Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/82/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, na ul. Hodžovej č. 11, p r o t i žalovanému K. H.ovi, nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Š. G. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 1.888,06 Eur a prísl., o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 23.3.2017 č.k. 16C/49/2016 - 40 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi a žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.888,06 Eur spolu s kapitalizovaným úrokom v sume 72,72 Eur, kapitalizovaným úrokom z omeškania v sume 0,66 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny 1 888,06 Eur od 27.5.2016 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola dňa 23.01.2015 uzatvorená písomná úverová zmluva. Na jej základe žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 Eur s úrokovou sadzbou 12,90 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver uhradiť 120 mesačnými splátkami po 29,83 Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na 10.2.2015 a poslednej na 10.1.2025. Celkove mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 3.679,60 Eur. Listom zo dňa 16.5.2016 žalobca úver predčasne zosplatnil a vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu vyčísleného na sumu 2.021,44 Eur s príslušenstvom najneskôr do 26.5.2016. Uzatvorená zmluva má všetky náležitosti predpokladané zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzavretia zmluvy, a preto súd prvej inštancie v časti zaplatenia istiny 1.888,06 Eur spolu s kapitalizovaným úrokom v sume 72,72 Eur, kapitalizovaným úrokom z omeškania v sume 0,66 Eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny 1.888,06 Eur od 27.5.2016 do zaplatenia vyhovel.

3. Žalovaný sa dostal do omeškania po zosplatnení úveru listom zo dňa 16.5.2016 odo dňa 27.5.2016, nakoľko týmto listom bol vyzvaný na úhradu dlhu do 26.5.2016. K zosplatneniu úveru došlo v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a dohodnutými zmluvnými podmienkami. Ku dňu 26.5.2016 výška úrokov z omeškania predstavovala 5,00 % ročne. Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal priznať úroky z omeškania už od 17.5.2016, pričom tieto boli priznané až od 27.5.2016, v tejto časti bolo potrebné žalobu zamietnuť. Rovnako bola zamietnutá aj žaloba o úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených kapitalizovaných úrokov zo sumy 72,72 Eur. Veriteľ nemá právo požadovať od dlžníka

príslušenstvo z príslušenstva, pretože ani Občiansky zákonník ani mu túto možnosť nepriznávajú. Úrokom z omeškania sa úročí len istina a nie príslušenstvo pohľadávky. V opačnom prípade by sa vytvorila nová kategória príslušenstva z príslušenstva, čo by aj napriek prípadnej dohode zmluvných strán bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Navyše ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka presne definuje, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením, teda nie úroky z omeškania z úrokov.

4. Pri rozhodovaní sa zohľadnila zlá sociálna situácia žalovaného, ktorý má síce stály príjem, avšak len vo výške 93 Eur mesačne z čiastočného invalidného dôchodku. Hľadá si prácu a za predpokladu, že by sa zamestnal, bol by ochotný uhrádzať aj splátky v sume 100 Eur mesačne. Žalovanému bolo preto povolené dlh uhrádzať v mesačných splátkach v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP.

5. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obaja účastníci.

7. Žalobca navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené a žalovaný zaviazaný na uhradenie dlžnej sumy do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako dôvod uviedol, že žalobca má popri nároku na úrok z omeškania z istiny dlhu aj nárok na úrok z omeškania zo zmluvných úrokov. K takémuto záveru dospel aj Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 27.3.2008 vydanom vo veci 4Cob/62/2007 a Okresný súd Zvolen v rozhodnutí zo dňa 18.05.2016 vydanom vo veci 18C/182/2015. Pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 100 Eur v tejto časti nie je možné považovať rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, jasné a určité. Pri rozhodovaní o povolení splátok sa postupovalo podľa neplatnej právnej úpravy a to podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť , že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. V aktuálne platnej a účinnej právnej úprave však takéto splnomocňovacie ustanovenie chýba. V zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Okrem toho posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia , kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia by mali byť rozhodujúce celkové majetkové pomery. Priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 100 Eur sa postupovalo v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný nesplnil svoje zmluvné povinnosti, bol teda žalovaný touto formou za porušenie zmluvy odmenený. Priznaním splátok po 100 Eur mesačne žalovaný získa možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Takéto rozhodnutie by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom.

8. Žalovaný namietal výšku mesačnej splátky určenej prvoinštančným súdom, keďže jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 93 Eur mesačne. Suma 100 Eur mesačne by bola reálna za predpokladu, ak si nájde prácu, čo sa mu vzhľadom na zdravotné problémy nepodarilo.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolania účastníkov nie sú opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Úver je odplatným právnym úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Vychádzajúc z tohto ustanovenia úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občiansko-právnych veciach sú právne regulované čo do ich maximálnej výšky.

13. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

14. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne upravená v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, na ktorú v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov. Využitie možnosti žalobcom žiadať žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky jednorazovo spôsobuje zánik záväzku žalobcu umožniť žalovanému splácanie dlhu v splátkach.

15. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.. 16. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

17. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas. Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom. 18. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 19. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky. 20. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva. 21. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka. 22. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch so spotrebiteľskej zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorých súčasťou sú oba tieto ustanovenia nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou týchto právnych predpisov. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. 23. Čo sa týka splatnosti pohľadávky priznanej žalobcovi v tomto smere je potrebné poukázať na ustanovenie § 232 ods. 3 upravujúce lehotu na plnenie. V zmysle tohto ustanovenia lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Hoci do tohto ustanovenia nebola prevzatá veta z ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 umožňujúceho súdu určiť vykonanie splátok peňažného plnenia, táto možnosť zostáva zachovaná i v terajšej dobe. Ak Civilný sporový poriadok v ustanovení § 232 ods. 3 hovorí o dlhšej lehote takouto dlhšou lehotou môže byť i lehota na plnenie rozložené na konkrétne špecifikované splátky. 24. V prejednávanej veci pomery na strane žalovaného boli zisťované pri jeho výsluchu na pojednávaní konanom dňa 23.3.2017. Žalovaný je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 93 Eur mesačne. Ako čiastočne invalidný dôchodca má i naďalej možnosť nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jeho zdravotnému stavu. Za takejto situácie súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalovanému uložil povinnosť splácať žalobcovu pohľadávku v splátkach po 100 Eur mesačne. Pri takto určených splátkach pohľadávka žalobcu bude uhradená v dobe kratšej ako dva roky čo nemožno považovať za neprimerané. Zároveň žalobca má možnosť v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 požadovať zaplatenie celej pohľadávky v prípade omeškania žalovaného s úhradou čo i len jednej splátky.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 rozsudok ako vecne správne potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca a žalovaný v odvolacom konaní úspech nemali.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .