Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-235-2017.pdf
PDF · 87.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/235/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. L. XXX/X, N., o zaplatenie 1.723,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/13/2015-56 zo dňa 23.05.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .
Vo výrokoch, odvolaním strán sporu nenapadnutých, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 30,- eur zastavil, žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 1.077,01 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, vo zvyšku žalobu zamietol, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania považoval za preukázané že medzi stranami sporu bola uzatvorená úverová zmluva č. 9462 dňa 23.10.2012, na podklade ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- eur pri dojednanej úrokovej sadzbe 12,90 % ročne, RPMN bola dojednaná na 15,80 % a priemerná RPMN na 19,08 %. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 120 pravidelných anuitných mesačných splátkach vo výške 29,89 eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná 15.11.2012, konečná splatnosť pripadla na deň 17.10.2022. Celková čiastka k zaplateniu bola určená na sumu 3.825,60 eur. Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 16.07.2014 žalobca žalovaného vyzval na splatenie dlžnej čiastky zo zmluvy o úvere v lehote do 17.08.2014. Žalovaný po vyčerpaní úveru v sume 2.000,- eur v zmysle výpisu z účtu uhradil celkovo sumu 892,99 eur a podľa tvrdení žalobcu po podaní žaloby uhradil ešte sumu 30,- eur. Celkovo tak žalovaný na úhradu úveru uhradil 922,99 eur. Vzťah medzi stranami sporu vzniknutý na podklade predmetnej úverovej zmluvy súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Úverová zmluva je typickou zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., na podklade čoho súd najskôr zisťoval, či obsahuje všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Po preskúmaní úverovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dospel k záveru, že táto neobsahuje náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza iba, že žalovaný je povinný zaplatiť 120 mesačných splátok po 29,89 eur. Uviedol, že primárnemu účelu právnej úpravy zodpovedá len taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona, podľa ktorého každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,
ktoré sa majú v konečnom dôsledku zaplatiť, teda tak istine, ako i úrokom a prípadným poplatkom. Nemôže stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková suma splátky pozostávajúcej z istiny, úrokov a poplatkov, nakoľko z takto uvedeného vymedzenia nie je možné zistiť, ktorá časť z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov, čo by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaný spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, a tieto sa použijú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva. S poukazom potom na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení ustálil, že úver sa považuje z dôvodu absencie náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona za bezúročný a bez poplatkov. Zohľadniac, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 2.000,- eur a na úhradu úveru poskytol 922,90 eur, zostatok nesplatenej istiny ustálil sumou 1.077,01 eur. V tejto časti žalobe žalobcu vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Pokiaľ požadoval žalobca úroky z omeškania vyčíslené sumou 3,25 eur, uviedol, že tieto úroky boli vyčíslené z každej jednotlivej nezaplatenej splátky až do podania žaloby (v zmysle špecifikácie žalobcu na č. l. 38), boli vyčíslené v celej splátke skladajúcej sa z istiny a úrokov, a teda aj z iných častí, na ktoré nárok pre bezúročnosť úveru nevznikol, preto tento nárok posúdil ako nedôvodný. Vychádzajúc však z ust. § 517 ods. 2 OZ v súvislosti s ust. § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. priznal žalobcovi i úroky z omeškania odo dňa 08.08.2014 až do zaplatenia, a to tak, aby zohľadňovali i vykonanie úhrady vo výške 30,- eur. Ďalej uviedol, že vec nemohol posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvoru EÚ C-42/15 z 09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu Smernice 2008/48/ES z 23.04.2008. Uviedol, že pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. V spore medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže Zákon o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne, avšak i nepriamy účinok smernice nie je absolútny, pretože eurokonformný výklad nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, ani eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp právnej istoty. V tejto súvislosti poukázal na čl. 2 ods. 2 CSP. Vychádzajúc potom z pomeru úspechu a neúspechu strán v spore, dospel k záveru, že žalovaný bol v konaní úspešnejší, vznikol by mu proti žalobcovi nárok na pomernú náhradu trov konania, avšak nakoľko zo spisu nezistil, že by mu nejaké účelne vynaložené výdavky v súvislosti s predmetným konaním vznikli, žalovanému v konečnom dôsledku náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. So závermi vyslovenými prvoinštančným súdom v odôvodnení rozhodnutia sa nestotožnil, napadnutý rozsudok považoval za nesprávny, odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). K absencii náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v platnom znení uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP), pričom výška, počet, termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy tak, že výška anuitnej splátky bola určená sumou 29,89 eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 15.11.2012, počet anuitných splátok 120, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne v 15. deň kalendárneho mesiaca. Naviac banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V tejto súvislosti poukázal na bod 2.3. zmluvy, podľa ktorého klient je oprávnený požadovať od banky bezplatne a kedykoľvek počas trvania úverovej zmluvy výpis z úverového účtu formou amortizačnej tabuľky. Ďalej uviedol, že v prospech argumentácie banky svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej, v zmysle ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s čl. 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Čl. 10 ods. 2 písm. h) a písm. i) smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Povinnou náležitosťou úverovej zmluvy teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok a nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V tejto súvislosti ďalej odkázal na judikatúru, konkrétne uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co 149/2016 zo dňa 15.02.2017, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co 68/2017 zo dňa 28.02.2017, stanovisko NBS a žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia, odvolací súd sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nakoľko prvoinštančný súd dostatočne podrobne vyargumentoval, na podklade akých skutočností, akých skutkových zistení za použitia platnej právnej úpravy odôvodnenosť nároku žalobcu posudzoval, aké dôkazy vo veci vykonal, k akým skutkovým zisteniam dospel, akými úvahami sa pri rozhodovaní v predmetnej veci riadil. Napokon z hľadiska ustálenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého žalobcom žalovanému na podklade ním predloženej úverovej zmluvy sa prvoinštančný súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, vysvetlil dôvody, pre ktoré nemohol priznať priamy, ba dokonca i nepriamy účinok žalobcom namietanej Smernice 2008/48/EHS. Ani v podanom odvolaní žalobca neuviedol skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí nevyporiadal, v dôsledku čoho ani odvolací súd nepovažoval za potrebné dať odpoveď na každú z ním poukázaných námietok.
7. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak ani z obsahu spisu nebolo zistené, že by mu v súvislosti s odvolaním podaným zo strany žalobcu účelne vynaložené výdavky vznikli, na podklade čoho odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)