Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-38-2017.pdf
PDF · 101.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Csp/38/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, 821 08 Bratislava, Košická 56, zastúpení splnomocnencom: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, 811 03 Bratislava, Michalská 14 proti žalovanej: F. C., X.. XX.XX.XXXX, XXX XX P., L. XXX/XXA v konaní o žalobe zaplatenie 359,07 eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 302,81 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne: -zo sumy 67,36 eur od 26.09.2014 do zaplatenia -zo sumy 62,09 eur od 28.10.2014 do zaplatenia -zo sumy 57,19 eur od 26.11.2014 do zaplatenia -zo sumy 57,19 eur od 30.12.2014 do zaplatenia -zo sumy 58,98 eur od 27.01.2015 do zaplatenia, všetko do troch od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 68,66 %.
IV. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Skalica dňa 23.03.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 359,07 eur s príslušenstvom, ktoré tvorí 5% ročný úrok z omeškania: zo sumy 72,35 eur od 26.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 83,58 eur od 28.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,18 eur od 26.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 62,18 eur od 30.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 78078 eur od 27.01.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom neuhradeného záväzku žalovaného zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a.s. .
2. Žalobu dôvodil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 22.07.2008 so žalovanou zmluvu predmetom, ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe Zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a Cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil
žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: č. 7408317881 na sumu 72,35 eur (so splatnosťou 25.09.2014), č. 7409316834 na sumu 83,58 eur (so splatnosťou 27.10.2014), č. 7410298650 na sumu 62,18 eur (so splatnosťou 25.11.2014), č. 7411327795 na sumu 62,18 eur (so splatnosťou 25.12.2014), č. 7500180429 na sumu 78,78 eur (so splatnosťou 26.01.2015). Žalovaná po postúpení pohľadávky nerealizoval žiadnu úhradu. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka z každej jednotlivej dlžnej sumy od nasledujúceho dňa po splatnosti príslušnej faktúry.
3. Žalovaná sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila.
4. Súd výzvou zo dňa 31.03.2017 vyzval žalobcu , či trvá na žalobe v časti uplatnenia nároku na priznanie sumy 52,96 eur s príslušenstvom, tvoriace poplatky za upomienky 4 krát po 4,99 eur, 1 krát 19,80 eur poplatok za prerušenie služby -nezaplatenie a 1 krát po 16,50 eur za poplatok za odpojenie, a to s poukazom na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu dňa 21.6.2006 č.k. 7U 17/06, ktorým potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenia, ale naopak tieto sú vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Žalobca sa k výzve nevyjadril.
5. Súd rozhodol vo veci s použitím ust. § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. a nenariadil pojednávanie, lebo je rozhodovaná vec s otázkou jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 16.11.2017, teda v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.
7. Po vyvolaní veci bolo zistené, že sa strany sporu a splnomocnenec žalobcu na vyhlásenie rozsudku nedostavili.
8. Súd vykonal dokazovanie žalobou, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2016, faktúrami: č. 7408347881, 74009316834, 7410298650, 7411327795, 7500180429, zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.07.2008 s pripojeným dodatkom, všeobecnými obchodnými podmienkami, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.07.2008 a príslušnými dodatkami uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu ( Slovak Telekom a.s.) a žalovanou, boli žalovanej poskytované telekomunikačné služby. Za poskytované služby boli žalovanej právnym predchodcom žalobcu vystavené vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: č. 7408317881 na sumu 72,35 eur (so splatnosťou 25.09.2014), č. 7409316834 na sumu 83,58 eur (so splatnosťou 27.10.2014), č. 7410298650 na sumu 62,18 eur (so splatnosťou 25.11.2014), č. 7411327795 na sumu 62,18 eur (so splatnosťou 25.12.2014), č. 7500180429 na sumu 78,78 eur (so splatnosťou 26.01.2015).
9. Súd mal preukázané, že žalovaná neuhradil faktúry za elektronické komunikačné služby.
10. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
11. Podľa § 44 ods. 3 zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,b) popis poskytovaných služieb, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné
údaje zverejní podľa § 59 ods. 2,d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
12. Podľa § 44 ods. 4 zákona o elektronických telekomunikáciách, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
13. Podľa § 2 písm. a), b), e) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa), a) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet, e) dodávateľom je podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobok a ktorého činnosť neovplyvňuje vlastnosti výrobku
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2,3, 4 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
17. Podľa § 53 ods. 3 písm. Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom
20. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
21. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
22. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.
23. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatky k nim sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami a vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
24. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinný k 26.09.2014), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade je to 5% ročne.
27. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne v časti 302,81 eur za neuhradené poskytnuté telekomunikačné služby. Je nepochybné, že medzi stranami sporu žalobcom ako podnikateľom a žalovanou ako fyzickou osobou nepodnikateľom boli uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 43 zákona o telekomunikáciách a dodatky k zmluvám. Žalobca v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k tejto zmluve o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluvy a dodatky uzavreté medzi stranami sporu majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 a nasl. občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda žalobca povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákon o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Strany sporu uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.
Na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22.07.2008 a príslušných dodatkov uzatvorených medzi právnym predchodcom žalobcu ( Slovak Telekom a.s.) a žalovanou, boli preukázateľne žalovanej poskytované telekomunikačné služby. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, s obsahom ktorých bola žalovaná pri uzatváraní zmlúv riadne oboznámená. Nakoľko žalovaná neplatila riadne a včas za poskytované služby, vnikol jej nedoplatok podľa vyššie už uvádzaných faktúr v sume 359,07eur č. 7408317881 na sumu 72,35 eur (so splatnosťou 25.09.2014) zložená zo sumy 67,36 eur neuhradené telekomunikačné služby a poplatku za upomienku v sume 4,99 eur, č. 7409316834 na sumu 83,58 eur (so splatnosťou 27.10.2014) zložená zo sumy 62,09 eur neuhradené telekomunikačné služby a poplatku za upomienku v sume 4,99 eur a poplatku v sume 16,50 eur za odpojenie, č. 7410298650 na sumu 62,18 eur (so splatnosťou 25.11.2014) zložená zo sumy 57,19 eur neuhradené telekomunikačné služby a poplatku za upomienku v sume 4,99 eur , č. 7411327795 na sumu 62,18 eur (so splatnosťou 25.12.2014) zložená zo sumy 57,19 eur neuhradené telekomunikačné služby a poplatku za upomienku v sume 4,99 eur, č. 7500180429 na sumu 78,78 eur (so splatnosťou 26.01.2015) zložená zo sumy 58,98 eur neuhradené telekomunikačné služby a poplatku za v sume 19,80 eur za obmedzenie služieb. Žalovaná vyúčtované telekomunikačné služby riadne a včas nezaplatila, a preto súdu z a v i a z a l žalovanú na zaplatenie sumy 302,81 eur žalobcovi. Súd zamietol žalobu v časti sumy 56,26 eur t.j. vyrúbeného poplatku za upomienky ( 4x 4,99 eur ),poplatku odpojenie vo výške 16,50 eur a poplatku za obmedzenie poskytovaných služieb - odpojenie vo výške 19,80 eur. Súd má za to, že na tieto poplatky niet žiadneho zákonného nároku a nemôže patriť veriteľovi. Obdobne rozhodol Vrchný krajinský súd v Brandenburgu dňa 21.6.2006 č.k. 7U 17/06, ktorým potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenia, ale naopak tieto sú vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa.
28. Súd mal preukázané, že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením sumy 67,36 eur za neuhradené služby od 26.09.2014, sumy 62,09 eur za neuhradené služby od 28.10.2014, sumy 57,19 eur za neuhradené služby od 26.11.2014, sumy 57,19 eur za neuhradené služby od 30.12.2014, sumy 58,98 eur za neuhradené služby od 27.01.2015, preto sa žalobca oprávnene domáha aj úhrady úroku z omeškania vo výške 5% ( kedy sa žalovaná dostala do omeškania) v súlade s § 517 od. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( 5% -nych bodov + 0,00 %), preto mu ho súd i priznal.
29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 32. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a v časti úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 68,66 % z celkových trov konania. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť sumu 359,07 eur, súd mu priznal sumu 302,81 eur. Teda úspech žalobcu bol 84,33 % (302,81 x 100/359,07), úspech žalovanej bol 15,67 % (100-84,33) a čistý úspech žalobcu bol 68,66 % (84,33-15,67 = 68,66 %).
33. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).