Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-259-2017.pdf
PDF · 109.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/259/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36854140, proti žalovaným: 1/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Z. XXXX/XX, F., 2/ O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Z. XXXX/ XX, F., obaja žalovaní právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, o zaplatenie 151.224,32 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 2C/14/2014-229 zo dňa 21.06.2017, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu m e n í tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne prvoinštančný súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 151.224,32 eur s príslušným úrokom z omeškania z jednotlivých splátok v poradí, ako nastala ich splatnosť. V ostatnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ priznal spoločne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania po zohľadnení platnej právnej úpravy v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných 1/ a 2/ skúmal, kde a kedy došlo k premlčaniu nároku žalobcu na uplatnenie svojho práva na súde. Ustálil, že v preskúmanej veci žalobca mohol podať žalobu už dňa 21.04.2010, dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, t.j. uvedeným dňom začala plynúť premlčacia doba a uplynula dňom 21.04.2013. Žaloba bola podaná následne dňa 20.01.2014, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom na námietku žalobcu o tom, že vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, skúmal, či ide o výkon práva vzniesť námietku premlčania, v súlade s ust. § 3 OZ. Zohľadňoval, že úver žalovanými riadne splácaný nebol ani po vyhlásení splatnosti celého úveru, kedy žalovaní svoj dlh neuhradili. Po dobrovoľnej dražbe bol na žalovanú sumu započítaný výťažok z dražby, zvyšná časť pohľadávky bola priznaná v súdnom konaní a je momentálne vymáhaná v exekúcii. Počas celého procesu žalovaní nenamietali svoj dlh, vyjadrovali ochotu ho uhradiť. V exekúcii bola uzatvorená zmluva o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky, ktorou žalobca umožnil žalovaným splácať dlh mesačnými splátkami vo výške 1.000 eur. Na pojednávaní v tomto konaní žalovaní uviedli, že by sa chceli dohodnúť, mali záujem vyrovnať dlžnú sumu cestou priameho predaja nehnuteľnosti, na ktorý mali záujemcu. Ubezpečovali žalobcu, že vyvíjajú sily k predaju nehnuteľnosti, aby mohli zaplatiť jeho pohľadávku. Prvoinštančný súd zohľadňoval, že za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovaným, vzniknutej na základe označenej zmluvy o úvere, bolo dojednané medzi zmluvnými stranami záložné právo, to znamená, že pohľadávka žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, bola právne
zabezpečená pre prípad, že žalovaní 1/ a 2/ svoj dlh nesplnia. Žalovaní 1/ a 2/ v lehote splatnosti svoj dlh voči žalobcovi nevyrovnali, preto využil svoju zákonnú možnosť záložné právo vykonať, uspokojiť sa zo zálohu, pričom výťažok dobrovoľnej dražby bol zaúčtovaný žalobcom na čiastočnú úhradu predmetného úveru na jeho istinu vo výške 451.224,32 eur dňom 26.10.2010. Po vyhlásení dobrovoľnej dražby súdom za neplatnú, výťažok dobrovoľnej dražby žalobcom bol vrátený vydražiteľovi a vlastnícke právo k predmetu dražby bolo zapísané v prospech žalovaného 1/. Uvedené skutkové okolnosti súd považoval za takej intenzity a výnimočného charakteru, že odôvodňujú odopretie ochrany práva žalovaných 1/ a 2/ na uplatnenie námietky premlčania, nakoľko by v podstate išlo o výkon práva, ktorý je formálne v súlade so zákonom, avšak zároveň o prostriedok umožňujúci poškodiť žalobcu, t.j. účastníka právneho vzťahu na úkor žalovaných 1/ a 2/. Na podklade uvedeného preto žalobe žalobcu sčasti vyhovel a v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania žalobe vyhovel iba čiastočne tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Vychádzajúc z úspechu žalobcu v spore mu priznal nárok na náhradu trov prvostupňového konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/ v celom rozsahu.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručili v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Vytýkali prvoinštančnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, vydal rozhodnutie, ktoré je zjavne nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že uplatnená námietka premlčania, vznesená právom a dôvodne, je uplatnená v rozpore s dobrými mravmi. Súd tým úplne neodôvodnene favorizoval žalobcu na úkor práv žalovaných. Uviedli, že v predvolaní na pojednávanie bola každá strana upozornená konajúcim súdom na následky nedostavenia sa v zmysle § 274 a 278 CSP. Žalobca svoju neúčasť neospravedlnil včas a riadne, pojednávania sa nezúčastnil, pričom neuviedol žiadnu vážnu okolnosť, ktorá by jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlnila. Hneď na úvod pojednávania právny zástupca žalovaných navrhol konajúcemu súdu, aby tento v danej veci aplikoval procesný postup v zmysle § 278 CSP a žalobu pre zmeškanie žalobcu rozsudkom zamietol. Súd napriek obligatórnej povinnosti vydať navrhované rozhodnutie tak bez riadneho odôvodnenia neurobil. Stotožnili sa s konštatáciou prvoinštančného súdu o tom, že uplatnený nárok je premlčaný, resp. žaloba bola podaná po uplynutí zákonom určenej premlčacej lehoty, nesúhlasili však, že námietku premlčania označil súd za rozpornú s dobrými mravmi a hoci vedel, že tak možno urobiť iba celkom výnimočne, neuviedol, v čom majú výnimočné okolnosti daného prípadu spočívať. Zároveň prehliadol, že v danej veci ide o vzťah spotrebiteľov a dodávateľa - banky, pričom v porovnávanom judikáte poukazovanom zo strany súdu o takýto prípad nešlo a navyše právna úprava Českej republiky je odlišná od úpravy SR. Súd sa nevyjadril k jeho povinnosti vyplývajúcej z ust. § 5 b) Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a opomenutím tohto zákonného ustanovenia poprel základné princípy spotrebiteľského práva, poprel význam a obsah riadne a včas vznesenej námietky premlčania. Na strane žalovaných neexistuje a nikdy neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by umožňovala prijať záver o rozpornosti nimi vznesenej námietky premlčania. Neplatnosť dražby bola vyslovená rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 3C/4/2011-920 zo dňa 29.09.2014, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp.zn. 6Co/2/2015 zo dňa 24.06.2015. Neplatnosť dražby zavinil aj žalobca ako vykonávateľ záložného práva. Vedel, že každá dražba môže byť napadnutá žalobou o jej neplatnosť v lehote 3 mesiacov od jej vykonania. Žalobca už od momentu začatia súdneho konania o neplatnosť dražby vedel, čo sa dražbe vytýka, že je neplatná od začiatku. Mal a mohol prispôsobiť svoj postup týmto okolnostiam. Ani neplatná dražba nemôže byť takpovediac výhovorkou, prečo žalobca nežaloval skôr, neplatný právny úkon totiž nezakladá žiadne právne následky. Napokon sám žalobca tým, že vyhlásil úver za predčasne splatný, spôsobil, že v momente tohto vyhlásenia začala plynúť premlčacia doba. Začala plynúť ešte pred podaním návrhu na dobrovoľnú dražbu a ani konanie dobrovoľnej dražby nie je okolnosťou, ktorá by spôsobila prerušenie plynutia premlčacej doby v zmysle § 112 OZ. Naviac žalobca v danom konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, ako dospel k vyčísleniu istiny dlhu, nakoľko pokiaľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.04.2010, potom už od 21.04.2010 nemal nárok na zmluvný úrok z úveru, ale len na úrok z omeškania. Pokiaľ ide o sumu úroku, táto bola v zmluve o úvere dohodnutá na sumu 6,73 % ročne, a preto nebol dôvod na to, aby bol žalobcovi priznaný úrok vo vyššej výške. Ustanovenie zmluvy umožňujúce žalobcovi jednostranne zvyšovať sumu úroku je neplatné a napokon ani neoznámil dlžníkovi zmenu úrokovej sadzby tak, ako sa z ustanovenej zmluvy predpokladalo. Zastali názor, že úverový vzťah medzi stranami sporu je typickým spotrebiteľským vzťahom, na ktorý sa vzťahujú predpisy spotrebiteľského práva. Žalovaný 2/ bol len spoludlžníkom, ktorého si vyžiadala banka a s kúpou nehnuteľnosti, na ktorú bol úver poskytnutý, nemal nič spoločné. Danú nehnuteľnosť nekupoval. Napokon účelom úveru bola kúpa nehnuteľnosti a nie podnikateľský účel, v nadväznosti na čo žiadali
rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že nesúhlasí s posúdením postavenia žalovaných ako spotrebiteľov, nesúhlasil ani s aplikáciou ustanovení OZ o premlčaní. Súhlasil s predbežným právnym posúdením súdu, že v konaní k premlčaniu ani nemohlo dôjsť, keďže faktický stav veci - obdržanie výťažku z dražby - bránilo podaniu úspešnej žaloby, nakoľko žalovaný na základe faktického stavu mohli uplatniť námietku plnenia, ktorá by bola posúdená ako dôvodná. Zastal názor, že premlčacia doba mohla začať plynúť až po právoplatnom rozhodnutí o neplatnosti dražby, na základe ktorého bol žalobca povinný vrátiť výťažok z dražby vydražiteľovi. Stotožnil sa tiež s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných ako šikanóznu, ktorá je proti dobrým mravom. Napokon počas celého procesu vymáhania pohľadávky žalovaní nenamietali svoj dlh, vyjadrovali ochotu ho uhradiť. Na pojednávaní 05.05.2016 prejavili záujem sa dohodnúť na vyrovnaní dlžnej čiastky priamym predajom nehnuteľnosti, a preto minimálne v časti dlžnej istiny mohlo byť rozhodnuté rozsudkom pre uznanie. I po tomto termíne pojednávania žalovaní aj naďalej vyjadrovali ochotu vyrovnať svoj dlh. Nakoniec spoločne dospeli k dohode o riešení a splatení pohľadávky. Túto dohodu však žalovaní nesplnili, ani mimosúdne rokovania neviedli v dobrej viere. Svojím konaním zavádzali súd, ako aj žalobcu, keď nepochybne nikdy nemali záujem konať v zmysle uzavretej dohody. Považoval za potrebné vyvrátiť mylný názor žalovaných, že v spotrebiteľských sporoch nie je možné posúdiť námietku premlčania za konanie proti dobrým mravom. Právny poriadok SR neobsahuje žiadnu právnu normu, ktorá by vylučovala posúdenie právnych úkonov spotrebiteľa ku konaniu proti dobrým mravom, nakoľko tak, ako sa prihliada ex offo na premlčanie, dohliada sa i na súlad úkonov s dobrými mravmi. Zjavnému zneužitiu práva nemožno priznať právnu ochranu (čl. 5 CSP). K výške uplatneného nároku uviedol, že pohľadávka zo zmluvy o úvere sa dotýka konaní vedených na okresnom súde pod sp. zn. 9C/65/2011 a 9C/34/2011 a pohľadávka je vymáhaná aj v exekučnom konaní (sp. zn. 9Er/672/2014). Žalovaní uplatnený nárok žiadnym spôsobom účinne nerozporovali, v tejto súvislosti odkázal na ods. 13 odvolaním napadnutého rozhodnutia. Za účelové označil i tvrdenie žalovaných k neospravedlneniu neúčasti žalobcu na pojednávaní a k možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie. Žalobca svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil, zároveň súhlasil s rozhodnutím bez jeho účasti. Žiadnym spôsobom nežiadal ani nespôsobil odročenie pojednávania a nie je možné konštatovať jeho pasivitu. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť a priznať náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia. Rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
5. Po preskúmaní veci odvolací súd zastal názor, že prvoinštančný súd síce vykonal dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, avšak vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ na podklade dôvodov v napadnutom rozhodnutí uvedených, konštatoval, že námietka premlčania vznesená zo strany žalovaných je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, že z ich strany ide o zjavné zneužitie práva.
6. V tejto súvislosti za potrebné považoval prioritne sa zaoberať otázkou, či úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu dňa 07.03.2006 je zmluvou spotrebiteľskou. Prvoinštančný súd správne zohľadnil, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (vychádzajúc z výpisu z obchodného registra žalobcu) a žalovanými 1/ a 2/ ako fyzickými osobami - spotrebiteľmi, nekonajúcimi pri uzatváraní tejto zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z vykonaných dôkazov nezistil, že by žalovaní 1/ a 2/ v čase uzatvárania tejto zmluvy mali oprávnenie na výkon podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti s predmetom „kúpa nehnuteľnosti“. Ani odvolací súd, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, k inému záveru nedospel, keď i podľa označenia žalovaných 1/ a 2/ v zmluve o poskytnutí úveru s dátumom narodenia, miestom trvalého bydliska, rodným číslom, ustálil, že žalovaným bol úver poskytnutý ako fyzickým osobám - nepodnikateľom. V tejto súvislosti považoval za potrebné odlíšiť a upozorniť na to, že pokiaľ i samotná zmluva o poskytnutí úveru nemusí byť vyslovene spotrebiteľským úverom spadajúcim pod režim príslušného zákona o spotrebiteľských úveroch (v danom prípade Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy), ide o spotrebiteľskú zmluvu, spadajúcu pod režim zákonných ustanovení vymedzených v ust. § 52 a nasl. OZ. Napokon v zmysle uvedeného zmluvu o poskytnutí úveru vyhodnotil i prvoinštančný súd.
7. Odvolací nepovažoval preto za sporné, že zmluva o poskytnutí úveru uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, za sporné považoval, či žalovanými 1/ a 2/ vznesená námietka premlčania je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi ako ustálil prvoinštančný súd, alebo je len výkon práva, ktorý vzhľadom na okolnosti, ktoré medzi stranami sporu prebehli, zakladá s tým spojené právne následky.
8. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
9. Ust. § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktorý účastníkovi dáva priamo právny predpis, aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch.
10. Dobrými mravmi rozumie ust. § 3 ods. 1 OZ súhrn spoločenských, kultúrnych práv a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosťou a majú povahu noriem základných. Týmto normám zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakoľko inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch a je inštitútom zákonným, teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp. zn. 25Cdo 1839/2000). Ak by však výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol iba prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by pre neho zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, išlo by síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak šlo by i o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi (napr. rozsudok NS ČR zo dňa 28.06.2000, sp. zn. 21Cdo 992/99, sp. zn. 25Cdo 2905/99). Posúdiť konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo možné z okolností a dôvodov, z ktorých je odvodzovaný vznik uplatneného nároku, ale len z konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania (rozsudok NS ČR zo dňa 28.11.2001, sp. zn. 25Cdo 2905/99).
11. V preskúmavanej veci prvoinštančný súd vzhliadol uplatnenie námietky premlčania žalovanými 1/, 2/ ako výkon práva v rozpore s ust. § 3 OZ, zohľadniac skutočnosť, že potom, čo žalovaní 1/, 2/ riadne a včas neplnili svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi a úver riadne a včas nesplácali, pristúpil žalobca k zosplatneniu predmetného úveru dňom 20.04.2010. Následne pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a výťažok z dobrovoľnej dražby zaúčtoval žalobca na čiastočnú úhradu predmetného úveru, na jeho istinu vo výške 151.224,32 eur. Urobil tak dňom 26.10.2010. Zvyšnú časť pohľadávky z úveru si žalobca uplatnil voči žalovaným 1/, 2/ v konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 9C 65/2011, v ktorom okresný súd rozsudkom žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie 48.699,38 eur s príslušenstvom vrátane náhrady trov konania priznal. Žalovaní 1/, 2/ dňom 11.01.2011 podali žalobu o určenie neplatnosti dražby proti žalobcovi. Konanie sa na okresnom súde viedlo pod sp. zn. 3C 4/2011 a prebiehalo do 07.08.2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Žiline, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Ružomberok, ktorým určil predmetnú dobrovoľnú dražbu za neplatnú. V priebehu tohto konania dňa 20.01.2014 žalobca podal žalobu v predmetnej právnej veci, pričom práve túto skutočnosť prvoinštančný súd považoval za dostatočne odôvodňujúcu výnimočne posúdiť výkon práva, vzniesť námietku premlčania, v danom prípade za rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti zohľadňoval skutočnosť, že v rámci výkonu záložného práva došlo k uspokojeniu pohľadávky žalobcu, pohľadávka zanikla a napriek tomu následne približne až po 5 rokoch od zaúčtovania výťažku dobrovoľnej dražby na úhradu istiny pohľadávky došlo k určeniu dobrovoľnej dražby súdom za neplatnú so všetkými právnymi dôsledkami z toho vyplývajúcimi (výťažok dobrovoľnej dražby bol uhradený žalobcom vydražiteľovi a vlastnícke právo k predmetu dražby bolo zapísané v prospech žalovaného v rade 1/), pričom práve tieto skutkové okolnosti súd považoval za takej intenzity
a výnimočného charakteru, že odôvodňujú odopretie ochrany práva žalovaných 1/, 2/ uplatniť námietku premlčania.
12. S takto vysloveným záverom a postupom prvoinštančného súdu sa odvolací súd nestotožnil. Dospel k záveru, že žalobcovi nič nebránilo, aby už v momente zistenia, že prebieha na súde konanie o určenie neplatnosti dražby, z opatrnosti uplatnil svoje nároky voči žalovaným 1/, 2/ žalobou na plnenie o zaplatenie zvyšku dlhu i napriek tomu, že v tom čase síce disponoval výťažkom z dobrovoľnej dražby, avšak nemal istotu, s akým výsledkom predmetné konanie skončí. Zároveň mohol požiadať o prerušenie tohto konania, nakoľko v konaní o určenie neplatnosti dražby sa riešila otázka, ktorá mala význam pre rozhodnutie súdu práve v konaní o zaplatenie zvyšku dlhu. To, že žalobca nebol dostatočne bdelý a predvídavý a svoje nároky voči žalovaným neuplatnil včas, nemožno považovať za také správanie žalovaných 1/, 2/, resp. za ich zavinenie, pre ktoré došlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty žalobcovi. Žalobca totiž už pred zosplatnením úveru z hľadiska platobnej disciplíny žalovaných 1/, 2/ vedel, že títo si svoje povinnosti vyplývajúce pre nich z úverového vzťahu riadne a včas neplnia, a preto nemohol ani dôvodne predpokladať, že sa tak stane v priebehu konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby príp. v tomto konaní. Naviac, žalobca ani dostatočne neobjasnil súdu, aké okolnosti a pohnútky ho viedli k tomu, že uveril žalovaným 1/, 2/ v tom, že si svoju povinnosť uhradiť mu zvyšok dlhu vo vzťahu k nemu splnia dobrovoľne. Samotné začatie konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby možno považovať za moment, kedy sa žalobca dostal do rizika v tom, s akým výsledkom predmetné konanie skončí. Žalovaní 1/, 2/ sa nesprávali protiprávne tým, že podali žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a taktiež pokiaľ nároky žalobcu boli výťažkom z dobrovoľnej dražby uspokojené, nemali dôvod duplicitne vo vzťahu k žalobcovi poskytovať ďalšie plnenia na úhradu dražbou uspokojeného dlhu. Nemožno preto ich nečinnosť v tomto smere považovať za zneužitie práva, resp. za šikanu, za úmysel poškodiť žalobcu, nakoľko tak ako žalobca, ani oni nemohli predpokladať výsledok konania, síce iniciovaného z ich strany, v ktorom žalobca už od momentu začatia sporu o neplatnosť dražby vedel, čo sa dražbe vytýka, a teda mal a mohol prispôsobiť svoj postup týmto okolnostiam.
13. V tejto súvislosti je možné prisvedčiť námietkam žalovaných o tom, že nimi vznesenú námietku premlčania prvoinštančný súd posudzoval jednostranne iba z hľadiska jej dopadu na postavenie žalobcu a z pohľadu toho, že žalobca nemohol pristúpiť k uplatneniu svojho práva na súde a podať žalobu o zaplatenie zvyšku dlhu vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ v čase, keď disponoval výťažkom z dražby a jeho nároky boli uspokojené. Práve túto skutočnosť neposúdil i z pohľadu žalovaných 1/, 2/, ktorí takisto v konaní o neplatnosť dražby nemali dôvod dobrovoľne poskytovať žalobcovi ďalšie plnenie, keď vedeli, že jeho nárok je výťažkom dražby pokrytý. Napokon ak by predmetné konanie vyznelo v ich neprospech a nároky žalobcu by zostali uspokojené výťažkom z dražby, bolo by akékoľvek ich ďalšie plnenie poskytované na úhradu dlhu vo vzťahu k žalobcovi, byť i dobrovoľne a dobromyseľne, jeho bezdôvodným obohatením.
14. Ani z rozsudku prvoinštančného súdu nie je možné zistiť, akými úvahami sa riadil, keď námietku premlčania vznesenú žalovanými 1/, 2/ považoval za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a na druhej strane ponechal bez významu skutočnosť, že žalobca, vediac, že prebiehajúce konanie o neplatnosť dražby nemá vplyv na beh premlčacej lehoty, a že v jeho priebehu nemohlo dôjsť k jej spočívaniu, bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu ani z opatrnosti svoje nároky voči žalovaným 1/, 2/ na súde neuplatnil.
15. Vychádzajúc z uvedeného, sa odvolací súd odchýlil od prvoinštančným súdom aplikovaného ust. § 3 OZ na žalovanými 1/, 2/ uplatnenú námietku premlčania, nakoľko postup prvoinštančného súdu vo svojej podstate a v konečnom dôsledku vyznel ako sankcia žalovaných 1/, 2/ za uplatnenie práva v podobe žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby za to, že napriek tomu, že nároky žalobcu boli výťažkom z dobrovoľnej dražby uspokojené, neposkytovali mu ďalšie plnenie na úhradu už raz uspokojeného dlhu. Práve z tohto dôvodu odvolací súd z hľadiska aplikácie § 3 OZ na žalovanými 1/, 2/ vznesenú námietku premlčania dospel k inému právnemu posúdeniu veci a ustálil, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaných 1/, 2/ bola výkonom práva, ktorému je potrebné poskytnúť právnu ochranu. Rozsudok prvoinštančného súdu preto zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Za podstatné v tejto súvislosti považoval uviesť, že prvoinštančný súd neposúdil vec v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení a poprel základný princíp spotrebiteľského práva len na tom základe, že neposúdil modely správania v priebehu konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby oboch strán sporu rovnako. Ospravedlňoval iba nečinnosť - neuplatnenie
práva žalobcom v rámci plynutia premlčacej lehoty a nezaoberal sa tým, na podklade čoho a z akého dôvodu by mali žalovaní 1/, 2/ plniť, keď ich dlh - záväzok vzhľadom na výsledok dražby bol výťažkom dražby pokrytý, a teda zanikol splnením.
16. Žalovaní 1/, 2/ boli v spore úspešní, na podklade čoho po zmene rozsudku prvoinštančného súdu odvolací súd im priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej prvoinštančný súd samostatným uznesením.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)