Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alici Beňovej a sudkýň JUDr. Ivety Anderlovej a JUDr. Stanislavy Markovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, dieťa rodičov S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Y. XXXX/XX, zastúpenej S. s.r.o., so sídlom P., G. XX a otca C. N., nar. XX.XX.Z., bytom Trenčín, C. XXX/X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou, B. B. s.r.o., so sídlom P., B. XXXX/X, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. mája 2017 č.k. 34P/7/2017-39 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností a zverenie maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že maloletý G. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.12.2012 č.k.26P/299/2012-17 a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý G. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,-Eur mesačne. Rodičia sa súčasne dohodli na úprave styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým bez obmedzenia. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.1.2013. Z pripojeného rozvodového spisu sp.zn. 26P/299/2012 vyplýva, že už v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 18.09.2012 otec uvádzal, že s maloletým G. má veľmi dobrý vzťah, pravidelne sa s ním stretáva každý týždeň od piatku poobede do pondelka rána a časť každých prázdnin, počas ktorých je maloletý u neho a okrem bežného výživného on pravidelne hradí maloletému aj ďalšie náklady na stravu, oblečenie a ďalšie výdavky spojené s návštevou školy a futbalového krúžku. Teda pri uvedenej zaužívanej forme starostlivosti o maloletého a realizovaného styku si rodičia uzavretím rodičovskej dohody sami zadefinovali, že táto forma starostlivosti je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úprava styku otca s maloletým bez obmedzenia. Táto roky a už pred rozvodom zaužívaná forma starostlivosti o maloletého sa bez zmeny realizuje doposiaľ. Teda maloletý počas pracovných dní býva s matkou a každý víkend od piatku poobede do pondelka do rána je maloletý u otca s tým, že v nedeľu zvykne maloletý čas tráviť aj s matkou, ktorá chodieva na jeho futbalové nedeľné zápasy a potom spolu tiež trávia čas a spoločné aktivity. Z pripojeného spisu tamojšieho súdu sp.zn. 31P/104/2016 bolo súdom prvej inštancie zistené, že návrhom zo dňa 30.06.2016 sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému z doterajšej sumy 100,-Eur mesačne na sumu 300,-Eur mesačne. Uvedené konanie je vedené tunajším súdom

pod sp. zn. 31P/104/2016 a neprávoplatným rozsudkom zo dňa 16.03.2017 č.k. 31P/104/2016-41 bolo rozhodnuté o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému z doterajšej sumy 100,-Eur mesačne na sumu 160,-Eur mesačne. Voči uvedenému rozsudku podal otec maloletého odvolanie s odôvodnením, že maloletý je de facto v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v rámci uvedenej starostlivosti je doterajšia suma výživného 100,-Eur mesačne dostatočná. O odvolaní nebolo zatiaľ rozhodnuté. Z pripojeného spisu bolo tiež zistené, že predvolanie na pojednávanie vo veci zvýšenia výživného bolo otcovi doručené dňa 27.12.2016. Dňa 11.01.2017 podal otec maloletého tento návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ďalej konštatoval, že maloletý G. má 14,5 rokov a je žiakom 8. ročníka ZŠ. Ten sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že mu vyhovuje súčasný dlhodobo zaužívaný stav a nechce na ňom nič meniť. Teda maloletý cez pracovné dni býva s matkou a k otcovi chodí na víkendy, kde v mieste jeho bydliska má svojich kamarátov a väčšinou tam trávi čas vonku na ihrisku s kamarátmi a počas sezónny v nedeľu chodieva hrávať futbalové zápasy, na ktoré sa väčšinou chodieva pozerať jeho matka. V danej veci sa teda otec maloletého v podstate domáhal, aby súd rozsudkom zadefinoval doterajšiu dlhoročnú zaužívanú starostlivosť o maloletého ako striedavú osobnú starostlivosť. V danej veci mal súd za to, že návrh otca na zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G. a jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov nie je dôvodný. Súd zdôraznil, že v zmysle § 26 Zákona o rodine, aj § 121 CMP, sa vyžaduje pre zmenu skoršieho rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťa zmena pomerov, ktorá však v danej veci nebola daná. Súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že v rámci rozvodového konania bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matky, kedy sa ešte nevedelo aká bude faktická starostlivosť o maloletého, a to sa vyprofilovalo až časom po rozvode. Už v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 18.09.2012, teda pred posledným rozhodnutím súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, otec dieťa opisoval zabehnutý spôsob starostlivosti o maloletého a jeho styku s maloletým tak, že s maloletým G. má on veľmi dobrý vzťah, pravidelne sa s ním stretáva každý týždeň od piatku poobede do pondelka rána a časť každých prázdnin, počas ktorých je maloletý u neho a okrem bežného výživného on pravidelne hradí maloletému aj ďalšie náklady na stravu, oblečenie a ďalšie výdavky spojené s návštevou školy a futbalového krúžku. Tento spôsob starostlivosti o maloletého a styku s maloletým sa bez zmeny realizuje doposiaľ, teda nenastala žiadna zmena pomerov. Vtedy pri rovnakej forme starostlivosti o maloletého aká je aj doposiaľ, si účastníci sami uzavretou rodičovskou dohodou zadefinovali, že maloletý je zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa stretáva s maloletým bez obmedzenia. V roku 2016 si matka dieťaťa podala návrh na zvýšenie výživného a ako reakciu na to si otec podal návrh na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch vždy v pondelok o 18.00 hod. Maloletý nesúhlasil s touto otcom pôvodne navrhovanou formou striedavej osobnej starostlivosti so striedaním v týždenných intervaloch a chcel ponechať doterajší stav. Preto otec netrval na svojom pôvodnom návrhu, ale žiadal dlhodobo zaužívanú formu starostlivosti zadefinovať ako striedavú osobnú starostlivosť. Teda otec dieťaťa sa teraz týmto svojim návrhom na zmenu doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému a jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, v podstate domáha, aby rovnaká forma starostlivosti, ktorú rodičia kedysi sami zadefinovali ako zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s dohodnutým neobmedzeným stykom otca s dieťaťom, sa teraz označila ako striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej doterajšia a nezvýšená výška výživného 100,-Eur mesačne pri striedavej osobnej starostlivosti je dostatočná. S poukazom na uvedené, keďže od poslednej súdnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, nedošlo k žiadnej zmene pomerov, teda k žiadnej zmene skutkového stavu ohľadom starostlivosti o maloletého, považoval súd návrh otca za nedôvodný. Preto návrh otca zamietol. Nad rámec uvedeného však súd ešte dodal, že súd sa nestotožnil ani s názorom otca, že účastníkmi dlhodobo zaužívaná forma starostlivosti o maloletého, kedy je maloletý každý víkend u otca od piatku poobede do pondelka rána, je de facto formou striedavej osobnej starostlivosti. Je pravdou, že striedavá osobná starostlivosť nevyžaduje presne matematicky polovičné časové rozdelenie starostlivosti medzi rodičmi o maloleté dieťa a nie vždy je jednoduché zadefinovať striedavú starostlivosť oboch rodičov, pretože aj pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného rodiča a úprave styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom sa predpokladá, že rodič v rámci úpravy styku vykonáva úkony starostlivosti o dieťa, t.j. zabezpečuje jeho stravovanie počas styku, dozor nad dieťaťom, trávenie spoločného času a pod., ale to ešte neznamená, že sa jedná o striedavú starostlivosť. Podľa názoru súdu striedavá osobná starostlivosť by mala obnášať aj približne rovnakú zodpovednosť rodičov za výchovu a vedenie dieťaťa, plnenie výchovných povinností, dohliadanie nad plnením si povinností dieťaťa, napr. školských a pod., čo v danej veci podľa názoru súdu nie je dané. Je pravdou, že v danej veci styk otca s maloletým je pomerne

široký, ale stále je to len styk otca s maloletým počas víkendov a prázdnin s voľnejším režimom dieťaťa. Okrem toho maloletý aj tak počas víkendov, kedy je u otca, trávi väčšinu času vlastnými aktivitami a bez otca, či už s kamarátmi vonku, alebo na nedeľných futbalových zápasoch, na ktorých sa otec ani veľmi nezúčastňuje a viac sa ich zúčastňuje matka. Preto podľa názoru súdu sa v danej veci nejedná o striedavú starostlivosť, ale o široko realizovaný styk otca s maloletým pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, tak ako si to aj rodičia v minulosti sami zadefinovali rodičovskou dohodou. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 26, §43 ods. 1, § 36 ods. 1, § 24 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, § 121, § 38 ods. 1 CMP. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 58 v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Navrhol ho zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie v celom rozsahu. Namietal nesprávne právne posúdenie skutočného stavu veci, keď na jeho základe považoval jeho požiadavku na zverenie maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za nedôvodnú. Dôvodil, že rozsah jeho starostlivosti o maloletého G., už v rámci uvedeného styku, ako i mimo neho, sa v ostatnom období (posledné dva roky) rozšíril, keď okrem toho, že s ním absolvuje 50% návštev u všeobecného lekára, výlučne on oproti minulosti, s ním navštevuje nefrologickú ambulanciu a ortopedickú ambulanciu. Okrem toho maloletému pravidelne, nad rámec vyživovacej povinnosti uhrádza náklady na stravu, oblečenie, ako i ďalšie výdavky spojené s návštevou školy, či futbalového krúžku a poskytuje mu vreckové. Poukázal na to, že do podania návrhu matky na zvýšenie výživného syna každý deň vozil do školy, čo sa však zrejme pod vplyvom matky zmenilo a do školy už chodí syn autobusom. S poukazom na vyššie uvedené vyslovil presvedčenie, že neobstojí tvrdenie súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie je naplnený predpoklad pre striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, ktorá má podľa návrhu súdu prvej inštancie obnášať aj približne rovnakú zodpovednosť rodičov za výchovu a vedenie dieťaťa, plnenie výchovných povinností, dohliadanie nad plnením si povinností (napr. školských a pod.). Mal sa za to, že neobstojí ani argument súdu prvej inštancie, že realizuje styk s maloletým v období s voľnejším režimom dieťaťa a čas, ktorý je syn u neho trávi väčšinou vlastnými aktivitami a bez otca. Rovnako tak z výsluchu matky, resp. z iných dôkazov nevyplynulo, že by maloletý G. trávil inak svoj čas počas týždňa, keď je u matky a tiež nevyplynulo z výsluchu matky, že by táto nejakým zásadným spôsobom dozerala na plnenie školských povinností, keď uviedla, že cit: „ už má pätnásť rokov, takže je schopný sa pripraviť aj sám.“ Za účelové označil poukazovanie súdu prvej inštancie na futbalové zápasy, ktoré má navštevovať len matka, nakoľko tieto nehrajú každý víkend v roku, ale len v období cca siedmich mesiacov roku a to, že nebol na niektorých jeho zápasoch v poslednom období, nemôže byť samo o sebe prekážkou zverenia maloletého do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Ďalej poukázal na to, že sama matka vo svojej výpovedi uviedla, že mimo futbalovej sezóny (cca 5 mesiacov v roku), so synom čas cez víkendy prakticky netrávi.

3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku /ďalej len CSP/, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. 5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh otca na zverenie maloletého Patrika do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

6. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

7. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností maloletého dieťaťa, poprípade súdom schválenú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Je tomu tak obvykle v tých prípadoch, v ktorých sa skôr vykonaná úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu stane s ohľadom na zmenu pomerov - úpravou, ktorá naďalej nezaisťuje najpriaznivejšie podmienky, pre zdarný vývoj dieťaťa. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi tak, ako boli zistené v príslušnom konaní vzťahujúcom sa k

predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.

8. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri porovnaní pomerov akceptoval stav zistený v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26P/299/2012, predmetom ktorého bol rozvod manželstva rodičov maloletého G. a úprava rodičovských práv a povinností k maloletému G.. Súd prvej inštancie následne správne vyhodnotil, že v danej veci nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by v súčasnej dobe odôvodňovali zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému G.. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že z pripojeného rozvodového spisu sp.zn. 26P/299/2012 vyplýva, že už v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 18.09.2012 otec uvádzal, že s maloletým G. má veľmi dobrý vzťah, pravidelne sa s ním stretáva každý týždeň od piatku poobede do pondelka rána a časť každých prázdnin, počas ktorých je maloletý u neho a okrem bežného výživného on pravidelne hradí maloletému aj ďalšie náklady na stravu, oblečenie a ďalšie výdavky spojené s návštevou školy a futbalového krúžku. Teda pri uvedenej zaužívanej forme starostlivosti o maloletého a realizovaného styku si rodičia uzavretím rodičovskej dohody sami zadefinovali, že táto forma starostlivosti je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úprava styku otca s maloletým bez obmedzenia. Táto roky a už pred rozvodom zaužívaná forma starostlivosti o maloletého sa bez zmeny realizuje doposiaľ. Teda maloletý počas pracovných dní býva s matkou a každý víkend od piatku poobede do pondelka do rána je maloletý u otca s tým, že v nedeľu zvykne maloletý čas tráviť aj s matkou, ktorá chodieva na jeho futbalové nedeľné zápasy a potom spolu tiež trávia čas a spoločné aktivity. Znamená to, že už v návrhu na rozvod manželstva zo dňa 18.09.2012, teda pred posledným rozhodnutím súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, otec dieťa opisoval zabehnutý spôsob starostlivosti o maloletého a jeho styku s maloletým tak, že s maloletým G. má on veľmi dobrý vzťah, pravidelne sa s ním stretáva každý týždeň od piatku poobede do pondelka rána a časť každých prázdnin, počas ktorých je maloletý u neho a okrem bežného výživného on pravidelne hradí maloletému aj ďalšie náklady na stravu, oblečenie a ďalšie výdavky spojené s návštevou školy a futbalového krúžku. Tento spôsob starostlivosti o maloletého a styku s maloletým sa bez zmeny realizuje doposiaľ, teda nenastala žiadna zmena pomerov. Tento spôsob starostlivosti o maloletého a styk s maloletým vyhovuje aj maloletému G., ktorý sa pred kolíznou opatrovateľkou vyjadril, že na tomto dlhodobo zaužívanom stave nechce nič meniť. Námietky otca uvádzané v odvolaní, že posledné dva roky sa jeho rozsah starostlivosti rozšíril (návštevy lekára, úhrada nákladov na stravu, oblečenie, úhrada futbalového krúžku, poskytovanie vreckového) nemôžu z vyššie uvedených dôvodov mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

9. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 celý vecne správne potvrdil.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).