a je odlišný od všeobecne vnímaného významu tohto pojmu. Súd pri posudzovaní existencie vád musí posudzovať existenciu vady v tomto právnom

význame. V prerokúvanej veci potom na základe už uvedeného existencia vady v právnom slova zmysle zistená nebola.

19. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že žalobca ako zhotoviteľ riadne vykonal dielo - opravy opísaných problémov vozidla W. M. S. X vo februári a apríli 2014 a ním vykonané dielo nemalo vady v zmysle § 560 Obch. zák. V dôsledku toho mu podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. vznikol nárok na zaplatenie ceny diela - ceny týchto opráv s výnimkou opravy brzdového mechanizmu vo februári 2014, ktorú treba považovať za bezplatné odstránenie vady vzniknutej pri predošlej oprave. V dôsledku toho nemá z faktúry č. XXXXXXX nárok na sumu 158,27 €, ale len na sumu 213,90 € aj s DPH, a z faktúry č. XXXXXXX má nárok na celých vyúčtovaných 1.839,87 €. Spoločnosti ADRIA-AL s.r.o. ako objednávateľovi tak vznikla povinnosť zaplatiť ich žalobcovi v dohodnutej lehote splatnosti, inak v primeranej lehote (§ 340 Obch. zák.). Lehotu splatnosti uvedené na jednotlivých faktúrach treba považovať za primeranú, v dôsledku čoho sa jej nezaplatením dostala spoločnosť ADRIA-AL s.r.o. do omeškania. Omeškaním vzniká dlžníkovi podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. povinnosť platiť úroky z omeškania v zákonnej výške (keďže iná výška nebola dojednaná), a to o 9 % vyššie než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (§ 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. v znení účinnom od 1. februára 2013 do 31. decembra 2014). Rozdelením spoločnosti ADRIA-AL, s.r.o., tento nárok podľa § 69a ods. 1 Obch. zák. v súlade s projektom rozdelenia prešiel na jednu z nástupníckych spoločností, a to žalovaného.

20. Vzhľadom na to súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie 2053,77 € s uplatneným úrokom z omeškania (výrok I) a vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II).

21. Vzájomnou žalobou žalovaný uplatňoval nárok (prešlý naň rozdelením zo spoločnosti ADRIA-AL s.r.o.) na náhradu škody, ktorá mala spočívať v tom, že musel v inom servise vynaložiť náklady na opravu ním tvrdenej pretrvávajúcej vibrácie vozidla v sume 710,82 €. Musel tak pritom urobiť v dôsledku toho, že žalobca opravu nevykonal riadne, teda v dôsledku vád motorového vozidla. Podľa § 436 ods. 4 v spojení s § 564 Obch. zák. má objednávateľ aj nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku vady. Aj tento nárok sa spravuje ustanoveniami § 373 a nasl. Obch. zák. a vzniká len za predpokladu, že existuje porušenie povinnosti (v tomto prípade vada ako porušenie povinnosti zo zmluvy o dielo), škoda (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi oboma. O vzťah príčinnej súvislosti (tzv. kauzálny nexus) ide, ak škoda vznikla následkom porušenia povinnosti, teda ak je preukázané, že nebyť takého porušenia povinnosti, ku škode by nedošlo (porov. napr. dôvody rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 379/2001 alebo 29 Odo 1220/2005, R 33/2008). Ide teda o tzv. teóriu „condicio sine qua non“, kedy škoda je spôsobená porušením povinnosti vtedy, ak by nenastala, nebyť porušenia povinnosti.

22. Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci žalovaný nedokázal existenciu vady (okrem jedinej, ktorá však na existenciu vibrácií nemala vplyv) v tom zmysle, že by žalobca nevykonal opravu v súlade so zmluvou o dielo (§ 560 ods. 1 Obch. zák.), čo samo osebe vylučuje ďalšiu zodpovednosť žalobcu za škodu z vady. Okrem toho by však v prerokúvanej veci absentovala aj príčinná súvislosť. Treba si uvedomiť, že škoda na vozidle (ako ju žalovaný vymedzoval) nespočívala v tom, že boli vynaložené náklady na opravu, ale v existencii samotného problému, ktorý sa opravoval (v danom prípade výmena prevodovkového a diferenciálového oleja vykonané v servise Z.-G. K.). Tento problém však na vozidle nespôsobil žalobca, ale tento problém (ak vôbec) na vozidle existoval už predtým. Ak aj žalobca nediagnostikoval a neodstránil tento problém, nemohol zapríčiniť jeho vznik a nemohol zapríčiniť ani to, že žalovaný ho musel nechať odstrániť v servise. Ak by ho totiž žalobca bol identifikoval (čo žalovaný tvrdil, že mal urobiť), musela by ADRIA-AL s.r.o. za jeho odstránenie zaplatiť samotnému žalobcovi. Táto spoločnosť by teda uvedenú sumu musela na odstránenie tohto problému vynaložiť tak či tak. Tieto náklady by teda bolo možné považovať za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s vadným vykonaním opravy len vtedy, ak by vadná oprava viedla k poškodeniu vane prevodkového oleja, diferenciálu, resp. znečisteniu oleja do nich, takže potreba ich výmeny by bola vyvolaná výlučne predošlými chybnými opravami zo strany žalobcu. O taký prípad však nejde, ak takýto problém na vozidle existoval už predtým, ako ho ADRIA-AL, s.r.o., do servisu žalobcu vôbec pristavila.

23. Vzhľadom na to nie sú splnené podmienky nároku žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi a súd jeho vzájomnú žalobu zamietol (výrok III).

24. V konaní o žalobe prevažne úspešnému žalobcovi priznal súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p. aj nárok na náhradu (2053,77 : 158,27, t.j. 93 : 7=) 86 % trov o žalobe. Zároveň mu priznal aj 100 % trov konania o vzájomnej žalobe, pretože žalobca mal v konaní o nej plný úspech (výrok IV).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa, uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže žalobca navrhnúť vykonanie exekúcie.